Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Co-31-2024.pdf
PDF · 98.15 KB
Case nature
Subarea
27Co/31/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, E., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom Dukelská štvrť 941/10, Dubnica nad Váhom, proti 1/ Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom Súdna 15, Trenčín, IČO: 00 738 301, a 2/ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom Dukelská štvrť 941/10, Dubnica nad Váhom, IČO: 00 738 336, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. decembra 2023, č.k. 18C/84/2023-123, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Povinným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnému 1/ (tam uvedené žalovanému 1/ - pozn. odvolacieho súdu) povinnosť zdržať sa akéhokoľvek delegovania povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti viesť jeho zdravotnú dokumentáciu, spracúvať, poskytovať a sprístupňovať údaje z jeho zdravotnej dokumentácie v rozsahu zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.“), zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004Z.z.“) a zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 153/2013 Z.z.“) na povinného 2/ (tam uvedené žalovaného 2/ - pozn. odvolacieho súdu) a uloženia povinnosti povinnému 2/ zdržať sa vedenia jeho zdravotnej dokumentácie, spracúvania, poskytovania a sprístupňovania údajov z jeho zdravotnej dokumentácie v postavení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 576/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z. a zákona č. 153/2013 Z. z., a to najmä sprístupňovania fotokópií jeho zdravotnej dokumentácie. V návrhu uviedol, že ambulantná zdravotná starostlivosť sa väzňom poskytuje v zdravotníckych zariadeniach v ZVJS, ktoré prevádzkuje nemocnica, pričom nemocnica je jediným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v podmienkach ZVJS a v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 447/2006 Z.z. o organizácii poskytovania zdravotnej starostlivosti v Zbore väzenskej a justičnej stráže, nie je dané osobitné postavenie Ústavu Dubnica nad Váhom (ďalej len „Ústav Dubnica“ alebo „Ústav“) ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti len preto, že v jeho areáli sa nachádza budova so zdravotníckymi zariadeniami. Dôvod úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia videl v tom, že oba spomínané subjekty (Ústav Dubnica a Nemocnica) zasahujú do jeho práva na ochranu súkromia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti tým, že Nemocnica v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom
v priestoroch Ústavu neoprávnene deleguje svoje povinnosti spracúvať, poskytovať a sprístupňovať údaje z jeho zdravotnej dokumentácie na Ústav Dubnica a Ústav predstierajúc, že je prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia, všeobecnej ambulancie pre dospelých, v priestoroch väznice, protiprávne poskytuje a sprístupňuje údaje týkajúce sa jeho zdravia v režime zdravotníckych zákonov, hoci tento nie je subjektom, ktorý by mal vydané povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, či poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Nemocnica je povinná viesť zdravotnú dokumentáciu a nie je v súlade so zákonom, aby poverila vedením zdravotnej dokumentácie Ústav. Konaním Ústavu, ktorý sa považuje za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zasahuje do jeho osobnostných práv a práva na súkromie, a to protiprávnym vedeným či sprístupňovaním údajov zo zdravotnej dokumentácie. Poukazoval na konanie Nemocnice zo dňa 13.05.2021, ktorá požiadala o súčinnosť Ústav Dubnica, v ktorom žiadala o zaslanie fotokópie jeho zdravotného záznamu z alergologického vyšetrenia realizovaného dňa 09.10.2019 v Nemocnici. Ústav Dubnica listom zo dňa 20.05.2021 Nemocnici poskytol žiadané záznamy. Uvedené konania Nemocnice, že o takéto informácie požadovala, považoval za zvláštne, keďže práve Nemocnica realizovala predmetné alergologické vyšetrenie a záznamom z neho musela disponovať. Ďalej poukazoval na konanie Nemocnice, ktorá listom zo dňa 13.05.2021 poslala Ústavu Dubnica aj fotokópiu jeho žiadosti o nápravu zo dňa 26.04.2020, ktorou sa domáhal riadneho alergologického vyšetrenia a sťažoval sa na alergologické vyšetrenie realizované Nemocnicou dňa 09.10.2021. Podľa navrhovateľa Nemocnica uvedeným postupom porušila povinnosť mlčanlivosti, keď list zo dňa 13.05.2021 adresovala k rukám riaditeľa Ústavu Dubnica, v dôsledku čoho sa s jeho údajmi týkajúcimi sa zdravia oboznámil riaditeľ, či pracovníci podateľne. Rovnako Nemocnica listom zo dňa 26.06.2023 postúpila Ústavu Dubnica jeho žiadosť o sprístupnenie informácií, v ktorej sa Nemocnice dopytoval, či boli sprístupnené jeho osobné údaje týkajúce sa zdravia tretím osobám. Nemocnica žiadosť v bodoch 1 a 5 postúpila Ústavu Dubnica na ďalší služobný postup, nakoľko sa v tom čase nachádzal v tomto Ústave. Ústav Dubnica mu na základe jeho žiadosti odpovedal listom zo dňa 13.07.2023 tak, že sprístupnil jeho osobné údaje o zdravotnom stave Nemocnici a Ministerstvu spravodlivosti SR vo veci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Ústavu Ilava informácie neposkytli. Uviedol, že Nemocnica bude aj v budúcnosti pripravená porušovať jeho práva a poverovať spracúvaním osobných údajov zo zdravotnej dokumentácie Ústav Dubnica. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ dostatočne neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a Nemocnicou a Ústavom Dubnica. Súd prvej inštancie pripustil, že v teoretickej rovine síce možno uvažovať, že navrhovateľ osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, a tým je jeho právo na súkromie, ale neosvedčil existenciu takých skutočností, ktoré odôvodňujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľ sa vo svojom návrhu obmedzil na všeobecné tvrdenie, že konaním uvedených subjektov mu hrozí vznik a rozširovanie ujmy, avšak konkrétne neuviedol, aká ujma mu bezprostredne hrozí. Naviac vytýkané konanie Nemocnice a Ústavu Dubnica sa týka prevažne obdobia rokov 2021 a 2022, čo nemôže zakladať potrebu bezprostrednej úpravy pomerov. Uviedol, že len samotný prípadný zásah do práv navrhovateľa nemôže zakladať dôvodnosť na nariadenie neodkladného opatrenia. S poukazom na zistenia, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. d/ CSP. 2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Trval na tom, že osvedčil všetky skutkové okolnosti ako aj dôvodnosť a trvanie nároku. Uviedol, že predkladá nové dôkazy, ktoré však iba dopĺňajú už preukázaný skutkový stav, ktorý tu bol už v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Išlo o fotokópiu ordinačných hodín schválených pre Nemocnicu Trenčianskym samosprávnym krajom (ďalej len „TSK“) doručenú Ústavom Dubnica zo dňa 14.12.2023, rozhodnutie TSK zo dňa 12.04.2018 o zrušení povolenia Ústavu Dubnica na povolenie prevádzkovania zdravotníckych zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktoré TSK vydal Ústavu dňa 04.04.2016. Povolenie bolo Ústavu zrušené dňom 15.03.2018. Odkazoval na odôvodnenie rozhodnutia TSK, v ktorom sa výslovne uvádzalo, že od 16.03.2018 bude v poskytovaní ambulantnej zdravotnej starostlivosti v Ústave pokračovať Nemocnica. Rovnako poukazoval na elektronickú formu zdravotnej dokumentácie, ktorá sa vedie v národnom zdravotníckom informačnom systéme. K tomuto poukazoval na § 23 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Dôvodil, že Ústav Dubnica nemôže mať žiaden prístup do EZK. Nemocnica ilegálne poveruje Ústav sprístupňovaním jeho zdravotnej dokumentácie z EZK. Dňa 29.11.2023 žiadal Nemocnicu o informáciu, v akej forme sa vedie jeho zdravotná dokumentácia, na čo Nemocnica prípisom zo dňa 05.12.2023 reagovala, že informáciu o forme vedenia zdravotníckej dokumentácie nemá k dispozícií z dôvodu, že podľa § 15 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií postúpila jeho infožiadosť Ústavu na priame vybavenie. Správanie Nemocnice
považoval za absurdné a zjavne svojvoľné, ktoré môže vyvolať vysoké riziko zneužitia osobných údajov týkajúcich sa zdravia a narušenia ich dôvernosti. Následne Ústav po postúpení infožiadosti zo dňa 14.12.2023 informoval, že jeho zdravotná dokumentácia je vedená v ambulancií všeobecného lekára a zubného lekára v Ústave v písomnej forme. Podľa navrhovateľa je napadnuté uznesenie arbitrárne, keďže jeho odôvodnenie je nelogické, a to zo zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti. Hodnotenie dôkazov súd prvej inštancie vykonal bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich nevyplynuli žiadne prijaté skutkové závery. Podľa GDPR si osobné údaje, ktoré sú svojou povahou obzvlášť citlivé, zaslúžia osobitnú ochranu, čo súd prvej inštancie zjavne ignoroval. Poukazoval na čl. 7 a čl. 8 Charty základných práv EÚ a taktiež na judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej je nutné veľmi citlivo postupovať k výmene osobných údajov (rozsudok SD EÚ C-362/14). Pokiaľ šlo o argumenty týkajúce sa možného zneužitia informácií tretími osobami ESĽS konštatoval, že ochrana zdravotných údajov má zásadný význam pre výkon práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Navrhovateľ bol presvedčený, že preukázal neoprávnený prístup tretích osôb k zdravotnej dokumentácií z dôvodu, že nie je primerane zabezpečená pred ich neoprávneným prístupom. Podľa navrhovateľa si závery súdu prvej inštancie, že neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy protirečia, súd prvej inštancie uviedol, že v teoretickej rovine osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Tvrdil, že zásah do osobnostných práv stačí len preukázať, a nie dokázať ako pri náhrade škody. Súd prvej inštancie mal v danej veci skúmať to, či pri nakladaní s jeho zdravotnou dokumentáciou povinný 1/ a 2/ postupoval v medziach uložených právomocí a povinností a či toto konanie hrozí aj do budúcna. Súdu prvej inštancie vytýkal, že zjavne nehodnotil neoprávnený zásah objektívne a to vzhľadom ku konkrétnej situácií a k jeho osobe (dotknutej). Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že sa v návrhu obmedzil len na všeobecné tvrdenia o vzniku škody. Podľa navrhovateľa v návrhu výslovne uviedol, že jeho zdravotná dokumentácia a pohyby údajov z nej namiesto Nemocnice vykonáva, spracováva a sprístupňuje Ústav, čo predstavuje rizikový faktor z hľadiska možného ohrozenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Právo na zachovanie mlčanlivosti podľa § 11 ods.9 písm. f/ zákona č. 576/2004 Z.z. bolo konaním Nemocnice a Ústavu hrubo porušované a bezprostredne ohrozené každým ďalším útokom a to tým, keď ho Nemocnica poverila sprístupňovaním zdravotných údajov, a keď Ústav bude túto činnosť vykonávať na základe poverenia Nemocnice, či žiadosti tretích osôb, napriek tomu, že Ústav od 16.03.2018 nie je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a ani prevádzkovateľ zdravotníckych zariadení. Poukazoval na to, že Nemocnica popiera svoje protiprávne konanie v zmysle, že koná v tzv. právnom omyle, mysliac si, že jej postup (aj postup Ústavu) je právom aprobovaný. Nemocnica odmieta korigovať svoje správanie, a tým mal navrhovateľ za to, že je osvedčená hrozba a potreba bezprostrednej úpravy pomerov neodkladným opatrením. Trval na tom, že ide o trváci stav, ktorý neustále trvá od jeho premiestnenia do Ústavu. V tomto poukazoval na listy Nemocnice zo dňa 26.06.2023 a dňa 11.09.2023, z ktorých súd prvej inštancie poprel kontext a vyvodil z nich opačné skutkové závery, než z nich vyplývajú.
3. Povinný 2/ Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie.
4. Povinný 1/ Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. 5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
6. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd nariadil povinnému 1/ povinnosť zdržať sa akéhokoľvek delegovania povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti viesť jeho zdravotnú dokumentáciu, spracúvať, poskytovať a sprístupňovať údaje z jeho zdravotnej dokumentácie v rozsahu zákona č. 576/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z. a zákona č. 153/2013 Z. z. na povinného 2/ a povinnému 2/ zdržať sa vedenia jeho zdravotnej dokumentácie, spracúvania, poskytovania a sprístupňovania údajov z jeho zdravotnej dokumentácie v postavení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 576/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z. a zákona č. 153/2013 Z. z., a to najmä sprístupňovania fotokópií jeho zdravotnej dokumentácie. Neodkladnosť úpravy pomerov navrhovateľ odvodzoval od neoprávnených zásahov do jeho práva na súkromie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti povinným 1/ Nemocnicou, ktorá ako jediný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom v priestoroch Ústavu Dubnica bez oprávnenia postupuje povinnosti týkajúce sa poskytovania a sprístupňovania údajov o jeho zdravotnom stave povinnému
2/ Ústavu Dubnica. Dôvodnú obavu zo vzniku a rozširovania škody vzhliadol v protiprávnom prístupe Ústavu Dubnica, ktorý v postavení „poskytovateľa zdravotnej starostlivosti“ nezákonným spracovaním údajov získaných zo zdravotnej dokumentácie vybavuje žiadosti tretích osôb.
7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na tom právnom závere, že navrhovateľ na základe uvedených skutočností a predložených dôkazov neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ako jedného zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Neosvedčil existenciu takých skutočností, ktoré odôvodňujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Poukázal zároveň na to, že konania povinného 1/ a povinného 2/, na ktoré odkazoval navrhovateľ v podanom návrhu, sa odohrali v období rokov 2021-2022, a preto nezakladali potrebu bezprostrednej úpravy pomerov.
8. Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené, tieto však rozhodujúcim spôsobom nevyvracali skutočnosti doposiaľ získané, preto sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie správne posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk, osvedčenia dôvodnosti návrhu, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a tiež potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami a správne uznal tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložil najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.
13. Súd prvej inštancie v danej veci správne posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti návrhu, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a tiež potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami a správne uznal tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný, a to z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil jeden zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to hrozbu bezprostrednej ujmy, resp. potrebu bezodkladne upraviť pomery.
14. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom neodkladného opatrenia je okamžite súdne riešiť vec, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom procesného práva, ktoré možno vydať za predpokladu, že sa jedná o stav, kedy vec neznesie odklad, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia a súčasne keď sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku súdu, ktorá neznesie odklad a vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov.
15. V danej veci ide o celkom všeobecné nijako nekonkretizované tvrdenia a domnienky navrhovateľa neodkladného opatrenia o hroziacej mu ujme, ktoré nepodoprel žiadnymi relevantnými argumentami
ani dôkazmi. Ani predložený list navrhovateľa zo dňa 13.05.2021, ktorým Nemocnica požiadala Ústav Dubnica o zaslanie fotokópie jeho zdravotného záznamu z alergologického vyšetrenia realizovaného dňa 09.10.2019 v Nemocnici, nepreukazuje, že je daný naliehavý okamžitý zásah súdu z dôvodu zásahu povinného 1/ do osobnostných práv navrhovateľa. Porušenie povinnosti mlčanlivosti odvolací súd nevzhliadol ani listom Nemocnice zo dňa 13.05.2021, ktorým Ústavu zaslala aj fotokópiu žiadosti navrhovateľa o nápravu zo dňa 26.04.2020. Tento adresovala k rukám riaditeľa Ústavu, v dôsledku čoho sa s údajmi navrhovateľa týkajúcimi sa jeho zdravia riaditeľ oboznámil. Navrhovateľ neargumentoval tým, že by riaditeľ ústavu údaje získané v súvislosti so starostlivosťou navrhovateľa nezákonne použil, resp. akýmkoľvek protiprávnym spôsobom sprístupnil tretím osobám. Vyvodzovanie rizika takých závažných následkov z sprístupňovania „obzvlášť citlivých údajov“, ktorým sa poskytuje vysoká ochrana, je v danej veci v tomto štádiu len hypotézou. Práve existencia bezprostredne hroziacej ujmy v danom prípade absentuje. Neodkladné opatrenie predstavuje prostriedok okamžitého zásahu súdu v situáciách, kedy je právo ohrozené do takej miery, že riešenie veci neznesie odklad. Práve preto, že v danej veci sa o takúto situáciu nejednalo, bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia správne.
16. Navrhovateľ popri relatívne všeobecne prezentovaných obavách o zásahoch do jeho osobnostných práv v dôsledku správania povinného 1/ a 2/ na viacerých miestach návrhu a podaného odvolania poukazoval na dlhodobé konanie (t.j. od jeho umiestnenia do Ústavu od 07.06.2019), ako i poukaz na pokračovanie konania povinného 1/ do budúcna. Odvolací súd v uvedenej súvislosti uvádza, že za bezprostredne hroziace správanie povinného 1/ a 2/, ktoré vo všeobecnosti môže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, nemožno považovať správanie, ku ktorému došlo niekoľko mesiacov (resp. rokov) pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Taký dlhý časový odstup do podania návrhu svedčí o tom, že navrhované neodkladné opatrenie nemá charakter bezodkladnej úpravy pomerov.
17. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že aj keď samotné sprístupnenie zdravotných údajov bez poverenia alebo žiadosti tretej osoby, dotýkajúcich sa osobných údajov (osobného alebo rodinného života, zdravia), resp. prípadným spracovaním údajov zo zdravotnej dokumentácie, a to v rozpore so zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a zákonom č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme, môže zakladať riziko ohrozenia či prípadné porušenie práv navrhovateľa, nie každé sprístupnenie či spracovanie údaja automaticky znamená porušenie chráneného záujmu fyzickej osoby. Podľa odvolacieho súdu v štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia iba na základe predložených listín a tvrdenia jednej strany bez vykonania riadneho dokazovania vo veci samej, by bolo predčasné prijať záver, že konanie povinného 1/ a 2/ má všetky znaky protiprávnych zásahov do osobnostných práv navrhovateľa. Pokiaľ má navrhovateľ za to, že povinní zasiahli do jeho práv, môže sa domáhať ochrany podaním žaloby vo veci samej. Na riešenie situácie neodkladným opatrením však podmienky splnené neboli. Ako bolo uvedené vyššie, neboli splnené podmienky jeho nariadenia, a to najmä existencia bezprostredného ohrozenia práv navrhovateľa a z toho vyplývajúca potreba neodkladnej úpravy pomerov zo strany súdu.
18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
19. Odvolací súd zároveň dodáva, že zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nijakým spôsobom neprejudikuje prípadné rozhodnutie vo veci samej. Zamietnutie návrhu v danom prípade znamená len to, že súd v danom prípade nemal za osvedčené, že pomery strán je potrebné riešiť formou neodkladného opatrenia. Navrhovateľ má rovnako právne možnosti na to, aby sa domáhal nápravy neoprávnených zásahov, resp. porušenia chránených záujmov, avšak v takomto prípade musí zásah do osobnostných práv preukázať v riadnom sporovom konaní. Úspešnosť v konaní pred súdom závisí predovšetkým od správnosti zvoleného prostriedku právnej ochrany a v prípade nutnosti vykonania procesu dokazovania vo veci samej ho procesný inštitút neodkladného opatrenia nemôže nahradiť.
20. Povinní 1/, 2/ boli v odvolacom konaní úspešní, preto im vznikol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko v odvolacom konaní im trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinným 1/, 2/ sa náhrada odvolacieho konania nepriznáva.
21. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).