Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-56-2020.pdf
PDF · 80.51 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/56/2020
Uznesenie
Okresný súd Čadca v spore žalobcu K. Z. W. V. I. J. A. G..M..B.., G. G. G. XXXX/XX, XXX XX I. - C., V.: XX XXX XXX, zastúpeného AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, proti žalovanému C. K., T.: X.X.XXXX, H. I.. M.. Š. XXXX/XX, XXX XX Č., o zaplatenie 139,50 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, v rozsahu 50%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, ako súdu upomínaciemu, dňa 15.4.2020, sa žalobca voči označenému žalovanému domáhal zaplatenia istiny 139,50 € s príslušenstvom a náhrady trov sporového konania.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 7.5.2020 platobný rozkaz č.k. 27Up/711/2020-71, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 139,50 € a úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 139,50 € od 12.2.2020 do zaplatenia, v lehote do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu, poučil ho aj o jeho práve v tej istej lehote podať odpor. Zaviazal ho i k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 114,51 €.
3. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v dôsledku čoho bol platobný rozkaz podľa § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“) zrušený. Dňa 11.9.2020 upomínací súd postúpil vec Okresnému súdu Čadca ako súdu miestne príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle ustanovenia § 14 ods. 3 ZoUK.
4. Podaním doručeným súdu dňa 5.2.2021 zobral žalobca podanú žalobu v celom rozsahu späť, nakoľko žalovaný v priebehu sporu celú istinu i príslušný úrok z omeškania postupne uhradil. Uplatnil aj nárok na náhradu trov tohto konania.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Tým, že žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť, uplatnil svoje dispozičné právo, ktoré súd rešpektoval a konanie zastavil, nakoľko dospel k záveru, že pre takéto rozhodnutie sú zákonné podmienky splnené. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred prvým pojednávaním, súhlas žalovaného so zastavením konania potrebný nebol.
7. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa procesného zavinenia, v zmysle § 256 ods. 1 CSP. V danom prípade procesné zavinenie ustálil na strane žalovaného, ktorý žalovaný nárok pôvodne popieral a uhradil ho až v priebehu sporu. K späťvzatiu žaloby teda došlo pre jeho správanie v intenciách žalobného návrhu. Bolo teda možné konštatovať, že žaloba bola podaná dôvodne, keďže zároveň nebolo preukázané, že by zastavenie konania zavinil svojím správaním žalobca. Vzhľadom k uvedenému preto právo na náhradu trov uvedeného konania vzniklo žalobcovi.
9. Súd však v danom prípade aplikoval i ustanovenie § 257 CSP, ktoré umožňuje súdu vo výnimočných prípadoch prihliadnuť pri rozhodovaní o náhrade trov konania na okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré môže náhradu trov celkom alebo sčasti nepriznať. Uvedené zákonné ustanovenie možno použiť len vo výnimočných prípadoch, cieľom je zabezpečiť odstránenie neprimeranej tvrdosti pre strany sporu. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Napriek doslovnému zneniu ustanovenia § 257 nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti. Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať možno aj trovy zastaveného konania. Uvedené opakovane konštatoval i Ústavný súd SR (napr. nález sp. zn. I. ÚS 153/2018 zo dňa 18.7.2018, či sp. zn. III. ÚS 98/2018 zo dňa 2.5.2018). Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady k aplikácii ustanovenia § 257 CSP (teda práve z dôvodov hodných osobitného zreteľa). Súd za danej situácie napriek existujúcemu procesnému zavineniu žalovaného na zastavení konania rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania len v rozsahu 50 %. Priznanie plnej náhrady trov konania žalobcovi totiž v danom prípade považoval vo vzťahu k žalovanému za neprimerane tvrdé.
10. Pokiaľ sa jedná o uplatnený stupeň moderácie, účelom ktorého je čiastočné priznanie, resp. nepriznanie náhrady trov žalobcovi, súd ho aplikoval najmä vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný bol od 20.2.2020 dlhodobo práceneschopný a pripravoval sa na operáciu, ktorú dňa 29.4.2020 aj podstúpil. Výzvu žalobcu na úhradu dlžnej sumy tak prebral až dňa 3.4.2020, hoci k úhrade podľa výzvy žalobcu malo dôjsť do 11.3.2020. Žalovaný však listom zo dňa 9.4.2020 požiadal žalobcu o ústretovosť a o možnosť uhradiť dlžnú sumu v splátkach, nakoľko vzhľadom k trvajúcej dlhodobej práceneschopnosti nebolo v jeho možnostiach zaplatiť celú sumu jednorazovo. Súčasne mu zaslal na účet prvú splátku vo výške 70 € s tým, že druhú splátku mu uhradí na účet do 15.5.2020. Žalovaný tak aj učinil, keď dňa 13.5.2020 zaslal žalobcovi na účet druhú splátku vo výške 69,50 €, čím došlo k úhrade celej istiny vo výške 139,50 €. Uvedené žalovaný v spore preukázal Oznamom o úhrade zo dňa 9.4.2020, Potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 20.2.2020, výpismi zo svojej zdravotnej dokumentácie (lekárske nálezy zo dňa 20.2.2020, 17.3.2020 a 29.4.2020) a výpismi z účtu o detailoch pohybu na účte dňa 16.4.2020 a 13.5.2020. Následne dňa 21.12.2020 uhradil žalobcovi i vyčíslený úrok z omeškania vo výške 1,47 €. Súd mal preukázané, že i keď žalovaný spočiatku nárok žalobcu popieral a dlžnú sumu
neuhradil na základe vystavenej faktúry v lehote splatnosti, napokon nárok žalobcu uznal a prejavil snahu dlžnú sumu uhradiť. Bránili mu v tom však objektívne dôvody, ktoré na jeho strane nastali v podobe nepriaznivého zdravotného stavu (keďže bol od 20.2.2020 dlhodobo práceneschopný a pripravoval sa na operáciu). Na výzvu žalobcu však reagoval hneď po tom, ako si ju prevzal a požiadal ho o úhradu dlžnej sumy v splátkach. Nečakajúc na odpoveď žalobcu splátky v súlade so svojou žiadosťou aj realizoval (16.4.2020 a 13.5.2020). V rovnakom čase (15.4.2020) však žalobca podal žalobu - návrh na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní. Prvá splátka žalovaného tak bola realizovaná deň po podaní žaloby na upomínací súd. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný na jeho výzvu na zaplatenie istiny nereagoval, že nemal záujem vyriešiť vec mimosúdne, prípadne v splátkach (s prihliadnutím na jeho aktuálnu finančnú situáciu), že ho nepožiadal o splátky a nevyužil čas od doručenia výzvy na zaplatenie, teda nie sú pravdivé. Naopak, súd mal z predložených dokladov jednoznačne preukázané, že len čo žalovaný žalobcovu výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 5.3.2020 prevzal, požiadal žalobcu o splátky a tieto v priebehu približne jedného mesiaca i realizoval, následne uhradil žalobcovi i vyčíslený úrok z omeškania. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že lehota stanovená žalobcom vo výzve na úhradu dlžnej sumy - do 11.3.2020 (t.j. 6 dní od vystavenia výzvy) nezohľadňovala skutočnosť, že zásielka obsahujúca predmetnú výzvu nemusí byť reálne žalovanému doručená v takom časovom predstihu, aby úhradu v stanovenej lehote stihol (teda hneď v priebehu 3 dní od odovzdania zásielky na poštovú prepravu, ale môže byť i uložená na pošte počas úložnej doby, ktorá je v trvaní 15 dní). I v uvedenom súd vzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu nepriznal. Súd zároveň prihliadol i na správanie žalobcu v priebehu sporu, ktorý napriek čiastočným úhradám zo strany žalovaného, o ktorých mal vedomosť, na tieto skutočnosti reagoval až v podaní zo dňa 7.9.2020, teda takmer po piatich mesiacoch. Napriek tomu neuskutočnil žiadny procesný úkon, ktorým by reflektoval na skutočný stav veci. Až na výzvu súdu zo dňa 14.1.2021 zobral žalobu v celom rozsahu späť. K späťvzatiu žaloby z jeho strany teda nedošlo bezprostredne po tom, ako sa o plnení zo strany žalovaného dozvedel. Vzhľadom k okolnostiam uvedeného prípadu za spravodlivé považoval zaviazať žalovaného k úhrade trov, ktoré žalobcovi v tomto spore vznikli, 50%, a to i je pre jeho skoršie správanie. Súd je zároveň toho názoru, že rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania v rozsahu 50 % nebude mať negatívny dopad na majetkové pomery žalobcu ako oprávnenej strany, ktorý v minulom roku 2020 dosiahol zisk vo výške 247 138 eur, tržby vo výške 22,51 miliónov eur a celkové výnosy vo výške 24,32 miliónov eur (www.finstat.sk). O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia v súlade s § 262 ods. 2 CSP, rovnako aj o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi.
Poučenie:
Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca (§ 357 písm. a/ a m/ CSP).
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( § 125 ods. 1 CSP).
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanú podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( § 125 ods. 2 CSP).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( § 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie v zmysle § 364 CSP.