Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-121-2012.pdf
PDF · 105.31 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/121/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, IČO: 00 166 073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Žalobu v spojenom konaní v celom rozsahu z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa spolu piatimi žalobami podanými tunajšiemu súdu 27. septembra 2012 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej (i) náhradu škody vo výške 175 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 497,88 eur (spis vedený pod spisovou značkou XXC/XXX/XXXX), (ii) náhradu škody vo výške 175 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 387,24 eur (spis vedený pod spisovou značkou XC/XXX/XXXX), (iii) náhradu škody vo výške 175 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 eur (spis vedený pod spisovou značkou XC/XXX/XXXX), (iv) náhradu škody vo výške 175 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 331,92 eur (spis vedený pod spisovou značkou XXC/XXX/XXXX) a (v) náhradu škody vo výške 175 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 eur (spis vedený pod spisovou značkou XXC/XXX/XXXX) z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá jej mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III ako exekučného súdu pri rozhodovaní v exekučných konaniach o vymoženie žalobkyniných pohľadávok, a to tak, že exekučný súd nerozhodol o jej návrhoch na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od ich doručenia v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase podania týchto návrhov. Navrhla, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú uvedeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III, a následne aby žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť mu náhradu škody a nemajetkovej ujmy v uplatnenej výške.
1.1. Tým, že súd o uvedených procesných návrhoch nerozhodol v zákonnej lehote - hoci šlo o návrhy spĺňajúce všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom a prejednávané veci nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti ani si nevyžadovali takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu - a spôsobil tak zbytočné prieťahy, počas ktorých sa žalobkyňa nachádzala v právnej neistote a riadnu a včasnú ochranu svojich oprávnených záujmov musela prekrývať svojou zvýšenou
aktivitou, žalobkyni vznikli účelne vynaložené výdavky v súvislosti s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a zabezpečenia udržateľnosti bonity pohľadávky a s tým spojeným usmerňovaním činnosti pôvodného súdneho exekútora, ku ktorému pre jeho neefektívne a neúčelné postupy stratila dôveru, a ďalších účastných orgánov. Vynaloženie týchto výdavkov, ku ktorým by podľa jej tvrdenia inak nedošlo, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene exekútora dodržal zákonom stanovenú lehotu, považuje za majetkovú škodu, ktorej náhradu si za každé exekučné konanie uplatňuje v paušalizovanej výške 175 eur, pozostávajúcej z nákladov:
- na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 eur,
- na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40 eur,
- na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom vo výške 50 eur,
- na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením týchto urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 eur.
1.2. Zároveň sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy, pretože len samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase nepovažuje za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu, ktorá jej týmto nesprávnym úradným postupom exekučného súdu bola spôsobená. Nesprávny úradný postup jej oprávnené záujmy vystavil riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencii povinného, čo vyvolalo u žalobkyne, resp. členov jej riadiacich orgánov a jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstva zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobkyne a tiež zánik už vytvorených podnikateľských plánov, pričom vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu mala za následok hospodársku stratu na strane žalobkyne a jej majiteľov, ovplyvnila jej ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohla prijať. Výpočet uplatnených nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy uskutočnila alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, a to na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého ak ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000 Sk (t. j. 663,88 eur), z čoho vyplýva 663,88 eur/rok : 12 mesiacov = 55,32 eur/mesiac. Žalobkyňa si teda uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy za nesprávny úradným postup v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III (i) pod spisovou značkou XXEr/XXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, proti povinnému U. J. v sume 497,88 eur za dobu omeškania viac ako 294 dní, keď návrh na zmenu exekútora spísala 28. októbra 2009 a súd o ňom rozhodol uznesením z 18. augusta 2010, (ii) pod spisovou značkou XXEr/XXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, proti povinnému C. Z. v sume 387,24 eur za dobu omeškania viac ako 229 dní, keď návrh na zmenu exekútora spísala 8. októbra 2009 a súd o ňom rozhodol uznesením z 25. mája 2010, (iii) pod spisovou značkou XXEr/XX/XXXX, EX X/XXXX, proti povinnému E. X. v sume 165,96 eur za dobu omeškania viac ako 97 dní, keď návrh na zmenu exekútora spísala 21. januára 2010 a súd o ňom rozhodol uznesením z 28. apríla 2010, (iv) pod spisovou značkou XXEr/XXXX/XXXX, EX XXX/XXXX, proti povinnej Y. G. v sume 331,92 eur za dobu omeškania viac ako 183 dní, keď návrh na zmenu exekútora spísala 5. októbra 2010 a súd o ňom rozhodol uznesením zo 6. apríla 2011, (v) pod spisovou značkou XXEr/XXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, proti povinnému J. Z. v sume 221,28 eur za dobu omeškania viac ako 138 dní, keď návrh na zmenu exekútora spísala 18. novembra 2010 a súd o ňom rozhodol uznesením z 5. apríla 2011.
2. Súd uznesením z 3. decembra 2013 č. k. XXC/XXX/XXXX-XX podľa § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku spojil konania vedené na tunajšom súde pod spisovými značkami XXC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX a XXC/XXX/XXXX na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod spisovou značkou XXC/XXX/XXXX.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu, pretože žalobkyňa nepreukázala ani vznik tvrdenej škody postupom konajúceho exekučného súdu a ani jej výšku. 3.1. Podané žaloby podľa jej názoru nespĺňajú hmotnoprávne podmienky uplatnenia na súde a považuje ich za predčasné, pretože poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, čo v danom prípade splnené nebolo, a to aj z dôvodu, že žalobkyňa pri predbežnom prerokovaní žiadostí neposkytla žiadnu súčinnosť v súvislosti s odstránením chýbajúcich náležitostí jej žiadostí (uvedenie dátumu podania návrhov na zmenu exekútora na súd a dátumu, kedy sa dozvedela o škode, predloženie listín preukazujúcich podanie sťažnosti na prieťahy predsedovi súdu resp. Ústavnému súdu Slovenskej republiky a dokladov preukazujúcich vyčíslenú majetkovú škodu, ohrozenie jej práv zánikom povinného resp. jeho insolvenciou a pod.), čím sama zmarila akúkoľvek možnosť ňou uplatnený nárok predbežne prerokovať. 3.2. Ďalej uviedla, že podľa doktríny Ústavného súdu Slovenskej republiky samotné nedodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o procesnom návrhu účastníka konania ešte bez ďalšieho neznamená, že ide o zbytočné prieťahy v konaní. Pri rozhodnutí o zmene exekútora je v praxi zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po podaní návrhu oprávneného na zmenu exekútora tento návrh predloží pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, vyčíslenie jeho doterajších trov a zaslanie príslušného exekútorského spisu, aby v súlade s § 44 ods. 9 Exekučného poriadku vec mohol postúpiť spolu s exekučným spisom pôvodného exekútora novému exekútorovi. Pripustila, že v niektorých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, najmä ak pôvodný exekútor neposkytol plnú súčinnosť; v týchto prípadoch však súd objektívne zákonnú 30-dňovú lehotu dodržať nemohol tak, aby počas nej rozhodol o trovách exekúcie pôvodného exekútora a súčasne spis postúpil novému exekútorovi. Odhliadnuc od tohto, žalobkyni v prípade podozrenia z nekonania súdu vo veci nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy formou podania sťažnosti predsedovi súdu. Ak si takto nepočínala, podľa § 415 Občianskeho zákonníka zanedbala všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby ku škode na jej majetku nedošlo. 3.3. Žalovaná zároveň poukázala, že súd konajúci o nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v zbytočných prieťahoch v konaní môže vychádzať z existencie prieťahov len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy predsedom súdu, právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom bolo konštatované, že došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobkyňa si v tomto prípade nesplnila ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť preukázania týchto prieťahov, a preto odporca vzhľadom na vyššie uvedené ich existenciu nemožno považovať za preukázanú. Navyše, otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené ústavne garantované právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmať jedine Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, a to vždy vzhľadom na okolnosti každého jednotlivého prípadu (podľa kritérií zložitosti veci, správania účastníka a postupu súdu), ani nie všeobecný súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., pretože by inak to viedlo k absurdnému záveru, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, čo by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného postupu v súdnictve. 3.4. K uplatnenej náhrade škody dodala, že v každom prípade je nevyhnutné zisťovať skutočnú škodu a ušlý zisk, nie len jej hypotetický odhad vyčíslený paušalizáciou vecných nákladov za správu pohľadávok a mzdy pracovníkov, ktoré žalobkyňa ako subjekt poskytujúci spotrebiteľské úvery nepochybne vynakladá pri každej svojej pohľadávke bez ohľadu na to, či v konaní, v ktorom sa táto pohľadávka uplatňuje alebo vymáha, sú alebo nie sú zbytočné prieťahy, a to nielen výlučne v období medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Obdobne je to aj pri náhrade nemajetkovej ujmy, resp. finančného zadosťučinenia, ktorého poskytovanie podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je automatické, ale podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu s ohľadom na význam sporu pre navrhovateľa a či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ žalobkyňa tento prostriedok nevyužila, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy, keďže predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi založenými v spise a pripojenými exekučnými spismi Okresného súdu Bratislava III, v ktorých malo dôjsť k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, a zistil nasledovný skutkový stav:
5.1. Medzi stranami nebolo sporné a z pripojených exekučných spisov vyplýva, že v exekučných konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava III pod spisovými značkami XXEr/XXXX/XXXX, XXEr/XXXX/XXXX, XXEr/XX/XXXX, XXEr/XXXX/XXXX a XXEr/XXXX/XXXX boli zo strany žalobkyne ako oprávnenej podané návrhy na zmenu súdneho exekútora a ani v jednom prípade o nich nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. 5.2. Zo založených listinných dôkazov ani z pripojených exekučných spisov nevyplýva, že by sa žalobkyňa ako oprávnená domáhala v predmetných exekučných konaniach odstránenia nečinnosti exekučného súdu a vydania rozhodnutia v zákonnej lehote podaním sťažnosti na prieťahy predsedovi súdu alebo Ústavnému súdu Slovenskej republiky. 5.3. Zo založených listinných dôkazov ani z pripojených exekučných spisov nevyplýva, že by predseda súdu, Ústavný súd Slovenskej republiky, Európsky súd pre ľudské práva alebo príslušný disciplinárny senát konštatovali zbytočné prieťahy v konaní spôsobené porušením povinnosti exekučného súdu vydať rozhodnutie o zmene exekútora v zákonom ustanovenej lehote.
6.1. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. 6.2. Podľa § 9 ods. 1 prvej a druhej vety pred bodkočiarkou zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 6.3. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 6.4. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 6.5. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 6.6. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. 6.7. Podľa 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 6.8. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 6.9. Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
7. Podmienku predbežného prerokovania predmetných nárokov žalobkyne na príslušnom orgáne v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. súd v danom prípade považuje za splnenú. Z písomných vyjadrení obidvoch strán vyplýva, že žalobkyňa sa obrátila so žiadosťami o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na žalovanú, pričom prvé tieto žiadosti boli žalovanej skutočne doručené 23. apríla 2012. Z uvedeného ďalej možno vyvodiť, že žalobkyňa podala predmetné žaloby o náhradu škody na súde skôr, ako uplynula zákonná šesťmesačná lehota na uspokojenie uplatnených nárokov počítaná odo dňa prijatia týchto žiadostí žalovanou, avšak ku dňu rozhodnutia súdu o podaných žalobách žalobkyne je nepochybné, že žalovaná uplatnené nároky žalobkyne neuznala ani v tejto zákonnej lehote, ktorá už márne uplynula, neuspokojila.
8. Predmetom rozhodovaného sporu je náhrada škody a náhrada nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá mala byť žalobkyni spôsobená nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, keď nerozhodol o jej návrhoch na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej 30-dňovej lehote od ich doručenia (§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku). Zákon č. 514/2003 Z. z. považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci (vrátane súdu) vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote za nesprávny úradný postup, za ktorý - za splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom - zodpovedá štát, pričom tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Citované ustanovenia teda zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu (t. j. zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie) a pre vznik zodpovednostného vzťahu vyžadujú súčasné splnenie troch zákonných predpokladov, a to (i) nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, (ii) vznik škody a (iii) príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Súd preto najskôr skúmal, či sú splnené tieto predpoklady zodpovednosti štátu vo vzťahu k žalobkyňou označenej majetkovej a nemajetkovej škode (ujme).
9. Vykonaným dokazovaním bolo zistené a medzi stranami nebolo sporné, že exekučné súdy ani v jednom z piatich prípadov, ktoré sú predmetom tohto konania, nerozhodli o návrhu žalobkyne ako oprávnenej na zmenu súdneho exekútora v zákonnej 30-dňovej lehote. Ako však vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky, pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, sa síce prihliada na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nemožno považovať automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je autonómny a nemožno ho vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (porov. napr. I. ÚS 16/02, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 119/2002).
10. Pri posúdení splnenia predpokladu existencie nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci môže všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody vychádzať len zo skutočností taxatívne vymenovaným v kogentnom ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., a to (1) z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy predsedom súdu a žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, (2) z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, (3) právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo (4) z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Všeobecný súd prvej inštancie totižto v konaní o nároku na náhradu škody z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci nie je oprávnený zisťovať ani deklarovať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, práva na prejednanie veci v primeranom čase či práva na spravodlivý súdny proces, pretože túto činnosť má v kompetencii Ústavný súd Slovenskej republiky na základe ústavnej sťažnosti alebo predseda súdu na základe sťažnosti na prieťahy. A rovnako nie je nadaný právomocou sám deklarovať, či nerozhodnutie exekučného súdu v zákonom ustanovenej lehote je zbytočným prieťahom resp. nesprávnym úradným postupom alebo nie. Pokiaľ žalobkyňa v prejednávanej veci nijaké takéto vybavenie sťažnosti alebo rozhodnutie príslušného orgánu nepredložila a takéto listiny (rozhodnutia) nevyplývajú ani z pripojených exekučných spisov a ich existencia zo žiadnych ďalších okolností počas konania nevyšla najavo, súdu nezostáva iné, než len skonštatovať,
že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že by exekučný súd v niektorom z predmetných exekučných konaní nesprávne úradne postupoval.
11. So zreteľom na uvedené súd uzatvára, že pri posúdení uplatnených nárokov na náhradu škody spôsobenej exekučným súdom pri výkone verejnej moci súd nemal preukázanú existenciu už prvého predpokladu pre ich prisúdenie, a to existenciu nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, a preto žalobu žalobkyne v spojenom konaní ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
12. Súd s odkazom na zásadu hospodárnosti konania v zmysle čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) existenciu ďalších dvoch zákonných predpokladov pre vznik zodpovednostného vzťahu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., a to vznik škody a príčinnú súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, už neskúmal, pretože ide o predpoklady, ktoré všetky musia byť splnené kumulatívne a nesplnenie ktoréhokoľvek z nich už samo osebe robí nárok neopodstatneným. V prejednávanej veci teda nebol preukázaný už samotný základ žaloby (t. j. vznik zodpovednostného vzťahu), preto tiež nebolo potrebné zaoberať sa ani ďalej preskúmavať opodstatnenosť výšky uplatnenej náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto jej proti neúspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania žalovanej nepriznal (R XX/XXXX), pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by jej v tomto konaní trovy konania alebo právneho zastúpenia vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.