Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/258/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom v právnej veci žalobcu: Z. U., nar. XX.X.XXXX, K. XX, U. M., občan SR proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti, Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v sume 19.000,- EUR t a k t o

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: "ŽALOBA o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci" z dňa 31.8.2016, ktoré doručil súdu dňa 26.9.2016, sa domáhal náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.

2. Súd vo veci konal za účasti ako žalobcu Z. U., tak aj žalovanej strany zastúpenej p. Mgr. Martinom Hambálekom.

3. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 20.3.2017, ako je zrejmé z č. l. 21, predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené dňa 26.4.2021, ako je zrejmé z č. l. 140 súdneho spisu. Žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 30.4.2021, ako je zrejmé z č. l. 142 súdneho spisu.

4. Žalobca na pojednávaní poukázal na písomné vyhotovenie žaloby zo strany jeho právnej zástupkyne, ktorej udelil plnú moc len na podanie žaloby pred súdom a zároveň poukázal na to, že po vzatí do väzby stratil všetky svoje prirodzené rodinné a spoločenské väzby, stratil kontakt s deťmi, rovnako prišiel o rodinný dom, čo ešte jeho bývalá manželka zničila tak, že už bol neobývaný, stratil kamarátov, s ktorými dlhé roky trávil čas, a dodal, že po prepustení z výkonu väzby skoro nemohol ísť ani na ulicu, lebo všetci jeho kamaráti, známi aj neznámi ho mali bezdôvodne označovať za násilníka. Darmo si hľadal aj robotu, keď sa dozvedeli, že došiel z výkonu väzby, každý ho mal poslať preč, že ďakujú, ale takého človeka nepotrebujú. Bol nútený odísť z rodného mesta preč tak, kde ho nikto nepoznal, že kto je zač, a musel začať nový život. Tieto skutočnosti boli pre neho ťažké v neznámom meste medzi neznámymi ľuďmi, ale v nešťastí mal aj šťastie, že sa spoznal so svojou terajšou manželkou, a pomocou svokrovcov si vedeli kúpiť malý domček, kde žije doteraz šťastne. Tie začiatky, keď ho mali pustiť, boli kruté, to by neprial nikomu.

5. Na otázky súdu žalobca súdu uviedol, že rozsudok o rozvode manželstva doteraz súdu nevedel predložiť, a dodal, že sa rozviedol po tom, ako sa vrátil z výkonu po 24.11.2007, tri deti pochádzajúce z ich manželstva boli zverené manželke, Do súčasnosti sa riadne nevedel zamestnať, nakoľko mal všade

uvedené, že bol vo výkone väzby, trestu, a všade mu uviedli, že človeka, ktorý sa vrátil z výkonu väzby, trestu takého nepotrebujú, a preto sa ani nevedel zamestnať.

6. Zást. žalovanej k veci uviedol, že s poukazom na odkazuje na svoje vyjadrenia, ktoré súdu v tejto veci zaslali, zdôraznil vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku podľa Ďalej dodal, že zotrváva na argumentácii spochybňujúcej existenciu právneho základu žalobou uplatneného nároku v podobe rozhodnutia o väzbe, taktiež uviedol, že trvá na procesnej obrane spochybňujúcej možnosť vzniku žalobcom deklarovanej nemajetkovej ujmy, v tomto smere doplnil ich obranu, argumentáciu s poukazom na výpoveď samotného žalobcu, z ktorej je zrejmé, že žalobca sa nachádzal viackrát vo výkone trestu odňatia slobody, a jeho väzba v konaní OS Komárno sp. zn. rozhodne nebola jediným prípadom obmedzenia osobnej slobody žalobcu v jeho živote. Aj s ohľadom na zmienený odpis registra trestov žalobcu, ktorý navrhujú vykonať ako dôkaz prečítaním, a taktiež na obsah výpovede žalobcu dodal, že žalobca vznik žiadnej nemajetkovej ujmy nepreukázal a preto žiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal nárok na náhradu trov konania.

7. Súd počas konania sa oboznámil s obsahom spisového materiálu s prihliadnutím na . Súd pred svojim rozhodnutím vychádzal z obsahu spisového materiálu, a to podanej žaloby žalobcu na č. l. 1-4, zápisnica z dňa 21.11.2003 na č. l. 5-6, Uznesenie NS SR z dňa 15.11.2005 na č. l. 7-8, Rozsudok OS KN -610 z dňa 30.4.2014 na č. l. 9-11, Uznesenie KS NR -645 z dňa 24.3.2015 na č. l. 12-13, potvrdenie o prijatí návrhu na č. l. 14, potvrdenie o lustrácii na č. l. 15, písomné podanie súdu na č. l. 16-18, záznam o zložení SÚP na č. l. 19, uznesenie - výzva na č .l. 20-21, poučenie na č. l. 22, písomné podanie žalovanej z dňa 4.4.2017 na č. l. 23-29, poverenie na č. l. 30, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 31-37, písomné podanie súdu na č. l. 38-39, pp38-39, písomné podanie žalobcu z dňa 25.5.2017 na č. l. 40-41, písomné podanie súdu na č. l. 42-44, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 45, písomné podanie žalovanej z dňa 8.2.2018 na č. l. 46-53, písomné podanie žalobcu z dňa 5.6.2018 na č. l. 54, písomné podanie súdu na č. l. 55-59, lustrácia na č. l. 60-62, písomné podanie súdu na č. l. 63-66, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 67-68, písomné podanie žalobcu z dňa 27.3.2019 na č. l. 69-75, písomné podanie žalovanej z dňa 28.3.2019 na č. l. 76-87, písomné podanie žalobcu z dňa 26.4.2019 na č. l. 88989a, písomné podanie súdu na č. l. 89-94, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 95, písomné podanie súdu na č. l. 96, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 97, písomné podanie žalobcu z dňa 22.6.2020 na č. l. 98, písomné podanie súdu na č. l. 99-100, lustrácia na č. l. 101-105, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 106-107, písomné podanie súdu na č. l. 108, ÚZ na č. l. 109, písomné podanie súdu na č. l. 110-113, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 114-115, písomné podanie súdu na č. l. 116-117, písomné podanie súdu na č. l. 118-119, písomné podanie súdu na č. l. 120-121, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 122-123, písomné podanie žalovanej - žiadosť o odročenie z 15.3.2021 na č. l. 124-131, písomné podanie žalovanej z 21.4.2021 na č. l. 132-134, písomné podanie súdu na č. l. 135-139, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 140-142, lustrácia v registri trestov - odpis RT z 30.7.2021 na č. l. 143, lustrácia GP z 30.7.2021 na č. l. 144-146.

8. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami ako aj s celým obsahom spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci a predmet konania posúdil podľa nasledovnej právnej úpravy.

9. Podľa ú.z. č. , každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

11. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

12. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinnom do 31.6.2004, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe, alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie. Štát zodpovedá

taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

13. Podľa § 27 ods. 2 zák. č. 514/203 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravuje doterajšími predpismi.

14. V zmysle , základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škody sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za tento druh škody podľa vyššie uvedeného sú nesprávnosť úradného postupu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a existenciou škody.

15. Súd poučil strany sporu podľa o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

16. Súd vo veci konal a rozhodol podľa ods. 1 a ods. 2 na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

17. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná a preto súd túto žalobu zamietol.

18. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanej dňa 20.03.2017, ako je zrejmé z č. l. 21 súdneho spisu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe.

19. Súd podľa doručil žalobu spolu s prílohami žalovanej strane do vlastných rúk. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia zákona súd žalovaného vyzval, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

20. V zmysle ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovanej strany žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučil žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

21. Napokon podľa súd doručil vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanej strane do vlastných rúk a umožnil mu sa k nemu vyjadriť v lehote určenej súdom.

22. Ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, žalobca si v tomto konaní uplatnil cestou advokátky podľa č. l. 1 žaloby nárok na náhradu škody v sume 19.000,- EUR, za spôsobenú ujmu titulom výkonu verejnej moci, keď skutkový základ svojho nároku vymedzil s poukazom na trestné konanie vedene na tunajšom súde pod sp. zn. , v ktorom konaní bol Uznesením OS KN sp. zn. z dňa 21.11.2003 vzatý do vyšetrovacej väzby, kde bol do 15.11.2005, kedy bol z väzby prepustený na slobodu. Ďalej, v podanom návrhu poukázal na to, že následne bol rozhodnutím tunajšieho súdu čís. kon. -610, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.03.2015 v spojení s rozhodnutím KS Nitra, spod obžaloby oslobodený, ako je zrejmé z pripojeného spisu tun. súdu sp. zn. . Ďalej žalobca v podanej žalobe poukázal, na to že v minulosti mal pracovať u súkromníka, kde, podľa vlastného udania, keďže je vyučený ako murár, túto prácu vykonával ako svoje zamestnanie, a u súkromníka dosahoval priemerný mesačný zárobok 20.000,- SKK po dobu 1,5 roka. Rovnako v podanom návrhu poukázal na to, že väzba na neho vplývala veľmi negatívne, nemal možnosť sa s nikým rozlúčiť, nemal možnosť udržiavať pravidelný kontakt s manželkou a s mal. deťmi, ktoré počas doby väzby nevidel. Pobyt vo väzbe mal zanechať na ňom negatívne následky. Táto väzba poznačila nielen jeho, ale aj jeho

rodičov, ich psychické zdravie, a rovnako veľmi negatívne na neho vplývala skutočnosť, že prišiel úplne o všetkých kamarátov, nikto sa o neho ani len nezaujímal, a po príchode z väzby svoje vzťahy s kamarátmi sa neobnovili. Počas doby, keď bol vo väzbe, manželka nedokázala uhrádzať platby spojené s bývaním a domom, vypli jej elektrinu, a následne boli nútení dom predať. Na záver žalobca v podanej žalobe poukázal na o tom, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami vydanými pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravuje doterajšími predpismi, a ďalej pri uplatnení nároku explicitne poukázal na , , zák.

23. Žalobca doručila žalovanej SR, zast. Min. spravodlivosti SR svoje podanie: „Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“, ako je zrejmé z č. l. 71-72 súdneho spisu.

24. Ako je zrejmé z predloženého písomného podania žalovanej na č. l. 73 súdneho spisu, žalovaná svojim písomným podaním z dňa 26.07.2016 uviedla, že žiadosti žalobcu nemôže vyhovieť a upozornila na to, že pre vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky podmienky súčasne, a to: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

25. Podľa súdu, v zmysle ustanovenia platí, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Na základe uvedených súd mal za to, že uplatnený nárok žalobcu posúdil v intenciách zák., kedy vychádzal z rozhodnutia o väzbe, a to Uznesenia OS KN sp. zn. z dňa 21.11.2003 ( zák. ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2004), ktorým bol žalobca vzatý do vyšetrovacej väzby, kde bol do 15.11.2005, kedy bol z väzby prepustený na slobodu.

26. Žalobca si voči žalovanej najprv uplatnil nárok na zaplatenie sumy 19.000,- EUR svojím podaním: „Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“, ako je zrejmé z č. l. 71-72 súdneho spisu. Z obsahu spisu mal súd preukázané, a to z č. l. 72 v poslednom odseku, že žalobca mal prísť o svoje zamestnanie, a v súvislosti s tým o mesačný zárobok vo výške 20.000,- SKK, t. j. za 24 mesiacov, takto jeho ušlý zisk predstavoval sumu 480.000,- SKK, po prepočte 15.933,08 EUR, a v závere svojho podania pripojil vymedzil svoj nárok ešte v konkrétnej sume 19.000,- EUR a doplnil svoj nárok aj o náhradu nemajetkovej ujmy s poukazom na nezákonné rozhodnutie o väzbe, čim mu bola obmedzená osobná sloboda po dobu 2 rokov, ktoré nezákonné rozhodnutie zapríčinilo výrazné a nezvratné narušenie rodinných, sociálnych a pracovných vzťahov so zásahom do jeho osobného, rodinného a pracovného života,

27. V judikatúre ÚS SR okrem iných napr. v konaní II. ÚS SR 467/2008 bolo ustálené, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa SR nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (podľa čl. 46 ods. 3 v spojení s SR) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.

28. Podľa rozhodnutia ÚS SR (II. ÚS SR 467/2008) platí, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Podmienkami vzniku tejto zodpovednosti sú: a) výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci, b) vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému, c) príčinná súvislosť medzi a) a b).

29. Ad a) Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc. Štát v tomto prípade nezodpovedá len za konanie vlastných štátnych orgánov, ale aj za konanie subjektov, na ktoré bol prenesený výkon verejnej moci. Zodpovedným subjektom môžu byť preto i verejnoprávne inštitúcie, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril výkon verejnej moci (napr. notári, exekútori), pokiaľ uvedené subjekty vykonávajú verejnú moc (rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb).

30. Ad b) Druhým predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania podľa § 18 zákona. Vznik škody musí preukázať poškodený.

31. Ad c) Medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody, a samotnou škodou musí byť daná priama príčinná súvislosť.

32. Podľa súdu, s poukazom na tzv. delenú právomoc dvoch orgánov, a to štátu, zast. MS SR a súdu, v prípade nesplnenia uplatneného nároku možno mať za to, že žalobca v tzv. zvláštnej jednoročnej premlčacej dobe pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe podľa § 23 zák. č. 58/69 Zb. zák. si uplatnil nárok na zaplatenie peňažnej sumy 19.000,- EUR, kedy možno vychádzať z tzv. totožnosti veci, keď ide o tých istých účastníkov o rovnaký predmet konania vyplývajúci z identických skutkových dôvodov a ide o to isté plnenie na zaplatenie peňažnej sumy. V zmysle ustanovenia § 22 ods. 3 zák. č. 58/69 Zb. zák. preto došlo v čase od doručenia žiadosti žalovanej strane dňa 12.02.2016 (podľa č. l. 80 súdneho spisu ) do doručenia odpovede žalovanej strany žalobcovi dňa 01.08.2016 k spočívaniu premlčacej doby, keď žalovaná strana do 6 mesiacov odpovedala na žiadosť žalobcu svojím podaním z dňa 26.07.2016, ktoré podanie žalobca prevzal dňa 01.08.2016 podľa č. l. 76 súdneho spisu. Premlčacia doba 1 roka podľa § 23 zák. č. 58/69 Zb. zák., začala plynúť (dňa 24.03.2015 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie OS KN čís. kon. -610, v spojení s rozhodnutím KS Nitra, ktorým bol žalobca spod obžaloby oslobodený) od 25.03.2015 do 12.02.2016, kedy do uplynutia 1 ročnej premlčacej doby dňa 24.03.2016 zostávalo ( február 2016 mal 29 dní takto v kal. mesiaca február zostalo 18 dní /29 - 11 = 18 dní/ a z kal. mesiaca marec zostalo 24 dní /do dňa 24.03.2016/, takto celkom 18 + 24 = 42 dní) 42 dní. Premlčacia doba v čase od 13.02.2016 do 01.08.2016 spočívala s tým, že žalobca nestihol žalobu doručiť súdu za týchto 42 dní počítaných od 02.08.2016, odkedy pokračovalo plynutie premlčacej doby, lebo žalobu doručil súdu až dňa 26.09.2016 t. j. (v auguste 2016 to bolo 30 dní /31 - 1 = 30 dní/ a v septembri to bolo 26 dní /30 + 26 = 56 dní/ ) až v 56. deň. Na základe uvedených podľa súdu je zrejmé, že žalobca nestihol súdu po ukončení spočívania doručiť po 42 dňoch žalobu, nakoľko ju doručil až po 56 dňoch, preto podľa súd žalovaná strana dôvodne vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku zo strany žalobcu a preto súd žalobu z titulu náhrady škody, okrem iných skutočností ako premlčanú, zamietol.

33. Ďalej súd podanú žalobu zamietol na tom základe, že podľa súdu je potrebné posúdiť otázku zavinenia si väzby samotným žalobcom, keď podľa právo na náhradu škody nemá ten, kto si väzbu zavinil sám ...., keď je zrejmé z č. l. 62 pripojeného spisu , žalobca ani na svoju obhajobu nevypovedal, uviedol orgán činný v trestnom konaní do omylu nakoľko tvrdil, že ak mu ustanovia advokáta v tom prípade chce a bude vypovedať, žalobca ani po ustanovení advokáta vo veci nevypovedal ako je zrejmé z č. l. 64 pripojeného spisu .

34. Súd nemohol prihliadať k námietke v podanej žalobe vo vzťahu k zhoršeniu zdravia žalobcu počas pobytu vo väzbe, nakoľko počas súdneho konania, si žalobca nesplnil ani len povinnosť tvrdenia označením konkrétneho prejavu zhoršenia zdravotného stavu, aby súd na túto skutočnosť mohol prihliadnuť pri určení náhrady nemajetkovej ujmy. Na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhol a ani nepredložil žiadne dôkazy, lekárske potvrdenie atď., aby súd mohol za tým účelom vykonať dokazovanie na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku.

35. Ďalej súd podanú žalobu zamietol na tom základe, že žalobca /podľa č. l. 84 spisu/ nepreukázal vznik konkrétnej škody, resp. ušlý zisk, ktoré ujmy utrpel v príčinnej súvislosti s výkonom väzby, keď podľa vlastného udania pred nástupom na výkon väzby bol riadne zamestnaný a dosahoval mesačný príjem cca 20.000,- Skk. Súd z obsahu spisového materiálu s poukazom na č. l. 6, a to zápisnice z 21.11.2003 spísanej na OS KN pred vzatím do väzby, žalobca uviedol, že: „Zamestnaný som v súčasnosti nebol, poberal som sociálnu podporu...“ Ďalej, súd z pripojeného spisu OS KN , a to časti pod sp. zn. mal zistené, že žalobca vypovedal počas trestného konania pred znalcami, a to MUDr. L. Katonovou a MUDr. V. Štefákom, ako je zrejmé zo xerox-kópie č. l. 61, kedy sám uviedol, že od roku 1993 je nezamestnaný a je vedený na úrade práce. Medzitým len krátkodobo brigádnicky pracoval, a túto skutočnosť súd mal preukázanú aj z č. l. 62, a to z písomného podania ÚPSVaR KN z dňa 01.03.2004, ktoré bolo označené ako: Podanie správy - U. Z., z ktorého bolo nepochybne zrejmé, že od r. 1991 do 04.12.2001 pracoval len ojedinele a za obdobie od 04.12.2001, kedy bol vyradený z evidencie ÚPSVaR pre nespoluprácu, až do doby vzatia do väzby z 21.11.2003, nepracoval, a z týchto skutočností súd

mal za to, že žalobca nepreukázal základ tvrdeného nároku z titulu výpadku príjmu počas doby výkonu väzby, keď v zmysle vyššie uvedených podaní riadne nepracoval, resp. ako sám uviedol, len brigádnicky od r. 1993, a dosahoval len príležitostný príjem. Podľa súdu na základe uvedených skutočností, nedošlo vzatím žalobcu do väzby k takej zmene pomerov do tej doby, aby súd na základe nich mohol ustáliť vznik škody z titulu výpadku príjmu, uvedené skutočnosti práve naopak preukazujú nezodpovedný prístup žalobcu do tej doby, pri plnení si svojich rodičovských povinností a to pri finančnom zabezpečení potrieb rodiny s troma mal. deťmi. Na základe uvedených podľa súdu žalobca nepreukázal negatívnu zmenu pomerov z titulu výpadku príjmov rodiny pred jeho nástupom na výkon väzby a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nárokom na ušlí zisk, na základe uvedených preto súd uplatnenému nároku na náhradu škody nemohol vyhovieť.

36. Žalobca si v podanej žalobe uplatnil cestou advokátky podľa č. l. 1 žaloby nárok na náhradu škody v sume 19.000,- EUR, avšak v podanej žalobe žiadal aj priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a to s poukazom na článok 5 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť, a každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie. Podmienkou práva na odškodnenie je porušenie niektorého ustanovenia článku 5 ods. 1 až 4 Dohovoru, alebo že pozbavenie osobnej slobody je v rozpore s vnútroštátnym predpisom. Predpokladom vzniku nároku je vznik škody v príčinnej súvislosti s namietaným porušením článku 5. Podľa judikatúry ESĽP sa pod škodou rozumie tak škoda materiálna, ako aj imateriálna, ako na to poukázal NS SR vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. . NS SR sa s nastoleným problémom vysporiadal tak, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy treba posudzovať aj v súvislosti s čl. 5 ods. 1 Dohovoru, i keď nárok na odškodnenie z titulu výkonu väzby, vznikol podľa zák. č. 58/69 Zb. zák. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorá zákonná úprava explicitne nevymedzuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy na rozdiel od a súvis. ustanovení zák. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a vo všeobecnosti nemožno vylúčiť posúdenie uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy aj s prihliadnutím na , a súvis. ustanovení Obč. zák.

37. Podľa zák. platí, že v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

38. Podľa zák. platí, že výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

39. Podľa súdu s prihliadnutím na pokiaľ dôjde k zásahu do základných práv a slobôd jednotlivca orgánmi štátu na základe a v zmysle zákona (za splnenia podmienok ustanovených v ), takýto zásah je legitímny, nakoľko subjektívne práva u jednotlivca musia v tomto prípade ustúpiť verejnému záujmu štátu na riadnom objasnení spáchanej trestnej činnosti. Súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach č. k. , č. k. , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -50, ako aj obdobnú judikatúru Českej republiky - nález Ústavného súdu Českej republiky č. k. a rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lavrechov vs. Česká republika z 20.06.2013, sťažnosť č. 57404/08.

40. Žalobca pri uplatnení nároku na náhradu nemajetkovej ujmy poukázal na to, že väzba na neho vplývala veľmi negatívne, nemal možnosť sa s nikým rozlúčiť, nemal možnosť udržiavať pravidelný kontakt s manželkou a s mal. deťmi, ktoré počas doby väzby nevidel. Pobyt vo väzbe mal zanechať na ňom negatívne následky. Táto väzba poznačila nielen jeho, ale aj jeho rodičov, ich psychické zdravie, a rovnako veľmi negatívne na neho vplývala skutočnosť, že prišiel úplne o všetkých kamarátov, nikto sa o neho ani len nezaujímal, a po príchode z väzby svoje vzťahy s kamarátmi sa neobnovili.

41. Podľa súdu, žalobca musí preukázať splnenie podmienok zodpovednosti za škodu, nemajetkovej ujmy, ktorý v prípadnom súdnom konaní znáša bremeno tvrdenia o skutočnostiach, ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu spôsobenú orgánmi verejnej moci, má charakter objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tými, ktorí v jeho mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu svojím zavinením alebo bez tohto zavinenia. Z hľadiska posúdenia zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je teda rozhodujúce, či boli splnené objektívne predpoklady tejto zodpovednosti (výkon verejnej moci v súvislosti s činnosťami uvedenými v ustanovení § 3 ods. 1 zákona, vznik škody a príčinná súvislosť medzi konaním a škodou

42. Podľa súdu žalobca spoľahlivo nepreukázal vznik, nemajetkovej ujmy ako ani ich výšku, ktorý nárok sa nedá určiť odhadom, je potrebné prihliadať k zákonnej požiadavke, aby vznik nemajetkovej ujmy, resp. škody bol v príčinnej súvislosti s namietaným nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, ako aj s jej presne verifikovateľnou výškou, predovšetkým z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov, ktoré nastali po nezákonnom rozhodnutí a v dôsledku nesprávneho úradného postupu v živote žalobcu s poukazom na jeho postavenie v rodine, v spoločnosti a podobne.

43. V uvedenom súdnom konaní sa podľa súdu nepodarilo preukázať, že žalobca utrpel nemajetkovú ujmu, vychádzajúc pri tom z tvrdenia relevantných skutočností v podanej žalobe, nakoľko sa nepreukázala nemajetková ujma označovaná aj ako morálna ujma a to v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom predovšetkým z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov v jeho živote s poukazom na jeho postavenie v rodine, v spoločnosti a podobne, ktoré mali nastať v živote žalobcu v súvislosti s vedením vyšetrovania. V prejednávanom prípade nestačí sa len domáhať uplatneného nároku uvedeného v tomto konaní, rovnako nestačí len konštatovať porušenie práva. Žalobca musí uniesť aspoň bremeno tvrdenia, že mu vznikla škoda resp. nemajetková ujma a že na jej uspokojenie nie je postačujúcim zadosťučinením len konštatovanie porušenia práva, ospravedlnenie resp. iné formy satisfakcie, a že v jeho prípade sa jedná o až také závažné porušenie jeho práv, ktoré je možné napraviť len priznaním finančného zadosťučinenia. Relutatívne zadosťučinenie plní predovšetkým satisfakčnú funkciu, aj keď úlohu preventívneho významu zo zákona nemožno vylúčiť. Žalobca musí preukázať v rámci satisfakčnej funkcie finančnej náhrady, že ním požadovaná suma zabezpečí primerané zmiernenie, reálne preukázanej a vzniknutej nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, tak aby to nebolo zdrojom bezdôvodného obohatenia sa na strane žalobcu.

44. Žalobca v podanej žalobe ani len nepoukázal na to, že pred vzatím do väzby, že sa spoločensky angažoval, resp. aspoň v mieste svojho bydliska a výkonom väzby došlo k zmene tohto stavu do tej doby, nakoľko počas konania nebolo preukázané zníženie jeho spoločenskej angažovanosti sa na verejnosti v dôsledku výkonu väzby a vedenia citovaného trestného konania.

45. Žalobca bol vzatý do väzby v súvislosti s trestným konaním vedeným na OS Komárno pod sp. zn.: , a v uvedenom konaní bol žalobca oslobodený spod podanej žaloby. V zmysle podanej žaloby, práve výkon väzby malo zapríčiniť výrazné a nezvratné narušenie rodinných, sociálnych a pracovných vzťahov so zásahom do jeho osobného, rodinného a pracovného života, a preto žiadal o zadosťučinenie - úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktoré si za svoje duševné utrpenie a stratu slobody po dobu 2 rokov v sume 19.000,- EUR.

46. Súd s uvedenými skutočnosťami nemohol súhlasiť nakoľko žalobca pre obdobné konanie bol už opakovane právoplatne odsúdený, ako je zrejmé z č. l. 143 súdneho spisu, keď v roku 1996 bol odsúdený pre skutkovú podstatu trestného činu znásilnenia spáchaný ku škode svojej manželky podľa Tr. zák. Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. , a následne v r. 2000 bol rovnako odsúdený Okresným súdom Komárno pod sp. zn. pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , Tr. zák. spáchaný ku škode svojho dieťaťa. V oboch prípadoch mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý v prvom prípade vykonal čiastočne a druhom prípade v celom rozsahu. Takto mal súd preukázané, že do dňa rozhodnutia súdu o oslobodení spod obžaloby v konaní vedenom na OS KN pod sp. zn.: , bol žalobca 3 krát súdne trestaný a podľa odpisu registra po tomto oslobodzujúcom rozhodnutí bol ešte v ďalších 4 prípadoch súdne trestaný. Súdy v občiansko-právnom konaní neukladajú tresty, tieto nezohľadňujú pri ukladaní ďalšieho trestu, avšak súd uvedené skutočnosti uvádza vo vzťahu k žalobcom uplatnenému

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu poškodenia dobrej povesti, zníženia dôstojnosti a škody, ktorú mal utrpieť v tej súvislosti, nakoľko podľa žaloby mal požívať dobrú povesť v mieste bydliska aj v rodine, keď otázku dobrej povesti podľa súdu je potrebné vnímať v širších súvislostiach a to, že je rozdiel ak bola vzatá do väzby osoba netrestaná do tej doby, resp. sa dopustila trestného činu dávnejšie a aj tento skutok možno pripísať skôr mladíckej nerozvážnosti na rozdiel od žalobcu, ďalej podľa súdu otázku dobrej povesti je potrebné vnímať v dlhšom časovom kontexte, t. j. nie len tesne pred vzatím do väzby.

47. V podanej žalobe žalobca poukázal na to, že keď bol vo väzbe, manželka nedokázala uhrádzať platby spojené s bývaním a domom, vypli jej elektrinu, a následne boli nútení dom predať.

48. Súd ani s vyššie uvedeným nárokom z titulu predaja ich RD nemohol súhlasiť, nakoľko pred nástupom na výkon väzby žalobca nepracoval, teda nevytváral peňažný základ na úhradu nákladov za bývanie a stravovanie rodiny, ako to mal súd preukázané Súd z obsahu spisového materiálu s poukazom na č. l. 6, a to zápisnice z 21.11.2003 spísanej na OS KN pred vzatím do väzby, žalobca uviedol, že: „Zamestnaný som v súčasnosti nebol, poberal som sociálnu podporu...“ Ďalej, súd z pripojeného spisu OS KN , a to časti pod sp. zn. mal zistené, že žalobca vypovedal počas trestného konania pred znalcami, a to MUDr. L. Katonovou a MUDr. V. Štefákom, ako je zrejmé zo xerox-kópie č. l. 61, kedy sám uviedol, že od roku 1993 je nezamestnaný a je vedený na úrade práce. Medzitým len krátkodobo brigádnicky pracoval, a túto skutočnosť súd mal aj preukázanú z č. l. 62, a to z písomného podania ÚPSVaR KN z dňa 01.03.2004, ktoré bolo označené ako: Podanie správy - U. Z., z ktorého bolo nepochybne zrejmé, že od r. 1991 do 04.12.2001 pracoval len ojedinele a za obdobie od 04.12.2001, kedy bol vyradený z evidencie ÚPSVaR pre nespoluprácu, až do doby vzatia do väzby z 21.11.2003, nepracoval, a z týchto skutočností súd mal za to, že žalobca nepreukázal základ tvrdeného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vyvolanej výkonom väzby a tým čím malo dôjsť k poškodeniu dobrej povesti v mieste bydliska, nakoľko podľa žaloby mal požívať dobrú povesť v ich obci, a v okolí, stratou obydlia RD. Práve v tejto súvislosti je podľa súdu podstatné to, že žalobca napriek tomu, že bol vyučený ako murár, svoju kvalifikáciu nevyužíval, dlhodobo ako sám uviedol, od r. 1993 riadne nepracoval, len príležitostne a to brigádnicky. Za tohto stavu, súd mal za to, že možno dôvodne predpokladať, že ani osobná prítomnosť žalobcu (tým, že by nebol vo väzbe) nemohla zabrániť predaju ich rodinného domu, ktorá skutočnosť bola vyústením zlého hospodárenia rodiny a to z titulu nedostatku peňažných prostriedkov pri zabezpečovaní potrieb rodiny s troma maloletými deťmi a na základe týchto skutočností, podľa súdu nebolo možné priznať nárok či už na náhradu škody resp. nemajetkovej ujmy.

49. V tomto konaní súd nemohol žalobcovi priznať uplatnený nárok a to či už na náhradu škody tak aj na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle zák. ako ani s poukazom na článok 5 ods. 1 Dohovoru, keď podmienkou práva na odškodnenie je porušenie niektorého ustanovenia článku 5 ods. 1 až 4 Dohovoru, .............. pozbavenie osobnej slobody je v rozpore s vnútroštátnym predpisom, keď podľa prvej hlavy zák. o vymedzení všeobecných podmienok uplatnenia nároku platí, že nárok možno priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie .... alebo sťažnosť, ktorú možnosť žalobca voči rozhodnutiu o vzatí do väzby nevyužil, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z č. l. 6, a to zo zápisnice z 21.11.2003 spísanej na OS KN. Na základe uvedených súd zamietol žalobu na náhradu škody, ale aj na náhradu nemajetkovej ujmy, keď pri svojom rozhodnutí okrem vyššie uvedených skutočností v odôvodnení tohto rozhodnutia mal preukázané, že žalobca nevyužil svoje právo, predpokladané zákonom v zák. na to, aby súd mohol dôvodnosť uplatneného nároku posúdiť a priznať, keď po vyhlásení rozhodnutia súdu, ktorým bol vzatý do väzby, žalobca voči tomuto uzneseniu súdu nepodal riadny opravný prostriedok - sťažnosť, čím by mohol dosiahnuť zmenu tohto rozhodnutia zo strany KS, na základe ktorého mu hrozila ujma, a to aj s dôrazom na skutočnosť, že do tej doby sa odmietol vyjadriť a takto sa prvostupňové rozhodnutie o vzatí do väzby v rámci prebiehajúceho trestného konania, stalo právoplatným.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení .

51. Trovy konania sú podľa všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

52. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 19.000,- EUR, ako aj s nárokom na náhradu trov konania. Súd žalobu zamietol, preto v tomto konaní procesne úspešnej strane sporu, a to žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % v zmysle ustanovenia .

54. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR str.: 8).

55. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach. Podľa ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2). Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3). Ak si žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má žalobca možnosť domáhať sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.