Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/29/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 4, XXX XX W., proti žalovanej: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 4. apríla XX, XXX XX R. V., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. -21 zo dňa 08.06.2021 takto

rozhodol:

I. Mení napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným uznesením súd prvej inštancie na návrh žalobcu nariadil neodkladné opatrenie, ktorým vo výroku I. uložil žalovanej aby sa na vzdialenosť 500 metrov nepribližovala k žalobcovi a k jeho deťom P. V., F. V. a N. V. a vo výroku II. rozhodol o trovách konania tak, že ich plnou náhradou zaviazal žalovanú.

2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 3.1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013, výrok o trovách konania ustanovením .

3. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil žalovanej zákaz približovať sa k všetkým jeho rodinným príslušníkom, konkrétne k nemu a jeho deťom, ktorý odôvodnil tým, že mal. P. V. bola zverená do jeho osobnej starostlivosti, pričom matka maloletej je oprávnená sa stretávať s maloletou každú prvú sobotu, naposledy dňa 05.06.2021. Uviedol, že už v minulosti vznikali rôzne konflikty, resp. hysterické scény, čím mu bolo mnohokrát znemožnené stretnúť sa so svojou dcérou na základe predbežného opatrenia z roku 2018, o čo sa postarala okrem matky maloletej aj žalovaná, ktorá je starou matkou maloletej P.. Uviedol, že žalovaná vyvíja činnosť, ktorá je už neúnosná, a to komentármi na sociálnych sieťach, atakovaním jeho osoby a jeho rodiny cez médiá, na tomto základe sa vedie viacero trestných a priestupkových konaní voči osobe žalobcu. Žalovaná podnecuje rôzne osoby k nenávisti voči žalobcovi a voči jeho rodine na sociálnych sieťach, čo zašlo tak ďaleko, že sa mu rôzni ľudia vyhrážajú ťažkým ublížením na zdraví. Žalovaná podľa žalobcu sleduje jeho deti pred školou, často ju vídať pred ich bydliskom, žalovaná nemá povolené stretávať sa s jeho maloletou dcérou. Nechce viac vystaviť svoju dcéru stresovým situáciám, ani svoje deti z prvého manželstva, ktoré sleduje pred školou, často ju tam vidia a boja sa jej, nakoľko ich v septembri 2020 naháňala, keď išli ráno peši do školy. On sám často vídava žalovanú v mieste ich bydliska. Žalobca mal spolu s maloletou dcérou zvýšenú policajnú ochranu pri preberaní dcéry z krízového centra, ale aj na Slovensku kvôli vyhrážkam rôznych ľudí, avizovaným protestom, či

avizovanom únose k krízového centra. Konanie žalovanej považuje za spoločensky neprijateľné, pre deti stresujúce. Žiadal, aby súd zakázal žalovanej priblížiť sa k nemu a k členom jeho rodiny s okamžitou vykonateľnosťou. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil uznesenie Okresného súdu Brno- venkov sp. zn. P266/2014 zo dňa 03.03.2020, návrh žalovanej na nariadenie predbežného opatrenia, záznam o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 05.06.2021, výpis zo znaleckých posudkov, výpis z denníka maloletej, správu o psychologickom posúdení zo dňa 15.01.2019.

4. Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal potom za osvedčené, že žalovaná ohrozuje duševnú integritu žalobcu a jeho detí takou intenzitou, že je tu vážny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života a každé dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom. Žalobca v návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a z návrhu je zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha. Existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozená telesná a duševná integrita žalobcu a jeho detí, ako aj ich bezpečnosť. Ide tak o odôvodnený prípad, kedy je nutné poskytnúť okamžitú a efektívnu súdnu ochranu, keďže zo strany žalovanej sa podľa obsahu spisu jedná o prenasledovanie, zastrašovanie, resp. o iné formy nepriameho nátlaku. Súd preto návrhu žalobcu vyhovel a uložil žalovanej, aby sa na vzdialenosť 500 metrov nepribližovala k žalobcovi a jeho deťom, pričom vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná má bydlisko v okrese R. V., Žilinský kraj, teda vo vzdialenosti 133 km od bydliska žalobcu, nepovažoval takéto rozhodnutie za príliš obmedzujúce pre žalovanú. Žalobca v návrhu požadoval, aby sa žalovaná nepribližovala k všetkým jeho rodinným príslušníkom, identifikačné údaje všetkých rodinných príslušníkov súdu neboli známe, preto vo výroku uznesenia uviedol žalobcu a jeho deti P., F. a N. s ohľadom na skutočnosť, že z obsahu návrhu vyplýva, že žalobca svojim návrhom mienil zabezpečiť ochranu integrity týchto osôb. Keďže žalobca mal plný úspech v spore o nariadenie neodkladného opatrenia, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Označené uznesenie včas podaným odvolaním napadla žalovaná, poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené v ust. , a ( porušenie práva na spravodlivý proces - nepreskúmateľnosť , nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci). Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne ho zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Súčasne uplatnila trovy konania. Odvolateľka súdu prvej inštancie na prvom mieste vytýka, že oznámenie o priestupku s poukazom na garantovanú zásadu prezumpcie neviny, nemá žiaden dôkazný význam, ako i to, že ani z výroku uznesenia OS Brno - venkov, sp. zn. z 03.03.2020 nevyplýva záver o ohrozovaní telesnej a duševnej integrity žalobcu a jeho detí, ako aj bezpečnosti z jej strany a prenasledovaní, zastrašovaní, resp. iných formách nepriameho nátlaku z jej strany, rovnako z jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, z výpisov zo znaleckých posudkov, z výpisu z denníka maloletej a zo správy o psychologickom posúdení zo dňa 15.01.2019, takýto záver nevyplýva. Napadnuté uznesenie považuje odvolateľka aj za nepreskúmateľné, lebo v ňom absentuje jasné a výstižné vysvetlenie dôvodov nariadenie neodkladného opatrenia. Je založené iba na predpokladoch a domnienkach súdu a je navyše nevykonateľné, lebo neobsahuje presnú identifikáciu detí žalobcu, ktoré neboli ani navrhovateľmi návrhu na nariedenie tu dotknutého neodkladného opatrenia. Odvolateľka v neposlednom rade odmieta a považuje za tendenčné všetky tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení a jeho následnom doplnení navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť s tým, že ním spolu s návrhom predložené listinné dôkazy preukázali dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. V tomto vyjadrení poukázal aj na to, že voči žalovanej sa už nateraz vedú dve priestupkové konania ( prvé pod sp. zn. OU-PO-Y a druhé pod sp. zn. OR PZ-PO- Y to druhé práve na základe oznámenia o priestupku z 05.06.2021, ktoré bolo súčasťou samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), má sa začať aj trestné stíhanie žalovanej ( list KP ZA z 23.04.2021, z ktorého plynie, že má ísť o trestný čin ohovárania z konca roka 2019). Okrem toho podotkol, že matka maloletej P. bola právoplatne odsúdená za úverový podvod, je taktiež trestne stíhaná za nezákonné poberanie dávok a marenie spravodlivosti v Českej republike ( listy z Polície ČR z 05.02.2021 a z 11.05.2021), ktoré majú spochybňovať nie len dôveryhodnosť matky mal. P. ale i žalovanej. V druhom priestupkovom spise sa nachádza aj videozáznam svedčiaci o závadnom chovaní žalovanej, ktorý navrhol vyžiadať. On svoje tvrdenia podložil dôkazmi a ak ich žalovaná spochybňuje,

nech predloží dôkazy ona. Súčasťou tohto vyjadrenia a jeho doplnenia boli okrem vyššie spomenutých listín aj fotokópie e-mailov z adresy „P.XXX@gmail.com“ adresovaných žalobcovi dňa 02.01.2021 a dňa 26.12.2020, fotokópia lekárskej správy mal. P. z 11.09.2020, fotka, na ktorej sa má nachádzať žalovaná a jedna zo stalkeriek pred bytovkou žalobcu, screeny z diskusných fór na sociálnej sieti a prepisy SMS správ, ktoré mala adresovať žalobcovi v roku 2020 osoba v jeho mobile uložená pod menom B..

7. Žalovaná vo svojom následnom stanovisku mala za to, že žiaden dôkaz predložený žalobcom nemá nič s ňou spoločné, a že na základe žalobcom predložených dôkazov nie je možné jej uložiť zákaz približovať sa k vnučke P.. Súčasne o.i. doložila aj rozhodnutie z 07.07.2021, ktorým bolo prvé priestupkové konanie vedené voči jej osobe zastavené z dôvodu, že jej nebolo preukázané spáchanie tam prejednávaného priestupku (e-mailové vyhrážanie sa žalobcovi a nechať sledovať jeho bydlisko).

8. Žalobca v následnej reakcii trval na tom, že vstup do jeho osobného priestoru a do osobného priestoru jeho detí, je zo strany osoby žalovanej jednoznačne nebezpečný a vyjadril podozrenie, že žalovaná súdom prvej inštancie uložený zákaz nerešpektuje.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ).

10. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel majúc za to, že pre jeho nariadenie sú splnené zákonné podmienky, keď v dôvodoch svojho rozhodnutia v podstate prisvedčil argumentácii žalobcu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanej uložil povinnosť nepribližovať sa ku osobe žalobcu a jeho trom maloletým deťom.

11. Predmetom odvolacieho konania je tak preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalovanej uložil povinnosti nepriblížiť sa k žalobcovi a jeho trom maloletým deťom na vzdialenosť 500m, vyhovel.

12. Pokiaľ ide o zákaz žalovanej plynúci z nariadeného neodkladného opatrenia nepribližovať sa k maloletým deťom žalobcu, ku tomu odvolací súd uvádza nasledovné.

13. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi/navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu/návrh (v takom prípade sa stáva žalobcom/navrhovateľom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba/návrh (v takom prípade sa stáva žalovaným/odporcom). Či však bude žalobca/navrhovateľ v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno- právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

14. V posudzovanom prípade pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanej nepribližovať sa ku všetkým trom deťom žalobcu, sú nositeľmi aktívnej vecnej legitimácie výlučne dotknuté deti žalobcu, t.j. len tie sú

oprávnené sa procesne voči žalovanej domáhať, aby jej bol navrhovaný zákaz uložený. Ak taký návrh podal v ich prospech žalobca, mal byť súdom prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené zamietnutý. Deti žalobcu totižto nie sú sporovými stranami v predmetnej veci (ani jedno z nich nepodalo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) a preto iba na návrh žalobcu súd prvej inštancie nemohol uložiť žalovanej zákaz vo vzťahu k nim. Takto uložený zákaz vo vzťahu k deťom žalobcu by žalovaná nebola ani povinná rešpektovať práve z dôvodu, že deti žalobcu nemajú procesné postavenie navrhovateľov. Iná situácia by bola, ak by okrem žalobcu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podali aj jeho deti ( zastúpené zákonným zástupcom, keďže sú maloleté), k čomu však nedošlo, pretože v prejednávanej veci podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne iba sám žalobca.

15. Pokiaľ ide o zákaz žalovanej plynúci z nariadeného neodkladného opatrenia nepribližovať sa ku samotnému žalobcovi, ku tomu odvolací súd uvádza nasledovné.

16. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok (i) musia mať predovšetkým zákonný podklad ( ), (ii) musia byť vydané príslušným orgánom a nemôžu byť prejavom svojvôle ( a a 3 ). Tento právny názor, z ktorého vychádzal odvolací súd vyslovil už vo svojom rozhodnutí sp. zn. aj Ústavný súd SR.

17. Neodkladné opatrenie sa podieľa na realizácii ústavne zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 a následne SR. Právo na súdnu ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti vylučujúcej jeho ochranu inak než neodkladným, urgentným zásahom súdu. V takýchto prípadoch súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených skutočností (osvedčenie nároku) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu, podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Tu nie je na mieste aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd nariadi len v prípade potreby dočasne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava, že by exekúcia bola ohrozená.

18. Pri nariadení neodkladného opatrenia musia byť vzaté na zreteľ fakticita javu, proporcionalita následku a príčina jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán konania (napr. nález ÚS ČR sp. zn. ). Neodkladným opatrením nemôže dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb.

19. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Neodkladné opatrenie v zmysle cit. zák. ustanovenia slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd žalovaného sú ex lege podmienené tým, že protiprávnym správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená. Túto skutočnosť musí navrhovateľ neodkladného opatrenia pred jeho nariadením relevantným spôsobom osvedčiť.

20. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého

druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a má za následok telesnú, ako aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu (uznesenie NS SR, sp. zn. ).

21. Odvolací súd potom vychádzajúc z tvrdení žalobcu, z listín ním predložených v priebehu konania, zo zreteľom na všetky dostupné okolnosti prípadu a majúc pritom na pamäti zmysel tu požadovaného neodkladného opatrenia, v danom prípade naproti názoru súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal dôvodnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia v žiadanom znení ku jeho osobe, pretože v tomto smere nateraz opiera dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia iba o také tvrdenia a o také dôkazy, z ktorých nie je osvedčené, že by konaním zo strany žalovanej došlo k ohrozeniu jeho telesnej alebo duševnej integrity práve tak, ako to vyžaduje ust. . Nateraz žalobcove tvrdenia je potrebné považovať len za jeho subjektívny predpoklad, ktorý sám o sebe, bez pristúpenia ďalších okolností opodstatňujúcich dôvodnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov, ktoré v danom prípade zistené neboli, nemôže byť podkladom pre prijatie záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v danej veci.

22. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadal žalobca vo vzťahu k nemu samotnému splnené neboli, resp. v časti k jeho maloletým deťom, žalobca nemal na podanie takéhoto návrhu aktívnu vecnú legitimáciu, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia zmenil spôsobom uvedeným vo výroku I. tohto uznesenia (zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), vychádzajúc pritom zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ). Na ďalšiu argumentáciu strán, zachádzajúcu do nadbytočných podrobností a nespôsobilú už privodiť zmenu názoru odvolacieho súdu, nepovažoval odvolací súd reagovať špecifickou odpoveďou a poňať ju vôbec do dôvodov svojho rozhodnutia. Obiter dictum odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. pojednávajúce o obligatórnej poučovanej povinnosti súdu (ktorú si súd prvej inštancie v tejto veci nesplnil) k strane sporu, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje v prípade, ak nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, a to bez uloženia žalobnej povinnosti navrhovateľovi neodkladného opatrenia.

23. Odvolací súd dodáva, že ak by došlo po vydaní uznesenia, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, môže sa žalobca domáhať ochrany svojich práv novým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ( ).

24. To, že neboli naplnené očakávania žalobcu, teda odvolací súd nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom, ešte automaticky neznamená, aby došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu, pretože obsahom tohto práva je umožniť reálny prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť, čo v danom prípade bezpochyby naplnené bolo.

25. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že úspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu (v dôsledku úplného zvrátenia výsledku konania na súde prvej inštancie na základe dôvodne podaného odvolania sa plne úspešnou stranou s nárokom na náhradu trov konania stala práve žalovaná). O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa .

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).