Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cb-59-2015.pdf
PDF · 116.39 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cb/59/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiari nad Hronom, sudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci žalobcu: J. W., X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. H. XXX/XXA, XXX XX L. Š., právne zastúpený: JUDr. Ing. Michal Juhás, advokátska kancelária, so sídlom Mojmírova 12, 040 01 Košice, IČO: 42 325 463, proti žalovanému: H. J., X.. XX.XX.XXXX, bytom Z. U. XXXX/XX, XXX XX L. Š., podnikajúca pod obchodným menom Mária Palášthyová - MIMI, s miestom podnikania Ladislava Exnára 1309/13, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 40 043 312, právne zastúpený: PAČINDA AK s. r. o., so sídlom Lesná 12, 900 44 Tomášov, IČO: 50 063 995, v konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca SOREN, s. r. o., IČO: 36 849 677, so sídlom Banská Štiavnica, Železničiarska 1724/11 (ďalej aj „pôvodný žalobca“), sa žalobou doručenou súdu dňa 05.11.2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia zmluvnej pokuty pre nezaplatenie odmeny za vykonané dielo, vyfakturovanej faktúrou č. XXXXXX zo dňa 23.10.2011 v sume 38.304,61 €, a to vo výške 0,05 % denne zo sumy 38.304,61 € od 06.11.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že nárok na zmluvnú pokutu mu vznikol na základe Zmluvy o dielo uzavretej dňa 17.09.2009 medzi pôvodným žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, predmetom ktorej bol záväzok pôvodného žalobcu dodať žalovanému stavebné práce pre rekonštrukciu objektu nachádzajúceho sa na ulici S. Č.. X Y. L. Š. za účelom vybudovania penziónu, zabezpečiť dopravu, montáž a servis majetku a vybudovanie interiéru a exteriéru, a to podľa podmienok stanovených zmluvou. V článku VII. bod 8. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania so splnením peňažného záväzku má zhotoviteľ právo fakturovať objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Keďže zo strany žalovaného nedošlo k zaplateniu konečnej faktúry č. XXXXXX, splatnej dňa 05.11.2011, vystavenej na sumu 38.304,61 €, v zmysle citovaného článku zmluvy si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu.
2. Pôvodný žalobca v priebehu konania postúpil uplatnenú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01.11.2017 na postupníka J. W., X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. H. XXX/XXA, XXX XX L. Š., ktorú skutočnosť okresnému súdu oznámil postupník podaním doručeným dňa 23.11.2018 prostredníctvom emailu.
3. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4K/35/2017 - 99 zo dňa 17.01.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok pôvodného žalobcu a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4K/35/2017 zo dňa 25.11.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 29.11.2019 konkurzný súd ustanovil do
funkcie správcu konkurznej podstaty spoločnosť - Správcovská a poradenská, k. s., so sídlom kancelárie pôvodne Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 48 143 448, neskôr so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice - Staré Mesto.
4. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 08.09.2020 žalobca navrhol zmenu subjektu na strane žalobcu po tom, čo správca konkurznej podstaty navrhol pokračovanie v tomto súdnom konaní. K návrhu pripojil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 01.11.2017 s Dodatkom č. 1 k zmluve uzavretým dňa 02.11.2017 a uviedol, že novým hmotnoprávnym veriteľom je postupník J. W., X.. XX.XX.XXXX, bytom S. H. XXX/XXA, XXX XX L. Š.. Súčasťou podaného návrhu na zmenu účastníka nebol súhlas toho, kto na miesto žalobcu vstúpil.
5. Uznesením č. k. 4Cb/59/2015 - 169 zo dňa 08.09.2020 okresný súd návrhu žalobcu na zmenu strany konania na strane žalobcu nevyhovel, nakoľko návrh na zmenu žalobcu zo dňa 07.09.2020 nebol podaný úplný, vyhovujúci všetkým požiadavkám § 80 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pretože postupník na to nedal súhlas.
6. Okresný súd vo veci samej dospel k záveru, že z postúpenia pohľadávky je zrejmé, že aktuálne je predmetná pohľadávka postúpená na postupníka J. W. a pôvodný žalobca už nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, teda pôvodný žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie žalovaného nároku. Z tohto dôvodu súd bez ďalšieho žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, nárok na náhradu trov konania od neúspešného pôvodného žalobcu v rozsahu 100 %.
7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob/18/2021 - 247 zo dňa 27.05.2021 tak, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie (výrok I.). Zároveň zrušil aj uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 4Cb/59/2015 - 165 zo dňa 08.09.2020, ktorým návrhu na zmenu strany konania na strane žalobcu nevyhovel a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok II.). V uznesení odvolací súd uviedol, že ide o vadu konania, ktorá sa prejavila v nesprávnom procesnom postupe súdu pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na zmenu subjektu na strane žalobcu s tým , že po vrátení veci bude úlohou súdu zaoberať sa o procesnom návrhu pôvodného žalobcu v súlade s § 80 ods. 2 CSP, pričom sa vysporiada s doručením písomného súhlasu postupníka so vstupom do tohto konania. Následne po právoplatnosti uznesenia o zmene subjektu na strane žalobcu opätovne preskúma uplatnený nárok žalobcu v celom jeho rozsahu a vo veci samej opätovne rozhodne. Keďže odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok pre zistené vady konania týkajúce sa rozhodovania okresného súdu o návrhu na zmenu subjektu na strane žalobcu, odvolací súd zrušil aj právoplatné uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 4Cb/59/2015 - 165 zo dňa 08.09.2020, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo, keďže súd týmto uznesením rozhodol o procesnom návrhu žalobcu predčasne, keď nevyčkal na doručenie písomného súhlasu postupníka s jeho vstupom do konania.
8. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
9. Súd pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 391 ods. 2 CSP vykonal zmenu subjektu na strane žalobcu. Uznesením č. k. 4Cb/59/2015 - 255 zo dňa 14.06.2021 pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že žalobcom je J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. H. XXX/XXA, XXX XX L. Š.V.. Pri rozhodovaní o zmene strany sporu na strane žalobcu súd vychádzal z podaného návrhu pôvodného žalobcu na zmenu účastníka na strane žalobcu zo dňa 07.09.2020, ktorý k svojmu návrhu pripojil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 01.11.2017 uzavretú medzi postupcom SOREN, s. r. o. a postupníkom J. W. spolu s Dodatkom č. 1 zo dňa 02.11.2017 k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 01.11.2017. Následne dňa 08.09.2020 bol súdu doručený súhlas postupníka so vstupom do konania.
10. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 20.08.2021, na ktorom rozhodol v neprítomnosti strán konania, ktoré svoju neprítomnosť ospravedlnili prostredníctvom právnych zástupcov a nežiadali o odročenie pojednávania.
11. Na pojednávaní súd oboznámil výsledky doterajšieho dokazovania.
12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v roku 2009 bola medzi spoločnosťou SOREN, s. r. o. ako žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o dielo, na základe ktorej pôvodný žalobca vykonával stavebné práce na penzióne žalovaného, za čo si vystavil faktúry na meno žalovaného s tým, že časť faktúr nebola dodnes zo strany žalovaného uhradená. Zaplatenie faktúr požadoval žalobca v konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 9Cb/16/2014. Žalobca v tomto konaní požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bola dohodnutá v samotnej zmluve o dielo, konkrétne v článku VII. bod 8, kde bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Zmluvnú pokutu žalobca požaduje za nezaplatenie konečnej faktúry č. 311001 vystavenú na sumu 38.304,61 €, ktorá bola splatná dňa 05.11.2011 a ktorá nebola zo strany žalovaného zaplatená. K ustanoveniam upravujúcim zmluvnú pokutu v zmluve o dielo uviedol, že konkrétne zmluvné ustanovenie v článku VII. bod 10 zmluvy o dielo upravujúce postúpenie pohľadávky bez predchádzajúcej písomnej dohody je vylučujúce a toto ustanovenie považuje za neplatné vzhľadom k tomu, že zmluvnú pokutu je možno dojednať len pre porušenie povinnosti. Toto ustanovenie je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, preto považuje zvyšok zmluvy za platný, čím je daná aktívna legitimácia na strane žalobcu. K argumentu právneho zástupcu žalovaného k námietkam k faktúre č. 311001 a k tomu, že nepreukázal relevantnosť tejto faktúry, uviedol, že dokazovanie v rámci konania 9Cb/16/2014 pred Okresným súdom Žiar nad Hronom nebolo dokončené vzhľadom na to, že došlo k zamietnutiu žaloby pre nedostatok aktívnej legitimácie, čo neznamená, že tam nepreukázali relevantnosť tejto faktúry. K argumentu žalovaného o tom, že žalovaný nebol informovaný o postúpení pohľadávky, právny zástupca žalobcu uviedol, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému zaslané obyčajnou poštou zo strany žalobcu listom zo dňa 23.02.2018, pričom doručenku nemá k dispozícii. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že zmluva o postúpení pohľadávky spolu s oznámením o postúpení pohľadávky boli založené už v spise v rámci konania 9Cb/16/2014, kde žalovaný bol sporovou stranou a odkiaľ mohol mať vedomosť o tom, že bola pohľadávka postúpená. Tvrdenia žalovaného o tom, že sa dozvedel o postúpení pohľadávky až začiatkom roka 2021 považuje za nepravdivé a zavádzajúce. Zmluvné ustanovenie dohodnuté v zmluve o dielo treba vnímať ako celok, pretože navzájom súvisí a nedá sa od seba oddeliť a preto článok VII. bod 10 považuje za neplatný. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu podľa článku VII. ods. 8 zmluvy o dielo za rok 2009, ktorý znie: „V prípade omeškania so splnením peňažného záväzku má zhotoviteľ právo fakturovať objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania“. Z tohto ustanovenia vyplýva, že v zmluve o dielo boli dojednané dve samostatné zmluvné pokuty s tým, že v článku VII. bod 10 bola dojednaná zmluvná pokuta pre prípad postúpenia pohľadávok, ktoré ustanovenie ako uviedol považuje za neplatné dojednanie. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje zmluvnú pokutu pre prípad, že sa žalovaný omešká s úhradou faktúr, a to na základe článku VII. bod 8 citovanej zmluvy o dielo. V ďalšom poukázal na to, že so žalobou bola na súd predložená faktúra č. XXXXXX na sumu 38.304,61 €, splatná dňa 05.11.2011, ktorá nebola zo strany žalovaného ani sčasti zaplatená. Keďže žalovaný je v omeškaní s úhradou tejto faktúry, žalobcovi preto patrí nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % zo sumy 38.304,61 € od 06.11.2011 do zaplatenia. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nebola preukázaná oprávnenosť danej faktúry, právny zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že v konaní 9Cb/16/2014 boli doložené viaceré dôkazy o tom, že táto faktúra bola vystavená oprávnene a boli vyfakturované práce, ktoré pôvodný žalobca reálne vykonal na stavbe žalovaného, za ktoré mu patrí nárok na zaplatenie ceny za časť diela. V rámci doplnenia dokazovania navrhol vypočuť svedka pána Ing. H. Z., konateľa spoločnosti SOREN, s. r. o. ako pôvodného žalobcu, ktorý by vedel preukázať k akým prácam došlo, aké práce sa realizovali, čo bolo vyfakturované a čo z toho nebolo zaplatené zo strany žalovaného. Navrhnutý svedok sa nemohol dostaviť na pojednávanie z dôvodu dovolenkového obdobia a jeho pracovnej zaneprázdnenosti. K argumentácii právneho zástupcu žalovaného, ktorý poukázal na prvú vetu článku VII. bod 10 zmluvy o dielo: „Obe zmluvné strany vylučujú postúpenie pohľadávky bez predchádzajúcej písomnej dohody …“, právny zástupca žalobcu uviedol, že takouto písomnou dohodou nedisponuje, nakoľko konateľ predchodcu žalobcu pán Z. terajšiemu žalobcovi neposkytol písomnú dohodu so žalovaným v rámci postúpenia pohľadávky. Zároveň k námietke žalovaného k aktívnej legitimácie zo strany žalobcu uviedol, že o aktívnej legitimácii už bolo rozhodnuté, keď súd pripustil zmenu na strane žalobcu uznesením o pripustení zmeny strany sporu na strane žalobcu a že táto námietka vznesená žalovaným na pojednávaní mala byť uplatnená už skôr.
13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať žalovanému náhradu trov konania. Uviedol, že hlavným dôvodom pre zamietnutie žaloby je nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Poukázal na článok VII. bod 10 zmluvy o dielo zo dňa 17.09.2009 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, z ktorého vyplýva, že „Obe zmluvné strany vylučujú postúpenie pohľadávky bez predchádzajúcej písomnej dohody a ak zmluvné strany sa na možnosti postúpenia dohodnú, je možné toto postúpenie vykonať len do výšky základu dane. Súčasne sa mali zmluvné strany dohodnúť, že pre prípad postúpenia pohľadávky bez predchádzajúcej zmluvnej dohody sa dohodli na zmluvnej pokute rovnajúcej sa súčtu 100 % sumy postúpenej pohľadávky a jej príslušenstva, existujúceho alebo účtovateľného ku dňu takéhoto postúpenia“. Z článku VII. bod 10 zmluvy o dielo teda vyplýva, že postúpenie pohľadávky zo spoločnosti SOREN, s. r. o. na súčasného žalobcu pána J. W. je absolútne neplatné, pretože k tomuto postúpeniu chýbala písomná dohoda so žalovaným. Žalovaný nikdy nesúhlasil s takýmto postúpením a ani takýto súhlas nikdy pôvodnému žalobcovi a ani súčasnému žalobcovi nedal. Druhým dôvodom pre zamietnutie žaloby je tá skutočnosť, že ani v pôvodnom konaní 9Cb/16/2014 pôvodný žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania relevantnosti faktúry č. 311001, na základe ktorej si nárokuje zmluvnú pokutu. Sám pôvodný žalobca, ako aj jeho konateľ pán Z. sa zamotali do vlastných argumentov a nevedeli preukázať relevantnosť jednotlivých fakturovaných položiek. Ak teda pôvodný žalobca nevedel preukázať relevantnosť faktúry ako takej, nevedel preukázať relevantnosť istiny, nie je možné preto, aby preukázal aj relevantnosť zmluvnej pokuty, ktorá má byť postavená na základe faktúry za vykonané dielo. K argumentu právneho zástupcu žalobcu ohľadom toho, že článok VII. bod 10 zmluvy o dielo zo dňa 17.09.2009 je neplatný uviedol, že v tomto článku VII. bod 10 zmluvy o dielo je potrebné rozlišovať dve veci, resp. dve vety. Prvá veta hovorí o tom, že žiadna zo zmluvných strán nemôže postúpiť pohľadávku bez predchádzajúcej písomnej dohody s druhou zmluvnou stranou a druhá veta tohto ustanovenia hovorí, že ak tak niektorá zo strán urobí, tak je povinná zaplatiť druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu tam dohodnutú. S argumentáciou právneho zástupcu žalobcu, že druhá časť vety je neplatné ustanovenie sa dá súhlasiť, ale určite nie je neplatná prvá časť vety, ktorá hovorí o tom, že nie je možné postúpiť pohľadávku bez súhlasu druhej zmluvnej strany. Ani pôvodný žalobca, ani existujúci žalobca nepreukázal, že by žalovaný dal súhlas k takémuto postúpeniu pohľadávky, dokonca ani neoznámili žalovanému to, že došlo k takémuto postúpeniu pohľadávky a ani postúpenie pohľadávky žiadnym spôsobom nepreukázali. Stalo sa to až dňa 07.01.2021, keď právny zástupca pôvodného žalobcu aj existujúceho žalobcu zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie, v ktorej tvrdil, že údajne bolo preukázané postúpenie pohľadávky, avšak až do daného momentu žiaden zo žalobcov (pôvodný a terajší) toto postúpenie nepreukázal. V ďalšom právny zástupca žalovaného uviedol, že pokiaľ si žalobca odvodzuje svoje nároky ohľadom faktúry uplatnenej v pôvodnom konaní pred Okresným súdom Žiar nad Hronom 9Cb/16/2014, opodstatnenosť tejto faktúry nebola preukázaná. Domnieva sa, že pokiaľ pôvodný žalobca nedokázal súdu predložiť žiadne relevantné argumenty o opodstatnenosti faktúry č. XXXXXX vystavenej na sumu 38.304,61 €, splatnej dňa 05.11.2011, tak ani nový žalobca, ktorý je oveľa ďalej vecne v tejto veci nepreukázal relevantnosť tejto faktúry. Tvrdil, že s poukazom na prvú časť článku VII. ods. 10 zmluvy o dielo je postúpenie pôvodného žalobcu na nového žalobcu neplatné a preto súčasný žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. K argumentácii právneho zástupcu, že nedostatok aktívnej vecnej legitimácie mal byť namietaný skôr, teda, že došlo k porušeniu zásady koncentrácie konania, dal do pozornosti stanovisko krajského súdu k predloženiu súhlasu postupníka s postúpením pohľadávky na nového žalobcu, ktoré žalobca neurobil za tri roky, preto ani v tomto prípade nešlo o porušenie zásady koncentrácie konania. Pokiaľ sa týka opodstatnenosti jednotlivých vyfakturovaných položiek žalobcom vo faktúre č. 311001, poukázal na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 23.10.2017 v súdnom spise 9Cb/16/2014, v ktorom sa žalovaný položkovite vyjadril k jednotlivým častiam tejto faktúry. V tabuľke ku každej položke uviedol, či bola súčasťou rozpočtu alebo nie, teda, či bol pôvodný žalobca oprávnený fakturovať alebo nie niektoré z týchto položiek. Žalovaný uviedol že faktúru č. 311001 neuhradil preto, že plnenie zo strany pôvodného žalobcu vykazovalo vážne nedostatky. Ku každej položke pripojil samostatný dôkaz, ktorým potvrdil, že fakturácie jednotlivých položiek zo strany pôvodného žalobcu boli neopodstatnené. Žalobca tieto argumenty žalovaného žiadnym spôsobom nespochybnil a ani nevyvrátil, a to, či už z dôvodu, že to nevedel vyvrátiť alebo z dôvodu, že neskôr už na neho bolo začaté konkurzné konanie. Žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nenavrhol.
14. Konanie bolo začaté na súde podaním žaloby dňa 05.11.2015 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, tak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
17. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
18. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
20. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému vo výške 0,05 % denne z neuhradenej sumy 38.304,61 € fakturovanej faktúrou č. 311001, vystavenej dňa 23.10.2011, splatnej dňa 05.11.2011 od 06.11.2011 do zaplatenia.
21. Predmetom konania vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 9Cb/16/2014 bola pohľadávka vyplývajúca z nezaplatenej faktúry č. XXXXXX zo dňa 23.10.2011 v sume 38.304,61 €, o ktorej žalobe súd rozhodol rozsudkom, č. k. 9Cb/16/2014 - 605 zo dňa 13.08.2019, právoplatným dňa 31.08.2019 tak, že žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.
22. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.11.2017 je zrejmé, že pôvodný žalobca v konaní uplatňovanú pohľadávku mal postúpiť na postupníka J. W.. Súhlas nadobúdateľa uplatneného práva so vstupom do konania na jeho miesto doložil až dňa 08.09.2020.
23. Žalobca dňa 07.09.2020 podal na súd návrh, aby na jeho miesto do konania vstúpil postupník J. W.. O návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu okresný súd opätovne rozhodol uznesením č. k. 4Cb/59/2015 - 255 zo dňa 14.06.2021 tak, že návrhu na zmenu strany sporu vyhovel.
24. Zo zmluvy o dielo uzatvorenej podľa ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka v platnom znení medzi zhotoviteľom právnym predchodcom žalobcu SOREN, s. r. o., so sídlom Železničiarska 1724/11, Banská Štiavnica, IČO: 36 849 677 a objednávateľom žalovaným, uzavretej dňa 17.09.2009 súd zistil, že zmluvná pokuta ako osobitná zabezpečovacia sankcia bola dohodnutá v článku VII. bod 8 pre prípad omeškania objednávateľa so splnením peňažného záväzku vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
25. Z článku VII. bod 10 súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli: „Obe zmluvné strany vylučujú postúpenie pohľadávky bez predchádzajúcej písomnej dohody a ak sa zmluvné strany na možnosti postúpenia dohodnú, je možné toto postúpenie vykonať len do výšky základu dane. Daň z pridanej hodnoty sa zmluvné strany zaväzujú vysporiadať v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov a uhradiť ju priamo. Pre prípad postúpenia pohľadávky bez predchádzajúcej písomnej dohody sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute rovnajúcej sa súčtu 100 % sumy postúpenej pohľadávky a jej príslušenstva, existujúceho alebo účtovateľného ku dňu takéhoto postúpenia“.
26. Podľa prvej časti tohto ustanovenia vyplýva, že postúpenie pohľadávky bez súhlasu žalovaného je vylúčené. Z uzavretej zmluvy, vrátane jej dodatku č. 1 jasne a zreteľne vyplýva, čo je jej predmetom, aké práce je povinný pôvodný žalobca ako zhotoviteľ vykonať, za akú cenu, dohoda o zmluvnej pokute, podmienky postúpenia pohľadávky, ako aj skutočnosť, že zmeny a doplnenia tejto zmluvy musia mať písomnú formu dodatku.
27. Jednou z hlavných námietok žalovaného bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie práva na zaplatenie zmluvnej pokuty s poukazom na článok VII. bod 10 zmluvy o dielo, podľa ktorej žalovaný nedal písomný súhlas na postúpenie pohľadávky z pôvodného žalobcu na súčasného žalobcu, v dôsledku čoho považuje postúpenie pohľadávky za neplatné. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť aj z dôvodu, že žalobca nepreukázal výšku istiny vyfakturovanú faktúrou č. 311001. V tejto súvislosti odkázal na predošlé konanie vo veci 9Cb/16/2014 prebiehajúce na Okresnom súde Žiar nad
Hronom, v ktorom žalovaný predložil dôkazy, ktoré vyvracali relevantnosť jednotlivých fakturovaných položiek zo strany žalobcu (písomné vyjadrenie zo dňa 23.10.2017 v súdnom spise 9Cb/16/2014 z č. l. 504).
28. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu v uplatnenej zmluvnej pokute je v celom rozsahu nedôvodný z dôvodu, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou, keďže v danom spore nepreukázal písomnú dohodu medzi pôvodným žalobcom a žalovaným v zmysle zmluvného dojednania v bode VII. bod 10 zmluvy o dielo zo dňa 17.09.2009. Z tohto ustanovenia mal súd preukázané, že jedna zo zmluvných strán môže postúpiť pohľadávku na iný subjekt len s predchádzajúcim písomným súhlasom druhej strany, pričom písomný súhlas žalovaného k takémuto postupu zo strany žalobcu nebol predložený a takýto súhlas žalovaný žalobcovi, resp. predchádzajúcemu žalobcovi nikdy nedal. Súd preto považuje postúpenie pohľadávky z pôvodného žalobcu na nového žalobcu za neplatné podľa § 40 Občianskeho zákonníka. Naviac súd konštatuje, že žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno, či skutočne došlo k poskytnutiu príslušných zmluvných plnení v zmysle listinných dôkazov založených do spisu - zmluvy o dielo zo dňa 17.09.2009, faktúry č. 311001 vystavenej dňa 23.10.2011, splatnej dňa 05.11.2011 na sumu 38.304,61 €, ktorou žalovaný fakturoval konečnú faktúru podľa priloženého rozpočtu za vykonané a doposiaľ nevyfakturované práce na ul. S.N. Č.. X, L. Š..
29. K námietkam žalobcu k aktívnej vecnej legitimácii zo strany žalovaného, ktorá mala byť uplatnená už skôr v súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie v zmysle § 153 ods. 1 a 2 CSP a k námietke, že o aktívnej legitimácii už bolo rozhodnuté súdom pripustením zmeny na strane žalobcu, súd uvádza, že v danom prípade ide o konanie, ktoré začalo na súde podaním žaloby dňa 05.11.2015, teda pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinného od 01.07.2016, pričom v zmysle § 470 ods. 2 CSP na prejednávanú vec nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Touto argumentáciou sa už zaoberal odvolací súd v rámci svojho zrušujúceho uznesenia 41Cob/18/2021 - 247 zo dňa 27.05.2021 v bode 24.. Preto súd argumentáciu žalobcu z tohto hľadiska považuje za nesprávnu. Pokiaľ sa týka ďalšej námietky žalobcu, že o aktívnej legitimácii žalobcu už bolo rozhodnuté pripustením zmeny na strane žalobcu uznesením súdu zo dňa 14.06.2021 č. l. 255 spisu, súd uvádza, že aj táto argumentácia žalobcu nie je správna. Vecná legitimácia sa skúma až pri rozhodovaní v merite veci, nakoľko okrem iných skutočností aj od existencie vecnej legitimácie na strane sporových strán závisí výsledok sporu a jej existencia predstavuje nevyhnutnú podmienku na úspech v spore. Uvedené závery vyplývajú aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/192/2004. …..“Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno - právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno - právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno - právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno - právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno - právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide“.
30. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že aktuálny žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v danom prípade z dôvodu nedodržania dohodnutých podmienok v článku VII. bod. 10 zmluvy o dielo zo dňa 17.09.2009, prvej časti vety, ktorá hovorí o tom, že nie je možné postúpiť pohľadávku bez súhlasu druhej zmluvnej strany. Súd konštatuje, že ani pôvodný žalobca, ani existujúci žalobca súdu nepreukázali, že by žalovaný dal súhlas k takémuto postúpeniu pohľadávky. Článok VII. bod 10 zmluvy o dielo súd považuje za platne uzavretý medzi účastníkmi zmluvy o dielo, ktorú uzavreli predchodca žalobcu a žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zmluva o dielo, vzhľadom na charakter zmluvných strán má obchodno - právny charakter.
31. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
32. Z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie súd nevykonal navrhnutý výsluch svedka konateľa spoločnosti SOREN, s. r. o. pána Ing. Z..
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania tvoria jeden celok, preto súd rozhodoval o nich jedným výrokom.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.