Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Odi-2-2020.pdf
PDF · 156.11 KB
Case nature
Area
Subarea
7Odi/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci žalobcu: JW Logistic s. r. o. , so sídlom Horný Hričov 120, 013 42 Horný Hričov, IČO: 47 063 815, zastúpeného: Bc. Jozef Hrivík, nar. 14.08.1974, bytom Osiková 13, 010 07 Žilina, proti žalovanému: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. D. N. 9, XXX XX V. D. N., právne zastúpenému: JUDr. Peter Vevurka, advokát, so sídlom Mieru 312/3, 029 01 Námestovo, v konaní o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu osobne dňa 24.11.2020 sa žalobca domáhal zrušenia oddlženia žalovaného, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 5NcKR/11/2016 zo dňa 15.06.2017, a to z dôvodu, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer.
2. Na odôvodnenie žaloby žalobca uviedol, že žalovaný podal ako dlžník dňa 13.05.2016 na tunajšom súde návrh na vyhlásenie konkurzu v zmysle § 167 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okresný súd Žilina vyhlásil konkurz na majetok žalovaného uznesením sp. zn. 4K/10/2016 zo dňa 07.06.2016. Uznesením zo dňa 17.06.2017 bol konkurz na majetok žalovaného zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku. Následne Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 5NcKR/11/2016 zo dňa 15.06.2017 žalovaného oddlžil. Oprávnenie na podanie návrhu na zrušenie oddlženia odvodzoval žalobca z § 166f ods. 1 ZKR. Uviedol, že je veriteľom dotknutým oddlžením žalovaného. Podľa jeho tvrdenia žalovaný bol listom právneho zástupcu JUDr. Adriany Tomanovej zo dňa 28.04.2016 vyzvaný na zaplatenie spôsobenej škody. Výška spôsobenej škody predstavuje sumu 3.080 eur. Táto škoda bola spôsobená konaním žalovaného, keď dňa 01.02.2016 ako živnostník uzatvoril so žalobcom zmluvu o dodaní služieb podľa § 262 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bola dodávka služieb spojených s rozvozom tovaru odberateľom na určené trasy podľa potrieb žalobcu ako objednávateľa služieb. Zároveň podľa dohody o zverení motorového vozidla mal žalovaný dodávať služby spojené s rozvozom tovaru osobne alebo prostredníctvom zamestnanca S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. XXX/XX, T. T., a to nákladným motorovým vozidlom Ford Tranzit, EČV: ZA 099GO. Služby v zmysle uzatvorenej zmluvy realizoval S. T., ktorý žalobcu podviedol a svojím konaním spôsobil škodu spolu vo výške 3.080 eur. Spôsobená škoda bola S. T. uznaná v dohode zo dňa 05.04.2016. Žalobca uviedol, že podľa článku III zmluvy o dodaní služieb sa žalovaný ako dodávateľ služieb zaviazal zodpovedať za škodu v celom rozsahu a v prípade porušenia alebo nesplnenia povinností uvedených v zmluve sa zaviazal škodu
v plnom rozsahu aj uhradiť. Zodpovednosť za spôsobenú škodu vyplýva žalovanému aj z článku IV dohody o zverení motorového vozidla. Následne dňa 13.05.2016 (len po uplynutí cca 2 týždňov) podal žalovaný vedomý si označeného záväzku návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok. Hoci v tom čase komunikoval ohľadom riešenia spôsobenej škody so žalobcom, existenciu tohto dlhu v návrhu na vyhlásenie konkurzu súdu úmyselne zatajil. Žalobca viackrát vyzýval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky, a to aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu, avšak bezúspešne. Žalobca poukázal na to, že nevediac o konkurznom konaní vykonával ďalšie kroky na vymoženie pohľadávky a domáhal sa jej zaplatenia v upomínacom konaní, pričom Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp. zn. 10Up/107/2019 zo dňa 29.06.2020 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť požadovanú náhradu škody. Žalovaný podal voči vydanému platobnému rozkazu odpor, na odôvodnenie ktorého okrem iného uviedol, že na jeho majetok bol v roku 2016 vyhlásený konkurz. Z uvedených okolností vyvodil žalobca záver, že zo správania žalovaného možno usudzovať, že je zrejmé, že sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom. Súčasne vyjadril podozrenie, že žalovaný v návrhu na vyhlásenie konkurzu úmyselne zamlčal informáciu o pohľadávke v sume 3.080 eur a túto informáciu neuviedol ani konkurznému správcovi. Keďže žalobca vôbec nevedel o prebiehajúcom konkurznom konaní voči žalovanému, nemohol si podľa jeho tvrdenia svoju pohľadávku v konkurze prihlásiť. Podľa jeho názoru hoci zákon žalovanému povinnosť informovať ho o konkurze striktne neprikazuje, minimálne z hľadiska poctivého zámeru mal žalovaný právneho zástupcu žalobcu, s ktorým v danom období komunikoval, na túto skutočnosť upozorniť. Konanie žalovaného vyhodnotil žalobca ako vysoko špekulatívne, s nepoctivým zámerom, nakoľko v blízkej časovej súvislosti pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu v mesiaci marec 2016 vystavil faktúru za dodané služby a prijal peňažné plnenie, ale až po vzniku spôsobenej škody okamžite podal návrh na vyhlásenie konkurzu.
3. Žalobca v žalobe označil ako dôkaz a pripojil výzvu na zaplatenie spôsobenej škody zo dňa 28.04.2016, adresovanú žalovanému, prílohou ktorej bola špecifikácia škody, zmluvu o dodaní služieb zo dňa 01.02.2016, uzatvorenú medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako dodávateľom, dohodu o zverení motorového vozidla zo dňa 01.02.2016, uzatvorenú medzi žalobcom ako odovzdávajúcim majiteľom vozidla na jednej strane a žalovaným, a S. T. ako preberajúcimi na strane druhej. Ďalej predložil mimosúdnu dohodu o náhrade spôsobenej škody zo dňa 05.04.2016, uzatvorenú, medzi žalobcom a S. T., faktúru vystavenú žalobcovi žalovaným ako dodávateľom dňa 02.03.2016, znejúcu na sumu 606 eur, splatnú dňa 15.03.2016 s pripojeným výdavkovým a príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 15.03.2016 na sumu 606 eur.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.01.2021. Uviedol, že žalobu nepovažuje za dôvodnú, poprel tvrdenie žalobcu, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal zo špekulatívnych dôvodov s nepoctivým zámerom, pričom tvrdil, že správcu oboznámil so všetkými svojimi záväzkami, ktoré v čase vyhlásenia konkurzu mal a splnil si svoju povinnosť riadne v zmysle zákona. Uviedol, že návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok podal nie pre pohľadávku uplatňovanú žalobcom, ale pre súbor záväzkov, ktorých zoznam je uvedený v konkurznom spise sp. zn. 4K/10/2016. Žiaden záväzok voči žalobcovi neviedol v účtovníctve a žalobca mu nevystavil faktúru, ktorá by odôvodňovala jeho postavenie ako veriteľa. Podľa jeho tvrdenia do vyhlásenia konkurzu si voči nemu ani neuplatnil ním tvrdený nárok na náhradu „údajnej“ škody, pričom list zo dňa 28.04.2016, na ktorý sa žalobca odvoláva, mu nebol doručený (žalovaný poukázal na to, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní žalobca preukazoval, že výzva na zaplatenie údajnej škody v sume 2.010 eur mu bola doručená listom zo dňa 13.03.2018). Súčasne vzniesol námietku, že žalobca musí byť v tomto konaní zastúpený advokátom. Žalovaný spochybnil oprávnenosť pohľadávky žalobcu a uviedol, že žalobcovi žiadnu škodu nespôsobil, ktorej skutočnosti si musí byť vedomý aj žalobca, keďže mimosúdnu dohodu o náhrade škody uzatvoril s S. T., s ktorým nemal žalovaný žiadnu zmluvu ani iný obdobný zmluvný vzťah, nebol jeho zamestnancom ani nekonal na jeho príkaz. V dohode o zverení motorového vozidla nie je zakotvená zodpovednosť za škodu solidárna, ale individuálna. Žalovaný poprel taktiež tvrdenie, že za mesiac marec 2016 vystavil faktúru. Poslednú faktúru, ktorú vystavil žalobcovi, je faktúra za mesiac 02/2016, pričom údajná škoda mala vzniknúť v mesiaci marec 2016. Zároveň žalovaný poukázal na to, že žalobca si návrhom na vydanie platobného rozkazu voči nemu uplatnil sumu 2.010 eur, a to z dôvodov uvádzaných v návrhu na zrušenie oddlženia, v ktorom však uvádza výšku škody 3.080 eur, hoci v návrhu na vydanie platobného rozkazu sa uvádza, že S. T. uhradil z jeho záväzku sumu 1.070 eur. Ďalej žalovaný zdôraznil, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal v čase, keď ani nemal vedomosť o tom, že žalobca si voči nemu uplatňuje nejaký nárok, v účtovníctve záväzok voči nemu neviedol a uviedol, že uznesenie o vyhlásení konkurzu
na jeho majetok bol zverejnený v Obchodnom vestníku, čím bol žalobca oboznámený s vyhlásením konkurzu na jeho majetok a nič mu nebránilo spornú pohľadávku si v konkurze prihlásiť.
5. Žalovaný označil na preukázanie svojich tvrdení a predložil spomínaný pokus o zmier - výzva na zaplatenie údajnej škody v sume 2.010 eur zo dňa 13.03.2018. Ďalej navrhol, aby súd vykonal dokazovanie návrhom žalobcu na vydanie platobného rozkazu a celým spisom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Up/107/2019, pričom požiadal, aby si tunajší súd predmetný spis z Okresného súdu Banská Bystrica vyžiadal.
6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 15.02.2021. Uviedol, že pri podpise zmluvy zo dňa 01.02.2016 v Žiline sa žalovaný prezentoval ako seriózny podnikateľ, ktorý dlhodobo podniká v oblasti poskytovania služieb v lesníctve, v stavebníctve a v nákladnej cestnej doprave. Pri rozhovoroch okrem iného uviedol, že vlastní lesný traktor, viac motorových vozidiel, ako aj ťažného koňa na prácu v lese. Na stretnutie do Žiliny pricestoval svojim luxusným vozidlom VW Passat, sivej farby, EČV: T Svojim majetkom sa podľa tvrdenia žalobcu verejne prezentoval a aj v súčasnosti prezentuje na sociálnej sieti www.facebook.com, čo dokazujú aj jeho verejne prístupné príspevky z rokov 2014 až 2016. Žalobca poukázal na ustanovenie § 166g ods. 2 písm. g) ZKR, podľa ktorého dlžník nemá poctivý zámer, najmä ak v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť. Ohľadom uvedeného uviedol, že z predložených dôkazov je zrejmé, že žalovaný v roku 2016 podnikal a mal z podnikateľskej činnosti slušný príjem, pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu vlastnil a naďalej v súčasnosti vlastní uvedený majetok. Ďalej žalobca uviedol skutočnosti týkajúce sa spolupráce žalobcu, žalovaného a S. T., pričom tvrdenie žalovaného, že S. T. nekonal na jeho príkaz, označil za nepravdivé a tvrdenie, že S. T. nebol zamestnancom žalovaného a nemal s ním žiaden zmluvný vzťah, ho podľa jeho názoru zodpovednosti nezbavuje, ale naopak usvedčuje o jeho špekulatívnych úmysloch od začiatku spolupráce. Podľa tvrdenia žalobcu po odhalení podvodného konania, neoprávneného použitia zvereného motorového vozidla U nevykonania prepravy, poškodenia vozidla, nevyúčtovaných finančných prostriedkov na naftu zo strany dodávateľa služieb, ku ktorému došlo v dňoch 23.03. až 29.03.2016, sa žalovaný začal vyhýbať komunikácii a riešeniu uvedenej situácie. Odo dňa 02.04.2016 sa žalovaný úmyselne zatajoval, zatajuje sa do dnešného dňa a takticky sa vyhýba akémukoľvek kontaktu. Žalobca zdôraznil, že z predložených dôkazov je zrejmé, že žalovaný o existencii pohľadávky týkajúcej sa zodpovednosti za spôsobenú škodu vedel hneď odo dňa jej vzniku, t. j. od 04.04.2016, kedy bol prvý krát telefonicky vyzvaný na osobné stretnutie za účelom riešenia a zo špekulatívnych dôvodov sa vyhýbal komunikácii, aby oddialil čas. Následne s nepoctivým zámerom podal vo veľmi blízkej časovej súvislosti dňa 13.05.2016 návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok a z jeho správania je zrejmé, že sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom (§ 166g ods. 2 písm. g/ ZKR). Súčasne existenciu svojej pohľadávky považuje žalobca za dôležitú informáciu, o ktorej žalovaný vedel. Zároveň vedel, že ide o dôležitú informáciu, ktorú vo svojom návrhu ani v prílohe neuviedol, pričom vo vyjadrení k žalobe účelovo klamal, že o pohľadávke nevedel, nakoľko dňa 05.05.2016 mailom odpovedal právnemu zástupcovi žalobcu (§ 166g ods. 2 písm. c/ ZKR). Podľa názoru žalobcu žalovaného k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu neviedol poctivý zámer, keďže nevyvinul ani najmenšiu snahu uspokojiť svoje záväzky, ako ani seriózne a čestne komunikovať. Počas riešenia škody žalobcu neupovedomil o konkurznom konaní a súdu nepredložil dôkaz o opaku. Žalobca neustále v rokoch 2016 a 2017 vykonával úkony smerujúce ku komunikácii a osobnému stretnutiu, dňa 15.08.2017 sa mu podarilo so žalovaným spojiť, avšak žiadnu informáciu o konkurznom konaní neuviedol. Prejavil ochotu riešiť záležitosť mimosúdne a prisľúbil stretnutie, ale po ukončení hovoru sľub o osobnom stretnutí nedodržal a ďalšie výzvy ignoroval. V nadväznosti na uvedené dospel žalobca k presvedčeniu, že je zrejmé, že ani po podaní návrhu na oddlženie nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností (§ 166g ods. 1 ZKR), a v jeho správaní absentuje akýkoľvek náznak úprimnosti. Pri riešení dlhu neposkytol žalobcovi potrebnú súčinnosť a na opakované výzvy nereagoval a nekomunikoval. Záverom svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že žalovaný nikdy nebol a ani v súčasnosti nie je platobne neschopný, nakoľko na jeho profile na sieti Facebook počas rokov 2014 až 2018 uverejňuje fotografie svojho majetku, ktorý preukázateľne používal v roku 2015 pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, traktor stále vlastnil a uverejnil jeho fotografie aj po oddlžení v roku 2018. Na sieti Facebook sa opakujú fotografie z rôzneho časového obdobia a nejedná sa o jednorazové, náhodne vyhotovené fotografie. Opakovane sa na internete prezentuje ako úspešný podnikateľ, ktorý zverejňuje fotografie o tom, že používa a vlastní luxusné vozidlo BMW, vlastní traktor, vlastní a používa terénne štvorkolky na jazdu v prírode. Tieto fotografie považuje žalobca za dôkazy o tom, že žalovaný tento majetok skutočne vlastní, nakoľko je nelogické, aby sa opakovane
fotil a zverejňoval fotografie určitej opakujúcej sa množiny vecí, keby neboli jeho majetkom. Nad rámec uvedeného žalobca poukázal na ustanovenie § 166g ods. 3 ZKR. 7. Žalobca v tomto podaní navrhol vykonanie dokazovanie výsluchom svedkov Bc. S. H. a W. C., ktorí so žalovaným osobne rokovali pri uzatváraní zmlúv. Ďalej predložil fotografie z profilu žalovaného na sociálnej sieti Facebook, doklady preukazujúce komunikáciu alebo pokusy o komunikáciu so žalovaným a snahu o úhradu pohľadávky titulom náhrady škody (výpisy hovorov, úradné záznamy týkajúce sa realizovaných telefonických hovorov a realizácie doručovania, nepodpísaná dohoda o náhrade spôsobenej škody, datovaná dňa 04.04.2016, na ktorej sú ako zmluvné strany označení žalobca a žalovaný, predžalobná výzva na zaplatenie spôsobenej škody zo dňa 21.04.2016, odpoveď na výzvu o zaplatenie spôsobenej škody zo dňa 04.05.2016, v ktorej potvrdil doručenie výzvy zo dňa 28.04.2016). Žalobca pripojil ku svojmu vyjadreniu aj CD nosič, na ktorom sa nachádzajú príspevky žalovaného na jeho profile na sieti Facebook (fotografie) a na ktorom je taktiež zaznamenaný telefonický hovor so žalovaným zo dňa 15.08.2017, ktorého prepis záznamu vyhotovil súd a dal na oboznámenie žalovanému).
8. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný podaním zo dňa 16.04.2021 v spojení s podaním zo dňa 08.06.2021, v ktorých nad rámec doposiaľ uvedených skutočností uviedol, že z telefonického hovoru aj listinných dôkazov žalobcu vyplýva, že nikdy nepovažoval nárok žalobcu za dôvodný a že fotografie nepreukazujú, že je vlastníkom alebo držiteľom BMW. Uviedol, že bol len vodič na svadbe, terénne štvrokolky nie sú jeho vlastníctvom, jazdil na požičaných štvorkolkách od kamarátov a traktor je jeho zamestnávateľa. Osobné motorové vozidlo VW Passat mal na leasing. Poukázal na to, že správcu oboznámil so všetkými jeho záväzkami, ktoré v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok mal a splnil si svoju povinnosť riadne v zmysle zákona. Správcovi oznámil všetok svoj majetok, nič nezatajil a telefonicky oznámil žalobcovi vyhlásenie konkurzu na jeho majetok.
9. Dňa 20.08.2021 sa za prítomnosti zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného konalo vo veci pojednávanie. Na pojednávaní zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe a zhrnul doterajšie tvrdenia žalobcu. Ďalej poukázal na peňažné prostriedky v sume 606 eur, ktoré boli žalovanému vyplatené dňa 15.03.2016 a tieto nepriznal v návrhu na vyhlásenie konkurzu. Na pojednávaní predložil záznam SMS komunikácie so žalovaným zo dňa 12.02.2021 a fotografie, na ktorých sú zaznamenané motorové vozidlá pri rodinnom dome, v ktorom býva žalovaný s fotografie žalovaného a malého dieťaťa v štvorkolke.
10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v písomných podaniach. Spochybnil, že žalobca je veriteľom žalovaného, keďže jeho pohľadávku nepovažuje za oprávnenú, a preto namietal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Zdôraznil, že treba poukázať na to, že tvrdenie žalobcu, že nevedel, že je vyhlásený konkurz na majetok žalovaného, je neudržateľné, pretože žalobca je právnická osoba a je povinná sledovať napríklad aj Obchodný vestník, a teda to, že nevedel, ho neospravedlňuje. Mal vedieť. Právo patrí bdelým. To znamená, že nič mu nebránilo zistiť, že na žalovaného je vyhlásený konkurz a túto fiktívnu, neexistujúcu pohľadávku si mohol prihlásiť do konkurzu a správca by sa s ňou bol vyrovnal. Teda sám žalobca sa dostal do pozície, kedy sa svojou nedbalosťou pripravil o možnosť v rámci konkurzného konania si túto prihlásiť. Ďalej poukázal na to, že žalovaný nemá ani maturitu, má skončené odborné učilište a pracuje ako pilčík, pracuje v lese, žiadne motorové vozidlo nevlastní, nemá ani nemal vlastné bývanie, v súčasnosti býva v nájme u svojho brata. Poukázal na to, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, pretože nepreukázal ani jeden z dôvodov, pre ktorý by súd mohol žalobe vyhovieť. Žalovaný ako dlžník v konkurze a po oddlžení plnil všetky povinnosti. Jeho zámer bol poctivý, snažil sa v rámci svojich možností, zamestnal sa, pracoval, nakoniec sa zaradil do normálneho života, aj v súčasnej dobe pracuje. Počas konkurzu nezískal žiaden majetok, ani darom, ani dedičstvom, nezatajil žiaden majetok, čo je nesporné zo spisov konkurzného správcu a vyjadrení konkurzného správcu a samotné tvrdenia žalobcu nemajú žiaden relevantný význam, pretože sú to len tvrdenia bez akéhokoľvek dôkazu.
11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými procesnými stranami, oboznámil pripojený konkurzný spis vedený tunajším súdom pod sp. zn. 4K/10/2016 a spis vedený vo veci oddlženia žalovaného sp. zn. 5NcKR/11/2016. Súd uvádza, že ako dôkaz bol predložený aj CD nosič, na ktorom boli nahrané príspevky zo sociálnych sietí, obsahujúce fotografie a obsahoval tiež zvukovú nahrávku telefonického rozhovoru zo dňa 15.08.2017 medzi zástupcom žalobcu, p. H. a žalovaným. Súd dokazovanie prezeraním obsahu CD nosiča na pojednávaní z dôvodu nadbytočnosti nevykonal,
nakoľko všetky súbory a fotografie, ktoré obsahoval, boli žalobcom pripojené k žalobe v listinnej podobe. Zo zvukovej nahrávky telefonátu súd vykonal prepis, ktorý bol v písomnej podobe doručený žalovanému. Žalovaný vzniesol voči predmetnému dôkazu námietku, podľa obsahu ktorej žalobca nemal od žalovaného na vykonanie nahrávky z predmetného hovoru súhlas. Podľa názoru súdu uvedená námietka nebola relevantná, nakoľko telefonát nemal charakter prejavov osobnej povahy, avšak pre potreby rozhodnutia tejto veci bol predmetný dôkaz irelevantný. Preto súd návrh vykonanie tohto dôkazu zamietol.
12. Medzi stranami nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/10/2016-43 zo dňa 07.06.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 113/2016 vydanom dňa 13.06.2016, súd vyhlásil konkurz na majetok žalovaného, ustanovil správcu (JUDr. Janka Grolmusová) a vyzval veriteľov na prihlásenie svojich pohľadávok. Konkurz bol zrušený po splnení konečného rozvrhu z výťažku uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/10/2016 zo dňa 17.05.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. k. 97/2017 vydanom dňa 23.05.2017. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.06.2017. Následne bol žalovaný uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 5NcKR/11/2016 zo dňa 15.06.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 119/2017 vydanom dňa 22.06.2017, oddlžený.
13. Sporná medzi stranami bola oprávnenosť pohľadávky žalobcu uplatňovaná voči žalovanému, vlastnícky vzťah žalovaného k motorovým vozidlám, štvorkolkám, traktoru a ďalším veciam uvedeným v žalobe a zobrazených na predložených fotografiách, okolnosť, či bol žalovaný platobne neschopný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu a existencia ďalších skutočností poukazujúcich na nedostatok poctivého žalovaného pri oddlžení.
14. Z pripojeného konkurzného spisu a spisu vedeného vo veci oddlženia žalovaného súd zistil, že žalovaný si počas konkurzu riadne plnil všetky svoje povinnosti, konkurznému správcovi poskytoval požadovanú súčinnosť, komunikoval s ním, spolupracoval a konkurzný správca nespochybnil jeho poctivý zámer.
15. Žalovaný vyvodzoval pochybnosť o poctivom zámere žalovaného z okolností, ktoré možno zhrnúť nasledovne:
- zo správania žalovaného je zrejmé, že sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom,
- žalovaný neupozornil žalobcu na prebiehajúce konkurzné konanie voči nemu,
- pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu vystavil žalovaný žalobcovi faktúru a prijal peňažné plnenie za dodané služby, návrh na vyhlásenie konkurzu podal až bezprostredne po vzniku spôsobenej škody,
- v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku,
- v návrhu ani v prílohe návrhu na vyhlásenie konkurzu neuviedol dôležitú informáciu - úmyselne zatajil existenciu pohľadávky žalobcu,
- žalovaný nikdy nebol ani nie je platobne neschopný, keďže vlastnil majetok, ktorým sa prezentoval na sociálnych sieťach a v obchodných rokovaniach,
- zo správania žalovaného po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu možno usudzovať, že nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností, keďže žalobcovi neposkytol pri riešení dlhu potrebnú súčinnosť a na nespočetné výzvy nereagoval a nekomunikoval s ním.
16. Konkurz na majetok žalovaného bol vyhlásený podľa druhej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 28.02.2017, podľa § 18 tohto zákona, nie, ako nesprávne uviedol žalobca vo svojej žalobe, keď uviedol ustanovenie § 167 a nasl. tohto zákona. Následne bol žalovaný oddlžený aplikujúc prechodné ustanovenie - § 206f ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako ZKR), podľa ktorého ak súd vyhlásil konkurz podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017 a po zrušení konkurzu sú dôvody, aby súd dlžníkovi oddlženie povolil a doposiaľ o povolení oddlženia nerozhodol, súd rozhodne o oddlžení dlžníka, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom; ustanovenia § 166f a 166g sa v takom prípade použijú primerane.
17. Podľa § 3 ods. 1 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.
18. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 28.02.2017, platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Ak peňažnú pohľadávku nie je voči dlžníkovi možné vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.
19. Podľa § 206f ods. 3 ZKR, ak súd rozhodol o oddlžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017, nevymáhateľné sa stávajú voči dlžníkovi všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené.
20. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
21. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
22. Podľa § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.
23. Podľa § 167h ods. 1 ZKR, konkurzu podlieha
a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky, d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.
24. Podľa § 48a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky č. 412/2020 Z. z. (ďalej len „vyhláška“), majetkom väčšej hodnoty sa rozumie majetok, ktorého súpisová hodnota presahuje 2 000 eur.
25. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.
26. Podľa § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
27. Podľa § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
28. Podľa § 197 ods. 11 ZKR, ak je stranou konania vyvolaného konkurzom alebo reštrukturalizáciou správca alebo ak ide o konanie podľa § 74a ods. 2 alebo § 166f, nevyžaduje sa zastúpenie advokátom.
29. Vzhľadom na to, že konkurzné konanie voči žalovanému prebiehalo podľa ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinných do 28.02.2017 a že oddlžený bol na základe prechodných ustanovení (§ 206f ZKR), ustanovenia upravujúce zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer je potrebné aplikovať primerane, t. j. prihliadnuc napr. na rozdielnosť právnej úpravy konkurzného konania podľa druhej časti a podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácie, ktorá je určená výhradne pre fyzické osoby a zohľadniac odlišné poučenia, ktoré boli dlžníkovi počas konkurzného konania poskytnuté (až v uznesení o povolení oddlženia boli žalovanému dané poučenia o možnosti zrušenia jeho oddlženia pre nepoctivý zámer). Preto dôvody zrušenia oddlženia žalovaného je potrebné vnímať v kontexte týchto časových súvislostí, zohľadniac stred starej a novej právnej úpravy oddlženia, hoc majú spoločný základ, a síce, že dlžníka musel a aj v súčasnosti musí viesť pri oddlžení poctivý zámer vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov.
30. Konkurzné konanie voči žalovanému bolo vedené Okresným súdom Žilina pod. sp. zn. 4K/10/2016, pričom konkurz na majetok žalovaného sa považuje za vyhlásený dňom 14.06.2016 (§ 23 ods. 1 ZKR v spojení s § 199 ods. 9 ZKR). Návrh žalovaného na vyhlásenie konkurzu bol podaný spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok dňa 19.05.2016. Návrh žalobcu na zrušenie oddlženia žalovaného bol doručený súdu dňa 24.11.2020, a teda je zrejmé, že lehota na podanie návrhu na zrušenie oddlženia bola zachovaná, keďže šesť rokov od vyhlásenia konkurzu neuplynulo.
31. Žalovaný v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie návrhu na zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer, nakoľko pohľadávku žalobcu považoval za nedôvodnú a neuznával ju. V konaní nebolo sporné, že žalobca si ju v konkurze na majetok žalovaného neprihlásil. Jednalo sa o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú treťou, poverenou osobou. Podľa právnej argumentácie žalobcu žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o dodaní služieb podľa § 262 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom podľa dohody o zverení motorového vozidla mal služby dodávať osobne alebo prostredníctvom tretej osoby. Hoci škodu spôsobila tretia osoba, vzhľadom na to, svoj záväzok plnil žalovaný prostredníctvom nej, zodpovedá tak, akoby škodu spôsobil sám. Preto žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil jednak u tretej osoby označenej v žalobe, ale súčasne sa jej náhrady domáhal aj od žalovaného, pričom súd považoval za preukázané, že tak učinil výzvou zo dňa 28.04.2016, t. j. pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, ktorá skutočnosť
vyplýva z mailovej komunikácie medzi advokátkou zastupujúcou žalobcu, JUDr. Adrianou Tomanovou a žalovaným, datovanou dňa 04.05.2016 a dňa 08.05.2016. Žalobca vyčíslil výšku škody na 3.080 eur, pričom v konaní vyšlo najavo, že tretia osoba uhradila z predmetnej sumy 1.070 eur. Žalovaný namietal, že on osobne žiadnu škodu nespôsobil, neuznal nárok a odmietol zodpovednosť za ňu, pričom súčasne poukázal na to, že skutočnosť, že by mal za škodu zodpovedať, nebola doložená žiadnymi dôkazmi. Rovnako tak spochybnil preukázanie výšky škody. Pohľadávka nebola prihlásená v konkurze, preto neprešla prieskumom v rámci konkurzného konania. Otázka oprávnenosti pohľadávky žalobcu je síce pre toto konanie potrebná pre posúdenie okolnosti, či možno žalobcu považovať za veriteľa dotknutého oddlžením žalovaného, avšak podľa názoru súdu súd nie je v tomto konaní o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer oprávnený preskúmavať pohľadávku v takom rozsahu, v akom by to bolo potrebné v sporovom konaní o jej zaplatenie, nakoľko v opačnom prípade by mohol prejudikovať výsledok prípadného iného sporového konania, ktoré by mohlo nasledovať po zrušení oddlženia. Preto pokiaľ pohľadávka, od ktorej odvodzuje žalobca svoje právo podať žalobu o zrušenie oddlženia, nie je celkom zjavne neexistujúca, ku ktorému záveru súd v tomto prípade na základe námietok žalovaného nedospel, niet dôvodu, aby súd len z dôvodu jej spornosti nepovažoval žalobcu za veriteľa žalovaného. V nadväznosti na uvedené súd z dôvodu nadbytočnosti nevykonával dokazovanie s cieľom zistenia oprávnenosti pohľadávky žalobcu, a preto návrhy na vykonanie dokazovania zamietol. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, ktorí boli prítomní na obchodných rokovaniach so žalovaným aj návrh na vykonanie dokazovania oboznámením spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Up/107/2019.
32. Na zodpovedanie otázky, či je žalobca veriteľom dotknutým oddlžením, je potrebné v tomto konkrétnom prípade prihliadať na ustanovenie § 206f ods. 3 ZKR, podľa ktorého ak súd rozhodol o oddlžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017, nevymáhateľné sa stávajú voči dlžníkovi všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené. Prihlásenie pohľadávky v konkurze predstavovala jedinú možnosť, ako sa mohol žalobca vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného domôcť jej zaplatenia. S poukazom na znenie citovaného ustanovenia § 206f ods. 3 ZKR je podľa názoru súdu daná možnosť domáhať sa zrušenia oddlženia tak veriteľom, ktorí si svoje pohľadávky v konkurze uplatnili aj tým, ktorí tak neučinili, nakoľko ich pohľadávky sa stali nevymáhateľnými tak či tak. Preto v tejto veci dospel súd k názoru, že žalobcu možno považovať za veriteľa dotknutého oddlžením žalovaného, v nadväznosti na ktorú skutočnosť súd skonštatoval jeho aktívnu vecnú legitimácii na podanie žaloby voči žalovanému na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.
33. Žalovaný zároveň vzniesol v konaní procesnú námietku nedostatku zastúpenia žalobcu, nakoľko žalobca nebol v konaní zastúpený advokátom. Súd nepovažoval predmetnú námietku za dôvodnú, nakoľko v tomto konaní o zrušení oddlženia sa podmienka kvalifikovaného zastúpenia advokátom neuplatňuje (§ 197 ods. 11 ZKR).
34. Je potrebné uviesť, že zákonodarca umožnil všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením dlžníka, domáhať sa zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer v samostatnom sporovom konaní, a to z dôvodu, aby sa minimalizovalo zneužívanie inštitútu oddlženia. V rámci tohto konania súd skúma na návrh veriteľa dotknutého oddlžením poctivý zámer dlžníka ako jednu zo základných podmienok oddlženia. Dôkazné bremeno o nepoctivom zámere dlžníka nesie žalobca, ktorý musí tvrdiť a preukázať konkrétne správanie dlžníka, z ktorého možno usudzovať jeho nepoctivý zámer. Poctivý zámer dlžníka je v zákone vymedzený jednak pozitívne a jednak negatívne, pričom obe vymedzenia sú v zásade postavené na demonštratívnych enumeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má, resp. kedy ho nemá, s tým, že časový moment, ku ktorému súd vyhodnocuje správanie sa dlžníka, je pre jednotlivé okruhy znakov správania sa rôzny. Poctivý zámer definovaný v § 166g ods. 1 ZKR možno skonštatovať na základe správania sa dlžníka potom, ako podal návrh na vyhlásenie konkurzu, naproti tomu nepoctivý zámer možno vyvodiť z nepoctivého konania dlžníka jednak v čase po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu /napr. konania dlžníka uvedené v § 166g ods. 2 písm. d) , i), j), k) ZKR/, v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu /napr. konania dlžníka uvedené v § 166g ods. 2 písm. e), g), h) ZKR/ alebo v čase podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu /napr. konania dlžníka uvedené v § 166g ods. 2 písm. a), b), c), l) ZKR/. Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale osobitne zhodnotil a zohľadnil skutkové okolnosti každého konkrétneho prípadu, a to v rovine ekonomickej, v rovine osobných a sociálnych pomerov dlžníka (s ohľadom na osobu dlžníka,
jeho vek, vzdelanie, životné skúsenosti, atď.) a v rovine súčinnosti dlžníka poskytovanej správcovi v konkurznom konaní.
35. Súd sa podrobne zaoberal všetkými tvrdenými skutočnosťami a úsudkami žalobcu, z ktorých vyvodil nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení, pričom zohľadniac všetky aspekty tohto konkrétneho prípadu nedospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Žalobcom označené skutočnosti, ktoré podľa neho nesvedčia o poctivosti zámeru žalovaného, možno rozdeliť na dva okruhy, a to na tie, ktoré súvisia s majetkovými pomermi žalovaného a na tie, ktoré sú spojené s tým, že žalovaný žalobcovi neoznámil, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz.
36. Pochybnosť o nemajetnosti žalovaného vyvodzoval žalobca najmä z okolnosti, že žalovaný uverejňuje a uverejňoval v rokoch 2014 a 2018 na sociálnych sieťach fotografie, na ktorých sa nachádzajú najmä rôzne motorové vozidlá, štvorkolky, lesné mechanizmy atď. a zároveň že pri podpise zmluvy dňa 01.02.2016 sa prezentoval ako seriózny podnikateľ majúci pracovné stroje, ťažného koňa, ktorý prišiel na luxusnom motorovom vozidle. Žalovaný v rámci procesnej obrany poprel tvrdenia o tom, že sa jedná o majetok v jeho vlastníctve s tým, že tvrdil, že sa jedná o veci požičané od kamarátov alebo zamestnávateľa. V tejto súvislosti súd uvádza, že obranu žalovaného považoval za relevantnú. Z pripojeného konkurzného spisu vyplývalo, že konkurzný správca po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného prostredníctvom príslušného dopravného inšpektorátu preveroval, či bol žalovaný vlastníkom alebo držiteľom motorových vozidiel, pričom bolo zistené, že nebol (bolo zistené, že na meno žalovaného bolo evidované motorové vozidlo značky Renault, avšak už 6 rokov pred vyhlásením konkurzu bolo odpredané pre zlý technický stav a nepojazdnosť, pričom jeho odhlásenie nebolo možné pre exekučnú blokáciu). Iný dôkaz ako predmetné fotografie, ktorý by preukazoval, že žalovaný bol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v priebehu konkurzu majiteľom niektorého z nafotených vozidiel, súdu predložený nebol a skutkové tvrdenia v tomto ohľade žalovaný účinne poprel. Okrem uvedeného súd konštatuje, že žalobca netvrdil ani nepreukazoval hodnotu týchto vecí, ktorá skutočnosť je potrebná na posúdenie okolnosti, či sa jedná o majetok, ktorého hodnota je vyššia ako 2.000 eur, a teda sa či sa nejedná o majetok nepatrnej hodnoty, na ktorý sa neprihliada. Preto tvrdenie žalobcu, že žalovaný v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, nepovažoval súd za preukázané. Súčasne súd uvádza, že pre posúdenie poctivosti zámeru žalovaného by boli relevantné len majetkové hodnoty, ktoré mohli tvoriť konkurznú podstatu, t. j. len tie, ktoré vlastnil od vyhlásenia konkurzu na jeho majetok po zrušenie konkurzu, nie majetok, ktorý nadobudol neskôr. Účelom inštitútu oddlženia je zbavenie dlžníka jeho dlhov, aby ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby negenerovali ďalší jeho úpadok a aby sa po stránke hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol opätovne postaviť na vlastné nohy. Preto majetok dlžníka, ktorý nadobudne po zrušení konkurzu (pozor, v prípade konkurzov vyhlásených podľa novely účinnej od 01.03.2017 konkurzu podlieha majetok, ktorý dlžník vlastnil ku dňu vyhlásenia konkurzu), má dlžníkovi slúžiť na to, aby sa opätovne zaradil do spoločnosti bez záväzkov, inak by ochrana oddlžených osôb zabezpečená v dôsledku nevymáhateľnosti pohľadávok ich veriteľov nemala žiadny význam.
37. S poukazom na predložené fotografie žalovaného zverejnené na sociálnych sieťach, z ktorých žalobca odvodzoval lepšie majetkové pomery, ako vyplývali z jeho návrhu na vyhlásenie konkurzu a aké priznal konkurznému správcovi, vyvodil žalobca zároveň záver, že žalovaný nebol a nie je platobne neschopný. Uvedené tvrdenie nebolo v konaní preukázané. Pokiaľ by chcel žalobca preukázať, že žalovaný nebol platobne neschopný, a teda že bol platobne schopný, musel by tvrdiť a preukázať dostatok peňažných prostriedkov na úhradu všetkých jeho záväzkov. Všeobecné konštatovanie, že z podnikania mal slušný príjem a že sa prezentuje majetkom, na vyvodenie záveru o platobnej schopnosti žalovaného nestačí. V tomto smere súd nepovažoval za relevantnú ani zmienku o vyplatení finančných prostriedkov v sume 606 eur pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, nakoľko túto skutočnosť nemožnosť vnímať izolovane bez poznania (a preukázania) finančného majetku a všetkých splatných záväzkov žalovaného v tom čase. Súčasne v tejto súvislosti je potrebné doplniť, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný neuhrádzal svoje záväzky pred vyhlásením konkurzu účelovo v snahe umelo vytvoriť stav svojej platobnej neschopnosti a ani to, že by žalovaného záväzky voči veriteľom účelovo vznikli pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Podporne súd tiež uvádza, že konkurz vyhlásený na majetok žalovaného bol zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažky, pričom zdrojom výťažku zo speňaženia konkurznej podstaty bola finančná hotovosť v sume 1.666,12 eur, ktorú žalovaný priznal v návrhu na vyhlásenie konkurzu a zisk z podnikania v sume 2.000 eur. V priebehu konkurzu nebol žiaden ďalší hnuteľný ani nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalovaného zistený, pričom okolnosť,
že by sa žalovaný cielene zbavil pred vyhlásením konkurzu majetku, v konaní nevyšla najavo. Rovnako tak v konaní nevyšlo najavo, že by sa žalovaný úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
38. Podľa názoru žalobcu nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení možno vyvodiť aj z okolnosti, že žalovaný ho neinformoval (úmyselne zatajil), že podal návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok, že voči jeho osobe prebieha/ prebiehalo konkurzné konanie a súčasne že záväzok voči nemu neuviedol v zozname záväzkov. Žalobca tak napriek prebiehajúcemu konkurznému konaniu vykonával ďalšie kroky na vymoženie jeho pohľadávky, pričom najskôr sa náhrady škody domáhal mimosúdnou cestou a neskôr prostredníctvom upomínacieho konania podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica. Súd uznáva, že nie je príjemné, pokiaľ veriteľ nemá vedomosť o vyhlásení konkurzu a naďalej vykonáva úkony s cieľom vymoženia svojej pohľadávky, čo si spravidla vyžaduje nemalé finančné prostriedky a k tomu množstvo času a energie, a následne sa dozvie, že jeho pohľadávka nie je vymáhateľná. Určite je zo strany dlžníka korektné, keď svojmu veriteľovi tak závažnú skutočnosť, akou je vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, oznámi. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že žalovaný voči žalobcovi takú povinnosť nemal. Pokiaľ by sa jednalo o dlžníka, na ktorého majetok by bol vyhlásený konkurz podľa ustanovení účinných od 01.03.2017, mal by povinnosť označiť v zozname veriteľov svojho veriteľa, fyzickú osobu, ktorého by mal následne konkurzný správca povinnosť písomne upovedomiť o tom, že bol vyhlásený konkurz. Pokiaľ by tak správca neučinil, predmetná pohľadávka by sa považovala za oddlžením nedotknutú (§ 166c ods. 1 písm. a/ ZKR). Pokiaľ by dlžník v zozname veriteľov ani na dopyt správcu svojho veriteľa - fyzickú osobu neuviedol, v dôsledku čoho by si tento veriteľ svoju pohľadávku v konkurze neprihlásil, predstavovalo by takéto konanie nedostatok poctivého zámeru dlžníka podľa § 166g ods. 2 písm. b) ZKR. V tomto konkrétnom prípade je však potrebné prihliadať jednak na to, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol žalovaným podaný pred účinnosťou novely zákona o konkurze a reštrukturalizácie upravujúcej oddlženie, pričom žalovaný bol oddlžený podľa prechodných ustanovení a jednak na to, že veriteľom je právnická osoba, pričom žalovaný svoj záväzok neuznával. Preto žalovaný mal síce povinnosť predložiť zoznam svojich záväzkov, v ktorom sa z obsahového hľadiska uvádzajú aj sporné záväzky, ktoré boli voči nemu uplatňované (§ 5 ods. 1 vyhlášky), avšak aj keby tak učinil, nič by to nemenilo na tom, že žalobcovi by uvedená informácia v zozname záväzkov nemohla nijako pomôcť, nakoľko správca by nemal dôvod ho kontaktovať. Uvedenie údajov o záväzkoch v zozname záväzkov má význam pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok a z toho dôvodu je potrebné uvádzať aj informácie o sporných pohľadávkach. Na informovanie veriteľov o konkurzných konaniach slúži Obchodný vestník, ktorý je ako informačný systém verejnej správy verejne dostupný, pričom písomnosti, ktoré sa zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 ZKR) a predpokladá sa, že ich zverejnením sa všetkým osobám stali známe. Vzhľadom na uvedené požiadavka žalobcu, že mal byť žalovaným informovaný o vyhlásení konkurzu na jeho majetok, je z objektívneho hľadiska nedôvodná a konanie žalovaného nemôže žalobcu ospravedlňovať, že o vyhlásení konkurzu nevedel. Z hľadiska subjektívneho, prihliadnuc na to, že v konaní bolo preukázané, že žalobca so žalovaným v čase prebiehajúceho konkurzného konania aj po jeho ukončení komunikoval, sa môže javiť zamlčanie tejto informácie zo strany žalovaného ako nevhodné a nežiaduce. Súd však nedospel k záveru, že by napĺňalo intenzitu nepoctivého zámeru. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd považuje za preukázané, že žalobca si voči žalovanému náhradu škody uplatňoval, avšak žalovaný spochybňoval naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Súčasne je potrebné zohľadniť, že žalovaný v e-maile zo dňa 04.05.2016 uviedol, že je platobne neschopný. V neposlednom rade je tiež potrebné prihliadnuť na okolnosti, na ktoré poukázal zástupca žalovaného, a síce, že žalovaný je mladým človekom so stredoškolským vzdelaním bez maturity, vykonávajúcim práce v lese, ktorý škodu osobne nespôsobil. Preto pokiaľ aj v komunikácii so žalobcom neuviedol fakt, že je voči nemu vedené konkurzné konanie a že bol oddlžený, nemožno podľa názoru súdu v tomto konaní žalovaného vzhliadať bez ďalšieho zlý úmysel. Zároveň v tomto ohľade nemôže byť súdom prísne formálne vyhodnotený ako nepoctivý zámer správanie, keď sa žalovaný vyhýbal stretnutiu s osobou, ktorá sa domáha zaplatenia dlhu, ktorý neuznáva a škodu ani sám nespôsobil. Pokiaľ žalobca poukazoval na ustanovenia § 166g ods. 3 ZKR, dôvodnosť aplikácie tohto ustanovenia súd nezistil (žalovaný bol bežným živnostníkom, mladým mužom, manuálne pracujúcim bez vlastného bývania). V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že záväzok voči nemu bol dôležitou informáciou, ktorú mal žalovaný uviesť v návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo v zozname záväzkov, a preto konanie žalovaného, v dôsledku ktorého záväzok voči žalobcovi v zozname záväzkov ani v návrhu na vyhlásenie konkurzu neuviedol, nevyhodnotil ako nedostatok poctivého zámeru. Rovnako tak súd nepovažoval za
konanie s nepoctivým zámerom ani skutočnosť, že žalovaný žalobcovi neoznámil, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz. V kontexte uvedených východísk a záverov sa súd zároveň nestotožnil ani s úsudkom žalobcu, podľa ktorého zo správania žalovaného po podaní návrhu možno usudzovať, že nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností, keďže žalobcovi neposkytol pri riešení dlhu potrebnú súčinnosť a na nespočetné výzvy nereagoval a nekomunikoval s ním, dokonca že sa úmyselne zatajoval, pričom podľa názoru súdu snahu uspokojiť svoje záväzky zo strany žalovaného je potrebné vidieť v tomto prípade práve v tom, že podal návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok. Zároveň zohľadniac, že v mailovej správe zo dňa 04.05.2016 žalovaný uviedol, že je platobne neschopný, súd nepovažoval za preukázané, že by sa žalovaný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom.
39. V nadväznosti na uvedené súd nezistiac splnenie podmienok na zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
40. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
41. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal v celom rozsahu aj nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).