Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cb/9/2018

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Fedurcovou v spore žalobcu: URBÁRSKA SPOLOČNOSŤ OBCE JAKUBANY, pozem.spol., so sídlom Jakubany 71, IČO: 31 305 237, právne zastúpeného: JUDr. Juraj Lukáč - advokát, sídlo AK Poprad, Námestie sv. Egídia 11/6, proti žalovanému: K. J., R..: XX.XX.XXXX, I. K. N. D., C. XX, X.: XX XXX XXX, právne zastúpenému: JUDr. Svätoslav Vaško

- advokát, sídlo AK Bardejov, Baštová 5/A, o zaplatenie 7.265,21 Eur s príslušenstvom, čiastočným rozsudkom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.167,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 487,74 Eur od 28.12.2016 do 31.12.2016, zo sumy 840 Eur od 22.07.2016 do 31.12.2016, zo sumy 840 Eur od 24.08.2016 do 31.12.2016, zo sumy 352,26 Eur od 24.09.2016 do 31.12.2016, zo sumy 487,74 Eur od 24.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 840 Eur od 28.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 840 Eur od 22.11.2016 do zaplatenia do 31.12.2021.

II. O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou súdu doručenou dňa 29.08.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.265,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 657,68 Eur od 22.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 840 Eur od 22.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 840 Eur od 24.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 840 Eur od 24.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 840 Eur od 28.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 711,79 Eur od 22.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 840 Eur od 22.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 835,61 Eur do zaplatenia, zo sumy 487,74 Eur od 29.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 372,40 Eur od 18.01.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 16.02.2016 uzavrel nájomnú zmluvu. Podľa tejto zmluvy žalobca žalovanému fakturoval nájomné a výšku úhrad za elektrickú energiu, ktoré od apríla 2016 žalovaný prestal uhrádzať.

3. Vo veci bol v rozkaznom konaní vydaný platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal včas odpor. Uviedol, že v súlade s nájomnou zmluvou vyplatil žalobcovi zábezpeku v sume 2.520 Eur. Žalobca ale v žalobe neuviedol, ako zloženú zábezpeku použil. Takisto neuviedol, či zábezpeku vrátil alebo použil na započítanie voči pohľadávkam, ktoré voči žalovanému evidoval. Tiež uviedol, že podľa zmluvy bol žalobca povinný žalovanému dodať smrekovú guľatinu v množstve najmenej 200 m3 v aktuálnych trhových cenách. Žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil. Týmto ustanovením bolo medzi stranami dohodnuté, že práve z dodávky tejto guľatiny, je spracovania a predaja by bolo hradené nájomné vo forme peňazí alebo vzájomného započítania. Žalobca žalovanému guľatinu nedodával, pričom podľa vedomostí žalovanému ju dodával iným subjektom. Splnením tejto povinnosti by žalovaný mohol spracovať a následne predať produkty, a tak vyplatiť žalobcovi nájomné, cenu dodaného dreva a stále

by žalovaný po odpočítaní týchto položiek bol v zisku 7.000 Eur. Týmto konaním žalobca žalovanému zapríčinil ušlý zisk.

4. K odporu sa žalobca vyjadril, uviedol, že žalobca pri kontrolách predmetu nájmu zistil, že žalovaný má v areáli neporiadok (porozbíjané okná, polámané zámky na dverách, neporiadok v administratívnej budove a iné), a že v priebehu nájmu dochádzalo k poškodzovaniu majetku na stavbách a ostatnom majetku žalobcu. Žalovaný bol zo strany žalobcu viackrát upozornený na to, že prevzal predmet nájmu bez vád a v rovnakom stave, s ohľadom na bežné opotrebenie, ho má aj protokolárne odovzdať. Pri náhodných kontrolách bol žalovaným vyzvaný, aby závady odstránil, nikdy tak neurobil. Dopravné prostriedky boli v nepojazdnom stave. Dňa 25.01.2017 bol žalovaný opätovne vyzvaný na odstránenie zistených nedostatkov, okrem iného aj k oprave poškodeného (rozbitého) motora nakladača UNK na rámovej píle. Žalovaný na výzvu nereagoval, a preto žalobca na vlastné náklady zabezpečil opravu vo výške 1.800 Eur bez DPH, ktorú si ako pohľadávku voči žalovanému započítal. Zloženú zábezpeku preto nebolo možné započítať na úhradu nezaplateného nájomného, keďže bola spotrebovaná na úhradu spôsobenej škody žalovaným. K vytýkanému porušeniu zmluvy ohľadom nedodávania guľatiny žalobca uviedol, že to bolo spôsobené konaním samotného žalovaného. Ten za dodanú hmotu neplatil včas, jeho omeškanie malo za následok, že žalobca s ďalšou dodávkou drevnej hmoty vždy čakal do úhrady už dodanej hmoty. Nakoľko žalovaný bol stále v omeškaní platieb za dodanú drevnú hmotu a kvôli tomu nebola dodávaná nová, túto situáciu si zavinil sám. Podľa č. III bodu 12 nájomnej zmluvy, nájomca nemá právo započítať svoje pohľadávky alebo nároky voči prenajímateľovi proti pohľadávkam alebo nárokov prenajímateľa voči nájomcovi alebo zadržiavať a neplatiť nájomné alebo akékoľvek iné platby. Podľa názoru žalobcu si žalovaný bol plne vedomý neplnenia si svojich povinností, a preto dodanie drevnej hmoty ani nežiadal. Zároveň by si takéto nároky ani v prípade ich opodstatnenosti, nemohol proti pohľadávkami z titulu nájmu započítať.

5. Vo svojom vyjadrení z 10.08.2018 žalovaný uviedol, že list z 25.01.2017 mu doručený nebol. Nájomný vzťah mal trvať podľa zmluvy do 30.12.2016, ale ako je to zrejmé z faktúry XXXXXXXX, trval do 18.12.2016, keďže len do toho času bolo žalovanému účtované nájomné. Medzi ukončením nájomného vzťahu a predmetnou výzvou uplynulo 39 dní. Nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a následkom. Podľa bodu 7. čl. VI. bol žalobca navyše povinný poistiť predmet nájmu. Preto, ak došlo ku škode na pracovnom stroji, za ktorú mal niesť zodpovednosť žalovaný, žalobca si mohol a mal uplatniť poistnú udalosť u poisťovateľa. Ďalej uviedol, že fakturované ceny za dodávku drevnej hmoty uhrádzal včas a na dôkaz predložil doklady o úhradách. Tvrdenie o nemožnosti započítať pohľadávku podľa čl. III bodu 12 zmluvy nevylučuje, aby si žalovaný uplatnil ušlý zisk, ktorý mu vznikol konaním žalobcu. Tvrdenie o omeškaní žalovaného, ako dôvodu, pre ktorý nebola dodávaná drevná hmota, žalobca nijako nepreukázal. Žalovaný tiež rozporoval dôvodnosť faktúry č. XXXXXXXX, ktorou si žalobca uplatnil právo na zaplatenie sumy 657,67 Eur. Suma predstavuje spotrebovanú elektrinu za mesiac marec 2016 v sume 539,66 Eur bez DPH a úrok z omeškania 10,08 Eur. Žalobca nemá podľa názoru žalovaného právo na zaplatenie spotrebovanej elektriny za celý mesiac marec 2016, ale iba za 19 dní, za ktoré žalobca fakturoval nájomné za daný mesiac (faktúra č. XXXXXXXX). Takisto nemôže žalobca požadovať na zaplatenie od žalovaného úrok z omeškania, ktorý žalobcovi zrejme účtoval dodávateľ energií.

6. Súd vykonal dokazovanie Nájomnou zmluvou z 16.02.2016 č. X/XXXX (čl. 7), faktúrou č. XXXXXXXX (čl. 224), faktúrou č. XXXXXXXX (čl. 227), faktúrou č. XXXXXXXX (čl. 226), faktúrou č. XXXXXXXX (čl. 225), faktúrou č. XXXXXXXX (čl. 228), faktúrou č. XXXXXXXX (čl. 16), faktúrou č. XXXXXXXX (čl. 15), faktúrou č. XXXXXXXX (čl. 14), faktúrou č. XXXXXXXX (čl. 13), faktúrou č. XXXXXXXX (čl. 12), faktúrou č. XXXXXXXX (čl. 37), faktúrou č. XXXXXXXX (čl. 55) ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento skutkový stav.

7. Strany medzi sebou uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov a hnuteľných vecí, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu prenechať nebytové priestory a hnuteľné veci žalovanému do užívania za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti, a to na určitý čas od 15.02.2016 - 30.12.2016 oproti povinnosti žalovaného, platiť žalobcovi dohodnuté nájomné a cenu energií. Celková suma nájmu za dohodnutú dobu nájmu bola 7.350 Eur bez DPH, mesačne v sume 700 Eur s pripočítaním DPH, t.j. 840 Eur. Poplatky a náklady spojené s mesačnou spotrebou elektrickej energie, vodného a stočného a náklady na vykurovanie sa uhrádzali osobitne, na základe faktúr od dodávateľov predmetných energií. Žalovaný zložil na účet žalobcu zábezpeku v sume 2.520 Eur. Žalovaný riadne dohodnuté nájomné i spotrebované energie neplatil.

8. Žalovaný právo na zaplatenie sumy dlžného nájomného vôbec nerozporoval, výhrady vzniesol len voči faktúre č. XXXXXXXX, ktorou bola prefakturovaná suma za spotrebovanú elektrickú energiu v sume 657,67 Eur za obdobie mesiaca marec 2016, nakoľko v mesiaci marec užíval predmet nájmu len určité časové obdobie, čomu mala zodpovedať i výška fakturovaného nájomného a takisto v nej bol prefakturovaný úrok z omeškania, ktorý ale žalovaného netýka. Takisto poukázal na skutočnosť, že zloženú zábezpeku mu žalobca nevrátil, ani mu neoznámil, ako ju použil.

9. Neplatenie nájomného a energií žalovaný odôvodnil neplnením si povinnosti žalobcu, dodávať smrekovú guľatinu. Proti tomuto sa bránil žalobca tým, že so zaplatením za guľatinu bol žalovaný permanentne v omeškaní.

10. Žalobca tvrdil, že zloženú zábezpeku použil na úhradu škody, ktorú mal spôsobiť na prenajatom zariadení žalovaný. Voči žalovanému ale nesmeroval žiadny započítací prejav, ktorý by mal náležitosti platného právneho úkonu.

11. Žalobou si žalobca uplatnil právo na zaplatenie dlžného nájomného a spotrebovanej elektrickej energie.

12. Podľa , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

13. Podľa , na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

14. Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splanej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

15. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

16. Podľa a , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

17. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Podľa (ďalej len „“), ak niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo časť uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania stali nespornými, môže súd rozhodnúť o tomto procesnom nároku alebo o jeho časti čiastočným rozsudkom.

19. Podľa a , žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

20. Podľa , , , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

21. Predmetný záväzkový vzťah je vzťah medzi podnikateľmi ( ), preto treba vychádzať z právnej úpravy započítania pohľadávok obsiahnutej v až a a .

22. Ako to vyplynulo z doposiaľ vykonaného dokazovania, medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný nezaplatil dohodnuté nájomné za obdobie, ktoré si podľa faktúr žalobca uplatnil na zaplatenie žalobou, a teda nájomné v sume 840 Eur (700 Eur + DPH) za mesiace júl až november 2016, za mesiac december 2016 bola fakturovaná suma nájomného 487,74 Eur s DPH, spolu 4.687,74 Eur.

23. Žalovaný na podporu svojich tvrdení ohľadom ušlého zisku neoznačil žiaden dôkaz. Len uviedol, že by jeho zisk predstavoval sumu 7.000 Eur. Nakoľko nešlo o sumu vyššiu než si žalobca uplatnil žalobou na zaplatenie, súd návrh posúdil len ako obranu. Nemohol na takýto prejav nahliadať ako na vzájomnú žalobu. Čo do použitia týchto tvrdení pre ďalšie konanie súd uvádza, že na preukázanie svojich tvrdení žalovaný nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz, v súlade s by ani následne predloženie nebolo uplatnené včas a súd by naň neprihliadal. Tvrdená obrana tak v predmetnom spore nevyvolala žiadne právne účinky. Vo vzťahu k námietke ohľadom povinnosti dodávať smrekovú guľatinu súd uvádza, že zo zmluvy nevyplýva, že by tento záväzok bol synalagmatický, a teda, že by právu jednej strany zodpovedala vždy povinnosť druhej strany. Tieto záväzky majú osobitnú povahu a povinnosti platiť nájomné zodpovedá právo predmet nájmu nerušene užívať. Povinnosť dodať smrekovú guľatinu žalovanému je samostatným záväzkom žalobcu.

24. Súd tiež obranu žalobcu ohľadom použitia zábezpeky 2.520 Eur na úhradu nákladov na opravu veci, ktorú mal poškodiť žalovaný, posúdil ako nedôvodnú. Žalobca nepreukázal, že žalovanému adresoval riadny započítací prejav, ktorý by mal za následok zánik vzájomných pohľadávok započítaním. Prejavom smerujúcim k započítaniu ( ) nie je samo predloženie faktúry druhej strane právneho vzťahu, a to ani v prípade, že táto strana uzná fakturovanú sumu čo do jej dôvodu a výšky. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2012 sp.zn.: ). Riadnym započítacím prejavom nie je ani samotné konštatovanie o existencii pohľadávok na započítanie. Púha zmienka dlžníka o tom, že má rovnako voči veriteľovi určité pohľadávky v sebe bez ďalšieho nezahŕňa prejav vôle smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok. (Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.: zo dňa 19.2.2014). Započítanie bude tiež neplatné, ak nedôjde k dostatočnej špecifikácii pohľadávky. Naopak, žalovaný hneď v podanom odpore tvrdil, že má voči žalobcovi pohľadávku na započítanie, pretože zloženú zábezpeku mu žalobca nevrátil, ani ho neinformoval o započítaní vzájomných pohľadávok.

25. Následne vo vyjadrením k odporu žalobca neadresoval žalovanému riadny započítací prejav, keď len skonštatoval, že žalovaný na výzvu žalobcu na náhradu škody nereagoval, preto na vlastné náklady zabezpečil opravu v cene 1.800 Eur, ktorú si ako pohľadávku voči žalovanému započítal. Toto tvrdenie žalobcu súd nemohol vyhodnotiť ako platný započítací prejav. Zo žiadnej súdu predloženej komunikácie medzi stranami nevyplýva, že žalobca si započítava svoju pohľadávku na náhradu škody voči žalovanému. Práve naopak, ako to vyplýva z listu adresovanom žalovanému dňa 25.01.2017, ktorý mal byť predložený spolu s vyjadrením k odporu, ale žalobca ho súdu doručil až po vyhlásenia dokazovania za skončené, sám žalobca uvádza, že ak žalovaný so sumou opravy nesúhlasí, vykoná opravu na vlastné náklady a tieto budú následne vymáhané od žalovaného. Síce na tento dôkaz súd nemohol prihliadať, pretože bol predložený oneskorene, v tejto časti naňho len poukazuje. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na skutočnosť, že z preloženej faktúry vyplýva, že cena opravy bola 1.800 Eur. Ohľadom zvyšku, sumy 720 Eur žalobca doposiaľ nič neuviedol.

26. Nájomný vzťah medzi stranami bol ukončený v decembri 2016. Žalobca sa k zábezpeke a jej použitiu vyjadril prvýkrát až k vyjadreniu k odporu žalovaného (február 2018). Ani predtým a ani potom žalovaného neinformoval, ako zloženú zábezpeku použil. Navyše suma zábezpeky prevyšuje výšku opravy poškodeného zariadenia a o zvyšku sumy sa strany doposiaľ tiež nevyporiadali. Je pravdou, že žalovaný je dlžný žalobcovi nájomné i cenu za spotrebovanú elektrickú energiu, avšak pri vzniku záväzkového vzťahu zložil na zabezpečenie budúcich pohľadávok žalobcu peňažnú zábezpeku. O jej použití nebol informovaný. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, ako veriteľ môže zloženú zábezpeku použiť, na úhradu ktorej z viacerých peňažných pohľadávok, je ale povinný po skončení zmluvného vzťahu zábezpeku vydať (ak ju netreba použiť) alebo by mal vykonať započítací prejav. Ak žalobca evidoval voči žalovanému vzájomnú pohľadávku, ale nevykonal započítací prejav, zadržiaval zloženú zábezpeku bez právneho dôvodu. Súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že riadny (spĺňajúci náležitosti pre platný právny úkon) započítací prejav nebol žalobcom vykonaný. Nebolo tvrdené ani preukázané, ktorá listina z tých, ktoré boli v súdnom konaní predložené na dôkaz, je riadnym započítacím prejavom žalobcu, preto súd dospel k záveru, k vzájomnému zápočtu účinné došlo až v priebehu pojednávania dňa 21.07.2021. Až tu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je nesporné právo žalobcu na zaplatenie sumy nájomného a právo žalovaného na vydanie zábezpeky. I keď žalobca namietal započítanie zábezpeky na dlh na nájomnom, nepreukázal, že voči žalovanému vykonal riadny započítací prejav, smerujúci k započítaniu voči pohľadávke na náhradu škody, navyše, ak výška zábezpeky prevyšovala výšku tvrdenej škody a o zvyšku použitia zábezpeky sa žalobca nezmienil. Naproti tomu súd považoval za riadny započítací prejav vyhlásenie žalovaného na pojednávaní dňa 21.07.2021, keď tento uviedol, že zábezpeka má byť započítaná na dlh na nájomnom a energiách, teda koľko má byť započítané, ktorou pohľadávkou žalovaného, na ktorú pohľadávku žalobcu. Tiež bolo súdu oznámené na predmetnom pojednávaní, že strany medzi sebou mimosúdne rokovali. Zápis z mimosúdneho rokovania bol súdu tiež predložený až po vykonaní dokazovania za skončené. Z prezentovanej vôle žalovaného na pojednávaní pre súd vyplynulo, že ako prvý sa riadne a určito so zámerom započítať vzájomné pohľadávky, vyjadril práve žalovaný, adresoval tak žalobcovi svoj započítací prejav, a tak došlo k zániku vzájomných pohľadávok v rozsahu, v akom sa kryjú. K zániku vzájomných pohľadávok potom došlo ku dňu, kedy sa stretli.

27. Čo do námietky žalobcu ohľadom použitia čl. III bod 12 zmluvy, a teda, vylúčenia možnosti vzájomného započítania pohľadávok medzi stranami súd uvádza.

28. Podľa čl. III bod 12. Nájomnej zmluvy č. 1/2016, nájomca nemá právo započítať svoje pohľadávky alebo nároky voči prenajímateľovi proti pohľadávkam alebo nárokom prenajímateľa voči nájomcovi na nájomné ani proti iným nárokom alebo pohľadávkam prenajímateľa voči nájomcovi vzniknutým na základe zmluvy, alebo zadržiavať a neplatiť nájomné alebo akékoľvek iné platby (ich časť) podľa zmluvy z dôvodu akýchkoľvek nárokov alebo pohľadávok nájomcu voči prenajímateľovi.

29. Podľa tohto zmluvného ustanovenia je zrejmé, že sa týka pohľadávok, ktoré mali vzniknúť na základe a z nájomnej zmluvy. Právo na vydanie zábezpeky v štádiu po ukončení zmluvného vzťahu je ale nárokom z bezdôvodného obohatenia, teda nárokom z iného právneho dôvodu ako zo zmluvy. Žalovaný sa v konaní bránil práve tým, že eviduje voči žalobcovi nevrátenie zábezpeky a keďže súd toto nemohol posúdiť ako vzájomnú žalobu, prihliadnuc tak na obranu žalovaného, ktorý žiadal zábezpeku použiť na úhradu dlžného nájomného a energií, musel toto pri rozhodovaní zohľadniť a zaviazať žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného len v tej výške, aká zostáva po započítaní výšky zábezpeky.

30. Predmetom žaloby (nebola podaná ani vzájomná žaloba) nebolo právo na úhradu ušlého zisku ani náhrady škody, týchto nárokov sa strany môžu domáhať samostatnými žalobami.

31. Po právoplatnosti čiastočného rozsudku bude predmetom konania posúdenie koľko zostáva na zaplatenie titulom spotrebovanej elektrickej energie, keď tento nárok zostal medzi stranami sporný.

32. Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

33. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.

Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

34. Podľa vlády SR číslo , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

35. Podľa , namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

36. Žalovaný sa dostal so splnením svojho záväzku do omeškania, keď neuhradil fakturovanú sumu v lehote splatnosti, vznikla mu tak povinnosť okrem dlžnej sumy zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške, keď výška úrokov z omeškania nebola medzi žalovaným a žalobcom zmluvne dohodnutá. Úrok z omeškania tak súd priznal vo výške, ktorú požadoval žalobca, t. j. 8% ročne zo súdom priznanej čiastky, zo súm jednotlivo vždy deň nasledujúci po dni splatnosti, zohľadňujúc, že vzájomné pohľadávky sa v časti stretli k 31.12.2016, keď zmluvný vzťah medzi stranami podľa zmluvy trval do 30.12.2016. Bolo tvrdené, že nájomné bolo účtované len k 18.12.2016, strany nepredložili ani neoznačili nič na dôkaz, že nájomný vzťah bol ukončený skôr.

37. Žalovaný po vyhlásení dokazovania za skončené do vyhlásenia čiastočného rozsudku požiadal o povolenie splatiť dlh v splátkach po 200 Eur mesačne. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že spolu s manželkou vychovávajú 4 maloleté deti. Manželka zarába mesačne sumu okolo 740 Eur v čistom. Žalovaný je živnostník, pričom možnosti vykonávať zárobkovú činnosti boli negatívne ovplyvnené koronakrízou. Podľa daňového priznania žalovaný v roku 2020 dosiahol zisk len 4.148,29 Eur. Výdavky majú bežné. Súd prihliadajúc na skutočnosť, že podnikanie je spojené s rizikom, že ide o obchodný záväzkový vzťah, že žaloba bola podaná na súd dňa 29.08.2017, pričom od počiatku dlh na nájomnom bol nesporný, zohľadňujúc ale, že na žalovaného sú výživou odkázané 4 maloleté deti, určil pre zaplatenie dlžnej sumy lehoty dlhšiu ako 3 dni, a teda, že žalovaný je povinnosti vyplývajúcu z čiastočného rozsudku povinný splniť do 31.12.2021.

38. O trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania ( )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.