Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/145/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej, v spore žalobcu M.D. Z., D.. X.X.XXXX, N., Ľ. R. XXXX/ X, právne zastúpený advokátkou JUDr. Jarmilou Machovou, Košice, Štúrova 20 proti žalovanému L.. F. Z., D.. X.X.XXXX, G., Š. XXXX/X, obaja právne zastúpení JUDr. Petrom Blaškom, PhD., Košice, Letná 40/211/2 v konaní o určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľovi zo zákona o odvolaní žalovaných proti rozsudku - 140 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom I. určil, že žalobca je dedičom po poručiteľovi M. Z., D.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom G., Š. XXXX/X, zo zákona a II. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade vo výške 100 %.

2.1.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že je dedičom po poručiteľovi M.D. Z., D.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. - Z., Š. XXXX/X, zo zákona a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovaným. 2.2.Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe z 28.10.2018 neuznávali uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu, pretože žalobcu v živote nevideli, ani ho nepoznajú a nevedeli o ňom. Nesúhlasili s údajmi uvedenými v žalobe lebo podľa nich nie sú hodnoverné, ide o umelo, účelovo vyrobené dôkazy žalobcom s jediným cieľom získať ich majetok. 2.3.Súd vykonal dokazovanie a zistený skutkový stav právne posúdil podľa , ,, , , , , , , citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR spis. zn. , Najvyššieho súdu SR spis. zn. . 2.4.Súd konštatoval, že predmetom konania je určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľovi M. Z., D.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, a ktorý bol jeho biologickým otcom. 2.5.Žalovaní v konaní tvrdili, že žalobca nepreukázal, že by poručiteľ neb. M. Z. bol jeho biologickým otcom, toto ich tvrdenie sa ukázalo ako nepravdivé, pretože žalobca doložil rodný list, z ktorého vyplýva, že nebohý poručiteľ M. Z. je jeho otcom a je zapísaný ako jeho otec v rodnom liste žalobcu. Uvedená skutočnosť, že žalobca je synom poručiteľa Jána Z. vyplýva aj z rozsudkov Okresného súdu v Žiari nad Hronom, z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici i rozsudku bývalého Okresného súdu v Košiciach. Aj keď žalovaná v 1. rade tvrdila, že poručiteľ nepovažoval žalobcu za svojho biologického syna, nepredložila súdu žiaden dôkaz, že by bol poručiteľ podal návrh na súd o zapretie otcovstva. Naopak zúčastňoval sa v konaniach o zvýšenie výživného ako otec maloletého a nepopieral v týchto konaniach skutočnosť, že je otcom vtedy maloletého žalobcu.

2.6.Žalobca súdu preukázal, že nebol naplnený dôvod vydedenia, ktorý je uvedený v závete a v listine o vydedení, vyhotoveného notárom M.. A. W., A.. 16.6.2015. V tejto notárskej zápisnici ho poručiteľ vydedil a rovnako vydedil aj jeho potomkov a ako dôvod vydedenia uviedol s citáciou, že o poručiteľa ako o svojho otca trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že poručiteľ M. Z. od 9 mesiacov života žalobcu neprejavoval o neho žiaden záujem, okrem výživného, ktoré mu bolo stanovené, mu nezasielal žiadne iné dary prípadne iné finančné plnenia. Žalobca preukázal snahu kontaktovať sa so svojim biologickým otcom teda s poručiteľom M. Z. a to tým, že predložil súdu pohľadnice, ktoré mu zasielal, predložil svedeckú výpoveď svojho bývalého kolegu Martina Lešša, ktorý bol vypočutý aj dožiadaným súdom Okresným súdom Bratislava III, a ktorý potvrdil, že sa žalobca kontaktoval so svojim otcom v roku 1996 v Bratislave. Menovaný svedok potvrdil, že sa žalobca kontaktoval so svojim otcom v tomto období, dohodol si s ním ďalšie stretnutie za účelom zoznámenia poručiteľa s jeho rodinou, avšak na dohodnuté stretnutie poručiteľ neprišiel. Žalobca preukázal súdu aj to, že práve zo strany poručiteľa išlo o nezáujem o jeho osobu ako jeho biologického syna, dokonca mu pri telefonickom kontakte uviedol, aby sa s ním nestýkal, pretože on má svoju terajšiu rodinu. 2.7.Súd poukázal na to, že po narodení žalobcu a v jeho útlom detstve mohol byť vybudovaný vzťah medzi nim a poručiteľom, avšak vzhľadom na konanie poručiteľa, ktorý bol otcom žalobcu nedošlo k vybudovaniu takéhoto vzťahu, pretože poručiteľ sa nezaujímal o jeho vývoj, zdravotný stav, prospech v škole a držal ho mimo svojej rodiny. Žalobca rovnako nemal príležitosť na to, aby si mohol so svojim otcom vybudovať bližší citový vzťah. Súd je preto toho názoru, že nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby niesol zákonné dôsledky vydedenia, keď situáciu, že o poručiteľa ako potomok neprejavil opravdivý záujem spôsobil v značnej miere sám poručiteľ. Neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa a neposkytnutie mu pomoci v chorobe podľa názoru súdu nemožno chápať ako konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Sám poručiteľ v listine o vydedení uviedol, že sa jeho syn zdržiava na neznámom mieste, 40 rokov ho nenavštívil, nikdy ho nevyhľadal ani nezaslal žiadnu pohľadnicu ani list, nezaujíma sa o neho či nepotrebuje nejakú pomoc. 2.8.Súd sa zaoberal tým, či správanie sa žalobcu môže byť považované za odporujúce dobrým mravom s prihliadnutím na správanie sa poručiteľa k žalobcovi ako k jeho synovi a dospel k záveru, že za konanie v rozpore s dobrými mravmi nemožno považovať nezáujem potomka žalobcu (za situácie keď tento nezáujem bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom M. Z.). Zvlášť za situácie, keď rodič zavrhne svoje dieťa od 9 mesiacov jeho života a neprejavuje oň počas celého detstva záujem nemožno od dieťaťa, ktoré nemalo vybudovaný žiadny vzťah s takýmto rodičom požadovať zmenu v jeho postoji voči rodičovi po dosiahnutí plnoletosti a neprejavenie opravdivého záujmu za zavinené konanie a neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe za konanie v rozpore s dobrými mravmi. 2.9.Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že u žalobcu neboli dané zákonné dôvody jeho vydedenia poručiteľom v zmysle a preto súd vyhovel žalobe žalobcu a určil, že je zákonným dedičom po poručiteľovi M. Z., ktorý zomrel 29.11.2017, a ktorý bol jeho otcom. 2.10.O trovách konania súd rozhodol podľa a keďže bol žalobca plne úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným v 1. a 2. rade a ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním (č. l. 156 - 161) žalovaná 1. rade, ktorá v priebehu odvolacieho konania zomrela a žalovaný v 2. rade a to v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote a v súlade s a nasl. z dôvodov podľa , , , . 3.1.Súd prvej inštancie došiel k záveru, že žalobca je dedičom po poručiteľovi zo zákona na základe nesprávnych skutkových zistení lebo nebohý M. Z. ako ho poznal právny zástupca, bol čestný človek, ktorý žil usporiadaným životom so svojou súčasnou rodinou. 3.2.Súdu navrhli, aby žalobca uskutočnil na jeho náklady testy DNA, ktoré by jednoznačne preukázali rodičovstvo a priamu pokrvnú príbuznosť syna - žalobcu a teda i zákonný nárok na dedičstvo po neb. M.D. Z.. Súd však návrh na doplnenie dokazovania bezdôvodne neakceptoval a návrh zamietol, čím znemožnil žalovaným v 1. a 2. rade uplatniť práva a právom chránené záujmy a tým došlo k spochybneniu rozhodnutia a upretiu ich legitímnych práv. Konania neb. M..Z. formou vydedení boli len logickým záverom jeho slobodnej vôle (popretie legitimity dediča - nesyna), proti žalobcovi. Nemožno predsa nerešpektovať jeho zákonom a ôstavou chránené právo prejaviť „inter vis" slobodnú vôľu pred notárom. Tieto dôkazy súd vôbec nebral k úvahu, čím poškodil práva a právom chránené záujmy žalovaných.

3.3.Na základe skutočností uvedených v tomto odvolaní žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I z 20.11.2019, č. k. -140 zmenil a rozhodol tak, že žaloba sa zamieta. Pre prípad, ak by podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky na zmenu rozsudku, žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4.K rozsudku sa vyjadrila žalovaná v 1. rade, ktorá s rozsudkom súdu vôbec nesúhlasí, namietala zaujatosť M.. N. Z. a tvrdila, že za všetko, čo je na dome urobené, môže vďačiť synovi F.N. Z., ktorý platil všetko. Inkaso a všetky účty, inak by bol už dom dávno v exekúcii. Tzv. syn Ján môže zdediť ešte aj dlhy, ktoré majú za peniaze požičané od známych. A nie je ich málo.

5.K rozsudku sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý poukázal na to, že sa pani sudkyňa dopodrobna venuje situácii v rodine žalobcu s dôrazom na prejavovaný záujem o zosnulého otca - M. Z., zo strany žalobcu. A akosi sa zabudlo na skutočnosti, ktoré spoločne s mamou, súdu písomnou formou doručil. Nevraviac o tom, že o reálnom manželskom spolunažívaní medzi zosnulým otcom a jeho vtedajšou manželkou, tam nepadla ani zmienka v neprospech žalobcu. S rodičmi v rodinnom dome na Š. X.. S. G. býval od jeho postavenia, do cca 35 rokov života. Bolo to cca 20 rokov. Ani jeden krát počas tohto obdobia žalobcu osobne nevidel pri dverách domu a ani raz nepočul v pevnej linke.

6.1.K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol (č. l. 174 - 175), že súd nepripustil dôkaz v podobe skúšok DNA, ktorými by sa určilo, že nebohý poručiteľ nebol biologickým otcom žalobcu, že popretie otcovstva nebohého poručiteľa vo vzťahu k žalobcovi nebola len otázkou čestnosti, ale aj otázkou, ktorá musela byť poručiteľovi známa od narodenia žalobcu až do smrti poručiteľa. On sám - poručiteľ nikdy nepoprel, že žalobca je jeho biologickým dieťaťom, a totižto s matkou žalobcu viedol rozvodové konanie s úpravou rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, čelil žalobe o zvýšenie výživného v čase keď žalobca bol ešte maloletý a spísal prvý závet a následne aj závet a listinu o vydedení v ktorom sa o žalobcovi vyslovene zmieňuje nie „ako“ o svojom synovi, ale tak, že sa vyslovene jedná o syna, ktorý o svojho otca neprejavoval ozajstný záujem. 6.2.Do pozornosti odvolacieho súdu dal, že ak bol nebohý poručiteľ spôsobilý na právne úkony, jeho vôľa vydediť žalobcu a spísať závet bola jasná určitá a slobodne prejavená (žiadna zo strán túto vôľu nespochybňovala) potom nemožno tvrdiť ani pripustiť tvrdenie, že žalobca nie je biologickým potomkom nebohého poručiteľa. Priamo aj z obsahu listín, ktoré súd vykonal - rodný list, rozsudok o rozvode, rozsudok o zvýšení výživného, závet a listina a vydedení, ktoré obsahujú jasnú a určitú vôľu poručiteľa naložiť so svojim majetkom pre prípad smrti, je logickým myšlienkovým postupom možné dospieť k jedinému záveru, že podľa obsahu závetu a listiny o vydedení nebohý poručiteľ nevydedil a neopomenul svojho domnelého potomka -ale syna - M. Z. - žalobcu. Teda nie bezdôvodne, ani nie nelogicky súd nepristúpil k vykonaniu dôkazu v podobe DNA testov na dokázanie príbuzenského pomeru nebohého ž poručiteľa a žalobcu, ale v dôsledku toho, že žalobca mimo tvrdenia o príbuzenskom pomere predložil celý rad listín, ktoré otcovstvo nebohého poručiteľa osvedčujú, v príkrom protiklade s púhymi negatívnymi tvrdeniami o nelegitimite potomka, ktoré súdu predložili obaja žalovaní. Hoci v bode IV a) žalovaní tvrdia, že súd dospel k nesprávnym skutkovým isteniam, je táto apelačná námietka, tak ako je obsahovo vyjadrená v podanom odvolaní nespôsobilá naplniť dikciu zákona a nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie. 6.3.K bodu IV. b.) odvolania uviedol, že nie je možné porozumieť ani za použitia výkladových pravidiel právnej logiky, ďalej nie je možné z textu odvolania vyvodiť, ktorého z paragrafového znenia odvolacích dôvodov sa tento bod týka, čo ním odvolatelia sledujú a v čom vidia naplnenie toho ktorého odvolacieho dôvodu. Pre vágnosť a nezrozumiteľnosť odvolania v tejto časti nemôžu zaujať ani procesne správnu obranu a majú zato, že uvedené bráni aj preskúmavaniu tohto dôvodu odvolacím súdom. 6.4.K bodu IV.c) žalobca uviedol, že sčasti platí to, čo uviedol vyššie, že z textu odvolania ale aj podaných písomných „ stanovísk“ žalovaných v 1. a 2. rade nie je možné vyvodiť ktoré z paragrafového znenia odvolacích dôvodov sa tento bod týka, čo ním odvolatelia sledujú a v čom vidia naplnenie toho ktorého konkrétneho odvolacieho dôvodu. Teda okrem bodu odvolania smerujúceho k identifikácii nesprávnych skutkových zistení nemožno z celého obsahu odvolania, ktoré si podrobne preštudoval zaujať primeranú procesnú obranu najmä preto, že okrem odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. b), v odvolaní nesprávne označenom ako „ nesprávne skutkové zistenia“ nemožno nájsť dôvodnú argumentáciu, ktorá by svojim obsahom spĺňala kritériá zrozumiteľnosti a najmä možnosti jej podradenia pod odvolateľmi označenými odvolacími dôvodmi .

6.5.K stanoviskám žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že odvolací súd rozhoduje o odvolaní nie o stanovisku. 6.6.Navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalovaných zamietol.

7.1.Žalovaní k vyjadreniu žalobcu uviedli (č. l. 182 - 183), že nesúhlasia s tvrdením žalobcu k odvolaniu, že apelačná námietka žalovaných v obsahovom vyjadrení v podanom odvolaní je údajne nespôsobilá naplniť dikciu zákona o nesprávnych skutkových zisteniach súdu. Kategoricky nesúhlasia s tvrdením žalobcu, že prejav slobodnej vôle nebohého M. Z., ktorého boli úkony o vydedení pred notármi oficiálne urobeného „inter vis" medzi živými a jeho samotného, ako živého pri plnom vedomí, svedomí a bez nátlaku slobodne a voľne urobené, je nemorálne teraz po jeho smrti tvrdiť opak, spochybňovať hocijako a hocikým a teda i žalobca, že nepoužívali a ani nepoužívajú právnu ochranu, teraz „post festum" žalobca nemá etické, morálne ani iné právo tvrdiť. Vôľa nebohého sa musí i teraz rešpektovať! Prečo sa žalobca bráni vykonať dôkaz pravdy - Test DNA? Trvajú na jeho vykonaní na náklady žalobcu. Na ňom je dôkazné bremeno. 7.2.Súd porušil i obligátnosť konania v rozpore s , ktoré malo byť neverejné, lebo išlo o citlivé súkromné dedičské záležitosti pozostalých a sudkyňa povolila niekoľkým civilným cudzím osobám účasť na uvedenom neverejnom pojednávaní. V tom vidia žalovaní v I. a II. rade protizákonnosť prvostupňového súdneho procesu a poškodenie ich práv a právom chránených záujmov s dopadom na výsledok prejednávanej veci, t. j. spore o dedičské právo podľa , . 7.3.Tvrdenie žalobcu, že je dedičom nestačí podľa CMR. Musí ho dokázať! Dovtedy nemá žiadny dedičský titul zákonného dediča. Žalobca len tvrdí, že je údajný dedič, ale pred súdom to reálne „de facto" a i „de iure" nedokázal! A tento stav platí dodnes! Platí zásada „conditio sine qua non", t. j. podmienka na preukázanie opaku! Musí súdu preukázať, že nieje nededič, ale dedič. Preto apelovali opätovne, aby súd vyzval žalobcu na Test DNA. Pokiaľ tak neučiní žalobca podľa vyššie uvedeného žalovaní žiadajú, aby žaloba bola odmietnutá podľa a skutkový spor o dedičské právo bol ukončený v neprospech žalobcu. 7.4.Záverom žiadali, aby súd odvolaniu vyhovel v plnom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie súdu zrušil, alebo aby rozhodol podľa odvolacieho petitu, zrušil prvostupňové rozhodnutie a nariadil nové konanie a rozhodnutie. 7.5.K vyjadreniu pripojili stanovisko žalovanej v 1. rade (č. l. 184 - 187) a žalovaného v 2. rade (č. l. 188).

8.1.Žalobca k vyjadreniu žalovaných uviedol (č. l. 201), že myšlienková úvaha žalovaných nie je nijako bližšie rozvedená ani popísaná, tak, aby mohol určiť, v ktorom aspekte je širší výklad práva na strane žalovaných a poukázal na aktuálne platnú právnu úpravu, ktorá zaručuje plnoletému potomkovi poručiteľa za splnenia zákonom stanovených podmienok domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti závetu, a poprieť dôvody vydedenia. 8.2.Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena aj na žalovaného. Žalobca v konaní predložil jednak skutkové tvrdenia a jednak listinné dôkazy, ktoré jeho dedičské právo plynúce z priameho príbuzenstva vo vzťahu k poručiteľovi potvrdzujú. Pre preukázanie opaku je na žalovaných, aby okrem nactiutŕhačských a hanlivých výrokov predložili súdu prvej inštancie dôkazy, ktoré vylučujú priame biologické príbuzenstvo medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom. 8.3.Žalovaní nikdy nežiadali, aby súd vykonal pojednávanie v tejto veci bez prítomnosti verejnosti. Je preto nemožné, aby súd porušil práva žalovaných, ak žalovaní voči prítomnosti verejnosti nemali žiadne námietky v čase, kedy sa pojednávanie konalo. Ostatne táto námietka žalovaných nemá žiadny vplyv na vecnú správnosť rozsudku. 8.4.Dedičské právo žalobcu je postavené na roveň dedičskému právu žalovaného v 2. rade, bez ohľadu na iný názor žalovaného v 2. rade na zákonnú úpravu. V konaní bolo objektívne a jednoznačne preukázané, že poručiteľ za svojho života odmietal kontakt so žalobcom tak počas jeho detstva ako aj dospelosti, preto listina o vydedení ponímajúca žalobcu ako potomka, ktorý o poručiteľa neprejavuje opravdivý záujem, nezodpovedá realite. 8.5.Vo veci samej navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9.Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa prejednal odvolanie a rozsudok potvrdil podľa , , lebo je vo výroku vecne správny, s jeho odôvodnením sa v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

10.1.Žalovaná v 1. rade v priebehu odvolacieho konania zomrela, preto odvolací súd v ďalšom konaní postupoval podľa . 10.2.Podľa ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. 10.3.Podľa v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. 10.4.Podľa ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve. 10.5.Z dedičského konania vedenom po poručiteľke (žalovanej v 1. rade) súd zistil, že jediným oprávneným dedičom je žalovaný v 2. rade, preto v ďalšom konaní pokračoval len s nim.

11.1.Odvolací dôvod podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 11.2.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 11.3.Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody. 11.4.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z a zásadám súdnej praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené a v konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno uzavrieť, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

12.1.Odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. 12.2.Žalovaný v odvolaní namieta, že súd nevykonal dôkaz - TEST DNA, ktorý mal preukázať, že žalobca nie je biologickým synom poručiteľa. 12.3.Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

12.4.Ak súd rozhodne, že niektoré z navrhnutých dôkazov nevykoná, je povinný v odôvodnení rozsudku odôvodniť, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy. 12.5.Súd v bode 54. svojho odôvodnenia jasne a jednoznačne uviedol, z akých dôkazov vychádzal a prečo považoval za preukázané, že žalobca je biologickým synom poručiteľa. Návrh žalovaného na vykonanie dôkazu testom DNA je za danej situácie nedôvodný, jeho pochybnosť je ničím nepodloženou a nedôvodnou obranou. 12.6.Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že poručiteľ mal za života dostatok možností, kedy mohol a mal svoje otcovstvo vyvrátiť alebo minimálne spochybniť. Nekonal tak pri narodení žalobcu, v konaní o rozvod manželstva, ani v konaniach o výživnom. 12.7.Osobitne je potrebné zdôrazniť, že súd v tomto konaní posudzuje obsah listiny o vydedení a závetu, z ktorej jasne a jednoznačne vyplýva, že poručiteľ „...vydeďuje svojho syna M. Z., F.. Z., D.. X.X.XXXX...“, rovnako aj z tomuto úkonu predchádzajúcej listiny o vydedení, v ktorej taktiež poručiteľ „...vydeďuje svojho syna M. Z., F.. Z., D.. X.X.XXXX...“, takže z uvedeného je zrejmé, že poručiteľ považoval žalobcu za svojho syna. 12.8.Uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

13.1.Odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . 13.2.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z - . 13.3.Uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

14.1.Odvolací dôvod podľa (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené) je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, ktoré účastník uplatnil v súlade s , nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie a účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné. 14.2.Uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

15.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne

závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

16.Vyššie uvedené závery vychádzajú z početnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, na ktoré správne poukazuje aj prvoinštančný súd v bode 52. rozhodnutia.

17.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) a k námietkam žalovaného, ktoré pripojil k odvolaniu možno doplniť nasledovné:

18.1.Vydedenie v zmysle je prejavom poručiteľovej vôle, ktorým odníma dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak podľa zákona patrilo. Ide tu teda o právny úkon poručiteľa, ktorého dôsledkom je to, že sa ním zabránilo dedeniu zo zákona, prípadne zo závetu tomu z dedičov, ktorý kvalifikovaným spôsobom prejavil zjavný nezáujem o poručiteľa v situácii, keď potreboval pomoc. 18.2.Ak žalovaný tvrdí, že je potrebné rešpektovať poručiteľovu vôľu, s týmto sa odvolací súd stotožňuje, ale aj tento prejav musí byť v súlade s právnymi predpismi a nemôže nim dôjsť k ujme na právach iného. 18.3.K platnému vydedeniu môže dôjsť len za splnenia dôvodov uvedených v . Vždy pôjde predovšetkých o otázku skutkovú a o posúdenie okolností konkrétneho prípadu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. , podľa ktorého materiálnou náležitosťou vydedenia je, okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právneho úkonu, existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Rozširovanie týchto dôvodov nieje prípustné. Dôvod vydedenia musí byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému (por. ). 18.4.Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení. Teda existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení. 18.5.O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z hľadiska, či dedičovo správanie sa bolo v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť ako starobu alebo sa ocitol v inej ťažkej životnej situácii (dedič mu neposkytol pomoc v iných závažných prípadoch, napr. pri živelnej pohrome, ohroze- ní života, zdravia alebo jeho majetku zásahom tretích osôb). Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nieje iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok, kto- rého sa vydedenie týka. Pri odkázanosti poručiteľa na pomoc je ale nevyhnutné, aby potomok mal reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať, teda, či jej poskytovanie nevylučuje napríklad zdravotný stav potomka. 18.6.Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v , t. j. neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napríklad z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a aj okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo. Najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Tento dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvalé neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byt dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. )

18.7.O neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , ZSP 61/1997). 18.8.V kontexte s uvedeným možno uzavrieť, že dôvod vydedenia uvedený v listine o vydedení nebol daný lebo poručiteľ neprejavoval záujem o žalobcu a teda nezáujem žalobcu o poručiteľa bol výlučne vyvolaný samotným poručiteľom.

19.1.Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 19.2.Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 19.3.Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19.4.Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20.Žalovaný nemal v odvolacom konaní úspech, preto náhrada trov odvolacieho konania bola priznaná žalobcovi v plnom rozsahu.

21. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).