Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75Ek/869/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, v konaní zast.: JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 35 510 722, proti povinnému: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, v konaní zast.: KC LEGAL, s.r.o., so sídlom Pri Hrubej lúke 3634/1, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 50 057 456, o vymoženie 106,67 Eur a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: Ing. Mgr. Štefana Majchráka, so sídlom exekútorského úradu: Lermontovova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 770 932, pod sp. zn. 104EX 162/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu z a s t a v u j e .

II. Súd oprávnenému u k l a d á povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov vo výške 36 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Súd oprávnenému u k l a d á povinnosť zaplatiť povinnému trovy právneho zastúpenia v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 38,34 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.04.2021 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 106,67 Eur a trov exekúcie, a to na podklade exekučného titulu

- Uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 26.11.2020, sp. zn. - 155, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2021 a vykonateľnosť dňa 19.01.2021.

2. Súd po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie dňa 14.04.2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. pre súdneho exekútora Ing. Mgr. Štefana Majchráka, so sídlom exekútorského úradu: Lermontovova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 770 932, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 104EX 162/21.

3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené 16.04.2021 do elektronickej schránky. Následne dňa 21.04.2021 povinný doručil poverenému súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril. Poverený súdny exekútor teda návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 12.05.2021 postúpil súdu na rozhodnutie. Dňa 18.05.2021 súdny exekútor doplnil návrh povinného na zastavenie exekúcie o ďalšie podania a rovnako aj dňa 16.07.2021 boli zo strany povereného súdneho exekútora doručené súdu ďalšie podania ako dôkazy preukazujúce tvrdenia povinného.

4. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že uznesenie, ktoré je v tomto konaní exekučným titulom, nebolo právnemu zástupcovi povinného riadne doručené v súlade s ustanoveniami . Z tohto dôvodu vzniesol námietku

formálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Povinný nemal vedomosť o existencii uznesenia o trovách základného konania, keďže toto jemu ani jeho právnemu zástupcovi nebolo doručené. Poukázal na skutočnosť že Okresný súd v základnom konaní uvedené uznesenie nesprávne doručoval, keď toto doručoval v tom čase jeho neaktuálnemu právnemu zástupcovi - JUDr. Oliverovi Balážovi, pričom povinný v základnom konaní súdu riadne oznámil zmenu právneho zastúpenia. V súlade s oznámením a k nemu pripojeným plnomocenstvom malo byť uvedené uznesenie doručované vtedajšej právnej zástupkyni advokátke Mgr. Veronike Navrátilovej, pričom k správnemu doručeniu tohto uznesenia došlo až dňa 19.04.2021, a to potom, čo povinný Okresný súd Vranov nad Topľou na toto pochybenie upozornil a požiadal o vydanie opravného uznesenia, kde bude správne uvedený jeho v tom čase aktuálny právny zástupca. Skonštatoval, že exekučné konanie je od začiatku neoprávnene vedené, keďže uznesenie z dôvodu absencie formálnej vykonateľnosti nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Povinný na podporu svojich tvrdení súdu predložil opravné uznesenie vydané Okresným súdom Vranov nad Topľou dňa 03.05.2021, sp. zn. - 168, avšak v tomto opravnom uznesení súd opätovne uviedol nesprávneho právneho zástupcu na strane žalobcu (v tomto konaní povinného). Dňa 16.07.2021 bolo zo strany povereného súdneho exekútora doručené súdu Opravné uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 02.07.2021, sp. zn. - 179, v ktorom už figuruje v tom čase aktuálny právny zástupca žalobcu (v tomto konaní povinného) t. j. advokátka Mgr. Veronika Navrátilová. S poukazom na vyššie uvedené povinný navrhol, aby súd exekúciu v celom rozsahu zastavil a povinnému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie a to vo výške 38,34 Eur (8,30 Eur za prevzatie a prípravu zastúpenia + 8,30 Eur za spísanie a podanie návrhu na zastavenie exekúcie + 2x režijný paušál za rok 2021 vo výške 10,87 Eur.)

5. Oprávnený sa na výzvu súdneho exekútora k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril. Poverený súdny exekútor k uvedenému uviedol, že keďže povinný namieta formálnu vykonateľnosť exekučného titulu z dôvodu nesprávneho doručovania zo strany súdu, nie je možné sa k tejto námietke z jeho strany vyjadriť.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,k“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom

konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.

14. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

15. Podľa (ďalej len „“) ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi.

16. Podľa v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

17. Podľa ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť, je ním subjekt viazaný doručením.

18. Súd po preskúmaní návrhu na povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami mal dostatočne preukázané, že uznesenie, ktoré je v tomto konaní exekučným titulom, z dôvodu nesprávneho doručovania nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a teda v čase začatia exekučného konania nebolo spôsobilým exekučným titulom.

19. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.03.2016, podľa ktorého: „Jednou zo základných procesných skutočností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, je namietanie základnej vlastnosti exekučného titulu, a to jeho vykonateľnosti. Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť dourčené v súlade s

právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť výkonu exekučného titulu v konaní o jeho nútený výkon. V praxi sa môže stať, že rozhodnutie je formálne vykonateľné, avšak rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom, ak vzhľadom na jeho obsah exekučný súd skonštatuje, že tento titul reálne nemožno v exekučnom konaní vykonať.“

20. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

21. S poukazom na vyššie citované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd dospel k záveru, že uznesenie, ktoré bolo v tomto konaní predložené ako exekučný titul, v čase začatia exekučného konania nespĺňalo obligatórnu vlastnosť exekučného titulu a to vykonateľnosť, keďže nebolo doručené v súlade s právnymi predpismi. Súd konajúci v základnom konaní síce na uznesení vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť, avšak uvedené uznesenie nesprávne doručoval v tom čase neaktuálnemu právnemu zástupcovi povinného, a to aj napriek skutočnosti, že povinný súdu riadne oznámil zmenu právneho zastúpenia. Keďže uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie v zmysle citovaného ustanovenia začína plynúť od jeho doručenia. Podľa , ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Keďže uvedené uznesenie bolo nesprávne doručené neaktuálnemu právnemu zástupcovi povinného, nemohla začať plynúť lehota na plnenie a následkom toho sa ani uvedené uznesenie nemohlo stať vykonateľným, t. j. spôsobilým exekučným titulom.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že exekučné konanie a teda aj exekúcia nebola začatá dôvodne, keď sa začala na podklade formálne nevykonateľného uznesenia. Povinný súdu dostatočne preukázal, že uznesenie, ktoré bolo v tomto konaní predložené ako exekučný titul, nespĺňalo podmienku formálnej vykonateľnosti, a to okrem iného aj predložením Opravného uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 02.07.2021, s uvedením sp. zn. - 179, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.08.202, ktorým došlo k oprave Uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 26.11.2020, sp. zn. - 155 (ktoré bolo v tomto konaní predložené ako exekučný titul). Uvedeným opravným uznesením súd opravil označenie právneho zástupcu žalobcu tak, že uviedol v tom čase aktuálneho právneho zástupcu žalobcu (v tomto konaní povinného) t. j. advokátku Mgr. Veroniku Navrátilovú. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu v celom rozsahu zastavil. (výrok I. tohto rozhodnutia)

23. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

24. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

26. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

27. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

28. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

29. Podľa §199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

30. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

31. Podľa § 199d os. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

32. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

33. Podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie.

34. Podľa § 7 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie.

35. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

36. Podľa § 21 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa najmä a) náklady na vedenie spisu, b) náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických komunikácií, c) náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, d) náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými prostriedkami, e) iné administratívne náklady.

37. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

38. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

39. O trovách súdneho exekútora zastavenej exekúcie rozhodol súd tak, že oprávnenému možno pričítať dôvod zastavenia exekúcie vo vzťahu k osobe súdneho exekútora, keď podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, a preto podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku je daný dôvod na zaviazanie oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie vo výške 36 Eur. Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu, vyjadrenú v ustanovení § 197 Exekučného poriadku,

ktorou je, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov. Exekúcia proti povinnému bola ukončená zastavením súdom z dôvodu, že nebola dôvodne začatá a teda ani nemala byť vedená. Keby návrh podaný nebol, súdnemu exekútorovi by nárok na náhradu paušálnych výdavkov nevznikol. Z uvedených dôvodov zaviazal súd oprávneného podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku na náhradu paušálnych výdavkov, ktoré patria súdnemu exekútorovi vo výške 30 Eur podľa ustanovenia § 22 vyhlášky č. 68/2017 a na náhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 6 Eur (základ dane 30 Eur) podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku. (výrok II. tohto rozhodnutia)

40. Ohľadom trov súdneho exekútora súd uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo výške 60 Eur (znížená v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 Vyhlášky č.68/2017 o 50 %), ktorá sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.

41. Podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších prepisov (ďalej len „”) odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

42. Podľa Vyhlášky č. ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

43. Úprava trov exekúcie oprávneného a povinného je osobitne vymedzená v ustanoveniach Exekučného poriadku, ktoré, okrem iného, ustanovujú, že povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré v exekučnom konaní uhradil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať, pokiaľ ide o právne zastúpenie pri návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že predpokladá vznik trov aj na strane povinného. V rámci rozhodovania o trovách exekúcie je vcelku nevyhnutné zachovať a zohľadňovať zásady spravodlivosti súdneho (resp. exekučného) konania.

44. Trovy účastníkov konania musia byť v spore v príčinnej súvislosti s ich procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaloženie musí byť priamo úmerné povahe uplatňovaného nároku či procesnej ochrany. Účelnosť trov konania sa dá v zásade stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelné považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou tiež je, že ide o výdavky nevyhnutne potrebné na obranu či uplatňovanie práv účastníka konania.

45. Exekučný súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie v intenciách návrhu povinného na zastavenie exekúcie zohľadňoval predovšetkým mieru úspechu v konaní. Nakoľko povinný preukázal odôvodnenosť svojich tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie, v dôsledku čoho mal v konaní úspech, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie uznal v plnom rozsahu jeho nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie, ktoré možno

nepochybne považovať za preukázateľné, účelne vynaložené a odôvodnené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie, ktoré vznikli v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie, uložil oprávnenému povinnosť nahradiť povinnému trovy právneho zastúpenia vo výške 38,34 Eur (2x jeden úkon právnej služby 8,30 Eur počítaný z výšky uplatnenej istiny (106,67 Eur) + 2x režijný paušál za rok 2021 vo výške 10,87 Eur). (výrok III. tohto rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.