Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7Csp-135-2019.pdf
PDF · 145.7 KB
No categories available
7Csp/135/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom Mgr. Petrom Strakom v spore žalobkyne: Z. J., Y.. XX.XX.XXXX, E. A. XXXX/X, XXX XX V., štátny občan Slovenskej republiky, zast.: JUDr. Ján Marčok, advokát, so sídlom M. Gorkého 21, 984 01 Lučenec proti žalovanej: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v článku 3 bod 9 v Zmluve o úvere „lepšia splátka“ uzavretej dňa 02.10.2013 medzi žalobkyňou a žalovanou v znení: „Dlžník a Spoludlžník, a to každý z nich osobitne podpisom tejto ZoÚ uzatvára s Poštovkou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. a Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením Pohľadávky Poštovky vzniknutej zo ZoU. Poštovka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči Dlžníkovi a Spoludlžníkovi zo ZoU pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu vo výške Splátky najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia Pohľadávky Poštovky “ je neprijateľná.
II. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 7Csp/135/2019-26 zo dňa 29.11.2019 s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému v lehote do 3 dní od právoplatnosti samostatného uznesenia prvostupňového súdu o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala určenia toho, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov upravená v článku 3 bod 9 ako súčasť Zmluvy o úvere „lepšia splátka“ č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 02.10.2015 je neplatná. V žalobe uviedla, že dňa 02.10.2013 uzavrela Zmluvu o úvere "lepšia splátka" č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru v sume 13.450,- Eur s úrokovou sadzbou 13,9 % p. a. s konečnou splatnosťou 20.10.2023 v mesačných splátkach v sume 223,24 Eur so splatnosťou prvej splátky 20.11.2013 ako aj ďalších mesačných splátok vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca. Žalobkyňa po strate zamestnania viac splátok za sebou neuhradila pre nedostatok finančných prostriedkov. Pri opätovnom zamestnaní bola informovaná, že zamestnávateľ bol žalovanou ako veriteľom požiadaný o vykonanie zrážok zo mzdy na podklade Zmluvy o úvere. Žalobkyňa pri podpise zmluvy mala problémy s prečítaním textu zmluvy, nakoľko jej predtlač bola spracovaná malým ťažko čitateľným písmom, v dôsledku čoho pri podpise prehliadla, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere je aj článok 3.9 Dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 zákona č. 40/1964 Zb., ktorý umožňuje žalovanej ako veriteľovi domôcť sa zrážkami zo mzdy uspokojenia pohľadávky, pričom žalobkyňa je nútená strpieť vykonávanie týchto
zrážok bez akejkoľvek súdnej či inej kontroly. Žalobkyňa nebola pri samotnom podpise žalovanou na túto skutočnosť upozornená a ani jej nebol vysvetlený význam tohto ustanovenia. Ak by sa tak stalo, takúto zmluvu by nepodpísala a ani s ňou nesúhlasila. V dôsledku realizácie Dohody o zrážkach zo mzdy dochádza k zásahu do žalobkyninej majetkovej sféry, kedy zamestnávateľ žalobkyne musí aj v budúcnosti vykonávať zrážky zo mzdy, čím sa bude na jej úkor bezdôvodne obohacovať. Zmluva o úvere „lepšia splátka“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2013, v ktorej záväzkovo-právny vzťah mal byť zapečený dohodou o zrážkach zo mzdy vyplýva, že táto zmluva má charakter štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy. Zabezpečením záväzku zo zmluvy o úvere Dohodou o zrážkach zo mzdy si žalovaná vytvorila situáciu, že môže od žalobkyne požadovať plnenie bez príslušnej súdnej či inej kontroly, čo vykazuje znaky nekalých obchodných praktík. Dojednané zmluvné podmienky vnucujú spotrebiteľovi určité správanie, pričom toto zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia. Uvedené uviedla aj Komisia pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorá je zriadená pri Ministerstve spravodlivosti SR a nasvedčuje tomu jej stanovisko pre združenie na ochranu práv spotrebiteľa zo dňa 24.01.2017. Žalobkyňa súdu predložila zmluvu o úvere „lepšia splátka“ zo dňa 02.10.2013, stanovisko Komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcim zo dňa 24.01.2017.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu 13.08.2020 uviedol, že popiera tvrdenia žalobkyne o tom, že uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko nezakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zmluva o úvere je obsiahnutá na dvoch stranách formátu A4, zoznámenie sa s jej obsahom nevyžaduje časovú náročnosť, žalobkyňa mala možnosť sa s obsahom zmluvy (vrátane Dohody o zrážkach zo mzdy) vopred zoznámiť. Podľa bodu zmluvy 3.9 časti 3 žalovaný uvádza, že Zmluva o úvere bola so žalobkyňou uzavretá slobodne a vážne v situácii, kedy na bankovom trhu v SR pôsobilo viacero bankových subjektov, žalobkyni nič nebránilo, aby sa zoznámila s podmienkami jednotlivých bánk a vybrala si takú ponuku, ktorá jej najlepšie vyhovuje. Ak by žalobkyňa pristupovala k Zmluve o úvere dostatočne informovaná vlastnou aktivitou a zmluvné podmienky žalovanej by vyhodnotila ako nepriaznivé, nič jej nebránilo uzavrieť úverovú zmluvu za iných pre ňu výhodnejších podmienok s iným peňažným ústavom. Podľa žalovanej nie je prijateľné, aby podnikateľ niesol všetky riziká zmluvného vzťahu a spotrebiteľ neniesol fakticky žiadnu zodpovednosť. Podľa žalovaného európske právo stále viac naznačuje, že ďalšia „automatická“ pomoc spotrebiteľom už nie je účelná a pokračovať by sa malo skôr nazeraním na priemerného spotrebiteľa ako schopného urobiť vlastné rozhodnutie ohľadom svojho právneho postavenia v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Žalovaná poukázala na dve rozhodnutia všeobecných súdov, týkajúce sa Dohody o zrážkach zo mzdy a jej posúdenia. Uviedol, že každé dojednanie v spotrebiteľskej zmluve je potrebné posudzovať osobitne, s ohľadom na jeho dopad na spotrebiteľa. Žalovaná postupovala s odbornou starostlivosťou, tak aby dopad na žalobkyňu nemohol zhoršiť jej situáciu ani v prípade realizácie Dohody o zrážkach zo mzdy. Keďže dohoda o zrážkach zo mzdy obmedzuje veriteľa na vymoženie aktuálneho dlhu z uzatvorenej zmluvy o úvere dôjde k splateniu dlhu v rovnakej výške, ako by dlžník splácal bez výkonu zrážok. Žalobkyňa mala aj inú možnosť ako vykonaniu zrážok zo mzdy zabrániť a to, zamestnávateľovi oznámiť, že dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatnú. Len v prípade, ak by zamestnávateľ odmietol jeho výzvu a ďalej by hrozil vykonávaním, alebo ďalej vykonával ďalšie zrážky zo mzdy, bolo by možné dospieť k názoru, že žalobkyni bezprostredne hrozí ujma z neoprávneného vykonávania zrážok zo mzdy. V stave, keď sa žalobkyňa na svojho zamestnávateľa neobrátila s výzvou, aby upustil od vykonávania zrážok, nemožno dospieť k záveru, že by jej hrozila akákoľvek bezprostredne hroziaca protiprávna ujma. Ku dňu 05.12.2019 splatila žalobkyňa z istiny poskytnutého úveru sumu 3.911,27 Eur, pričom istina úveru je 13.450,- Eur. Podľa článku 7 s názvom „Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie“ Obchodných podmienok pre úver
- lepšia splátka účinné od 10.06.2013 sa pohľadávky banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: na poplatky podľa Sadzobníka poplatkov, úrok z omeškania, úrok z úveru a splátka istiny úveru. Celkom zaplatila žalobkyňa žalovanému 7.999,28 Eur, a teda ku dňu 05.12.2019 nesplatila žalovanému ani istinu poskytnutého úveru a preto ani prípadnými zrážkami zo mzdy vykonávanými na základe namietanej dohody o zrážkach zo mzdy nemôže dôjsť k neoprávnenému zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, nakoľko jej povinnosť splatiť istinu úveru je nesporná. Splácanie nesplatenej časti istiny, či už dobrovoľne alebo formou zrážok zo mzdy nemožno povedať, že by mohlo predstavovať ohrozenie práv žalobkyne, ak naviac výška zrážok zo mzdy bola v tomto prípade rovnaká ako dohodnutá výška mesačnej splátky úveru. Pokiaľ sa týka stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR z 24.01.2017, stanovisko sa netýka namietanej dohody o zrážkach zo mzdy a nie je možné naňho prihliadať. Žalovaná predložila súdu písomné dôkazné prostriedky:
Žiadosť o okamžité zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy zo dňa 24.07.2019, predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy - nevykonávanie zo dňa 25.07.2017, Stanovisko k nevykonávaniu zrážok zo dňa 08.08.2019, Obchodné podmienky pre úver - lepšia splátka účinné od 10.06.2013, aktuálny stav úveru ku dňu 05.12.2019 s prehľadom splácania.
3. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla svoje vyjadrenie doručené súdu 16.09.2020. Dohoda o zrážkach v prejednávanej veci bola súčasťou zmluvy o úvere. Takéto zostavenie zmluvy samo o sebe predstavuje obmedzenie možnosti ovplyvnenia obsahu zmluvy. Keďže Dohoda o zrážkach predstavovala súčasť Úverovej zmluvy, neexistovala žiadna možnosť toto ustanovenie vylúčiť a žalobkyňa bola nútená podpísať zmluvu aj s takýmto ustanovením. K samotnému podpisu Zmluvy o úvere, aj Dohody o zrážkach ako jej súčasti došlo predtým, než boli žalobkyni poskytnuté peňažné prostriedky. V čase keď podpisovala zmluvu neboli zrejme základné náležitosti dohody o splátkach a tieto sa neurčili ani následne. Žalobkyňa sa preto domnieva, že Dohoda o zrážkach ani nenapĺňa základné náležitosti, ktoré sú potrebné pre jej platnosť. Žalobkyňa žiadala svojho zamestnávateľa o pozastavenie zrážok zo mzdy, avšak tento túto možnosť odmietol. Z toho dôvodu som bola nútená požiadať o nariadenie neodkladného opatrenia. Zrážky neboli vykonávané iba v rozsahu predpísaných mesačných splátok úveru, ale vo väčšom rozsahu ako predstavujú mesačné splátky úveru a zároveň tieto plnenia neboli započítavané na pohľadávku, ale na poplatky žalovanej banky. Ako z vyjadrenia žalovanej vyplýva, žalobkyňa zaplatila 7.999,28 Eur, pričom z tejto sumy bolo na úhradu istiny úveru použitá iba suma 3.911,27 Eur, t. j. 48,89 %. Také správanie žalovanej nemôže požívať súdnu ochranu.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne doručenom súdu 23.10.2020 uviedla, že tvrdenia žalobkyne, že svojho zamestnávateľa požiadala o zastavenie zrážok zo mzdy, avšak ten túto možnosť odmietol, nevyplýva zo žaloby žalobkyne, ani nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaná poprela, že by vykonávala zrážky vo väčšom rozsahu, poukázala na to, že dňa 14.10.2019 bola vykonaná zrážka vo výške 223,24 Eur a dňa 14.11.2019 bola vykonaná zrážka rovnako vo výške 223,24 Eur, pričom mesačná splátka úveru dohodnutá v zmluve o úvere v časti 3 bod 3.1 je rovnako vo výške 223,24 Eur. Postupom podľa časti 3 bod 3.6 Zmluvy o úvere žalobkyňa vyhlásila, že v čase jej uzavretia/podpisu bola oboznámená okrem iného s obsahom Obchodných podmienok a súhlasila s nimi. V tejto súvislosti poukazuje žalovaná na článok 7 Obchodných podmienok účinných v čase uzavretia Zmluvy o úvere, ktoré upravujú postup započítania nárokov žalovanej voči žalobkyni. Preto je neodôvodnené tvrdenie žalobkyne, že postup žalovaného nemôže požívať súdnu ochranu, keď z celkovo žalobkyňou zaplatenej sumy 7.999,28 Eur na úhradu istiny použil sumu 3.911,27 Eur, keďže žalovaný postupoval pri zápočte jednotlivých splátok úveru v súlade s uzavretou zmluvou o úvere, pričom žalobkyni takýto postup žalovaného od uzavretia zmluvy dňa 02.10.2013 až do spísania žaloby dňa 24.10.2019 t.j viac než 6 rokov neprekážal a ako rozporný s platnou právnou úpravou ho účelovo označuje až v žalobe, pričom platnosť ustanovenia Obchodných podmienok, o ktoré žalovaný opiera jeho postup, nebola doteraz spochybnená. Žalobkyňa porušením jej záväzku splácať poskytnutý úver riadne a včas prinútila žalovaného pristúpiť k realizácii Dohody o zrážkach zo mzdy a požiadať jej zamestnávateľa o výkon zrážok z jej mzdy. Je nesporné, že medzi výškou istiny poskytnutého úveru v sume 13.450,- Eur a celkovo zaplatených splátok zo strany žalobkyne 7.999,28 Eur je rozdiel v neprospech žalovanej v sume 5.450,72 Eur.
5. Keďže žalobkyňa súčasne s podanou žalobou zo dňa 30.10.2019 podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala uložiť zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa zrážok v prospech žalovanej zo mzdy žalobkyne na podklade dohody o zrážkach zo mzdy a žalovanej zdržať sa akéhokoľvek použitia dohody o zrážkach zo mzdy, súd uznesením zo dňa 29.11.2019 uložil žalovanej povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a súčasne zamestnávateľovi žalobkyne uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy. Uznesením druhostupňového súdu bolo uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I potvrdené a vo zvyšku zostalo uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.
6. Žalobkyňou bolo predložené potvrdenie Všeobecnej nemocnice s poliklinikou v Lučenci a zo strany žalovaného bol zaslaný aktuálny stav úveru k 18.11.2020.
7. Na pojednávaní dňa 16.12.2020 žalobkyňa uviedla pri svojom výsluchu, že si prišla do Poštovej banky založiť účet. Pracovníčka banky, keď videla, že žalovaná má plat dobrý a je klient v sporiteľni, navrhovala jej, aby zrušila účet v sporiteľni ponúkla jej viacero druhov úverov s tým, že jej refinancujú
iné úvery v sporiteľni. Viackrát to bolo žalobkyni navrhnuté, ona následne súhlasila s úverovou zmluvou. Keďže tam čakalo veľmi veľa ľudí žalovaná nebola dostatočne oboznámená, a neboli jej žiadne zrážky zo mzdy spomenuté. Keď tam boli aj menšie úvery u žalovanej podľa žalobkyni to išlo ako na bežiacom páse. Keďže tam bol veľký nával ľudí, pretože sa poskytovali úvery vo veľkých čiastkach 30 tisíc Eur až po malé úvery 500,- Eur, žalobkyňa uviedla, že na zmluve bolo malým drobným písmom niečo uvedené, čo sa jej nedalo prečítať a musela by mať na to lupu. Mala pocit, že v iných bankách si pozisťujú viac informácií. Tu len videli plat, že je dobrá klientka, lebo v sporiteľni si všetko zisťovali a v Poštovej banke uzavreli s ňou narýchlo úver. Žalobkyňa brala úver na 13.500,- Eur, nakoľko taká bola ponuka. Pracovníčka bola k nej milá, verila banke. Jednalo sa o narýchlo spísanú zmluvu. Úver na 13.500,- Eur s Poštovou bankou bol prvý a potom žalobkyňa ešte mala jeden malý úver. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že podľa výpisu, ktorý bol predĺžený rozpisu platieb žalovaného dochádzalo k zrážkam zo mzdy vo vyššom rozsahu, než bola splátka, ktorá bola 210,- Eur a bolo je o 13,- Eur viac stiahnuté. Žalobkyňa úver splácala, avšak po rozvode, keď odišla do zahraničia, aby mohla splácať úver, stala sa onkologickým pacientom a potom jej už nevydalo splácať úveru. Keď sa vrátila na Slovensko a zamestnala sa v nemocnici, strhli jej veľkú čiastku vyše 200,- Eur z platu a išla na personálne oddelenie, že o ničom nevie. Personálne oddelenie uviedlo, že to prišlo z Poštovej banky. Žalobkyňa to roky platila, avšak nemá taký plat, aby si to mohla dovoliť a chcela požiadať o osobný bankrot, ale nie je jej to umožnené, keďže má zrážky zo mzdy.
8. Súd pojednávanie odročoval s tým, že žiadal od žalovanej, aby podala vysvetlenie k predloženému aktuálnemu stavu úveru a predložila smernicu, resp. manuál žalovanej pre uzatváranie Zmluvy o úvere „lepšia splátka“ platný ku dňu uzavretia zmluvy resp. všetky interné doklady, v ktorých je uvedený postup pri uzatváraní takéhoto typu zmlúv k uvedenému dátumu.
9. Na pojednávaní dňa 25.08.2021 žalovaná uviedla, že do 20.07.2015 je pri splátke 210,- Eur aj poistné 13,24 Eur, pričom 20.08.2015 už uvedené poistné vykázané nie je a keďže sa jedná aj o obdobie kedy bola platená splátka, preto následne bola vykonaná zrážka spolu s uvedeným poistným 13,24 Eur. Žalovaná uviedla, že nepredloží z dôvodov na strane žalovanej smernicu o uzatváraní zmlúv o úvere lepšia splátka. Žalovaná je však oprávnená domôcť sa pohľadávky mesačnými zrážkami zo mzdy podľa bodu 3.9 uzavretej úverovej zmluvy, najviac vo výške prípustnej podľa právnych predpisov. Aj napriek zániku poistného bola výška celej splátky nastavená na čiastku 223,24 Eur, napokon v zmluvnej podmienke - dohode o zrážkach zo mzdy uvedenej v bode 3.9 úverovej zmluvy nie je uvedené, že sa veriteľ môže domáhať jeho nároku prostredníctvom zrážok len vo výške anuitnej splátky. Poukázal tiež na článok 3 bod 1 tabuľková časť zmluvy, kde je uvedená suma 223,24 Eur, pričom žalobkyňa takéto dojednanie nerozporovala, čiže v danom prípade sa jedná o len sporné zrážky v mesiaci november a október 2019 vo výške 223,24 Eur. Žalovaná neporušila zmluvné oprávnenia zrážať len toľko koľko je v zmluve dojednané, sa vykonávali zrážky ako bolo dojednané.
10. Súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu a zistil nasledovné čiastkové skutkové zistenia. Zo Zmluvy o úvere „lepšia splátka“ zo dňa 02.10.2013 súd zistil, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorila zmluvu, predmetom ktorej bola podľa žiadosti poskytnutá výška úveru 15.000,- Eur, kde žalobkyňa žiadala o poistenie schopnosti splácať úver. Z časti 3 Zmluva o úvere podmienky úveru žalovaná poskytla úver 13.450,- Eur. Výška mesačnej splátky bola 223,24 Eur, pri výške úrokovej sadzby 13,9 % p.a.. RPMN banky v % predstavovala sumu 15,4 % pri priemernej RPMN na trhu 13,44 %. Celková výška nákladov predstavovala sumu 11.888,10 Eur. Poistenie schopnosti splácať úver nebola stanovená výška. Dátum prvej splátky bol k 20.11.2013 k dátumu konečnej splatnosti úveru 20.10.2023. Dátum každej splátky bol k 20.dňu v mesiaci pri počte mesačných splátok 120. V bode 3.9 uvedenej zmluvy sa nachádza dojednanie: Dlžníka a Spoludlžník a to každý z nich osobitne, podpisom tejto ZoÚ uzatvára s Poštovkou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. a Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Poštovky vzniknutej zo ZoÚ. Poštovka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči Dlžníkovi a Spoludlžníkovi so ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu vo výške splátky najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky Poštovky. Z výplatných lístkov žalobkyne za mesiac september 2019 vyplýva, že jej boli vykonané zrážky zo mzdy 223,24 Eur a za obdobie október 2019 zrážky 261,24 Eur. Z Obchodných podmienok pre úver - lepšia splátka účinné od 10.06.2013 na č.l. 7.3 súd zistil zmluvné dojednanie: Platby od Dlžníka sa voči Pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: na poplatky podľa Sadzobníka poplatkov, úrok z omeškania, úrok
z úveru a splátka istiny úveru. V prípade viacerých Pohľadávok banky voči Dlžníkovi sa platby Dlžníka započítavajú najskôr na Pohľadávku banky skôr splatnú podľa uvedeného poradia. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 05.12.2019 vyplýva, že platby žalobkyne prebiehali kontinuálne od 20.11.2013 až do 20.12.2018, kedy ku dňu 20.01.2019 bola splatená suma 11,76 Eur. Následne z aktuálneho stavu úveru vyplýva ako keby žalobca k 20.05.2019 zosplatnil úver, keďže uvádza k tomuto dátumu sumu 8.829,51 Eur. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 05.12.2019 zároveň vyplýva, že pri údaji zaplatené splátky k 20.11.2013 sa jedná o sumu za poplatky 13,24 Eur a úver 210,- Eur. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa na základe ponuky zo strany pracovníčky žalovanej, chcela uzatvoriť zmluvu o úvere. Spôsob, akým sa uzatvárali zmluvy bol veľmi rýchly, pričom žalobkyňa si nemohla dobre prečítať celú zmluvu z dôvodu, že v banke čakalo množstvo ľudí na uzatvorenie zmluvy a zvyšný text bol písaný malým písmom, na prečítanie ktorého by potrebovala lupu. Pracovníčka žalovanej ju neupozornila nato, že súčasťou zmluvy je aj dohoda o zrážkach zo mzdy.
11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník („ďalej len OZ“) účinný k 02.10.2013, t. j. k uzavretiu zmluvy: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Článok 3 bod 1 smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách: Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) účinný k 02.10.2013: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
14. Podľa § 39 OZ účinný k 02.10.2013: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Podľa § 52a OZ účinný k 02.10.2013: (1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. (2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
16. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ účinný k 02.10.2013: (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 551 ods. 1, 2, 3 OZ účinný k 02.10.2013: (1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu
zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSU“) účinný do 30.04.2014: Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa § 2 písm. a), b) ZSU v znení do 30.04.2014: Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
20. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) účinný do 31.12.2019: 1) Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy povinného, ktorá sa vypočíta tak, že od mzdy sa odpočíta preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb a poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie a poistné na sociálne zabezpečenie.
21. Podľa § 70 ods. 1 EP: Povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanoví nariadením vláda Slovenskej republiky.
22. Podľa § 71 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.12.2019 : Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky uvedené v odseku 2 sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.
23. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 286/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení účinnom do 31.12.2021 (ďalej len „NRZ“): Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 100% zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu 2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.
24. Podľa § 2 pís. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný do 31.03.2020 (ďalej len „ZŽM“): Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 210,20 eura mesačne.
25. Podľa § 137 CSP: Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
26. Podľa § 298 CSP: Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
27. Podľa § 335 ods. 1 CSP: Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.
28. Podľa § 337 ods. 3 CSP: Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
29. V predmetnom konaní nebolo sporné medzi stranami sporu, že došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ medzi žalovanou ako dodávateľom služby a žalobkyňou ako spotrebiteľom. Zároveň sa jedná o spotrebiteľský úver podľa § 1 ods. 2 ZSU uzavretý podľa § 2 písm. a), b) ZSU medzi spotrebiteľom- žalobkyňou a veriteľom - žalovanou. Vzhľadom na uvedené súd v konaní bol povinný poskytovať zvýšenú ochranu žalobkyne ako spotrebiteľovi a posudzovať jej nárok z hľadiska ochrany spotrebiteľského práva. Vzhľadom na obsahu navrhnutého petitu, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia právnej skutočnosti t. j. neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá však nevyplývala z právneho predpisu v súlade s § 137 písm. d) CSP, súd preto podľa obsahu žaloby vyhodnotil túto ako žalobu o určenie neprijateľnej podmienky, na ktorú je povinný prihliadnuť aj bez návrhu podľa § 298 CSP.
30. Súd tak na základe vyššie uvedeného posudzoval vec podľa vyššie uvedených kritérií a vzhľadom na povinnosť súdu podľa § 298 CSP ochrany pred neprijateľnými podmienkami, posudzoval príp. neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Samotná zmluva podľa jej charakteru je tzv. formulárovou zmluvou, kde nemá spotrebiteľ v priebehu kontraktácie možnosť do jednotlivých zmluvných dojednaní zasiahnuť, čo vyplýva z predtlačeného formulára ako aj výsluchu žalobkyne, ktorá kontraktačný proces opísala. Súd teda má zato, keďže žalovaná v súlade s § 53 ods. 3 OZ netvrdila a ani nepreukázala opak, t. j. že zmluva by bola individuálne dojednaná, pričom vzhľadom na § 53 ods. 3 OZ je dôkazné bremene v tejto otázke na žalovanej ako dodávateľovi služby. V takýchto tzv. formulárových zmluvách dodávateľ služby formuluje zmluvné podmienky vo svoj prospech a častokrát stanovuje spotrebiteľovi neprimerané povinnosti, čím obmedzuje jeho práva. Dodávateľ služby využíva často moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa, pri formulovaní neprimeraných obmedzení a povinností spotrebiteľovi ktoré môžu spôsobiť ujmu v jeho majetkovej i nemajetkovej sfére. Spotrebiteľ pritom nevstupuje do spotrebiteľskej zmluvy na rozdiel od dodávateľa služby z dôvodu zisku, ale z dôvodu zlepšenia svojho súkromného života. Súd preto musí skúmať transparentnosť takejto klauzuly. Pri posudzovaní skúma, či je klauzula napísaná jasným a zrozumiteľným jazykom a či napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom. V danom prípade tak žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah akýchkoľvek vopred formulovaných podmienok zo strany veriteľa a pokiaľ chcela čerpať úver musela sa podrobiť jej predtlačenému obsahu. Ako vyplynulo z výsluchu žalobkyne jej vôľa však smerovala iba k uzatvoreniu zmluvy o úvere a nie k uzatvoreniu Dohody o zrážkach zo mzdy. Z tohto dôvodu súd posúdil dohodu o zrážkach zo mzdy ako tzv. prekvapivé dojednanie pre žalobkyňu ako spotrebiteľku, čo môže pri splnení ďalších podmienok spôsobovať jej neprijateľnosť.
31. V danej situácii je samozrejme potrebné uviesť, že samotná skutočnosť, že existujúca právna úprava v danom čase podľa § 551 OZ v nadväznosti na v tom čase neexistenciu § 5a ZOS nezakazovala uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy pri spotrebiteľskej zmluve, resp. umožňovala jej uzavretie len na osobitnej listine , kde spotrebiteľ má byť poučený o jej dôsledkoch a má mať právo ju odmietnuť ako je to v súčasnosti, nevylučuje posudzovanie jej neprijateľnosti (pozn. súdu: viď podľa § 53 OZ). Je však nevyhnutné konštatovať, že novela zákona ZOS, ktorá obmedzila aplikáciu dohody o zrážkach zo mzdy pri zabezpečovaní spotrebiteľských úveroch potvrdzuje istú rizikovosť kombinácie dohody zo mzdy a spotrebných úverov (bližšie viď uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 176/2020-32).
32. Možnosť posudzovania prijateľnosti zmluvnej podmienky vyplýva z ustanovenia § 53 OZ vo svetle účelu smernice 93/13/EHS a podľa čl. 3 smernice, ktoré bolo účinné aj v čase uzavretia zmluvy a umožňuje súdu ex offo posúdiť neprijateľnosť alebo prijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Nebolo medzi stranami sporu ani z vykonaného dokazovania sporné, že uzavretá zmluva o úvere nebola individuálne dojednaná zmluva vzhľadom k dikcii § 53 ods. 2 a 3 OZ. Z obsahu zmluvy a spôsobu jej grafického znázornenia je zrejmé, že sa jedná o formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a pokiaľ chcela čerpať úver musela prijať jej obsah, ako celok, keďže ináč by jej žalovaná ako veriteľ resp. dodávateľ služby neposkytla úver. Súd nemal preukázané, že žalovaná viedla so žalobkyňou kontraktačný proces vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy, čo môže vzhľadom na ďalšie zistenia spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky.
33. Súd pri posudzovaní testu neprijateľnosti vychádzal aj z porovnania zmluvnej podmienky a bežných dispozitívnych ustanovenia zákona. Ustanovenie § 551 OZ možno zabezpečiť písomnou dohodu zrážkami zo mzdy, ktoré ale nesmú byť väčšie ako by boli zrážkami pri výkone rozhodnutia. Zákon teda vyžaduje písomnú formu, pričom podľa názorov právnej teórie by mal byť náležite identifikovaný platiteľ mzdy (viď Števček, M., Dulák, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky
zákonník II . 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2055). Výška zrážok môže byť dohodnutá, nesmie byť však vyššia ako by boli jednotlivé splátky pri výkone rozhodnutia. Ak si ale strany medzi sebou nedohodnú výšku jednotlivých zrážok zo mzdy, platí, že výška jednotlivých zrážok sa určí podľa osobitného predpisu, ktorým je Exekučný poriadok (viď tamtiež). Z tohto hľadiska dojednanie v bode 3.9 neobsahuje vôbec identifikáciu platiteľa mzdy. Aj keď je skutočnosťou, že doslovným prepisom zákonných podmienok do dohody nemôže dôjsť k nezákonnosti - neprijateľných podmienok, avšak je potrebné skúmať akým spôsobom došlo k prevzatiu zákonných ustanovení do dohody a ako bol spotrebiteľ poučený. Ako uviedol ÚS SR I. ÚS 176/2020-32 nie je vylúčené, že ak dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky zákonom vyžadované formálne náležitosti, t. j. písomnú podobu, oboznámenie o jej dôsledkoch, ako aj vyhlásenie, že nebola podmienkou na poskytnutie úveru, v určitých individuálnych prípadoch je možné dospieť k záveru o jej neprijateľnosti alebo nekalosti, ak je preukázané, že spôsob akým bola uzavretá alebo akým došlo k jej podpisu sa prieči dobrým mravom alebo legálnym obchodným praktikám.
34. Pri vykonávaní posudzovania neprijateľnosti súd vychádzal z ustanovenia § 53 ods. 1 OZ vo svetle výkladu podľa smernice 93/13/EHS a článku 3 bod 1 smernice. Predovšetkým súd má zato, že nie je vylúčené posudzovanie neprimeranosti vzhľadom nato, že sa nejedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a zároveň dojednanie sa netýka ani definície hlavného predmetu zmluvy, ani neprimeranosti ceny a odmeny na jednej strane ani na služieb alebo tovaru dodávaného výmenu na strane druhej.
35. Súd prihliadal aj na formálnu stránku dohody o zrážkach zo mzdy. Článok 3.9 Zmluvy o úvere lepšia splátka je písaný veľmi malým písmom, čo potenciálneho klienta odradí od čítania celého textu zmluvy. Uvedené potvrdzuje skutočnosti zistené z výsluchu žalobkyne, ktorá uvádza, že by potrebovala lupu, aby si zmluvu mohla celú prečítať. Navyše vzhľadom na porovnanie ostatného textu zmluvy článkov 1., 2. po článok 3.1 , ktoré je písané väčším písmom a počínajúc bodom 3.2 v článku 3, súd zistil, že zvyšný text je písaný malým písmom, čo môže viesť spotrebiteľa k záveru, že sa jedná o dojednania nepodstatného významu najmä technického charakteru.
36. Pri posudzovaní ďalej súd prihliadol na ďalšie okolnosti, ktoré sprevádzali uzavretie zmluvy a všetky podmienky zmluvy z ktorých vychádza. V danej súvislosti možno poukázať na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 9/2012, kde bolo uvedené, že rešpektovania princípu „ignorantia iuris non excusat v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa služby treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy, len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. V prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.
37. Takto súd pri posudzovaní okolnosti uzavretia zmluvy o úvere, mal z dokazovania zrejmé, že k uzavretiu zmluvy došlo bez toho, aby žalobkyňa ako spotrebiteľka bola upozornená na existenciu dohody o zrážkach zo mzdy, pričom v tejto súvislosti, žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v predložení napr. interných predpisov alebo smerníc týkajúcich sa spôsobu uzatvárania predmetných spotrebiteľských úverov, ktoré by ozrejmili, ako štandardne prebieha kontraktačný proces a teda súd vychádzajúc z výpovede žalobkyne a jej tvrdení a neunesenia dôkazného bremena zo strany žalovaného mal zato, že okolnosti uzavretia zmluvy neumožňovali žalobkyni dostatočné oboznámenie sa s touto doložkou a preto je uvedené dojednanie tzv. prekvapivým dojednaním a to vzhľadom na to, že dodávateľ služby na neho neupozornil a navyše spôsob jeho zaradenie do textu zmluvy malým písmom ťažko čitateľným, vyvolávajúcim zdanie nepodstatného obsahu je v rozpore s požadovanou transparentnosťou zmluvnej podmienky. Súd zdôrazňuje, že čím transparentnejšie je jednanie zo strany dodávateľa služby, tým menšia je pravdepodobnosť, že dojednanie bude neprimerané. V tejto súvislosti možno mať zato, že vzhľadom na tento netransparentný spôsob, čo sa týka systematiky a malého písma možno poukázať nato, že pokiaľ žalovaná sa chcela vyhnúť tento netransparentnosti bolo jeho povinnosťou s ohľadom na princíp poctivosti vyplývajúci z dobrých mravov v § 3 OZ a tiahnuci sa celým občianskym právom (napr. aj v § 39 OZ), upozorniť žalobkyňu ako spotrebiteľa na toto dojednanie, v čom však žalovaná zlyhala. Z dokazovania nevyplýva, že by žalovaná ako dodávateľ služby jednala so žalobkyňou poctivo a primerane a vzala do úvahy aj jej oprávnené záujmy.
38. Súd ďalej posudzoval, na základe vykonaného dokazovania, či žalobkyňa ako spotrebiteľ mohla mať nejaký zvláštny dôvod k tomu, aby súhlasila s touto konkrétnou zmluvnou podmienkou, ktorá sa súdu na základe vyššie uvedeného javí ako netransparentná. Zo zmluvy o úvere súd nenašiel žiadny zvláštny dôvod, napr. zníženie úrokovej sadzby alebo iné zvýhodnenie pre žalovanú (viď zmluva bod 3 tabuľka - keď aj RPNM žalovanej vo výške 15,4 % je vyššie než priemerná RPNM na trhu 13,44%). Ani žalobkyňa a žalovaná netvrdili, že by z dôvodu konkrétnej zmluvnej podmienky bola dojednaná predmetná zmluvná podmienka. Na základe uvedené tak súd uzatvára, že táto zmluvná podmienka nebola uzatváraná zo zvláštneho dôvodu v prospech spotrebiteľa a jej uzavretie len odzrkadľuje silnejšiu vyjednávaciu silu (tzv. bargaining power) žalovanej ako dodávateľa služby/veriteľa voči žalobkyni ako spotrebiteľke.
39. Pri posudzovaní transparentnosti taktiež súd prihliadal nato, ako by mohlo byť predmetné dojednanie použité. Ak existuje, čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa. V danom prípade, súd zistil, že plnenia vymáhané žalovanou boli vykonávané vo výške splátky s poplatkom za poistenie. Žalovaná sa bránila, že pri vymáhaní postupovala podľa zmluvy a zákona. V tejto súvislosti súd poukazujúc na ustanovenie § 69 ods. 1, § 70 ods. 1 a § 71 EP v nadväznosti na § 1 NRZ a § 2 ZŽM, ktorý upravuje spôsob výpočtu a prípustnú výšku zrážky zo mzdy. Z čistého príjmu žalobkyne za 09/2019 vo výške 755,40 Eur, bolo potrebné odpočítať životné minimum 210,20 Eur, čo činí 545,20 Eur (755,40- 210,20= 545,20 Eur). Z takto určenej sumy po zaokrúhlení na eurocenty smerom nadol na 545,20 Eur, možno v súlade s § 71 EP zraziť jednu tretinu, t. j. 181,73 Eur (545,20 : 3 = 181,73 Eur). Žalobca však vykonal v septembri vyššiu zrážku vo výške 223,24 Eur. Pokiaľ ide o zrážky vykonávané v 10/20219 žalovaná mala čistý príjem 1 040,88 Eur, čo po odpočítaní životného minima činí sumu 830,68 Eur (1040,88 - 210,20 = 830,68 Eur). Po zaokrúhlení nadol na eurocenty na sumu deliteľnú troma predstavuje sumu 830,60 Eur, kde bolo možné žalobkyni zraziť jednu tretinu, čo predstavuje sumu 276,86 Eur (830,60 : 3 = 276,86 Eur). Vzhľadom nato, že žalovaná uplatnila zrážku 223,24 Eur, bola táto uvedené zrážka za 10/2019 v súlade s EP. Z takto zistené skutkového stavu, súd zistil, že žalovaná zrážala za mesiac 09/2019 viac ako jej prináležalo zo zákona, čím súd konštatuje došlo nielen k hrozbe ale priamo k zneužitiu uvedeného dojednania v rozpore s kogentnými právnymi normami v mesiaci 09/2019.
40. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré súd posudzoval vyššie a jeho závery o tom, že dojednanie o zrážkach zo mzdy a) predstavuje prekvapivé dojednanie, ktoré žalobkyňa neočakávala a žalovaná ju ani neupozornila na túto dohodu, b) neexistovala vôľa u žalobkyne uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, ale žalobkyňa chcela uzatvoriť len zmluvu o úver, c) dohoda o zrážkach zo mzdy je písaná oproti textu zmluvy malým, bežne ťažko čitateľným písmom, vytvárajúcim zdanie nepodstatnejšieho obsahu technického charakteru ako býva obsahom napr. všeobecných obchodných podmienok, d) spôsob kontraktačného procesu neumožňoval dostatočné oboznámenie sa s touto zmluvnou podmienkou, e) neexistoval žiadny zvláštny dôvod zvýhodňujúci žalobkyňu, pre ktorý by mala prijať takúto zmluvnú podmienku a uvedená podmienka je výhodná len pre žalovanú, e) zmluvná podmienka bola použitá v rozpore so zákonom, keď žalovaná žiadala vykonať zrážku zo mzdy vo väčšom rozsahu, než umožňovali kogentné právne normy, súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy pri prihliadnutí pomerovaných skutočností predstavuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, keďže je v rozpore princípom, podľa ktorého žalobkyňa ako spotrebiteľ vstupovala do právneho vzťahu so žalovanou ako dodávateľom s dôverou v určitý žalovanou prezentovaný právny vzťah uzavretia zmluvy o úvere a podsunutím prekvapivého dojednania, ktoré bolo nezákonne použité, súd kvalifikoval takúto zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku rozsudku na neprijateľnú a spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa podľa § § 53 ods. 1 OZ. Takáto neprijateľná podmienka je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Ak je neprijateľnou podmienkou ustanovenie o spôsobe vymáhania, je následne dôsledkom, že veriteľ týmto spôsobom vymáhania nemôže vymôcť žiadne nároky a to ani tie, ktoré by boli ináč v poriadku
41. Vzhľadom k tomu, že súd žalobe vyhovel posudzujúc žalobu podľa jej obsahu, podľa § 335 ods. 1 a § 337 ods. 3 CSP rozhodol o tom, že zrušuje uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie.
42. Podľa § 232 ods. 3 CSP: Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 262 ods. 2 CSP: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ako úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej, ktoré je ich povinná nahradiť v zákonnej lehote 3 dní v súlade s § 232 ods. 3 CSP od právoplatnosti samostatného uznesenia o výške trov konania v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).