Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-8Cb/14/2021

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v spore žalobkyne A.. K. B. H., N.. XX.XX.XXXX, A. M. V. N. A., S. XXX/XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Ing. Michal Juhás, so sídlom v Košiciach, Mojmírova 12, IČO: 42 325 463, proti žalovaným 1/ Car centrum DF, s.r.o. so sídlom v Moldave nad Bodvou, Budulov 95, IČO: 53 895 843 a 2/ K&M&D, s.r.o. so sídlom v Moldave nad Bodvou, Hviezdoslavova 35, IČO: 44 781 393, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

rozhodol:

Súd návrh na nariadenia neodkladného opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou 02.08.2021 domáhala, aby Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd“) určil, že právny úkon medzi spoločnosťou Car centrum DF, s. r. o., so sídlom Budulov 95, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO: 53 895 843, zápis v OR SR Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 51890/V na jednej strane a spoločnosťou K&M&D, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 35, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO: 44 781 393, zápis v OR SR Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 23744/V na strane druhej, na základe ktorého došlo k odplatnému prevodu vlastníckeho práva k predmetu kúpy - súbor zariadení pneuservisu (hydraulický lis, vyažovačka kolies CEMB C73, vyzúvačka pneumatík I. SICE, vyzúvačka pneumatík II. SICE, skrinka s náradím NEO TOOLS, plnička klimatizácií zn. Magneti Marelli, dvojstĺpový zdvihák I., dvojstĺpový zdvihák II., geometria JOHN BEAN, štvorstĺpový zdvihák s kompletným príslušenstvom-ďalej len „predmet kúpy“), za kúpnu cenu vo výške 1.076,39 €, je voči A.. K. B. H., N..: XX.XX.XXXX, C. A. S. XXX/XX, XXX XX V. N. A., právne neúčinný a žalobkyňa má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súčasne s podanou žalobou sa žalobkyňa - navrhovateľka návrhom z 02.08.2021 domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému 1/ zdržať sa prevádzania vlastníckeho práva prostredníctvom akýchkoľvek právnych úkonov na akékoľvek tretie osoby, najmä, nie však výlučne k prevodom predmetu kúpy, vlastníkom ktorého je žalovaný 2/, a to až do právoplatného rozhodnutia príslušného súdu o odporovacej žalobe žalobkyne o neúčinnosť právneho úkonu. Podaným návrhom z 02.08.2021 sa žalobkyňa tiež domáhala, aby konajúci súd žalovanému 2/ zakázal vydať predmet kúpy z kúpnej zmluvy (definovanej v návrhu) Dionýzovi Fockovi ako žalovanému 1/ a zároveň žalovanému 2/ umožnil naďalej užívať predmetné hnuteľné veci z kúpnej zmluvy, a to až do právoplatného rozhodnutia príslušného súdu o odporovacej žalobe žalobkyne o neúčinnosť právneho úkonu.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že je fyzickou osobou a veriteľom spoločnosti K&M&D, s.r.o., ktorá je žalovaným 2/. Žalovaný 1/ - spoločnosť Car centrum DF, s. r. o. je právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vl. č. 51890/V. Spoločníkom a konateľom Žalovaného 1/ je pán Dionýz Focko, ktorý je súčasne spoločníkom Žalovaného 2/ a do dňa 06.07.2021 vykonával funkciu konateľa. Žalovaný 2/ - spoločnosť K&M&D, s.r.o. je právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka číslo: 23744/ V. Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 04.11.2014 navrhovateľka poskytla žalovanému 2/ peňažnú pôžičku vo výške 588.581,51 € (slovom: päťstoosemdesiatosemtisíc päťstoosemdesiatjeden eur a

päťdesiatjeden eurocentov), pričom tieto peňažné prostriedky sa žalovaný 2/ zaviazal vrátiť najneskôr do 31.10.2021. Dňa 01.07.2021 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ (ďalej len „Kúpna zmluva“), ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy zo žalovaného 2/ na žalovaného 1/. Zo samotnej Kúpnej zmluvy vyplýva, že v mene žalovaného 2/ a žalovaného 1/ konala tá istá osoba - pán Dionýz Focko. Kúpna cena za predmet kúpy predstavovala výšku 1.076,39 € s DPH. Takáto výška kúpnej ceny je nápadne nevýhodná, nezodpovedá hodnote uvedeného predmetu kúpy, ktorého hodnota je omnoho vyššia než kúpna cena uvedená v Kúpnej zmluve. Uvedená Kúpna zmluva predstavuje jeden z úkonov p. Dionýza Focka ako konateľa spoločnosti K&M&D, s.r.o., ktoré uskutočnil v čase, keď mal p. Dionýz Focko vedomosť o tom, že bude z funkcie konateľa odvolaný. Táto Kúpna zmluva je v rozpore s oprávnenými záujmami veriteľov spoločnosti K&M&D, s.r.o., medzi ktorých patrí aj navrhovateľka. V súčasnosti sa predmet kúpy nachádza v dispozícii žalovaného 2/, pričom žalovaný 1/ sa domáha jeho vydania. Keďže pohľadávka navrhovateľky predstavuje nemalú sumu peňažných prostriedkov a ku dňu podania tohto návrhu jej ich žalovaný 2/ nevrátil, navrhovateľka má za to, že Kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaný 2/ previedol vlastnícke právo k predmetu kúpy na žalovaného 1/ je právny úkon, ktorým žalovaný 2/ v zmysle ustanovenia (ďalej len „“) ukracuje uspokojenie jej vymáhateľnej pohľadávky. Uvedená Kúpna zmluva napĺňa znaky ukracujúceho právneho úkonu, nakoľko podľa judikatúry právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedie k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku neho má vzniknuté zmenšenie majetku súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť tohto úkonu by sa aspoň čiastočne uspokojil (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.02.2020, uvedené pod č. R 34/2020). Je zrejmé, že úmyslom žalovaného 2/ ako dlžníka navrhovateľky uzatvorením Kúpnej zmluvy bolo ukrátiť navrhovateľku ako veriteľa. Tiež je nepochybné, že žalovaný 1/ ako osoba, ktorá mala prospech z Kúpnej zmluvy mal vedomosť, že uzavretím Kúpnej zmluvy za takýchto podmienok (kúpna cena za predmet kúpy v hrubom nepomere s jeho trhovou hodnotou) dôjde k ukráteniu uspokojenia pohľadávky navrhovateľky. V zmysle judikatúry vychádza ustanovenie z toho, že ukracujúci úmysel dlžníka je daný v týchto prípadoch vždy a druhá strana môže vylúčiť následky odporovateľnosti právneho úkonu iba vtedy, ak preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať, že právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky dlžníkovho veriteľa (Nález Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 15.06.2016). Podanie tohto návrhu žalobkyňa tiež odôvodňuje tým, že dokiaľ nebude príslušným súdom rozhodnuté o podanej žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu - Kúpnej zmluvy, dôjde zo strany žalovaného 2/ k odovzdaniu predmetu kúpy žalovanému 1/, ktorý s ním bude ďalej nakladať. Tým bude ohrozená exekúcia pohľadávky navrhovateľky voči žalovanému 2/, nakoľko uzatvorením kúpnej zmluvy a následným odovzdaním predmetu kúpy žalovanému 1/ dôjde k zmenšeniu majetku na strane žalovaného 2/. Na základe uvedeného má navrhovateľka za to, že sledovaný účel, ktorým je to, aby žalovaný 1/ nenakladal s predmetom kúpy a zároveň aby žalovaný 2/ neodovzdal predmet kúpy nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a obavu navrhovateľky, že uzatvorením kúpnej zmluvy bude ohrozená exekúcia jej pohľadávky voči žalovanému 2/, podala súčasne aj žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu - Kúpnej zmluvy, ktorá ukracuje uspokojenie jej pohľadávky.

3. K podanému návrhu navrhovateľka doručila výpisy z obchodného registra na obchodné meno žalovaného 1/ a žalovaného 2/, zmluvu o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ zo dňa 04.11.2014, kúpnu zmluvu medzi žalovaným 2/ a žalovaným 1/ zo dňa 01.07.2021 a výzvu na odovzdanie predmetu kúpy zo strany žalovaného 1/ zo dňa 08.07.2021.

4. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa , neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

8. Podľa , neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. V zmysle citovaných ustanovení upravujúcich inštitút neodkladného opatrenia, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto navrhuje vydať neodkladné opatrenie, musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Preukázanie právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.

12. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné.

13. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ďalej nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

14. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami mal preukázané, že ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa a , ktorý bol podaný počas konania.

15. Po preskúmaní návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je nedôvodný. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Navrhovateľ musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.

16. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Vzhľadom na to, že

súd rozhoduje v konaní o nariadení neodkladného opatrenia v krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je pre rozhodnutie súdu zásadný obsah samotného návrhu a jeho príloh. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu neodkladného opatrenia. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa uplatňuje striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.

17. Z povahy neodkladného opatrenia vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Súd má za to, že navrhovateľka dostatočne neosvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným 2/, keď síce predložila podpísanú zmluvu o pôžičke uzatvorenú dňa 04.11.2014, ale nepreukázala reálne odovzdanie predmetu pôžičky žalovanému 2/, pričom zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, čo znamená, že k jej uzavretiu dôjde až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné ustáliť, že medzi navrhovateľkou a žalovaným 2/ existuje právny vzťah založený zmluvou o pôžičke zo dňa 04.11.2014.

18. Ďalšou z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľka síce ako dôvod podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla obavu z ohrozenia exekúcie jej pohľadávky voči žalovanému 2/, v podanom návrhu však neosvedčila, že žalovaný 2/ Kúpnou zmluvou zo dňa 01.07.2021 zmenšil svoj majetok tak, že skutočne hrozí nevymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľky, teda že žalovaný 2/ nemá dostatok majetku na uspokojenie pohľadávky navrhovateľky, navyše za situácie, keď podľa vyššie spomenutej zmluvy o pôžičke záväzok dlžníka ešte nie je splatný (podľa článku V. uvedenej zmluvy dlžník pôžičku splatí najneskôr v termíne do 31.10.2021) a pre súd je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Navrhovateľka tiež neosvedčila rozdiel medzi trhovou hodnotou hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom Kúpnej zmluvy a kúpnou cenou, teda sumu o ktorú sa podľa jej názoru majetok žalovaného 2/ zmenšil, keďže v podanom návrhu uviedla, že ide o „hrubý nepomer“. Teda ani podmienka potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie nie je splnená.

19. Vzhľadom na dispozičný princíp sporového konania, súd je návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia viazaný. Ak by aj boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, má súd za to, že petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevykonateľný, nakoľko navrhovateľka uvádza, že vlastníkom predmetu kúpy je žalovaný 2/. Pokiaľ súd právoplatným rozhodnutím nevysloví, že Kúpna zmluva je neúčinná a vlastníkom predmetu kúpy je žalovaný 2/, vlastníkom uvedených vecí je žalovaný 1/.

20. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že žalobkyňa neosvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným 2/ a tiež potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, preto dospel k záveru, že nariadeniu tohto neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť a návrh na nariadenia neodkladného opatrenia zamietol v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice - okolie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.