Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8PP-66-2021.pdf
PDF · 89.89 KB
Case nature
Area
Subarea
8PP/66/2021
Uznesenie
Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci odsúdeného: B. O., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.08.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona a § 415 ods. 1 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného: B. O., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený:
- rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 20.03.2017, sp. zn. 16T/82/2016, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 08.06.2017, sp. zn. 5To/38/2017, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Dňa 02.07.2021 bola Okresnému súdu Trnava doručená žiadosť odsúdeného Erika O., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v R. Hrnčiarovce nad Parnou, podaná prostredníctvom obhajcu Mgr. Romana I., advokáta, E. XXXX/XA, XXX 01 Piešťany, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený v čase rozhodovania o jeho návrhu o podmienečné prepustenie vykonáva v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, a to trest vo výmere 7 rokov za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 20.03.2017, sp. zn. 16T/82/2016, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 08.06.2017, sp. zn. 5To/38/2017.
Odsúdený vo svojom návrhu poukázal na to, že v ústave na výkon väzby a aj v ústave na výkon trestu sa správal slušne, dodržiaval všetky nariadenia a opatrenia a bol viackrát odmenený pochvalou. Ďalej uviedol, že sa prevychoval, poučil zo svojej chyb, mrzí ho to a ľutuje toho. Prehlásil, že sa trestnej činnosti viac nedopustí.
Na verejnom zasadnutí boli oboznámené listinné dôkazy a to: hodnotenie odsúdeného vypracované riaditeľom ÚVTOS, skrátený výpis klienta, odpis z registra trestov, rozhodnutie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/82/2016, a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/38/2017.
Z hodnotenia riaditeľa UVTOS Hrnčiarovce nad Parnou najmä vyplýva, že odsúdený bol premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou na ďalší výkon trestu. Po absolvovaní nástupného oddielu bol od 03.07.2017 umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „C“ a od 27.09.2017 bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“. Od 23.09.2020 do 14.06.2021 bol opätovne umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „C“. V súčasnosti sa nachádza na oddiele s diferenciačnou skupinou „B“. Odsúdený bol zadržaný dňa 19.04.2016 príslušníkmi policajného zboru a dodaný na výkon väzby dňa 22.04.2016 do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov. Na základe uznesenia Okresného súdu Piešťany pod č. 16T/82/2016 nastúpil dňa 08.06.2017 v ústave Leopoldov aj do výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z pedagogickej dokumentácie je zrejmé, že správanie a vystupovanie odsúdeného v ústave Leopoldov bolo na požadovanej úrovni. K nadriadeným sa správal slušne, v kolektíve bol bezproblémový, bez konfliktných prejavov. V ústave pracovne zaradený nebol. Disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný nebol. Správanie a vystupovanie odsúdeného v ústave Hrnčiarovce nad Parnou malo kolísavú tendenciu. Na začiatku bolo na požadovanej úrovni. V rámci vnútornej diferenciácie bol spočiatku umiestnený na výkon trestu do diferenciačnej skupiny „C“. Vzhľadom k pozitívnemu postoju k plneniu svojich povinností bol dňa 27.09.2017 umiestnený do diferenciačnej skupiny "B". V pedagogickej dokumentácii má vedených viacero kladných poznatkov. Od augusta 2018 malo jeho správanie klesajúci trend. V pedagogickej dokumentácii má zaevidovaných viacero negatívnych záznamov, súvisiacich so zlou pracovnou morálkou, nedodržiavania ústavného poriadku a interných predpisov, úmyselne uviedol do omylu príslušníka. Mal problémy s dodržaním časového rozvrhu dňa. Preto bol opätovne dňa 23.09.2020 preradený v rámci vnútornej diferenciácie do diferenciačnej skupiny „C“. Z pedagogickej dokumentácie je zrejmé, že správanie a vystupovanie odsúdeného od tohto obdobia bolo zväčša na požadovanej úrovni, bolo bez negatívnych prejavov. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava. Príkazy a nariadenia príslušníkov ústavu v plnej miere rešpektuje. Z radov odsúdených zastáva funkciu vedúceho izby. V kolektíve spoluodsúdených sa konfliktným situáciám vyhýba. Dňa 14.06.2021 bol opätovne zaradený v rámci vnútornej diferenciácie do diferenciačnej skupiny "B". Odsúdený ma aktuálne vo výkone trestu vykázanú jednu disciplinárnu odmenu, disciplinárne tresty vykázané nemá. Počas výkonu trestu odňatia slobody neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania. Odsúdený vo výkone trestu bol pracovne zaradený na viacerých pracoviskách. Konkrétne od 28.09.2017 do 02.10.2017 a od 24.04.2018 do 23.09.2019 na pracovisku v ústave s dohľadom Euroobuv. Neskôr bol zaradený na pracovisku v ústave s dohľadom Replast od 24.09.2019 do 19.12.2019 kedy bol vyradený z dôvodu ukončenia pracoviska. Následne bol zaradený od 05.03.2020 do 25.03.2020 na pracovisku v ústave s dohľadom Bagsey odkiaľ bol vyradený z dôvodu podávania slabých pracovných výkonov. Od 09.06.2020 bol zaradený na nestráženom pracovisku mimo ústav s dohľadom Replast, odkiaľ bol dňa 27.07.2020 vyradený z dôvodu porušenia disciplíny. Naposledy bol opätovne zaradený od 06.08.2020 do 14.01.2021 na pracovisku v ústave s dohľadom Euroobuv, bol vyradený z dôvodu pozastavenia pracoviska. Aktuálne nie je pracovne zaradený. Je poberateľom invalidného dôchodku. Odsúdený je slobodný, otcom dvoch maloletých detí, ktoré má s družkou. Vyživovaciu povinnosť si nahlásil a počas pracovného zaradenia riadne plnil. Intenzívny kontakt všetkými dostupnými formami udržiava s rodičmi, súrodencami, družkou, deťmi a starou matkou. Vzťahy v rodine sa javia ako dobré, rodina ho podporuje po psychickej i finančnej stránke. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa plánuje vrátiť bývať k rodičom na adresu Obchodná 23, Piešťany 92101. Odsúdený nebol zaradený do skupinových foriem práce, je mu venovaný individuálny prístup. V zaobchádzaní je preferovaný indirektívny, podporný prístup s následnou bežnou kontrolou plnenia povinností. Odsúdený je vedený k osvojovaniu a rešpektovaniu základných spoločenských ako aj interných noriem platných v ústave s dôrazom na dodržiavanie ústavného poriadku, časového rozvrhu dňa a zákonných noriem. V individuálnej práci vedený k zodpovednejšiemu a aktívnejšiemu prístupu k životu. V zmysle vyššie uvedeného možno konštatovať, že odsúdený čiastočne plní ciele stanovené programom zaobchádzania. Resocializačná prognóza je menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti. V súčasnosti nie je voči odsúdenému vedené trestné stíhanie. Na základe uvedených skutočností riaditeľ konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča ho podmienečne prepustiť s dohľadom.
Zo skráteného výpisu klienta vyplýva dátum možného podmienečného prepustenia 19.12.2020.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený má v registri trestov 2 záznamy a to záznam z roku 2012 za trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia a záznam z roku 2017 za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorého uložený trest vykonáva.
Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje žiadosť odsúdeného zamietnuť, pričom poukázal na klesajúci trend správania odsúdeného v ústave, viacero negatívnych poznatkov týkajúcich sa osoby odsúdeného, ďalej poukázal na zabezpečenie si len jednej disciplinárnej odmeny počas 5 rokov výkonu trestu, a tiež na charakter trestnej činnosti, a preto je podľa neho dôvodné dlhodobejšie pôsobenie výkonu trestu na odsúdeného.
Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedol, že má za to, že u odsúdeného sú splnené podmienky na podmienečné prepustenie. Poukázal na hodnotenie odsúdeného, na pozitívne vyjadrenia riaditeľa k správaniu odsúdeného uvedené v hodnotení, na záverečné odporúčanie riaditeľa odsúdeného podmienečne prepustiť s dohľadom. Ďalej uviedol, že odsúdený je resocializovaný, trestný čin ľutuje, a z odlúčenia trpia najmä otec a mama odsúdeného, ktorí by na odsúdeného pôsobili aby sa zaradil do riadneho života. Záverom opätovne poukázal na odporúčanie riaditeľa odsúdeného podmienečne prepustiť s dohľadom, pričom uviedol, že ústav je najkompetentnejší posúdiť celý päťročný stav odsúdeného.
Odsúdený sa na verejnom zasadnutí bližšie nevyjadroval.
Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku „O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.“
Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona „Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.“
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona „Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.“
Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie sa a skutočnosť, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Pritom platí, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, nemôže ani dospieť k záveru, že by odsúdený po podmienečnom prepustení viedol riadny život. Súd tiež uvádza, že z povahy inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že jeho uplatnenie nemá byť automatické a nemá sa stať pravidlom, ale má sa uplatniť iba výnimočne, kedy jeho uplatnenie budú odôvodňovať okolnosti konkrétneho prípadu.
Uplatnenie fikcie neodsúdenia, čo znamená, že sa na odsúdeného hľadí, ako keby nebol odsúdený, nebráni tomu, aby ju súd zohľadnil pri posudzovaní osobnosti odsúdeného, jeho náchylnosti k páchaniu trestnej činnosti, vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným právnymi predpismi, a teda pri celkovom hodnotení možností nápravy odsúdeného. Zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia totiž zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, nie však aj samotná skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin a bol zaň právoplatne odsúdený, keďže aj zahladené odsúdenie dáva obraz o osobe odsúdeného a jeho sklonoch páchať trestnú činnosť a oprávňuje súd skúmať existenciu očakávania vedenia riadneho života odsúdeným po jeho prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.06.2019, sp. zn. 6Urtos/1/2019).
Rozhodnutie o podmienečnom prepustení je fakultatívnej povahy, čo znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom stanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.06.2019, sp. zn. 6Urtos/1/2019).
Súd v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, a dospel k nasledovným záverom.
Prvá zákonná (formálna) podmienka splnená je. Odsúdený vykonal potrebnú časť trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona ku dňu 19.12.2020. Ku dňu rozhodovania súdu o žiadosti odsúdeného dňa 25.08.2021 je táto podmienka splnená.
Druhá zákonná (prvá materiálna) podmienka a to tá, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, podľa názoru súdu splnená nie je. Je pochopiteľné, že obhajoba poukazuje najmä na pozitívne závery hodnotenia odsúdeného, avšak súd uvádza, že na účely posúdenia splnenia prvej materiálnej podmienky je potrebné správanie odsúdeného posudzovať komplexne počas celého obdobia výkonu trestu. Záver riaditeľa uvedený na konci hodnotenia má len odporúčací charakter, a je výlučnou právomocou súdu posúdiť, či skutočnosti, uvedené najmä v hodnotení odsúdeného, spolu so všetkými ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, umožňujú alebo neumožňujú prijať záver o splnení prvej materiálnej podmienky. Správanie odsúdeného po nástupe do výkonu trestu podľa hodnotenia bolo pozitívne, avšak ako vyplýva z hodnotenia, v auguste 2018 malo klesajúci trend a u odsúdeného sa objavilo viacero nedostatkov ako zlá pracovná morálka, nedodržiavanie ústavného poriadku a interných predpisov, úmyselné uvedenie príslušníka do omylu a problémy s dodržiavaním časového rozvrhu dňa, ktoré viedli v septembri 2020 k preradeniu odsúdeného z diferenciačnej skupiny „B“ do diferenciačnej skupiny „C“. Uvedené nedostatky vzhľadom na ich početnosť a výskyt v období dvoch rokov súd posúdil ako svedčiace o dlhodobejšom nevhodnom správaní odsúdeného, nakoľko nešlo o ojedinelé a výnimočné zlyhanie odsúdeného. Správanie odsúdeného sa následne zlepšilo a odsúdený bol dňa 14.06.2021 zaradený späť do diferenciačnej skupiny „B“. Nakoľko však súd rozhodoval v auguste 2021, teda približne rok od zaradenia odsúdeného do diferenciačnej skupiny „C“, a 2 mesiace od zaradenia odsúdeného späť do diferenciačnej skupiny „B“, súd má za to, že vzhľadom na krátkosť času zlepšenie správania odsúdeného nemožno hodnotiť ako dlhodobú zmenu jeho správania, ktorá by svedčila o jeho polepšení sa. Súd je toho názoru, že vo všeobecnosti nedostatky správania vo výkone trestu nemusia byť prekážkou pre konštatovanie polepšenia sa, avšak musí ísť buď o ojedinelé a výnimočné nedostatky správania sa menej závažného charakteru, alebo o nedostatky, od ktorých spáchania uplynula dlhá doba, z ktorej vyplýva skutočná a dlhodobá zmena správania sa odsúdeného. V prejednávanej veci k tomuto nedošlo. Súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že na konštatovanie polepšenia sa odsúdeného nestačí adaptácia odsúdeného na podmienky výkonu trestu, ale z konania odsúdeného musí byť zrejmý záujem odsúdeného ukázať zmenu svojho správania k lepšiemu, napr. aj prostredníctvom získania disciplinárnych odmien. Jedna uvedená disciplinárna odmena počas 5 ročného výkonu trestu odňatia slobody je málo na to, aby preukazovala dlhodobý záujem odsúdeného polepšiť sa. Navyše zo súdnej praxe má súd vedomosť o tom, že pokiaľ sa v hodnotení nachádza formulácia „disciplinárne tresty vykázané nemá“, odsúdenému bol uložený disciplinárny trest, ktorý bol zahladený. Odsúdený bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu, teda zo závažnejšieho trestného činu, preto aj skúmanie všetkých relevantných skutočností na účely posúdenia prvej materiálnej podmienky musí byť prísnejšie. Zo všetkých týchto konkrétnych skutočností súd dospel k záveru, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázal polepšenie a preto prvá materiálna podmienka nie je splnená.
Tretia zákonná (druhá materiálna) podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, podľa názoru súdu splnená nie je. Pretože nie je splnená prvá materiálna podmienka, z povahy veci nemôže byť splnená ani druhá materiálna podmienka. Súd navyše uvádza, že z povahy skutku, za ktorý bol odsúdenému uložený trest, vyplýva, že išlo o násilné konanie voči blízkej osobe, ktoré trvalo takmer 4 roky. Odsúdený, ktorý už bol v minulosti súdne trestaný, si musel byť vedomý toho, že jeho konanie je protiprávne, neprijateľné a spôsobujúce utrpenie osobám, voči ktorým smerovalo. Napriek tejto skutočnosti odsúdený v tomto konaní pokračoval. Súd na základe týchto konkrétnych skutočností dospel k záveru, že od odsúdeného nemožno očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, a má za to, že náprava odsúdeného a celkové pozitívne pôsobenie na odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody v zmysle uloženého trestu, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené skutočnosti a úvahy súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, teda tak, že návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na Okresný súd Trnava a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o nej Krajský súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou, ktorá sa svojho práva podať sťažnosť výslovne vzdala.