Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/146/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného B. O., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 25.8.2021 č. k. -30, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.10.2021 takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného B. O., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa , a tak, že návrh odsúdeného: B. O., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený: rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 20.03.2017, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 08.06.2017, sp. zn. , zamietol. 2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí práva podať sťažnosť vzdal. 3. Odsúdený podanú sťažnosť odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 16.09.2021 (skrátene) nasledovne:

- odsúdený sa už vo výkone väzby správal v súlade s ústavným poriadkom a rovnako aj počas výkonu trestu odňatia slobody, má vykázanú jednu disciplinárnu odmenu a disciplinárne tresty vykázané nemá, čím preukázal, že sa prevychoval a ďalší výkon trestu už nie je potrebný a na základe týchto skutočností od neho možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život,

- odsúdený splnil formálnu podmienku na jeho podmienečné prepustenie,

- riaditeľ ústavu konštatoval, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil ho podmienečne prepustiť s dohľadom,

- odsúdený je v súčasnosti zaradený do práce mimo ústav, čím ide o prejav väčšej dôvery ústavu voči odsúdenému. Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa psím. c) nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. 4. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa , preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné.

6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 02.07.2021, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v odôvodnení prvostupňového uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel prvostupňový súd k záveru, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku na podanie si žiadosti o podmienečné prepustenie, avšak nesplnil obe materiálne podmienky na podmienečné prepustenie. 7. Poukázal pritom na to, že na účely posúdenia splnenia prvej materiálnej podmienky je potrebné správanie odsúdeného posudzovať komplexne počas celého obdobia výkonu trestu. Záver riaditeľa uvedený na konci hodnotenia má len odporúčací charakter, a je výlučnou právomocou súdu posúdiť, či skutočnosti, uvedené najmä v hodnotení odsúdeného, spolu so všetkými ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, umožňujú alebo neumožňujú prijať záver o splnení prvej materiálnej podmienky. Správanie odsúdeného po nástupe do výkonu trestu podľa hodnotenia bolo pozitívne, avšak ako vyplýva z hodnotenia, v auguste 2018 malo klesajúci trend a u odsúdeného sa objavilo viacero nedostatkov ako zlá pracovná morálka, nedodržiavanie ústavného poriadku a interných predpisov, úmyselné uvedenie príslušníka do omylu a problémy s dodržiavaním časového rozvrhu dňa, ktoré viedli v septembri 2020 k preradeniu odsúdeného z diferenciačnej skupiny „B“ do diferenciačnej skupiny „C“. Uvedené nedostatky vzhľadom na ich početnosť a výskyt v období dvoch rokov súd posúdil ako svedčiace o dlhodobejšom nevhodnom správaní odsúdeného, nakoľko nešlo o ojedinelé a výnimočné zlyhanie odsúdeného. Správanie odsúdeného sa následne zlepšilo a odsúdený bol dňa 14.06.2021 zaradený späť do diferenciačnej skupiny „B“. Nakoľko však súd rozhodoval v auguste 2021, teda približne rok od zaradenia odsúdeného do diferenciačnej skupiny „C“, a 2 mesiace od zaradenia odsúdeného späť do diferenciačnej skupiny „B“, súd má za to, že vzhľadom na krátkosť času zlepšenie správania odsúdeného nemožno hodnotiť ako dlhodobú zmenu jeho správania, ktorá by svedčila o jeho polepšení sa. Súd je toho názoru, že vo všeobecnosti nedostatky správania vo výkone trestu nemusia byť prekážkou pre konštatovanie polepšenia sa, avšak musí ísť buď o ojedinelé a výnimočné nedostatky správania sa menej závažného charakteru, alebo o nedostatky, od ktorých spáchania uplynula dlhá doba, z ktorej vyplýva skutočná a dlhodobá zmena správania sa odsúdeného. V prejednávanej veci k tomuto nedošlo. Súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že na konštatovanie polepšenia sa odsúdeného nestačí adaptácia odsúdeného na podmienky výkonu trestu, ale z konania odsúdeného musí byť zrejmý záujem odsúdeného ukázať zmenu svojho správania k lepšiemu, napr. aj prostredníctvom získania disciplinárnych odmien. Jedna uvedená disciplinárna odmena počas 5 ročného výkonu trestu odňatia slobody je málo na to, aby preukazovala dlhodobý záujem odsúdeného polepšiť sa. Odsúdený bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu, teda zo závažnejšieho trestného činu, preto aj skúmanie všetkých relevantných skutočností na účely posúdenia prvej materiálnej podmienky musí byť prísnejšie. Pretože nie je splnená prvá materiálna podmienka, z povahy veci nemôže byť splnená ani druhá materiálna podmienka. Súd navyše uvádza, že z povaha skutku, za ktorý bol odsúdenému uložený trest, vyplýva, že išlo o násilné konanie voči blízkej osobe, ktoré trvalo takmer 4 roky. Odsúdený, ktorý už bol v minulosti súdne trestaný, si musel byť vedomý toho, že jeho konanie je protiprávne, neprijateľné a spôsobujúce utrpenie osobám, voči ktorým smerovalo. Napriek tejto skutočnosti odsúdený v tomto konaní pokračoval. Súd na základe týchto konkrétnych skutočností dospel k záveru, že od odsúdeného nemožno očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, a má za to, že náprava odsúdeného a celkové pozitívne pôsobenie na odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody v zmysle uloženého trestu, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. 8. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že prvostupňový súd zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie a tieto správne posúdil a dospel k správnym záverom. 9. Z ustanovenia vyplýva, že na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musia byť splnené súčasne okrem formálnej podmienky spočívajúcej vo vykonaní zo zákona stanovenej časti uloženého trestu aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že odsúdený svojím správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a tiež v tom, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. 10. Prvostupňový súd u odsúdeného správne vyhodnotil splnenie formálnej podmienky a nesplnenie prvej a druhej materiálnej podmienky na jeho podmienečné prepustenie a sťažnostný súd na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu v tomto rozsahu bez potreby jeho opakovania odkazuje. 11. Zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri skúmaní splnenia prvej a druhej materiálnej podmienky, sú zistené správne a sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť

a vyhodnotiť. Úvaha prvostupňového súdu pritom vychádza z logického zhodnotenia zistených skutočností. 12. Pri vyhodnotení prvej a druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti a plnenie povinností vo výkone trestu odňatia slobody ako aj stupeň ústavu, v ktorom odsúdený trest odňatia slobody vykonáva. 13. Sťažnostný súd sa nestotožnil s názorom odsúdeného, že jeho správanie v ústave bolo na požadovanej úrovni. Z hodnotenia ústavu vyplýva, že správanie odsúdeného nebolo vždy na požadovanej úrovni, opakovane sa vyskytli nedostatky v jeho správaní, ktoré ústav viedli k zmene diferenciačnej skupiny u odsúdeného. Opätovné zaradenie odsúdeného do diferenciačnej skupiny „B“ bolo realizované dňa 14.06.2021, a preto nemožno v súčasnosti konštatovať, že odsúdený preukázal polepšenie. Prvostupňový súd správne skúmal a vyjadril oprávnené pochybnosti, či aktuálne správanie sa odsúdeného vo výkone trestu preukazuje jeho polepšenie alebo sa môže jednať o prispôsobenie sa odsúdeného podmienkam výkonu trestu odňatia slobody aj s ohľadom na blížiace sa splnenie formálnej podmienky na jeho podmienečné prepustenie. V tomto kontexte má zásadný význam aj tá skutočnosť, že odsúdený splnil formálnu podmienku na jeho podmienečné prepustenie dňa 19.12.2020, teda len necelých 7 mesiacov pred podaním svojej žiadosti, pričom až dňa 14.06.2021 bol preradený do diferenciačnej skupiny „B“. Na závere sťažnostného súdu, že odsúdený nepreukázal polepšenie, nič nemení ani aktuálne pracovné zaradenie odsúdeného. 14. Predmetný záver sťažnostného súdu sa týka aktuálneho rozhodovania o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie, pričom v žiadnom prípade nemožno bez ďalšieho konštatovať, že osoby, ktoré vo výkone trestu porušili ústavný poriadok, nemajú nárok na podmienečné prepustenie. 15. Záver ústavu o splnení podmienok na podmienečné prepustenie má len odporúčací charakter a súd ním nie je viazaný, keďže k skúmaniu podmienok na podmienečné prepustenie vykonáva vlastné dokazovania, no aj z tohto záveru, na ktorý odsúdený poukazuje, vyplýva, že podmienky na podmienečné prepustenie spĺňa len čiastočne. 16. V dôsledku nesplnenie prvej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného nemožno dospieť k záveru o splnení druhej materiálnej podmienky, nakoľko polepšenie odsúdeného je esenciálnou zložkou vyvodenia predpokladu, či odsúdený bude schopný viesť po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život. Pri skúmaní splnenia druhej materiálnej podmienky má význam aj trestná minulosť odsúdeného, ktorý bol doposiaľ 2 krát odsúdený. Prvý krát za spáchanie trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia mu bol uložený trest povinnej práce a trest zákazu činnosti, pričom v súčasnosti vykonáva sedemročný trest odňatia slobody uložený za spáchanie zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa . 17. Zmyslom inštitútu podmienečného prepustenia je skúmanie toho, či na základe skutočností uvedených v odseku 12 tohto uznesenia bol u osoby odsúdeného dosiahnutý účel trestu skôr ako vykonal celý trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za spáchanie trestnej činnosti. V tomto kontexte však nemožno opomenúť, že inštitút podmienečného prepustenia má výnimočný charakter. 18. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života a výkonu trestu odňatia slobody teda ani podľa názoru sťažnostného súdu neumožňuje v súčasnosti prijať záver o jeho polepšení a pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti. Nie je preto možné prezumovať, že u odsúdeného bol v súčasnosti naplnený účel trestu. 19. Sťažnostný súd dodáva, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a predchádzajúci spôsob života odsúdeného. 20. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody treba vždy zhodnotiť osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život, vrátane jeho správania pred spáchaním trestného činu, správania, ktoré viedlo k jeho spáchaniu ako aj správanie vo výkone trestu odňatia slobody. Tieto okolnosti pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale je nutné ich posudzovať vo vzájomných súvislostiach. Očakávania správania sa odsúdeného v budúcnosti je možné vyvodiť z objektívnych okolností, ktoré sa už stali a ktoré musí súd logicky vyhodnotiť. Ohľadne správania sa odsúdeného v budúcnosti súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení vyvodzuje iba predpoklady a očakávania, pretože logicky nemôže vedieť, čo sa v budúcnosti skutočne stane.

21. Samotnou okolnosťou, ktorá má nepochybne veľký význam, je teda predchádzajúci spôsob života odsúdeného, vrátane jeho prípadnej trestnej činnosti, pričom pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. Súd môže pri hodnotení osoby odsúdeného prizerať na skutočnosť, že sa v minulosti dopustil trestných činov a z toho vyvodiť príslušné závery z hľadiska jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným a možnosti jeho nápravy a polepšenia. 22. Gradácia trestnej činnosti odsúdeným, totiž nasvedčuje tomu, že si z predchádzajúceho odsúdenia nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal trestnej činnosti a aby viedol riadny život. V jeho prípade teda prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. 23. A preto, aj napriek tomu, že odsúdený splnil formálnu podmienku, nesplnil prvú a druhú z materiálnych podmienok, a síce nepreukázal polepšenie a predpoklad vedenia riadneho života. Na podmienečné prepustenie je nevyhnutné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok súčasne. 24. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade s ustanoveniami a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré mu garantuje zákon. 25. S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná. 26. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (, ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.