Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a JUDr. Ľubice Bajzovej v spore žalobcu: K., proti žalovanej: Q., o zaplatenie 913,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. júla 2020, č.k. -73, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 913,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 913,39 eur od 5.5.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a výrokom II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, ktorú uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi k rukám jeho zástupcu vo výške, ktorú určí samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti rozsudku, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 913,39 eur spolu s príslušenstvom, nakoľko so žalovanou uzatvoril zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 900 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť jednorazovo spolu s dohodnutou odplatou do dňa 4.5.2017, pričom tak podľa žalobcu neučinila.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca so žalovanou skutočne uzatvoril zmluvu o úvere dňa 13.4.2017, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 900 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala žalobcovi vrátiť jednorazovo vo výške 913,39 eur do dňa 4.5.2017. Istina úveru tak predstavovala 900 eur a poplatok 13,39 eur.

4. Zmluvu o úvere súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Nepovažoval ju však za spotrebiteľský úver v zmysle o spotrebiteľských úveroch, nakoľko spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, ako tomu je v tomto prípade. Súd prvej inštancie však vyhodnotil postavenie žalobcu ako postavenie iného veriteľa podľa uvedeného zákona, pričom na zmluvný vzťah bolo potrebné vztiahnuť konkrétne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

5. Po vyhodnotení dokazovania súd prvej inštancie mal za to, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň považoval za preukázané, že žalovaná celkovú sumu vo výške 913,39 eur v lehote do dňa 4.5.2017 žalobcovi nevrátila. Preto súd

prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na úhradu dlžnej sumy žalobcovi. Žalobcovi priznal i uplatnené úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlžnej sumy.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa .

7. V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná. Žalovaná úvodom odvolania vzniesla námietku premlčania. Ďalej žalovaná tvrdila, že veriteľ nemôže od nej požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie je stanovené zákonom alebo zmluvou. Podľa žalovanej je tiež ročná úroková miera stanovená protizákonne vysoko, na hodnotu 29,3 %. Následne žalovaná namietala, že nebola žalobcom kontaktovaná, pričom ak by tomu tak bolo, určite by sa s ním dohodla aspoň na menších splátkach. Záverom zdôraznila, že veriteľ nemôže požadovať poplatky, ktoré nie sú priamo uvedené v zmluve.

8. Na tomto základe žalovaná žiadala odvolací súd o zrušenie napadnutého rozsudku a aby sám vo veci rozhodol.

9. K podanému odvolaniu sa písomne žalobca nevyjadril.

10. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa potvrdiť.

11. Úvodom odvolania žalovaná vzniesla námietku premlčania.

12. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaná námietku premlčania nevzniesla. Námietku premlčania v odvolacom konaní však možno vzniesť „iba za splnenia predpokladov uvedených v “ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.2018, sp. zn. ).

13. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. V tomto prípade odvolací súd nezistil, že vznesenie námietky premlčania spĺňa predpoklady uvedené v . Preto nemožno v odvolacom konaní prihliadať na námietku premlčania zo strany žalovanej.

15. Žalovaná ďalej namietala, že veriteľ nemôže od nej požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie je stanovené zákonom alebo zmluvou. Podľa žalovanej je tiež ročná úroková miera stanovená protizákonne vysoko, na hodnotu 29,3 %. Veriteľ podľa názoru žalovanej nemôže požadovať poplatky, ktoré nie sú priamo uvedené v zmluve.

16. Odvolací súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Zmluvné strany si dojednali v zmluve o úvere, že úver je bezúročný. Žalobca ako veriteľ tak od žalovanej ako dlžníčky nepožaduje úhradu úrokov. V zmluve si zároveň zmluvné strany dojednali, že celkové náklady úveru sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 13,39 eur. Spolu tak mala žalovaná žalobcovi vrátiť 913,39 eur (istina vo výške 900 eur a poplatok vo výške 13,39 eur). Žalobca tak od žalovanej nepožaduje žiadne poplatky, ktoré by neboli zmluvnými stranami priamo v zmluve dojednané.

17. Žalovaná napokon namietala, že nebola žalobcom kontaktovaná, pričom ak by tomu tak bolo, určite by sa s ním dohodla aspoň na menších splátkach.

18. Táto odvolacia námietka je podľa odvolacieho súdu na posúdenie veci bez právnej relevancie. Žalobca nie je limitovaný žiadnym ustanovením zákona v uplatnení svojho nároku súdnou cestou povinnou predchádzajúcou snahou o kontaktovanie dlžníka za účelom dohody o splátkach dlžnej sumy.

V konaní žalovaná nežiadala úhradu dlžnej sumy v splátkach. Nič však žalovanej nebráni kontaktovať žalobcu za účelom dojednania splátok dlžnej sumy.

19. V konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 900 eur, pričom žalovaná žalobcovi nevrátila sumu vo výške 913,39 eur, na ktorej úhradu sa zmluvou žalobcovi zaviazala. Preto súd prvej inštancie správne rozhodol, že sumu 913,39 eur spolu s úrokom z omeškania je žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny ( ).

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).