Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/67/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcu Európsky inštitút pre právo a spravodlivosť, so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 30858259, právne zastúpeného TORA Legal, s.r.o., so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava, proti žalovanému Obci Veľká Lomnica, starosta Veľká Lomnice, so sídlom Tatranská 23/175, 059 52 Veľká Lomnica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXX/XXXX zo dňa 31. októbra 2019 na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. XXXX/XXXX zo dňa 31. októbra 2019 v spojení s rozhodnutím Obce Veľká Lomnica, Obecný úrad č. k. XXXX/XXXX zo dňa 2. októbra 2019 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovanej zistil, že žalobca doručil dňa 26.9.2019 Obci Veľká Lomnica, stavebný úrad, ako prvostupňovému správnemu orgánu podľa žiadosť o sprístupnenie informácií, prostredníctvom ktorej žiadal o oznámenie, či Obec Veľká Lomnica, stavebný úrad, vydala akékoľvek povolenie, na základe ktorého by bolo ku dňu podania žiadosti možné realizovať akúkoľvek stavbu na ktoromkoľvek z nasledujúcich pozemkov: i. Pozemok- parcela C-KN č.XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 676 m2, zapísaný na LV č.XXXX, k.ú X. G. ii. Pozemok- parcela C-KN č.XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 2790 m2, zapísaný na LV č.XXX, k.ú X. G. iii. Pozemok- parcela C-KN č.XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 30 m2, zapísaný na LV č.XXX, k.ú X. G.. Taktiež žalobca žiadal, aby v prípade, ak takéto rozhodnutie bolo vydané, mu uvedené bolo zaslané na emailovú adresu, uvedenú v žiadosti.

2. Žalovaný rozhodnutím č. j. XXXX/XXXX zo dňa 2.10.2019 nesprístupnil žalobcom požadované informácie. Uvedené rozhodnutie odôvodnil tým, že žiadateľ, teda žalobca, žiadal o sprístupnenie informácií o existencii akéhokoľvek stavebného povolenia na ním špecifikovaných pozemkoch, pričom uvedená informácia nemôže byť sprístupnená, nakoľko ustanovenie § 133 Stavebného zákona

umožňuje nazerať do dokumentácie stavieb a územnoplánovacej dokumentácie a robiť si z nej výpisy iba osobám, ktoré preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky, preto poukazujúc na zásadu neverejnosti a s tým súvisiacej možnosti nazerania do spisu iba účastníkom konania, prvostupňový správny orgán odmietol žalobcovi sprístupniť ním požadované informácie.

3. Voči predmetnému rozhodnutiu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca poukazujúc na to, že ustanovenie § 23 Správneho poriadku (nazeranie do spisov účastníkom konania alebo inou osobou, ktorá preukáže odôvodnenosť svojej požiadavky) predstavuje celkom iný inštitút ako zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý neupravuje povinnosť tvrdiť, resp. preukazovať odôvodnenosť žiadosti o sprístupnenie informácie, s čím je aj spojený rozsah sprístupňovaných informácií. Kým oprávnená osoba podľa § 23 Správneho poriadku má nárok na nahliadnutie do spisov v celom rozsahu, osoba podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám má nárok na anonymizované znenie. Žalobca v predmetnom odvolaní poukázal na výklad zákona o slobodnom prístupe k informáciách vydaný združením VIA IURIS- Centrum pre práva občana v dokumente „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, komentár“, taktiež aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 16.6.2010 a Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. z 28.3.2006.

4. Žalovaný rozhodnutím č. XXXX/XXXX z 31.10.2019 nevyhovel odvolaniu žalobcu a rozhodnutie Obecného úradu Veľká Lomnica, vydané dňa 2.10.2019, č.j. XXXX/XXXX potvrdil. K dôvodom odvolania žalovaný uviedol, že ako povinná osoba podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám bol povinný hodnotiť žiadosť o informácie a jej obsah v súvislosti so Stavebným zákonom, jeho vykonávacími predpismi, o ochrane osobných údajov a o ochrane utajovaných skutočností. Žalovaný konštatoval, že sprístupnením kópií úradných rozhodnutí z úradného spisu stavebného úradu obce Veľká Lomnica by porušil právne predpisy, ktorými je povinný sa riadiť a to konkrétne , Stavebného zákona, , Správneho poriadku, a Stavebného zákona ako aj Stavebného zákona. Konštatoval, že zákony majú rovnakú právnu váhu a zákon o slobode informácií nemá prednosť pred Stavebným zákonom a Správny poriadkom, preto nemožno požadovať od povinnej osoby, aby konala protiprávne a porušovala platné zákony SR. Na základe uvedených skutočností žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

II.

Správna žaloba

5. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.11.2019 sa žalobca domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie Starostu obce Veľká Lomnica č.j. XXXX/XXXX zo dňa 31.10.2019 ako aj rozhodnutie obce Veľká Lomnica, obecný úrad, č.j. XXXX/XXXX zo dňa 2.10.2019 z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nepreskúmateľnosti rozhodnutie pre nedostatok dôvodov a vrátil vec obci Veľká Lomnica, obecný úrad, na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

6. Predmetnú žalobu odôvodnil tým, že argumentácia žalovaného, prečo nemôže sprístupniť žalobcom požadované informácie je právne irelevantná, nakoľko žalobca žiadal sprístupnenie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a nie podľa stavebného zákona, resp. správneho poriadku. Žalobca v celom rozsahu zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní, ktoré v správnej žalobe zopakoval. Navyše poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27.4.2016, zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 4/2017 pod č. 26, z ktorého vyplýva, že: „Všeobecná úprava nahliadania do administratívnych spisov orgánov verejnej správy v zmysle o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov má svoj osobitný špecifický režim, ktorý nie je možné spájať s nemožnosťou sprístupnenia informácií z katastrálnych spisov podľa ustanovení o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, a preto nemožno inštitút nahliadania do spisov považovať na účely o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov za akúsi špeciálnu formu zverejňovania informácií, ktoré by odôvodňovalo obmedzenie slobodného prístupu k informáciám.“ Záverom uviedol, že napriek

jednoznačnému záveru Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobca poukázal, žalovaný odvolaniu nevyhovel a má za to, že nie je oprávnený sprístupniť žalobcom požadované informácie, preto žiada správnou žalobou zrušiť napadnuté rozhodnutia správnych orgánov.

III.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôsledne poukázal na existenciu rozporu medzi ustanoveniami zákona o slobode informácií a § 133 stavebného zákona. Dôvodom vydania napadnutého rozhodnutia nebolo neinformovať žiadateľa o ním požadovaných informáciách ale mal za to, že sprístupnením uvedených informácií by došlo k porušeniu stavebného zákona (§ 59 ods. 1 a 2, §78 ods. 1 a 2, §133) ako aj správneho poriadku (§23 ods.2). Uviedol, že po preskúmaní dostupných rozhodnutí, prokurátorských upozornení a protestov, nemá vedomosť, že by niektorý z uvedených orgánov rozhodol obdobnú vec tak, že by požadované informácie sprístupnil.

IV.

Replika žalobcu

8. Žalobca vo vyjadrení, doručenom 13.3.2020, uviedol, že žalovaný neuviedol žiadne nové skutočnosti okrem tých, ktoré uvádzal v napadnutom rozhodnutí a teda, že existuje rozpor medzi stavebným zákonom a zákonom o slobode informácií, preto uvedené informácie nesprístupnil, aby neporušil stavebný zákon. Žalobca mal za to, že ak požadoval informácie podľa , tak žalovaný ako povinná osoba mal pri posudzovaní žiadosti vychádzať výhradne z ustanovení tohto zákona. Opakovane poukázal na súdne rozhodnutia, na ktoré už poukázal v samotnej správnej žalobe a mal za to, že súdna prax sa s uvedenou problematikou už dostatočne jasne vysporiadala.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

9. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

12. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

13. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

14. Podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako "zákon o slobode informácií" alebo "") osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a

povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

15. Podľa každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

16. Podľa informácií informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

17. Podľa na obmedzenia zverejňovania informácií sa použijú ustanovenia až 12.

18. Podľa ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona12) alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona,12) ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis.12).

19. Podľa informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.13) Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.14)

20. Podľa , informácie označené ako obchodné tajomstvo17) povinná osoba nesprístupní.

21. Podľa , povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak a) jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená, b) ju zverejňuje na základe zákona;22) ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe, iba do tejto doby, c) tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom23) s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov23) na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas, d) sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu,24) rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy, e) sa týka zmierovacieho konania, arbitrážneho konania alebo rozhodcovského konania okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy, f) sa týka miesta výskytu chránených druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín a hrozí ich neprípustné rušenie, poškodzovanie alebo ničenie, g) by to bolo v rozpore s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,24a) h) sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov24b) okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy,24b) i)ide o dokumentáciu, ktorá obsahuje informácie, ktorých zverejnenie by sa mohlo použiť na plánovanie a vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia alebo objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov podľa osobitných predpisov.24c)

22. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) orgány územného plánovania a stavebné úrady, ktoré evidujú, ukladajú územnoplánovaciu

dokumentáciu a dokumentáciu stavieb, sú povinné umožniť právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky nazerať do tejto dokumentácie a robiť z nej výpisy; pritom sú povinné urobiť opatrenia, aby nazretím do dokumentácie nebolo porušené štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo, ako ani zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.

23. Žalobca sa žiadosťou podľa domáhal sprístupnenia informácií, či bolo vydané stavebné povolenie na pozemkoch parcela C-KN č.XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 676 m2, zapísaný na LV č.XXXX, k.ú X., parcela C-KN č.XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 2790 m2, zapísaný na LV č.XXX, k.ú X. G. a parcela C-KN č.XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 30 m2, zapísaný na LV č.XXX, k.ú X. G.. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný mu uvedené informácie odmietli sprístupniť, nakoľko podľa ich názoru by týmto sprístupnením porušili ustanovenia stavebného zákona a správneho poriadku, ktorý upravujú možnosť nahliadnutia do územnoplánovacej dokumentácie a dokumentácie stavieb a vyhotovovania si výpisov z nej iba účastníkom konania a osobám, ktoré preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky.

24. Správny súd považuje za potrebné najskôr poukázať na účel samotného o slobodne informácií, ktorý umožňuje prístup verejnosti k informáciám o činnosti verejnej správy a to v rozsahu takmer všetkých informácií okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom z nevyhnutných dôvodov vylúčené. Zmyslom informovanosti občanov o činnosti verejnej správy je kontrolná funkcia občanov vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci ako aj posilnenie dôvery občanov v demokratické inštitúcie a zároveň posilnenie ich ochoty podieľať sa na verejnom živote. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými , Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti ( ). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie , podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. (obdobné závery sú vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15. decembra 2011)

25. Zákon o slobode informácií v ustanoveniach §8 až §11 obmedzuje prístup k informáciám v tam špecifikovaných prípadoch, avšak povinnosť sprístupniť informácie o existencií stavebných povolení vydaných na špecifikovaných nehnuteľnostiach, teda povinnosť sprístupniť rozhodnutie orgánu verejnej správy vo veci samej medzi nimi nie je. Takéto obmedzenie nemožno vyvodiť ani z ustanovení stavebného zákona a správneho poriadku, ktoré upravujú právo účastníkov konania resp. právo osôb, ktoré preukázali odôvodnenosť svojej požiadavky, na nahliadanie do spisov a vyhotovenie si kópií z týchto spisov. Práva týchto osôb upravené v stavebnom , nakoľko rozsah aj režim sprístupnenia informácií je v jednotlivých zákonoch odlišný a vzájomne sa nevylučuje. Kým účastník správneho konania podľa správneho poriadku, resp. účastník stavebného konania má prístup k širšiemu rozsahu informácií z administratívneho spisu, teda napr. rozhodnutia sa mu sprístupňujú v neanonymizovanej forme, žiadateľ podľa zákona o slobode informácií má právo na užší okruh informácií a platia pre neho obmedzenia vypočítané v ustanoveniach až zákona o slobode informácií, t.j. žiadateľovi sa nesprístupnia utajované skutočnosti, bankové a obchodné tajomstvo, osobné údaje a údaje o súkromí vymedzené v ustanovení , obchodné tajomstvo, informácie poskytnuté bez právnej povinnosti, informácie zverejňované na základe osobitného zákona, informácie, ktorých sprístupnením možno porušiť ochranu duševného vlastníctva, informácie o rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní, informácie týkajúca sa zmierovacieho, arbitrážneho alebo rozhodcovského konania, informácie týkajúca sa miesta výskytu chránených druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín, informácie nesprístupnené na základe právne záväzných aktov Európskej únie alebo medzinárodnej zmluvy, informácie týkajúce sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru, informácie, ktorých zverejnenie by sa mohlo použiť na narušenie jadrového zariadenia alebo objektov osobitnej dôležitosti, informácie získané od tretej osoby, ktoré priamo nesúvisia s úlohami povinnej osoby podľa osobitného zákona. Je povinnosťou orgánu verejnej správy, ktorý je zároveň povinnou osobou podľa , aby preskúmal, či žalobcom požadované informácie nenapĺňajú niektorý z predpokladov upravených v ustanoveniach až , pričom ak dospeje

k záveru, že žalobcovi ním žiadané informácie nemôže sprístupniť, je povinný to dôsledne odôvodniť s poukazom na konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré mu sprístupnenie požadovaných informácií neumožňuje. V prejednávanom prípade žalovaný ani prvostupňový správny orgán neargumentovali tým, že by sprístupneniu informácií bránilo niektoré z obmedzení vymedzených v až zákona o slobode informácií a ani správny súd nemá za preukázané, že by sprístupnením žiadaných informácií došlo k porušeniu predmetných ustanovení , ktoré upravujú obmedzenia prístupu k informáciám.

26. Čo sa týka obrany žalovaného, že sprístupneniu informácií bráni ustanovenie § 133 stavebného zákona, vo vzťahu k uvedenému je nevyhnutné poukázať na stanovisko Najvyššieho súdu SR, zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 4/2017 pod č. 26, z ktorého právna veta znie: „Všeobecná úprava nahliadania do administratívnych spisov orgánov verejnej správy v zmysle o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov má svoj osobitný špecifický režim, ktorý nie je možné spájať s nemožnosťou sprístupnenia informácií z katastrálnych spisov podľa ustanovení o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, a preto nemožno inštitút nahliadania do spisov považovať na účely o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov za akúsi špeciálnu formu zverejňovania informácií, ktoré by odôvodňovalo obmedzenie slobodného prístupu k informáciám.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27.4.2016) Uvedené závery je nevyhnutné analogicky aplikovať aj na prejednávaný prípad, nakoľko stavebný zákon rovnako ako správny poriadok umožňuje nahliadnutie do spisového materiálu len účastníkom konania a osobám, ktoré preukážu oprávnený záujem. Z vyslovených záverov je zrejmé, že súdna prax rozlišuje medzi žiadosťami o nahliadnutie do spisu podľa stavebného zákona, resp. podľa správneho poriadku a medzi žiadosťou o sprístupnenie informácií podľa , pričom uvedené nemožno zamieňať a ani na žiadateľa o informácie klásť podmienky, ktoré musí spĺňať účastník konania, resp. osoba preukazujúca svoj oprávnený záujem. Je nevyhnutné konštatovať, že sa jedná o odlišné inštitúty, na ktoré sa vzťahuje odlišný právny režim a nemožno ich vzájomne zamieňať.

27. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na ďalšiu časť odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27.4.2016, kde tento uviedol: „Nie je možné odmietnuť práva žiadateľa na poskytnutie informácie žiadanej podľa z dôvodov aplikácie ustanovenia Správneho poriadku. Ak by sme pripustili výklad žalovaného správneho orgánu, že právo na nahliadnutie do spisu v zmysle Správneho poriadku predstavuje zákonný dôvod obmedzenia sprístupnenia spisu v zmysle , znamenalo by to absurdnú situáciu, pretože množstvo požadovaných informácií v zmysle sa v nejakom spise nachádza a špecifikovaný okruh osôb má právo do toho spisu nahliadať. V prípade pripustenia výkladu aký navrhuje žalovaný by bolo možné veľkú časť žiadosti o poskytnutie informácií odmietať s tým, že sú súčasťou spisu a určitý okruh osôb má právo do nich nahliadať. Takýto stav nie je v právnom štáte a demokratickej spoločnosti žiaduci.“ Z uvedeného jasne vyplýva, že odmietnutie sprístupnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nemožno odôvodniť existenciou rozporu medzi zákonom o slobode informácií s ustanoveniami správneho poriadku alebo stavebného poriadku, ktoré upravujú práva účastníkov, resp. práva osôb, ktoré preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky na nazeranie do spisu, nakoľko sa jedná o odlišné práva (odlišný rozsah práv aj odlišný nositelia práv podľa jednotlivých zákonov) a zároveň odmietnutie sprístupnenia nemožno odôvodňovať ani poukazom na zákonnom stanovenú výnimku z povinnosti sprístupniť požadované informácie podľa , preto správny súd napadnuté rozhodnutia zrušil podľa z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci orgánom verejnej správy. Úlohou správneho orgánu po zrušení veci správny súdom bude vec opätovne rozhodnúť s tým, že bude viazaný vysloveným právnym názorom správneho súdu o nemožnosti aplikácie ustanovenia stavebného

28. O trovách konania pred správnym súdom bolo rozhodnuté podľa , v zmysle ktorých úspešnému žalobcovi priznal správny súd voči neúspešnému žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania pred správnym súdom.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).