Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Sa/11/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom, v právnej veci žalobcu: V. T.., so sídlom N., IČO: XX XXX XXX, právne zast.: JUDr. Ing. Zuzana Kvaková, advokát, so sídlom Žilina, Kuzmányho 18, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, za účasti ďalšieho účastníka:I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX-XXX D. D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. X.XXXX-X/XXXX-BA zo dňa 12. decembra 2018, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 12.12.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. XXXXX-X/XXXX-PB zo dňa 06.02.2014. Prvostupňovým rozhodnutím pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla, že ďalšiemu účastníkovi ako zamestnancovi žalobcu zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy dňa 10.10.2013. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že ani kontrolou vykonanou u žalobcu nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnanca na území Slovenskej republiky a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom. 2. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 12.12.2018. V odôvodnení žalovaný uviedol, pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci iba status osoby ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale reálny výkon činnosti. Na základe vykonanej kontroly u zamestnávateľa (žalobcu) nebol preukázaný skutočný výkon činnosti zamestnanca na území Slovenskej republiky. Uvedenú skutočnosť oznámili poľskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia (ďalej aj ZUS), ktorá stanovisko akceptovala a oznámením č. XXXXXX/Z.XXX/D..- XXXX zo dňa 19.11.2013 určila, že zamestnanec žalobcu podlieha od 11.10.2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.

3. Žalobca v podanej žalobe poukázal na najskôr určenú slovenskú a až následne určenú poľskú sociálnu legislatívu. Namietal prekročenie právomoci žalovaného s poukazom na znenie Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej aj „základné nariadenie“) a vykonávacieho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej aj „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004. Nakoľko zamestnanec žalobcu má bydlisko v Poľskej republike, na určenie uplatniteľnej legislatívy je príslušná ZUS a nie slovenské správne orgány, a to s poukazom na článok 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. V prípade, že súd dospeje k záveru, že správny orgán mal oprávnenie

na vydanie rozhodnutia podľa § 178 ods. 1 písm. a) zákona ako v spornej veci, namietal žalobca zákonnosť rozhodnutia pre absenciu vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. A1 z 12. júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógov a zmierovacieho postupu, týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej aj „rozhodnutie č. A1“) a nedodržanie procesného postupu určenia uplatniteľnej legislatívy. Žalobca ďalej namietal nepreukázanie reálnej činnosti jeho zamestnanca na území SR, keď vonkajšia kontrola bola vykonaná za obdobie od 01.06.2010 do 31.01.2013 a posudzovaným obdobím v danej veci v zmysle rozhodnutia je obdobie po 10.10.2013.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na základné a vykonávacie nariadenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou a na základnú úlohu týchto nariadení, ktorou je určenie uplatniteľnej legislatívy pri súbehu sociálnych poistení dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ. Zároveň poukázal na povinnosť inštitúcii členských štátov na základe čl. 76 základného nariadenia vzájomne spolupracovať a informovať sa o relevantných skutočnostiach. Kontrolou so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu na území SR správny orgán zistil rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré dospel k záveru, že zamestnanec žalobcu (ďalší účastník) reálne nevykonáva činnosť na území SR, čo správny orgán v zmysle čl. 76 (4) základného nariadenia oznámil poľskej inštitúcii soc. zabezpečenia

- ZUS, ktorá jeho stanovisko akceptovala. Žalovaný poukázal na článok 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho nariadenia, podľa ktorých ZUS ako príslušná inštitúcia predbežne určila, že zamestnanec od 01.07.2012 podlieha právnym predpisom SR, s čím žalovaný súhlasil a vystavil zamestnancovi formulár PD A1 na obdobie od 01.07.2012 do 10.10.2013. Následne Sociálnej poisťovni bolo dňa 28.11.2013 doručené oznámenie ZUS č. XXXXXX/UBS/OM/XXX/PW/XXX/XXXX zo dňa 14.11.2013, ktorým ZUS určila, že zamestnanec žalobcu od 11.10.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky, čo Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu nenamietala, čím sa určenie stalo definitívnym. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. , v zmysle ktorého je takéto definitívne určenie pre súd záväzné. K nedostatku právomoci žalovaný uviedol, že v danom prípade nerozhodoval o určení uplatniteľnej legislatívy u zamestnanca žalobcu, ale prvostupňový správny orgán rozhodol len o zániku jeho sociálneho poistenia podľa právnych predpisov SR, teda žalovaný napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím len deklaroval skutočnosť, že žalobcovi zaniklo poistenie podľa právnych predpisov SR, čím súčasne odstraňoval dôsledky nesprávnej registrácie žalobcu v registri poistencov. K námietke bezdôvodnosti prerušenia odvolacieho konania žalovaný uviedol, že konanie prerušil aj z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ a nie z dôvodu zisťovania súdnych konaní v Poľsku, pretože nie je viazaný priebehom a výsledkami konaní o opravných prostriedkoch v administratívnych konaniach a tiež súdnymi konaniami v Poľskej republike, a súčasne ani nemá vedomosť o akomkoľvek prebiehajúcom súdnom konaní v Poľsku.

5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch podanej žaloby a k námietke nedostatku právomoci žalovaného poukázal na záver uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp.zn.: .

6. Žalovaný v duplike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že záver rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sa týka prípadov, kedy bola uplatniteľná legislatíva určená vzájomnou dohodou medzi Sociálnou poisťovňou a ZUS v zmysle čl. 16 (4) vykonávacieho nariadenia. V prejednávanej veci však došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy v zmysle čl. 16 (2) v spojení s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia.

7. Tunajší súd o žalobe rozhodol rozsudkom č. k. -72 zo dňa 18.06.2020 tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie, keď dospel po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správnych orgánov k záveru, že žalovaný nemal právomoc konať vo veci sociálneho poistenia zamestnanca žalobcu v čase, keď už bola určená uplatniteľná legislatíva iného členského štátu.

8. Proti rozsudku správneho súdu podal kasačnú sťažnosť žalovaný. Najvyšší súd SR (ďalej aj kasačný súd) rozsudkom sp. zn. zo dňa 02.07.2021 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -72 zo dňa 18.06.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uvedenom rozsudku kasačný súd uviedol: 10. v priznáva aktívnu legitimáciu na podanie

žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá o sebe tvrdí, že bola ako účastník administratívneho konania na svoi ich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátená rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Iný subjekt (okrem prípadov uvedených v ) nie je aktívne legitimovaný na podanie takej žaloby v prospech inej osoby. So zreteľom na ustanovenie treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu. 11. Žalobu podľa a nasl. môže podať len ten, kto bol správnym rozhodnutím alebo opatrením ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme. V správnom súdnictve pri rozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym právam žalobcu. Ten, kto o sebe tvrdí, že je žalobcom, musí byť preto súčasne aktívne legitimovaný hmotnoprávne, čo znamená, že musí ísť o skutočné ukrátenie. Nedostatok hmotnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. 12. V tomto kontexte kasačný súd (v zhode so žalovanou) odkazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. -9 zo dňa 02.06.2011, podľa ktorého: „Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať), ale zároveň musel byt' ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať' žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byt' v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie." 13. Žalovaná tak dôvodne namietala, že aktívna legitimácia na podanie žaloby je jednou z podmienok konania a je potrebné ju skúmať. 14. Krajský súd však tejto otázke nevenoval dostatočnú pozornosť, nakoľko opomenul vyhodnotiť, či žalobkyňa je osobou oprávnenou domáhať sa ochrany práv svojho zamestnanca, čo žalovaná aj namietala. 15. Bolo tiež potrebné prisvedčiť kasačnej námietke sťažovateľky (žalovanej), že žalobkyňa vo svojej žalobe jednoznačne nepreukázala a nešpecifikovala akým konkrétnym spôsobom bola poškodená na svojich právach (nie na právach zamestnanca), či z akých dôvodov sa tak domnieva. 16. Pokiaľ žalobkyňa už v žalobe argumentovala nedostatkom právomoci žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa vydať rozhodnutie o nevzniku povinného poistenia jej zamestnanca, kasačný súd dodáva, že napriek tomu v rozhodnutí a ani v postupe žalovanej nebolo možné vzhliadnuť, porušenie subjektívnych práv žalobkyne.

9. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa a nasl. v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe ( v spojení s , vrátane dôvodov podľa ), a ustálil, že žaloba nie je dôvodná.

10. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že ďalší účastník bol do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec žalobcu prihlásený od 01.07.2012 do 31.12.2013.

11. Registrácia bola vykonaná na základe pracovnej zmluvy, ktorú zamestnanec s bydliskom v Poľskej republike uzatvoril so žalobcom, a podľa ktorej mal od 01.07.2012 vykonávať pracovnú činnosť na území Slovenskej republiky.

12. Listom zo dňa 10.10.2012 poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS žalobcovi ustanovila dočasne platnú slovenskú legislatívu na obdobie od 01.07.2012 vzhľadom na súbežné vykonávanie pracovnej činnosti na území Slovenskej republiky pre žalobcu a vykonávanie podnikateľskej činnosti na území Poľskej republiky.

13. Žalovaný, ktorý predbežné určenie uplatniteľnej legislatívy nenamietal, dňa 11.12.2012 vystavil žalobcovi formulár PD A1, a to na obdobie od 01.07.2012 do 10.10.2013. 14. Dňa 08.03.2013 prvostupňový správny orgán vykonal u žalobcu kontrolu za kontrolované obdobie od 01.06.2010 do 31.01.2013 a zistil, že zamestnávateľ vykazuje znaky schránkovej firmy a predpokladá sa, že k reálnemu výkonu činnosti jeho zamestnancov na území Slovenskej republiky nedochádza. Uvedená skutočnosť bola oznámená ZUS-u.

15. Žalovanému bolo 28.11.2013 doručené oznámenie ZUS pobočka v Bielsku-Bialej č. XXXXXX/ UBS/OM/XXX/PW/XXX/XXXX zo dňa 14.11.2013, ktorým ZUS určilo, že ďalší účastník od 11.10.2013 podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho zabezpečenia.

16. Dňa 06.02.2014 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-PB o zániku poistenia zamestnanca žalobcu, ktoré zdôvodnil výsledkami vykonanej kontroly, keď nebolo preukázané, že zamestnanec žalobcu reálne vykonáva činnosť na území SR, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom.

17. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 12.12.2018, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil z dôvodov uvedených vyššie.

18. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

20. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

21. V konaní nebolo sporné, že ďalší účastník je fyzická osoba s bydliskom v Poľskej republike, ktorý vykonáva činnosť na vlastný účet (podnikanie) v Poľskej republike a ktorý zároveň uzavrel pracovnú zmluvu so zamestnávateľom, spoločnosťou V.., na výkon závislej činnosti v Slovenskej republike.

22. v priznáva aktívnu vecnú legitimáciu (žalobnú legitimáciu) na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá o sebe tvrdí, že bola ako účastník administratívneho konania na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátená rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Žiaden subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v prospech inej osoby. So zreteľom na ustanovenie treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu.

23. Žalobu podľa a nasl. preto môže podať len ten, kto bol správnym rozhodnutím alebo opatrením ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme. V správnom súdnictve pri rozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym žalobcovým právam.

24. So zreteľom na vyššie uvedené je potrebné považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu. Aktívna legitimácia na podanie správnej žaloby je podmienkou, bez splnenia ktorej nie je možné žalobe priznať úspech. Na splnenie tejto podmienky musí súd prihliadať počas celého konania.

25. V prejednávanej veci žalobca síce v podanej žalobe uvádza, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím žalovaného, avšak žiadnym spôsobom nešpecifikuje, akým konkrétnym spôsobom bol poškodený na svojich subjektívnych právach, čo konštatoval i kasačný súd v zrušujúcom rozhodnutí.

26. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na práva zamestnanca, namieta prekročenie právomoci správnych orgánov s poukazom na základné a vykonávacie nariadenia, a na nesprávny procesný postup správnych orgánov. Tieto námietky sa však nedajú považovať za odôvodnenie a preukázanie žalobnej legitimácie žalobcu, nevyplýva z nich aké práva a právom chránené záujmy žalobcu boli predmetným

rozhodnutím ohrozené resp. poškodené. Správny súd pripomína, že žiaden subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v prospech inej osoby.

27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že rozhodnutiami správnych orgánov bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv. I keď je nesporné, že žalobca ako zamestnávateľ platí povinné nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, zákon o sociálnom poistení v ust. § 145 upravuje vrátenie poistného, a preto postavením žalobcu ako zamestnávateľa, ktorý platí poistné, nebolo zasiahnuté do jeho majetkovej sféry a práv.

28. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

29. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a námietkami žalobcu v podanej žalobe sa už opätovne nezaoberal, nakoľko ich dôvodnosť či nedôvodnosť, s poukazom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že rozhodnutiami správnych orgánov bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv, je v danej veci pre rozhodnutie súdu nepodstatná.

30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a tak, že úspešnému žalovanému a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.