Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoPv-2-2020.pdf
PDF · 93.31 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoPv/2/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Medela Holding AG, so sídlom Lättichstrasse 4b, Baar, CH-6340, Švajčiarsko, zastúpeného advokátskou kanceláriou ČECHOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 47 249 129, proti žalovaným: 1. MCP-Softworks, s.r.o., so sídlom Dolná 7, 811 04 Bratislava, IČO: 35 950 269, 2. Miroslav Vitáloš, s miestom podnikania Belinského 25, 851 01 Bratislava - Petržalka, IČO: 11 804 823, zastúpenému Mgr. Petrom Arendackým, advokátom, Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, 3. SK- NIC, a.s., so sídlom Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava, IČO: 35 698 446, zastúpenému advokátskou kanceláriou TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, o zdržanie sa porušovania práv k ochranným známkam, o zdržanie sa nekalosúťažného konania, o odvolaní žalovaných v 2. a 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 26CbPv/2/2016 - 190 zo dňa 03.09.2018 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 26CbPv/2/2016 - 190 zo dňa 03.09.2018 v napadnutom výroku III., IV. a V. m e n í tak, že žalobcovi priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Žalobcovi voči žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva. O výške trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Žalobcovi priznáva voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Žalovanému v 3. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I), zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 26CbPV/2/2016-103 zo dňa 08.07.2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 26CbPv/2/2016-108 zo dňa 24.08.2016 (výrok II), žalovaným v 1., 2. a 3. rade náhradu trov konania vo veci samej voči žalobcovi nepriznal (výrok III), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania o nariadenie predbežného opatrenia voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok IV), žalobcovi priznal voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie predbežného opatrenia vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok V) a žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok v sume 324,80 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., po právoplatnosti uznesenia (výrok VI).
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou, doručenou súdu dňa 09.06.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia vo veci samej, ktorým súd uloží žalovanej strane sporu povinnosť zdržať sa porušovania práv k ochranným známkam, zdržať sa nekalosúťažného konania a nariadenia predbežného opatrenia. V predmetnej právnej veci bolo uznesením súdu prvej inštancie č. k. 26CbPv/2/2016-103 zo dňa 08.07.2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 26CbPv/2/2016-108 zo dňa 24.08.2016 nariadené predbežné opatrenie, proti ktorému bolo podané odvolanie, o ktorom následne rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č. k. 3CoPv/1/2016-144 zo dňa 13.01.2017 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému v 2. rade potvrdil (výrok I), pričom o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (výrok II).
3. Podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.04.2018 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil, vrátil žalobcovi súdny poplatok, splatný podaním žaloby a rozhodol o trovách konania s odôvodnením, že zo strany žalovaných po podaní žaloby a následnom vydaní predbežného opatrenia a zahájení naň nadväzujúcich exekučných konaní došlo k splneniu žalobcom požadovaných nárokov, internetová doména www.medela.sk <http://www.medela.sk> bola úspešne prevedená/zaregistrovaná na žalobcu, došlo k zdržaniu sa nekalosúťažného konania a zároveň k zastaveniu využívania ochranných známok v obchodnom styku ako aj používania označenia „medela“ ako súčasti doménového mena. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca nemá právny záujem na pokračovaní predmetného sporového konania.
4. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 144, § 144 ods. 1, 2 a 3, § 146 ods. 1 a 2, § 335 ods. 1, § 471 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) konanie zastavil a zároveň zrušil v predmetnej sporovej veci nariadené predbežné opatrenie.
5. O náhrade trov konania o nariadenie predbežného opatrenia a odvolacieho konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovaným v 1. až 3. rade a v odvolacom konaní voči odvolateľovi, t.j. žalovanému v 2. rade. O náhrade trov konania vo veci samej rozhodoval súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s článkom 17 C.s.p. a dospel k záveru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, avšak žalovaní v 1. až 3. rade si trovy konania vo veci samej neuplatnili a ani im žiadne nevznikli. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nepreukázal skutočnosti, ktoré by preukazovali, že zastavenie konania zavinili žalovaní v 1. a 2. rade, no napriek tomu žiadal, aby títo boli zaviazaní na náhradu trov konania vo veci samej.
6. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v 2. rade v časti výrokov III., IV. a V. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré dôvodil tým, že hoci súd prvej inštancie jednoznačne konštatoval, že zastavenie konania zavinil žalobca, na náhradu trov konania o predbežnom opatrení zaviazal (aj) žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade má za to, že takýto postup nemá oporu v právnych predpisoch, pretože náhrada trov konania sa priznáva na základe úspechu sporovej strany v celom konaní. V danom prípade konanie o predbežnom (neodkladnom) opatrení nemalo povahu samostatného konania, nakoľko návrh bol podaný v rámci žaloby, preto je aj na úkony, týkajúce sa nariadenia neodkladného opatrenia potrebné aplikovať zásadu zavinenia zastavenia celého konania a žalobcu za úspešného v predmetnej časti nepovažovať. Vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie žalovanému v 2. rade náhradu trov konania vo veci samej voči žalobcovi nepriznal, tento uviedol, že mu trovy konania vznikli, nakoľko „prevzatie a príprava zastúpenia“ je úkonom právnej služby, za ktorý žalovaný v 2. rade uhrádza svojmu právnemu zástupcovi odmenu a navyše, dňa 04.05.2018 žalovaný v 2. rade doručil prostredníctvom právneho zástupcu odpoveď na výzvu súdu prvej inštancie. Okrem predmetných úkonov právnej služby, ktoré sa nariadenia predbežného opatrenia netýkali, boli v mene žalovaného v 2. rade vo vzťahu k predbežnému opatreniu realizované aj ďalšie úkony právnych služieb za účelom ochrany jeho práv. Znamená to, že ak súd prvej inštancie tvrdí, že žalovaní v 1. až 3. rade si nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatnili, toto tvrdenie nie je správne, nakoľko žalovaný v 2. rade si svoj nárok uplatnil, a to v podaní zo dňa 04.05.2018. Naviac, nie je povinnosťou sporovej strany si nárok na náhradu trov konania uplatniť, nakoľko v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. o ňom rozhodne súd aj bez návrhu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný v 2. rade odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie v rozsahu, v akom ho žalovaný v 2. rade napadol, zmenil a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania, vrátane odvolacieho, v rozsahu 100%.
7. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný v 3. rade, a to v časti výroku IV., ktoré dôvodil podľa § 365 ods. 1 písm. d), h) C.s.p. tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v 3. rade uviedol, že aj napriek konštatovaniu súdu prvej inštancie, že k zásahu do práv žalobcu dochádzalo len zo strany žalovaných v 1. a 2. rade, napadnutým rozhodnutím zaviazal k náhrade trov konania aj žalovaného v 3. rade. Žalovaný v 3. rade má však v predmetnej sporovej veci špecifické podstavenie, nakoľko plní len technickú úlohu ako výhradná registračná autorita pre doménu najvyššej úrovne .sk, spravujúca centrálny register domén druhej úrovne .sk - je teda len pasívne legitimovaným subjektom popri držiteľoch, resp. používateľoch domén, čo vyplýva zároveň aj zo súdnej praxe v doménových sporoch. Nakoľko žalovaný v 3. rade má neutrálne postavenie pri správe domén v podmienkach Slovenskej republiky, nie je subjektom zodpovedným za porušovanie práv žalobcu, pertraktovaných v tomto konaní. Rovnako žalovaný v 3. rade nedisponuje právami na užívanie alebo dispozíciu so spornou doménou, preto za jej vytvorenie a ďalšie používanie, ktoré je v dispozičnej sfére žalovaného v 1. rade ako používateľa, nemôže zodpovedať. Zároveň aj z aplikačnej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že osobou, ktorá môže prostredníctvom domény porušovať práva 3. strán, je výhradne držiteľ domény a poškodená strana môže brániť svoje práva zdržovacou alebo odstraňovacou žalobou práve proti nemu. S ohľadom na uvedené tak žalovaný v 3. rade nezodpovedá a ani nemôže zodpovedať za náhradu trov konania, ktoré vzniklo z dôvodov na strane žalovaných v 1. a 2. rade, preto sa domnieva, že na náhradu trov konania majú byť samostatne zaviazaní len žalovaní v 1. a 2. rade, a to navyše aj s poukazom na ustanovenie § 257 C.s.p, pretože v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré legitímne odôvodňujú, aby konajúci súd na základe úspechu žalobcu vo veci zaviazal na náhradu trov výlučne žalovaných v 1. a 2. rade. Žalovaný v 3. rade preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku IV. zmenil tak, že prizná žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania o nariadenie predbežného opatrenia od žalovaného v 1. a 2. rade v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom a žalovanému v 3. rade zároveň prizná náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
8. K uvedeným odvolaniam žalovaných v 2. a 3. rade sa následne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že z celkového priebehu sporového konania je bezpochyby zjavné, že k zastaveniu konania na základe späťvzatia žaloby došlo práve z dôvodu zavinenia zo strany žalovaných v 1. a 2. rade, nakoľko až po podaní žaloby vo veci samej, obsahujúcej aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, došlo po jeho nariadení a začatí naň nadväzujúcich exekučných konaní k dobrovoľnému splneniu žalobcom požadovaných nárokov - úspešnému prevedeniu/zaregistrovaniu domény medela.sk na žalobcu, zdržaniu sa nekalosúťažného konania ako aj zastaveniu využívania ochranných známok žalobcu v obchodnom styku, odstráneniu ochranných známok Medela z obsahu internetovej stránky, definovanej v žalobe a zdržaniu sa používania označenia „medela“ ako súčasti doménového mena. Na základe toho žalobca už nemal ďalej právny záujem na pokračovaní v predmetnej sporovej veci a postupujúc podľa § 144 C.s.p. vzal žalobu v celom rozsahu späť. Uvedené skutočnosti boli zároveň v danom dispozičnom úkone žalobcu riadne popísané, preto nemožno súhlasiť s odôvodnením súdu prvej inštancie, že žalobca nedostatočne preukázal skutočnosť, že zastavenie konania zavinili žalovaní v 1. a 2. rade. Žalobcom tvrdené skutočnosti si, navyše, súd mohol bez najmenších ťažkostí overiť z internetových stránok, na ktoré žalobca v späťvzatí žaloby odkázal. Žalobca sa zároveň domnieva, že vyžadovanie akýchkoľvek iných podporných dôkazov by bolo v rozpore s princípom hospodárnosti a súd prvej inštancie žalobcu k preukázaniu okolností, týkajúcich sa späťvzatia žaloby a procesného zavinenia zastavenia konania žalovanými v 1. a 2. rade ani nevyzval. V neposlednom rade bola žaloba žalobcom podaná dôvodne (dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k jej späťvzatiu nedošlo, nakoľko rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z uvedeného dôvodu vzal žalobu späť), preto je možné konštatovať, že žalovaní v 1. a 2. rade nesporne procesne zavinili zastavenie predmetného konania. Žalobca považuje za potrebné taktiež uviesť, že len z dôvodu minimalizácie nákladov spojených s predmetným sporovým konaním sám proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie nepodal. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného v 3. rade žalobca uviedol, že nie je jeho chybou, že súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania daným spôsobom, a to aj napriek skutočnosti, že ani v žalobe a ani v jej späťvzatí si náhradu trov konania voči nemu neuplatňoval, pričom práve a v dôsledku tohto rozhodnutia musel následne žalovaný v 3. rade podať odvolanie. S poukazom na uvedené tak žalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby postupujúc v zmysle § 257 C.s.p. náhradu trov
odvolacieho konania žalovaného v 3. rade na ťarchu žalobcu nepriznal, keďže k ich vzniku v dôsledku podaného odvolania došlo bez akéhokoľvek zavinenia žalobcu.
9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní žalovaných v 2. a 3. rade a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaniami žalovaných v 2. a 3. rade dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.
10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
13. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 C.s.p. Pre vyriešenie otázky náhrady trov konania je preto kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo sporových strán z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za zastavenie konania, teda ktorá zo sporových strán zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne dospel tiež k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa).
14. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné k veci uviesť, že späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania. V danom prípade bola žaloba, ktorou sa žalobca v konaní vo veci samej domáhal ochrany proti nekalej súťaži, vzatá späť pre správanie žalovanej strany sporu, ktorá (po nariadení predbežného opatrenia uznesením súdu prvej inštancie č. k. 26CbPv/2/2016-103 zo dňa 08.07.2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 26CbPv/2/2016-108 zo dňa 24.08.2016) následne plnila to, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal, t.j. internetová doména medela.sk bola prevedená/zaregistrovaná na žalobcu, žalovaná strana sporu sa zdržala nekalosúťažného konania, používania označenia „medela“ ako súčasti doménového mena a taktiež došlo k zastaveniu využívania ochranných známok žalobcu v obchodnom styku.
15. Za uvedeného stavu preto možno konštatovať, že v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie nevyvodil primárne správny právny záver, keď sporové konanie, iniciované na základe žaloby žalobcu, podanej spolu s návrhom na nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia, posudzoval za účelom rozhodovania o nároku na náhradu trov konania ako dve samostatné, od seba oddelené konania. Zároveň vo vzťahu k otázke zavinenia, ktoré je s poukazom na ustálenú súdnu prax potrebné posudzovať len z procesného hľadiska (keďže v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie uplatneného nároku vo veci samej), súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôvod, na základe ktorého došlo k realizovaniu dispozičného úkonu späťvzatia žaloby žalobcom a s prihliadnutím na takto prijatý právny záver následne nesprávne rozhodol aj o samotnom nároku na náhradu trov konania.
16. Odvolací súd mal v danom prípade za preukázané, že zastaveniu predmetného sporového konania titulom späťvzatia žaloby žalobcom zo dňa 17.04.2018 predchádzalo v konaní nariadené predbežné (neodkladné) opatrenie, na základe ktorého nariadenia následne došlo k upusteniu od protiprávneho konania zo strany žalovaných v 1. až 3. rade, čo vyvolalo u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby. Znamená to, že žaloba vo veci samej bola podaná dôvodne a k realizovaniu predmetného dispozičného úkonu zo strany žalobcu došlo práve pre správanie žalovanej strany sporu, spočívajúce v splnení nárokov uplatnených žalobou. Rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného
konania, ovládanej zásadou zavinenia tak bolo potrebné posudzovať v kontexte uvedených skutočností, nakoľko to bola práve žalovaná strana sporu, ktorá z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, a preto musí znášať následky s tým spojené.
17. Odvolací súd v danom prípade považuje za potrebné zároveň uviesť, že vo vzťahu k žalovanému v 3. rade je pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p. ako odchýlku zo zásady zavinenia. Vzhľadom na postavenie žalovaného v 3. rade v predmetnom sporovom konaní ako výhradnej registračnej autority zohrávajúcej len technickú úlohu sa totiž jedná o výnimočný prípad, kedy by jeho zaviazanie na náhradu trov prvoinštančného konania spolu so žalovanými v 1. a 2. rade, ktorí sa po nariadení predbežného (neodkladného) opatrenia správali v zmysle požiadaviek žalobcu uvedených v žalobe, predstavovalo neprimerane tvrdé rozhodnutie. Navyše, samotný žalobca si v rámci späťvzatia žaloby náhradu trov konania voči žalovanému v 3. rade ani neuplatnil.
18. S poukazom na uvedené skutočnosti tak odvolací súd, postupujúc podľa § 388 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovaným v 1. a 2. rade v plnom rozsahu a proti žalovanému v 3. rade mu nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže v odvolacom konaní bol vo vzťahu k žalovaným v 2. rade podanému odvolaniu proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie úspešný žalobca, odvolací súd mu priznal proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Zároveň však v predmetnom odvolacom konaní bol vo vzťahu k ním podanému odvolaniu proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie úspešný aj žalovaný v 3. rade, odvolací súd mu preto proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov taktiež rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
20. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).