Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Sa-12-2020.pdf
PDF · 86.75 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobkyne L.. O.. T. U. L.., r.č. XX XX XX/XXX, trvale bytom U. XX, XXX XX L., proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 7.marca 2020 Číslo: XXX XXX XXXX X na základe podanej správnej žaloby takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 7. marca 2020 č. XXX XXX XXXX X a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobkyni úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov
1. Preskúmavaným rozhodnutím Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vo veci odvolania voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.11.2017 vydal podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 06.11.2017 vo veci priznania starobného dôchodku potvrdil.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.: 2Sa/16/2018-41 zo dňa 8. marca 2019, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného zo dňa 9. apríla 2019 Číslo: XXX XXX XXXX X z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie s dôrazom na vysporiadanie sa s obdobím od 01.10.1999 do 31.12.2002. Citoval príslušné ustanovenia § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a zároveň poukázal na prvostupňové rozhodnutie, ktorým sociálna poisťovňa ústredie dňa 06.11.2017 účastníčke konania podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov od 21.09.2015 priznala starobný dôchodok v sume 321,20 Eur mesačne. Zároveň podľa ustanovenia § 82 citovaného zákona a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 283/2015 zvýšila dôchodkovú dávku od 01.01.2016 na sumu 323,10 Eur mesačne a podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov od 01.01.2017 zvýšila starobný dôchodok na sumu 331,30 Eur mesačne. O odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu účastníčky konania rozhodoval Generálny riaditeľ sociálnej poisťovne ako odvolací orgán, ktorý preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priloženú spisovú dokumentáciu a dospel k záveru, že postup sociálnej poisťovne bol správny a rozhodnutie zo dňa 06.11.2017 bolo potrebné potvrdiť. Poukázal na to, že napadnutým rozhodnutím sociálna poisťovňa
ústredie realizovala rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sd/41/2016-65 zo dňa 23.03.2017, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 26.04.2016 o priznaní starobného dôchodku spojené s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 22.11.2016 o zvýšení starobného dôchodku od 21.09.2015 a rozhodnutím z 22.11.2016 o zvýšení starobného dôchodku od 01.01.2017 z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Poukázal odvolací orgán, že z administratívneho spisu účastníčky konania vyplýva, že táto žiadosťou zo dňa 23.09.2015 požiadala o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 21.09.2015.
3. Odvolací orgán poukázal na príslušné ustanovenia § 65 ods. 1, § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj príslušné ustanovenie § 9 ods. 1, § 6 ods. 1 písm. a) a § 8 ods. 1, ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. Zároveň poukázal na to, že účastníčka konania k odvolaniu priložila fotokópie lekárskych správ z nemocnice z Polikliniky v Prešove o spôsobenom úraze od 13.07.1997 do 06.11.1997, kedy nebola schopná výkonu pracovnej činnosti. S poukazom na ustanovenie § 6, § 6a zákona č. 100/1988 Zb. účastníčka konania nebola v období uvedenom od 13.07.1997 do 06.11.1997 zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení a preto nie je možné uvedené obdobie hodnotiť na dôchodkové účely. V tomto období nebola ani vedená na úrade práce ako nezamestnaná, nie je možné preto započítať na dôchodkové účely uvedené obdobie. Čo sa týka námietky účastníčky konania, že od obdobia od 01.10.1999 do 31.12.2002 absolvovala doktoranské denné štúdium v Poľsku a trvá na tom, aby jej toto obdobie započítané do kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia žalovaný uviedol, že podľa potvrdenia Univerzity kardinála Štefana Wyszynskeho vo Varšave zo dňa 24.07.2017 v období od 01.10.1993 do 06.06.1997 bola účastníčka konania študentkou programu bakalárskeho kurzu a dňa 19.06.1997 vykonala bakalársku skúšku na Teologickom odbore Teologickej katolíckej akadémie vo Varšave a v období od 01.10.1998 do 21.06.1999 absolvovala v Poľskej republike doktorandské štúdium a do 31.12.2002 pripravovala doktorandskú obhajobu pod vedením školiteľa na územím Poľskej republiky. Podľa potvrdenia Teologickej katolíckej akadémie zo dňa 21.06.1999 ukončila účastníčka konania doktorandské štúdium v akademickom roku 1998/1999. Citoval príslušné ustanovenie § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 11 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. Na vznik nároku na starobný dôchodok a výpočet jeho sumy účastníčke konania obdobie štúdia v Poľskej republike od 01.10.1990 do 22.06.1995 a od 01.10.1995 do 30.06.1997 sociálna poisťovňa ústredie započítala. Ďalej poukázal na to, že účasť študentov doktorandského štúdia na dôchodkovom zabezpečení je s účinnosťou od 20.11.1996 upravená v § 22b ods. 1 Zákona o vysokých školách. Na účely platenia príspevku do fondu zamestnanosti SR má doktorand dennej formy doktorandského štúdia postavenie zamestnanca. V súlade s uvedeným bolo účastníčke konania na vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výpočet zhodnotené aj obdobie doktorandského štúdia v Poľskej republike od 01.10.1998 do 21.06.1999. Podľa potvrdenia Univerzity kardinála Štefana Wyszynského vo Varšave.
4. Ďalej žalovaný argumentoval poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Case 807/79 Gravina ohľadom práva na voľný pohyb v súvislosti s legislatívou sociálneho zabezpečenia. Doby zamestnania a náhradné doby získané v cudzine sa hodnotia podľa podmienok ustanovených v § 11 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. alebo podľa obdobných ustanovení účinných pred 1. januárom 2004, ak z medzinárodných zmlúv nevyplýva niečo iné. Koordinačné nariadenia Európskej únie neustanovujú pravidlá hodnotení jednotlivých období poistenia, ktoré by nahrádzal vnútroštátne právne predpisy. Nebránia preto aplikácii vnútroštátnych právnych predpisov, pokiaľ ide o hodnotenie doby štúdia účastníčky konania v cudzine. Z uvedeného vyplýva, že dobu štúdia účastníčky konania na území Poľskej republiky, ktorá nezískala žiadne obdobie poistenia podľa právnych predpisov štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou je potrebné zohľadniť na nárok na dôchodok podľa vnútroštátnych právnych predpisov Slovenskej republiky, a to konkrétne podľa §11 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 110/1990 Zb. Vzhľadom na skutočnosť, že v dôchodkovom konaní ani v odvolacom konaní nebolo preukázané, že účastníčka konania aj po roku 1999 študovala na území Poľskej republiky v dennej forme doktoranského štúdia, Sociálna poisťovňa zhodnotila na dôchodkové účely doktoranské štúdium absolvované v Poľskej republike v čase od 1. októbra 1998 do 21. júna 1999 podľa potvrdenia Univerzity kardinála Štefana Wyszynskeho vo Varšave. V odvolacom konaní účastníčka konania nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť rozhodnutia a jeho nároku na starobný dôchodok. Týmto rozhodnutím bol vykonaný rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.: 2Sa/16/2018-41 zo dňa 08.03.2019.
II.
Žalobné dôvody
5. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že predmetné rozhodnutie je zmätočné, nepreskúmateľné, nezákonné, pretože sa žalovaný nezaoberal obdobím od 01.10.1999 do 31.12.2002, kedy absolvovala denné štúdium v Poľsku - doktorát podľa potvrdenia, ktoré vydala Univerzita kardinála Štefana Wyszynského, Fakulta štúdii o rodine vo Varšave. Rozhodnutie Generálneho riaditeľa sociálnej poisťovne je podľa nej vecne nesprávne a nedostatočné, lebo neobsahuje zákonný dôvod na nezapočítanie štúdia, ktorého sa domáha a rovnako neobsahuje vyhodnotenie jednotlivých dôkazov, ktoré sú súčasťou žiadosti o dôchodok, ako aj priloženého odvolania, preto navrhla zrušiť rozhodnutie žalovaného a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
III.
Vyjadrenie žalovaného a žalobkyne
6. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 09.07.2020 vyjadril žalovaný, pričom zotrval na skutkových a právnych okolnostiach, ktoré sú uvedené v rozhodnutí a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
7. K podanému vyjadreniu reagovala písomným podaním zo dňa 19. augusta 2020 žalobkyňa, ktorá poukázala opätovne na to, že jej nebola doba doktorandského štúdia započítaná tak, ako to bolo pôvodne v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove namietané, ako to doložila na základe písomných dôkazov. Zotrvala na žalobných dôvodoch a žiadala rozhodnutie žalovaného ako nezákonné zrušiť.
IV.
Závery správneho súdu
8. S poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku, ktorý je účinný od 01.07.2016 postupoval správny súd v tomto konaní. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
10. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) S.s.p., sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
11. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
12. Podľa § 191 S.s.p., Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
13. S poukazom na vyššie uvedené citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vypočul žalobkyňu prítomnú na pojednávaní, ako aj povereného zástupcu žalovaného a vo veci rozhodol.
14. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým príslušný správny orgán odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie, ktorým sociálna poisťovňa rozhodla o priznaní starobného dôchodku k 21.09.2015 žalobkyni tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
15. Vzhľadom na obsah žaloby žalobkyňa, v ktorej namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré sa týka nedostatočného odôvodnenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu hlavne s poukazom na obdobie, ktoré žiada, aby jej bolo započítanie ako doktorandské štúdium denného smeru v Poľskej republike, na ktoré poukazuje v čase od 01.10.1999 do 31.12.2002. Uvedené potvrdenia zasielala opakovane. S poukazom na zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Prešove 4Sd/41/2016-65 zo dňa 23.03.2017, ako aj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.: 2Sa/16/2018-41 zo dňa 8. marca 2019 bolo potrebné vo veci sa zaoberať aj týmto časovým obdobím, kedy vlastne žalobkyňa absolvovala doktorandské štúdium denné na Univerzite kardinála Štefana Wyszynského, Fakulta štúdii o rodine vo Varšave v čase od 01.10.1999 do 31.12.2002 tak, ako je to uvedené v záveroch týchto predmetných rozsudkov Krajského súdu v Prešove.
16. Po preskúmaní tak napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj administratívneho spisu správny súd mal za preukázané, že žalobkyňa písomnými dôkazmi predloženými v rámci odvolacieho konania preukazovala uvedenú dobu, avšak žalovaný ako odvolací orgán sa týmto obdobím dostatočným spôsobom nezaoberal a vo svojom rozhodnutí zo dňa 09.04.2018, avšak ani v rozhodnutí zo dňa 07.03.2019 Číslo: XXX XXX XXXX 0, ktoré bolo opätovne zrušené Krajským súdom v Prešove z toho istého dôvodu a to pre nezdôvodnenie nezapočítania obdobia dôchodkového poistenia žalobkyne od 01.10.1999 do 31.12.2002.
17. S dôrazom na tú skutočnosť, že žalovaný aj napriek vydaným rozhodnutiam Krajského súdu v Prešove neakceptoval právny názor uvedený v tomto rozhodnutí s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 6 S.s.p. vo veci vydal opätovne rozhodnutie, v ktorom sa bezpochyby nevyporiadal so všetkými námietkami žalobkyne v odvolaní a preto správny súd rozhodnutie opätovne ako nepreskúmateľné pre nedostatočne odôvodnenie rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
18. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného bezpochyby sa vysporiadať s uvedeným odôvodnením obdobia, na ktoré žalobkyňa poukazuje v žalobe ako aj na ktoré príslušnými písomnými dôkazmi poukazovala v rámci celého odvolacieho konania a to predovšetkým konkrétne obdobie od 01.10.1999 do 31.12.2002.
19. Vzhľadom na úspešnosť žalobkyne správny súd rozhodol , že žalobkyni priznáva úplnú náhradu trov konania, ktoré bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdneho úradníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.