Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_63Ek-2149-2020.pdf
PDF · 92.18 KB
Case nature
Subarea
63Ek/2149/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Kristián S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX E., právne zast.:Advokátska kancelária MARCEL BIZNˇAR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, 821 05Bratislava - Ružinov, IČO: 36 868 221, proti povinnému: RFB HOLDING, a.s., IČO: 47 241 373, so sídlom Na Hrebienku 40, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o vymoženie sumy vo výške 2.050.000 Eur s prísl., rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/2149/2020 zo dňa 7. apríla 2021, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/2149/2020 zo dňa 7. apríla 2021 vydané vyšším súdnym úradníkom v celom rozsahu a vec vracia vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.12.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2.050.000 EUR s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice č. N 233/2018, NZ XXXXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, spísanej na Notárskom úrade JUDr. Ivony Kohútovej, so sídlom Teslova 49, 821 02 Bratislava 2( ďalej len „exekučný titul“).
Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 63Ek/2149/2020 zo dňa 07.04.202 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku zamietol (I. výrok) a oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok). Predmetné rozhodnutie vyšší súdny úradník odôvodnil tým, že: „Vyhlásenie povinného o uznaní dlhu voči oprávnenému uvedené v notárskej zápisnici zo dňa 03.07.2018 na tretej strane v Článku II je nedostatočné, nejasné a neúplné, teda nespĺňa predpísanú náležitosť ustanovenia § 45 ods.2 písm. c) v spojení s ust. § 53 ods.3 písm. h) Exekučného poriadku. Povinný v notárskej zápisnici zo dňa 03.07.2018 na tretej strane v Článku II uviedol, ako bolo vyššie uvedené, že „uznáva svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o pôžičke opísanej v bode I. tejto notárskej zápisnice v znení jej neskorších zmien a dodatkov k Zmluve o pôžičke t.j. vrátiť oprávnenej osobe zostatok istiny úveru s príslušenstvom a zaväzuje sa splniť všetky záväzky a povinnosti dohodnuté v Zmluve o pôžičke v znení jej neskorších zmien a dodatkov k Zmluve o pôžičke“. Predmetné uznanie záväzku zo strany povinného súd nemôže akceptovať a považuje ho za nedostatočné, nejasné a neúplné, pretože z daného uznania dlhu zo strany povinného v konečnom dôsledku nevyplýva a nie je zrejme v akej výške zostatku úveru povinný voči oprávnenému uznáva svoj dlh a rovnako nie je z predmetného uznania dlhu zrejme na základe akých neskorších zmien a dodatkov k Zmluve o pôžičke zo dňa 08.02.2016 malo dôjsť k uznaniu dlhu pretože neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice zo dňa 03.07.2018 je len samotná Zmluva o pôžičke zo dňa 08.02.2016 bez akýchkoľvek zmien a dodatkov k Zmluve o pôžičke zo dňa 08.02.2016.“ Vyšší súdny úradník sa ďalej pri posudzovaní predloženej notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu zaoberal aj otázkou konania zástupcu v rozpore so záujmami zastúpeného, keď podstatným pre rozhodnutie súdu bolo posúdenie udelenia súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu v prípade, keď povinnou
osobou z notárskej zápisnice je právnická osoba, akciová spoločnosť, za ktorú pri spísaní notárskej zápisnice konal štatutárny orgán - predseda predstavenstva spoločnosti, v prospech ktorého, ako fyzickej osoby, bol dlh uznaný. Vyšší súdny úradník dospel k právnemu záveru, že: „Súd považoval za nesporné, že záujmy oprávneného - konateľa povinného ako fyzickej osoby a záujmy povinného
- obchodnej spoločnosti v ktorej bol štatutárnym orgánom - predsedom predstavenstva, boli už pri spisovaní exekučného titulu zo dňa 03.07.2018 a sú aj naďalej v exekučnom konaní v priamom rozpore. Uvedený záver vyplýva zo samotnej povahy veci, keďže zmyslom exekučného konania je vymáhanie nároku oprávneného od povinného. Vyplýva to aj z povahy notárskej zápisnice ako exekučného titulu, keďže zákonodarca jej priznáva špeciálne postavenie exekučného titulu vzniknutého na základe prejavu vôle subjektu (subjektov), ktorého cieľom je odstránenie stavu právnej neistoty rýchlejšie a bez sporového konania. Ak teda notárska zápisnica ako exekučný titul majúci základ v sporovom práve nahrádza, svojím spôsobom, sporové konanie, potom je zrejmé, že ani v sporovom konaní by nebolo prípustné aby v spore medzi akciovou spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom- predsedom predstavenstva, procesne konal a vystupoval tento štatutárny orgán - predseda predstavenstva za obidve sporové strany. Povinný tak podľa názoru konajúceho súdu vedome a výslovne nevyjadril svoj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Nešlo o prejav jeho vôle reprezentujúci jeho konateľom, ale naopak, jeho súhlas je skôr získaný „obchádzaním zákona“ a preto súd nemohol považovať predloženú notársku zápisnicu zo dňa 03.07.2018 za spôsobilý exekučný titul.“
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. Sťažnosť oprávnený odôvodnil tým, že: „V zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je k jeho platnosti potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Uznaním dlhu nezaniká pôvodný záväzok dlžníka, ani nevzniká nový záväzok. Uznanie dlhu nie je teda právnym dôvodom záväzku, ale iba uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v prípade sporu, lebo veriteľ nemusí preukazovať vznik dlhu, ani jeho výšku v dobe uznania. Naopak dlžník, pokiaľ to namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený, alebo že inak zanikol, musí to preukázať. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremena z veriteľa na dlžníka ohľadne dlhu v takej výške, v akej bol uznaný. Nejde preto iba o dôkazný prostriedok slúžiaci k preukázaniu nároku veriteľa v súdnom konaní, alebo priamo zo zákona je s ním spojená právna domnienka o existujúcom dlhu ku dňu, keď bol uznaný. Pokiaľ exekučný súd uvádza, že oprávnený v čase spísania uznania dlhu konal v rozpore so záujmami povinného je potrebné uviesť, že oprávnený bol v tom čase jediným štatutárnym zástupcom povinného a zároveň aj akcionárom povinného. Záujmy oprávneného a povinného v čase spísania uznania vymáhaného záväzku teda neboli vo vzájomnom rozpore a teda ani nemohlo dôjsť ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený je doposiaľ vlastníkom 6 ks akcií povinného. Prostriedky z pôžičky boli použité na podnikateľské aktivity povinného vykonávané prostredníctvom dcérskych spoločností, a to spol. JR.N.-stav s.r.o., so sídlom Na I. XX, XXX XX K. - A. M., T.: XX XXX XXX; spol. SKL 60 s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 40, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 239 484; spol. AMATA s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 40, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 44 294 701 a spol. SKL 59 s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 40, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 239 018. Dňa 27.02.2020 sa konalo valné zhromaždenie akcionárov povinného, na ktorom bolo prijaté rozhodnutie o zmene sídla, štatutárneho zástupcu a člena dozornej rady. Oprávnený na konanie uvedeného valného zhromaždenia nebol pozvaný, nebol mu zaslaný ani program valného zhromaždenia a o prijatých rozhodnutiach sa dozvedel až z internetového výpisu z obchodného registra po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle ustanovenia § 183 v spojení s § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Oprávnený v dôsledku uvedených udalostí stratil prístup k dokumentácií týkajúcich sa vzájomných transakcií, čím sa dostal do dôkaznej núdze. Exekučný titulu, základe ktorého oprávnený navrhuje vykonať exekúciu má všetky zákonom vyžadované náležitosti. Vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienky v zmysle ustanovenia § 45 ods. 3 Exekučného poriadku navrhujem, aby súd vyžiadal od povinného výpis z jeho bankového účtu vedeného v Tatra banke, a.s., číslo SK72 1100 0000 0029 4201 7841, na ktorý v zmysle čl. II ods. 1 písm. c) zmluvy o pôžičke zo dňa 08.02.2016 bola poukázaná sama pôžičky, a to za obdobie od 08.02.2016 do 31.12.2016. Ak by povinný odmietol vydať uvedený dôkaz, bez ohľadu na dôvod prečo tak nechce urobiť, mal by ako strana zaťažená dôkazným bremenom, znášať dôsledky jeho neunesenia. Povinný napokon môže uplatňovať svoje práva aj v zmysle ustanovenia § 61k Exekučného poriadku. Inštitút uznania záväzku zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii uznaného záväzku v čase uznania, preto
podľa názoru oprávneného je potrebné vychádzať z premisy, že v prípade existencie uznania záväzku prechádza dôkazné bremeno na povinného. Právna teória pritom pripúšťa aj uznanie neexistujúceho dlhu, pričom dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu je na dlžníkovi. Vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky zaväzuje súd pri hodnotení dôkazov, a to v tom zmysle, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. V danom prípade však uvedené preukázané nebolo.“
Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka a po preskúmaní veci konštatoval, že sťažnosť oprávneného bola podaná včas a je dôvodná.
Súd poukazuje v prvom rade na skutočnosť, že podstatnou na posúdenie správnosti právnych záverov vyššieho súdneho úradníka uvedených v sťažnosťou napadnutom uznesení je posúdenie otázky, či notárka zápisnica predložená ako exekučný titul je alebi nie je vykonateľná z pohľadu jasne a určito formulovaného uznania dlhu v nej obsiahnutého, a rovnako tak aj otázky, či predmetné uznanie dlhu vykonané štatutárnym zástupcom povinného, ktorý je totožný s osobou oprávneného, je alebo nie je konaním zástupcu v rozpore so záujmami zastúpeného. Právne posúdenie uvedených otázok je dôležité práve vzhľadom na to, že na týchto dôvodoch vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení postavil jeho právnu argumentáciu ohľadne nevykonateľnosti notárskej zápisnice, keď na jej základe prijatý právny záver je vlastne predmetom preskúmania v rámci tohto sťažnostného konania.
Súd uvádza, že preskúmaním spisu sudca zistil, že exekučné konanie je voči povinnému vedené na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, obsahom ktorej je vyhlásenie povinnej osoby o uznaní záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, keď povinná osoba vyhlásila, že v celom rozsahu, čo do základu, dôvodu i čo do výšky uznáva svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o pôžičke opísanej v bode I. predmetnej notárskej zápisnice t.j. vrátiť oprávnenej osobe zostatok istiny úveru s príslušenstvom a zaväzuje sa splniť všetky záväzky a povinnosti dohodnuté v Zmluve o pôžičke, a taktiež povinná osoba vyhlasuje, že súhlasí s tým, aby v prípade nesplnenia jej záväzku sa dotknutá notárska zápisnica stala vykonateľných exekučným titulom, a to bez predchádzajúcej žaloby pre výkon rozhodnutia na splnenie tejto povinnosti a súhlasí s exekúciu vedenom v zmysle Exekučného poriadku na základe tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Z predloženej notárskej zápisnice súd ďalej
zistil, že oprávnenou osobou v nej uvedenou je oprávnený v tomto exekučnom konaní, povinnou osobou je povinný v tomto exekučnom konaní, právnym dôvodom je Zmluva o pôžičke zo dňa 08.02.2016, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice, predmet plnenia je definovaný ako peňažné prostriedky vo výške 2.050.000 Eur s príslušenstvom poskytnuté oprávnenou osobou povinnej osobe, ktoré sa zaviazala povinná osoba vrátiť oprávnenej osobe v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.02.2016, čas plnenia je určený ako deň 31.12.2016 v zmysle ustanovení Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.02.2016 a súhlas povinnej osoby s exekúciou a vykonateľnosťou je uvedený v článku III. tejto notárskej zápisnice.
Súd poukazuje na to, že základným predpokladom vedenia exekúcie na podklade notárskej zápisnice ako exekučného titulu je, že notárska zápisnica je exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 2 písm. c), ods. 3 a § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku. Exekučný súd tak preskúmava predovšetkým všetky základné náležitosti notárskej zápisnice vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, najmä, či obsahuje právny záväzok (konkrétnu povinnosť zo záväzkového vzťahu), či je v nej uvedený právny dôvod (skutočnosť, ktorá zakladá jej plnenie), predmet (predmet a rozsah plnenia) a čas plnenia (presne určená doba na plnenie), či je v nej označená oprávnená a povinná osoba a či povinná osoba v notárskej zápisnici súhlasila s jej vykonateľnosťou ako exekučného titulu. Ďalej súd skúma, či je záväzok obsiahnutý v notárskej zápisnici, na jej podklade exekvovateľný (§ 45 ods. 3 Exekučného poriadku) a či v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku tento záväzok neodporuje zákonu alebo či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Notárska zápisnica je exekučným titulom iba vtedy, ak je materiálne a formálne vykonateľná, pričom formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice v zmysle § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní náležitostí v zmysle § 45 ods. 2 písm. c), § 45 ods. 3 a § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, ktoré súd uviedol vyššie.
Súd po preskúmaní notárskej zápisnice dospel k právnemu záveru, že nemá pochybnosť o jej formálnej vykonateľnosti. Čo sa týka materiálnej vykonateľnosti a právneho záveru prijatého vyšším súdnym úradníkom v napadnutom uznesení, súd dospel k právnemu záveru, že sa jedná o nesprávne právne posúdenie veci, keď súd sa nestotožňuje so záverom, že vyhlásenie povinného o uznaní dlhu voči oprávnenému uvedené na tretej strane v Článku II notárskej zápisnice má byť nedostatočné, nejasné a neúplné. Súd totiž uvádza, že notárska zápisnica obsahuje uznanie dlhu, ktoré je v súlade s ustanovením § 585 Občianskeho zákonníka, nakoľko z obsahu celej notárskej zápisnice je zrejmé aký dlh povinný uznáva, z akého dôvodu vznikol ako aj to, v akej výške tento dlh je. Súd taktiež poznamenáva, že sa jedná o uznanie dlhu, ktorý v čase spísania notárskej zápisnice bol už splatným dlhom (splatnosť 31.12.2016), pričom ak došlo k uplynutiu lehoty na plnenie pred spísaním notárskej zápisnice, ako je to aj v tomto prípade, jej materiálna vykonateľnosť nastáva dňom udelenia súhlasu povinného s jej vykonateľnosťou t.j. dňom 03.07.2018 (deň spísania notárskej zápisnice, v ktorej povinná osoba vyslovila súhlas s jej vykonateľnosťou). Súd teda poukazom na vyššie uvedené má za to, že rozhodnutie vyššie súdneho úradníka v časti posudzovania materiálnej vykonateľnosti predloženej notárskej zápisnice trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia. Súd taktiež ďalej uvádza, že vzhľadom na samotný charakter platného a účinného uznania dlhu a jeho právnych následkov, je potrebné priznať v tomto štádiu konania právnu ochranu oprávnenému, keď z procesného hľadiska je zmyslom uznania dlhu to, že poskytuje oprávnenému ako veriteľovi nesporný právny základ pri vymáhaní jeho pohľadávky a zakladá sa nim domnienka, že dlh v dobe jeho uznania existoval, pričom táto domnienka je vyvrátiteľná dôkazom opaku, kde teda procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka (onus probandi incumbit actori). Na túto skutočnosť a vlastne samotnú podstatu inštitútu uznania dlhu súd poukazuje predovšetkým z toho dôvodu, že v tomto štádiu exekučného konania, keď jeho účastníkom je len oprávnený, súd nemá dôvod skúmať vznik dlhu a jeho výšku, keď z dôvodu uznania majúceho zákonné náležitosti platí domnienka, že dlh v čase uznania existoval, čo však následne v ďalšom štádiu konania, ktorého účastníkom už bude aj povinný, nebráni práve povinnému vyvrátiť právnu domnienku existencie dlhu náležitým preukázaním skutočnosti, že dlh nevznikol.
Súd taktiež v tomto sťažnostnom konaní pristúpil aj k preskúmaniu právneho záveru vyššieho súdneho úradníka spočívajúceho v tom, že predmetné uznanie dlhu vykonané štatutárnym zástupcom povinného, ktorý je totožný s osobou oprávneného je konaním zástupcu v rozpore so záujmami zastúpeného, nakoľko takto prijatý právny záver mal priamy vplyv na posudzovanie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu vyšším súdnym úradníkom. Súd na margo uvedeného právneho záveru vyššieho súdneho úradníka dospel po preskúmaní celého exekučného spisu k záveru, že nie je možné sa s ním stotožniť a posúdiť ho ako správny a zákonný. Súd v súvislosti s uvedeným v prvom rade poukazuje
na ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej: „V prípadoch zastúpenia konanie v rozpore záujmov upravuje ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Občiansky zákonník konanie zástupcu v rozpore záujmov výslovne zakazuje. Porušenie tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Aj keď štatutárny orgán právnickej osoby nie je jej zástupcom (konanie štatutárneho orgánu je konaním samotnej právnickej osoby), uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka je podľa názoru dovolacieho súdu analogicky použiteľné aj v prípadoch, v ktorých záujmy štatutárneho orgánu právnickej osoby sú v rozpore so záujmami tejto právnickej osoby. Použitie analógie však prichádza do úvahy len vtedy, ak rozpor záujmov nerieši špeciálna právna úprava. Pri strete záujmov konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným je špeciálnym predpisom riešiacim túto otázku Obchodný zákonník a to predovšetkým v ustanovení § 135a ods. 1, v ktorom okrem iného ukladá konateľovi povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a neuprednostňovať svoje záujmy. V odseku 2 tohto ustanovenia spája s porušením uvedenej povinnosti zodpovednosť konateľa za škodu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 4 Cdo 177/2009). Touto citáciou chcel súd poukázať na to, že ak by aj štatutárny orgán (ktorým je oprávnený) ako zástupca povinného konal v súvislosti s uznaním dlhu obsiahnutom v predloženej notárskej zápisnici v rozpore so záujmami povinného (čo však v tomto štádiu konania súd za preukázané nemal), takéto konanie by nezakladalo neplatnosť vykonaného úkonu pre „obchádzanie zákona“ ako to v bode 14. napadnutého uznesenia odôvodňuje vyšší súdny úradník, ale vzhľadom na špeciálnu právnu úpravu obsiahnutú v ustanovení § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, by takéto konanie štatutárneho orgánu zakladalo zodpovednosť štatutárneho orgánu za vzniknutú škodu, a teda nebolo by dôvodom na prijatie právneho záveru o materiálnej nevykonateľnosti predloženého exekučného titulu.
Súd preto dospel k právnemu záveru, že sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je potrebné zrušiť a vec vyššiemu súdnemu úradníkovi vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude vyšší súdny úradník opätovne posudzovať návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, a to s ohľadom na vyššie predostretý právny názor a posúdenie súdom, ktoré je pre vyššie súdneho úradníka právne záväzné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).