Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoCsp-12-2021.pdf
PDF · 113.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/12/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej JUDr. a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Inkasáreň s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 777 974, zastúpeného Mgr. Zuzanou Bírovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Americká 2, proti žalovanej: D. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, o zaplatenie 70,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 7. decembra 2020, č. k. 8Csp/84/2020-105, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 70,70 eur s prísl. zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, podanom na upomínacom súde, domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 70,70 eura s príslušenstvom, ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 3 eur. Podaný návrh odôvodnil tým, že žalovaná dňa 30. 10. 2019 o 07.36 hod. na linke č. X, číslo vozňa XXXX, sa na výzvu kontrolného orgánu, revízora právneho predchodcu žalobcu, nepreukázala platným cestovným lístkom /cestovala bez cestovného lístka/ a odmietla tiež uhradiť cestovné vo výške 0,70 eura, ako aj sankčnú úhradu za nepreukázanie platného cestovného lístka počas jazdy vo výške 70 eur na mieste samom. Kontrolujúcou osobou právneho predchodcu žalobcu, Dopravným podnikom Bratislava, tak bolo dňa 30. 10. 2019 vystavené vyhlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok č. XXXXXXXX. Následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Dopravným podnikom Bratislava, a. s. a žalobcom bola pohľadávka vyplývajúca z takéhoto hlásenia postúpená na žalobcu. Žalobca doporučeným listom zo dňa 05. 02. 2020 oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky, pričom ju tiež vyzval listom zo dňa 12. 02. 2020 na úhradu pohľadávky. Z uvedených dôvodov uplatňoval aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume poštovného 2 x 1,50 eura, ako aj úroky z omeškania. Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd rozhodol o návrhu žalobcu platobným rozkazom, ktorý sa nepodarilo žalovanej doručiť do vlastných rúk a žalobca na základe výzvy upomínacieho súdu navrhol, aby sa pokračovalo v súdnom konaní na príslušnom súde, v dôsledku čoho sa s poukazom na § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. platobný rozkaz zrušil. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 52 ods. 1 až 4, § 121 ods. 3, § 524 ods. 1, § 525 ods. 1 a 2, § 760 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len „OZ“), § 2 ods. 1, § 8 ods. 5 a 6 zák. č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že dňa 30. 10. 2019 o 7.36 hod. na linke č. X bolo zistené na základe hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok právnym predchodcom žalobcu - Dopravným podnikom Bratislava, že žalovaná v úseku zastávok U. cestovala bez platného cestovného lístka, a preto jej právny predchodca žalobcu uložil povinnosť zaplatiť postih 70 eur, ako aj cestovné vo výške 0,70 eura. Právny predchodca žalobcu - Dopravný podnik Bratislava, a. s. uzavrel so žalobcom rámcovú
zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 03. 04. 2019, na základe ktorej sa zaviazal postúpiť pohľadávky na žalobcu, ktoré mu vznikli z titulu nezaplateného cestovného, ako aj pokuty pri zabezpečovaní mestskej hromadnej dopravy osôb. Táto zmluva bola uzavretá na dobu určitú a to 24 mesiacov od účinnosti zmluvy. Pohľadávky mali byť žalobcovi postupované počas trvania zmluvy ako súbor pohľadávok a to mesačne. Zároveň právny predchodca žalobcu vyhlásil, že ku dňu postúpenia pohľadávok bol veriteľom dlžníkov a majiteľom pohľadávok voči dlžníkom, ktoré boli predmetom postúpenia. Z článku 3.5 rámcovej zmluvy tiež vyplývalo, že dňom uhradenia odplaty v celej výške podľa príslušnej faktúry na základe správy o postupovaných pohľadávkach nadobudol žalobca pohľadávky spolu s právami s nimi spojenými a stal sa veriteľom voči dlžníkom z postúpených pohľadávok. S pohľadávkami prešli v deň uhradenia odplaty v celej výške, podľa príslušnej faktúry na základe správy o postupovaných pohľadávkach, na postupníka aj všetky práva s pohľadávkami spojené. Listom zo dňa 05. 02. 2020 oznámil právny predchodca žalobcu, ktorého zastupoval žalobca v zmysle uzavretej rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a to článku 3.11, žalovanej, že pohľadávka vo výške 70,70 eura bola postúpená žalobcovi a to zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá medzi ním a právnym predchodcom žalobcu
- Dopravným podnikom Bratislava. Takéto oznámenie bolo dané na poštovú prepravu za účelom jeho doručenia žalovanej a to dňa 07. 02. 2020. Právny zástupca žalobcu tiež listom zo dňa 12. 02. 2020 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 70,70 eura ako aj nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, úrokov z omeškania a nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. Takáto výzva bola daná na poštovú prepravu za účelom jej doručenia žalovanej a to dňa 17. 02. 2020. Z prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji, ktorý platil od 01. 10. 2018 okrem iného zistil, že sadzba sankčnej úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka bola 70 eur, pričom k tejto sadzbe sa pripočítavala sadzba cestovného v hodnote 0,70 eura.
3. Na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili platným spôsobom /konkludentne/ zmluvu o preprave osôb v zmysle § 760 OZ, pretože žalovaná prejavila záujem, aby ju právny predchodca žalobcu prostredníctvom dopravného prostriedku prepravil do miesta určenia. Z uvedených dôvodov tak právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo na zaplatenie cestovného vo výške 0,70 eura, pretože žalovaná cestovala linkou č. X s tým, že išlo o električkovú dopravnú linku. Zmluvu o preprave osôb uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože pri jej uzatváraní právny predchodca žalobcu, ktorý je právnickou osobou, konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná uzatvárala takúto zmluvu ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Za nesporné považoval tiež, že právny predchodca žalobcu zistil pri kontrole cestovných lístkov porušenie tarifných a prepravných podmienok na strane žalovanej, pretože sa nevedela preukázať platným cestovným lístkom v dôsledku čoho vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť aj sankčnú úhradu vo výške 70 eur v zmysle prepravného poriadku právneho predchodcu žalobcu. Za nespornú označil tiež skutočnosť, že právny predchodca žalobcu uzavrel ešte pred vznikom takejto pohľadávky rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej mala byť takáto pohľadávka postúpená na žalobcu. Keďže žalobca odvodzoval aktívnu legitimáciu od zmluvy o postúpení pohľadávok preskúmal jeho legitimáciu, ako podmienku konania, na podanie žaloby. Dôvodil, že predmetná pohľadávka vznikla až po tom, ako bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mal právny predchodca žalobcu postupovať počas trvania takejto zmluvy pohľadávky, ktoré mu vzniknú z titulu nezaplateného cestovného ako aj pokuty pri zabezpečovaní mestskej hromadnej dopravy osôb. Žalobca mal v zmysle článku 3.5 rámcovej zmluvy nadobudnúť pohľadávku a stať sa veriteľom až dňom uhradenia odplaty v celej výške podľa príslušnej faktúry na základe správy o postupovaných pohľadávkach. Keďže ku dňu uzavretia rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok takáto pohľadávka ešte neexistovala a žalobca nepreukázal, že by zaplatil odplatu podľa príslušnej faktúry právnemu predchodcovi žalobcu, na základe čoho by takúto pohľadávku nadobudol, dospel k záveru, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, pretože nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Mal za to, že samotná skutočnosť, že právny predchodca žalobcu oznámil postúpenie pohľadávky žalovanej neznamenala, že nebol oprávnený preskúmať platnosť postúpenia pohľadávky, resp. existenciu pohľadávky. Zároveň poukázal na ust. § 297 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“), ktoré zakotvuje výnimku zo zásady ústnosti v spotrebiteľských sporoch. Keďže žalovaná nevyužila možnosť vo veci sa vyjadriť, v dôsledku čoho skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe nerozporovala, tak skutkové tvrdenia strán považoval za nesporné. Zároveň bola splnená podmienka, že išlo o otázky jednoduchého právneho posúdenia veci.
4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy konania jej nevznikli.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, s poukazom na § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne jeho zmeny a vyhovenia jeho žalobe. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a jeho nedostatočným odôvodnením mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Zvýraznil, že v zmysle ustanovenia § 151ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Mal za to, že súd správne v konaní zistil, a aj v samotnom odôvodnení skonštatoval, že nespornou bola skutočnosť, že právny predchodca žalobcu uzavrel ešte pre vznikom takejto pohľadávky rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok. V zmysle tejto zmluvy bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania z právneho predchodcu žalobcu postúpená na žalobcu. Ako bolo zrejmé v konaní listom zo dňa 05. 02. 2020 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že pohľadávka vo výške 70,70 eura bola postúpená žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá medzi ním a právnym predchodcom žalobcu. Takéto oznámenie bolo dané na poštovú prepravu za účelom jeho doručenia žalovanej a to dňa 07. 02. 2020. Žalovaná tieto skutočnosti nikdy nepoprela, teda tvrdil, že svoj nárok dostatočne, jasne a zrozumiteľne preukázal a jeho skutkové tvrdenia sa považujú za nesporné. Tvrdil, že v zmysle § 185 CSP súd aj bez návrhu mohol vykonať dôkazy na zistenie, či boli splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. Tvrdil, že ak mal súd v úmysle vykonávať ďalšie dôkazy v konaní mal ho vyzvať na doloženie ďalších dôkazov a dokladov. Teda by doložil faktúru, ktorej prílohou bol zoznam postúpených pohľadávok vrátane tej, ktorá je predmetom tohto konania, ako aj potvrdenie o úhrade predmetnej faktúry. Súd však bez toho, aby žalovaný namietal a popieral akékoľvek jeho tvrdenia, žalobu zamietol. Samotná žalovaná bola počas celého konania nečinná a súd aj napriek nespornosti preukázaného nároku žalobu zamietol. Ako dôkaz pripojil zoznam postúpených pohľadávok vrátane tej, ktorá je predmetom tohto konania a potvrdenie o úhrade predmetnej faktúry.
6. Žalovaná sa k odolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 70,70 eura s príslušenstvom, ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 3 eur, na tom skutkovom základe, že žalovaná dňa 30. 10. 2019 o 07.36 hod. na linke č. X, číslo vozňa XXXX, sa na výzvu kontrolného orgánu, revízora právneho predchodcu žalobcu, nepreukázala platným cestovným lístkom a odmietla tiež uhradiť cestovné vo výške 0,70 eura ako aj sankčnú úhradu za nepreukázanie platného cestovného lístka počas jazdy vo výške 70 eur na mieste samom. Kontrolujúcou osobou právneho predchodcu žalobcu, Dopravným podnikom Bratislava, tak bolo dňa 30. 10. 2019 vystavené vyhlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok č. XXXXXXXX. Následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 04. 2019 uzavretej medzi Dopravným podnikom Bratislava, a. s. a žalobcom bola pohľadávka vyplývajúca z takéhoto hlásenia postúpená na žalobcu. Žalobca doporučeným listom zo dňa 05. 02. 2020 oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky, pričom právny zástupca žalobcu ju tiež vyzval listom zo dňa 12. 02. 2020 na úhradu pohľadávky. Z uvedených dôvodov uplatňoval aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume poštovného 2 x 1,50 eur, ako aj úroky z omeškania. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. 9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces, b/ nesprávny procesný postup súdu. Nie je významný subjektívny názor odvolateľa tvrdiaceho,
že sa súd dopustil zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia. Rozhodujúci je výlučne záver odvolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Odvolací súd preto skúmal, či došlo k procesnej vade, ktorú namietal odvolateľ. Mal pri tom na zreteli, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Pojem procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť, alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti na jej konaní. Zákon priznáva relevanciu iba tým procesným pochybeniam súdu, intenzita ktorých opodstatňuje záver, že v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu bolo strane sporu znemožnené uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem procesný postup nemožno vykladať extenzívne, jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie, posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (5Cdo/157/2018, 7Cdo/35/2017).
11. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
13. Odvolací súd považuje za potrebné úvodom sa vyjadriť k odvolacím námietkam žalobcu, konkrétne k ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016. Žalobca namietal rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri § 193) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2). K vade
podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil.
14. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca) nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004).
15. V nadväznosti na citované zákonné ustanovenia sa súd prvej inštancie správne zaoberal vecnou legitimáciu strán sporu, avšak odvolací súd zastáva názor, že nesprávne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu, resp. na vynesenie záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie nevyčerpal všetky procesné možnosti nápravy absencie tejto procesnej podmienky.
16. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
17. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
18. Podľa § 187 ods. 1 a 2, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
19. Podľa § 191 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
20. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu je toho názoru, že výrok rozhodnutia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ani nezodpovedá zistenému skutkovému a právnemu stavu. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 CSP) vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené, a ktoré boli predmetom dokazovania, musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Z týchto
rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav.
21. V preskúmavanej veci došlo podľa názoru odvolacieho súdu k zásahu do práva odvolateľa (žalobcu) na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie ex offo skúmal procesné podmienky konania, aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, avšak na vynesenie uvedeného záveru nemal dostatok podkladov a ani nevyčerpal všetky procesné možnosti nápravy absencie tejto procesnej podmienky. Z obsahu spisu bolo nesporne preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili platne zmluvu o preprave osôb v zmysle § 760 OZ, ktorú správne posúdil súd prvej inštancie ako zmluvu spotrebiteľskú. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok právneho predchodcom žalobcu bolo preukázané, že žalovaná cestovala električkovou linkou č. X dňa 30. 10. 2019 bez úhrady platného cestovného lístka, preto jej právny predchodca žalobcu uložil povinnosť zaplatiť postih 70 eur ako aj cestovné vo výške 0,70 eura. V konaní bolo nesporne preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalobcom rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok a to dňa 03. 04. 2019. Z uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva nasledovné: „Bod 2.1 Predmetom zmluvy je záväzok: (a) postupcu postúpiť na postupníka pohľadávky; a (b) postupníka zaplatiť postupcovi odplatu za postúpené pohľadávky; a to za podmienok stanovených zmluvou. Bod 2.2 Pohľadávky budú postupníkovi postupované počas trvania zmluvy ako súbor pohľadávok mesačne vždy tak, aby správa o postupovaných pohľadávkach podľa článku 3 bod 3.1 zmluvy bola postupníkovi doručená najneskôr do 120. (stodvadsiateho) dňa po vzniku pohľadávky. Bod 3.1 Za účelom postúpenia pohľadávok postupca v čase najskôr od 90. (deväťdesiateho) dňa po vzniku pohľadávky a najneskôr do 120. (stodvadsiateho) dňa po vzniku pohľadávky doručí postupníkovi správu o postupovaných pohľadávkach spolu s príslušnou faktúrou na úhradu odplaty. Dňom doručenia správy o postupovaných pohľadávkach postupníkovi sa považuje správa o postupovaných pohľadávkach za potvrdenú postupníkom a začína plynúť lehota splatnosti príslušnej faktúry, pokiaľ postupník neuplatní postup podľa tohto článku bod 3.2 zmluvy. Bod 3.2 Postupník je oprávnený odmietnuť postúpenie pohľadávok, ktoré sú v čase doručenia správy o postupovaných pohľadávkach podľa tohto článku bod 3.1 zmluvy staršie ako 120 (stodvadsať) dní po vzniku pohľadávky. V prípade, ak sa postupník rozhodne odmietnuť postúpenie pohľadávok podľa predchádzajúcej vety tohto bodu tohto článku zmluvy, je povinný najneskôr nasledujúci pracovný deň po doručení správy o postupovaných pohľadávkach podľa tohto článku bod 3.1 zmluvy písomne, resp. e-mailom oznámiť postupcovi, že postúpenie pohľadávok odmieta a v akom rozsahu, pričom v takom prípade lehota splatnosti príslušnej faktúry neplynie. Bod 3.5 Dňom uhradenia odplaty v celej výške podľa príslušnej faktúry na základe správy o postupovaných pohľadávkach nadobúda postupník pohľadávky spolu s právami s nimi spojenými a stáva sa veriteľom voči dlžníkom z postúpených pohľadávok. S pohľadávkami prechádzajú v deň uhradenia odplaty v celej výške podľa príslušnej faktúry na základe Správy o postupovaných pohľadávkach na postupníka aj všetky práva s pohľadávkami spojené. Bod 3.11 Postupník je povinný bez zbytočného odkladu po postúpení pohľadávok podľa tohto článku bod 3.5 zmluvy zaslať dlžníkom oznámenia o postúpení pohľadávok. Postupca za týmto účelom udeľuje postupníkovi splnomocnenie, aby za a v mene postupcu oznámil postúpenie pohľadávok podľa tohto článku bod 3.5 zmluvy dlžníkom, ktoré postupník vo vyššie uvedenom rozsahu prijíma. Vzor oznámenia o postúpení pohľadávky predstavuje prílohu 3 zmluvy - Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy.“ Listom zo dňa 05. 02. 2020 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že pohľadávka vo výške 70,70 eura bola postúpená žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré oznámenie bolo dané na poštovú prepravu dňa 07. 02. 2020 za účelom jeho doručenia žalovanej. Žalobca tiež listom zo dňa 12. 02. 2020 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 70,70 eura ako aj nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, úrokov z omeškania a nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, ktorá výzva bola daná na poštovú prepravu za účelom jej doručenia žalovanej dňa 17. 02. 2020.
22. V nadväznosti na zistený skutkový a právny stav, v nadväznosti na tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní, a následný výrok, musí odvolací súd konštatovať, že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá zákonným pravidlám, resp. odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevykonal riadne dokazovanie na vyvodenie záveru o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. dvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie mal za to, že boli splnené citované ustanovenia zmluvy o postúpení pohľadávok. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca mal v zmysle článku 3.5 rámcovej zmluvy nadobudnúť pohľadávku a stať sa veriteľom až dňom uhradenia odplaty v celej výške podľa príslušnej faktúry na základe správy o postupovaných pohľadávkach. Keďže ku dňu uzavretia rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok takáto pohľadávka ešte neexistovala a žalobca nepreukázal, že by zaplatil odplatu podľa príslušnej faktúry právnemu predchodcovi žalobcu, na základe čoho by takúto pohľadávku nadobudol, tak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, pretože nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Tento záver súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže z citovaných ustanovení zmluvy vyplýva, že pohľadávky mohol právny predchodca postupovať aj po uzavretí tejto zmluvy, ale len v stanovenej lehote. Navyše, súd prvej inštancie v rámci ex offo skúmania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nemal dostatok podkladov na vyvodenie záveru, že žalobca nepreukázal, že by zaplatil odplatu podľa príslušnej faktúry právnemu predchodcovi žalobcu. Ak súd prvej inštancie zistil, že v konaní sa vyskytol nedostatok niektorej z podmienok, za ktorého existencie môže konať vo veci, v tomto prípade mal urobiť pre odstránenie tohto odstrániteľného nedostatku podmienky konania vhodné opatrenia. V dôsledku uvedeného odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie odňal žalobcovi jeho právo na spravodlivý proces a nedostatočne sa vysporiadal s rozpormi vo vykonanom dokazovaní. Bude povinnosťou súdu prvej inštancie odstrániť rozpory v dokazovaní v takom rozsahu, aby vykonané dokazovanie bolo dostatočným a právne jasným podkladom pre vynesenie následného rozhodnutia.
23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní a podľa § 391 ods. 2 CSP, vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).