Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10Csp-23-2021.pdf
PDF · 104.36 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti žalovanej K. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H.Y., D. H. XXX, t. č. bytom Š., Š. XX, v spore o zaplatenie 798,02 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 600 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 84 eur od 17. 8. 2018 do 23. 8. 2018 a zo sumy 600 eur od 24. 8. 2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 23. 4. 2021, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 798,02 eura, spolu s úrokom vo výške 24 % ročne zo sumy 676,15 eura od 17. 8. 2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 780,02 eura od 17. 8. 2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 6. 12. 2017 uzavrel so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru vo forme úverového rámca do výšky 5000 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve. Žalovaná vyčerpala z úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 684,80 eura, z toho 684 eur financovaním na účet predajcu a 0,80 eura poplatky. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila a uhradila len sumu 21 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok vyhlásil dňa 16. 8. 2018 mimoriadnu splatnosť úveru. Dlžná suma pozostáva z dlžnej úverovej istiny vo výške 676,15 eura, úrokov vo výške 96,10 eura, poistného vo výške 7,77 eura a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18 eur.
2. Žalovaná nevyužila svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ku podanej žalobe sa nevyjadrila, hoci bola na to vyzvaná uznesením zo dňa 11. 5. 2021, ktoré jej bolo, spolu s podanou žalobou, doručené dňa 2. 8. 2021.
3. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd na prejednanie sporu pojednávanie nenariaďoval, keďže v spore išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené oznámením zo dňa 20. 8. 2021, vyveseným na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 20. 8. 2021, zveseným dňa 27. 8. 2021, teda najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 6. 12. 2017 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb číslo 264989528068157. Podľa článku 1.1. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru do výšky schváleného úverového rámca, pričom prvé čerpanie úveru je viazané na nákup tovaru alebo služby. Účastníci zmluvy si dojednali poskytnutie úverového rámca vo výške 5000 eur, aktuálnu výšku úverového rámca 700 eur, výšku mesačnej splátky 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca, splatnosť prvej mesačnej splátky 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru, splatnosť ďalších splátok v 10. deň v mesiaci. Výška prvého čerpania predstavovala 684 eur, výška úroku 24 % ročne, RPMN 26,82 %, priemerná RPMN 21,82 %. Zmluvné strany si dojednali aj poplatok za poistenie vo výške 5,29 %. Podľa údajov, uvedených v zmluve v časti nad označením zmluvy, bol financovaný tovar označený ako TV + SAT. V článku 1.1. zmluvy, je uvedený v opise tovaru „Samsung UE49MU6272“. Podľa článku 7.1. zmluvy, v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie úveru, vrátane príslušných úrokov a poplatkov, v lehote a s účinnosťou, ktorú veriteľ určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
8. Dňa 20. 8. 2018 žalobca oznámil žalovanej, že, vzhľadom na nesplácanie poskytnutého úveru riadne a včas, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16. 8. 2018 a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 798,02 eura, pozostávajúcej z úverovej istiny vo výške 676,15 eura, úrokov, poplatkov a poistného vo výške 103,87 eura a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18 eur. Oznámenie bolo žalovanej doručené dňa 23. 8. 2018.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 1 ods. 2 prvá, druhá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. k 6. 12. 2017 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
14. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
16. Podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere.
17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p).
18. Podľa § 15 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.
19. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
21. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
22. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
23. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Y. V. R. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. V zmluve si strany sporu dojednali aj poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru vo výške 684 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v mesačných splátkach. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, žalovaná pri uzatváraní zmluvy konala ako fyzická osoba, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovanej v zmluve. Nakoľko spotrebiteľský úver bol v časti vo výške 684 eur poskytnutý výhradne na financovanie kúpy tovaru, jednalo sa o viazaný spotrebiteľský úver podľa § 15 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ aj bolo v článku 1.1. zmluvy uvedené, že predmetom zmluvy je poskytnutie revolvingového úveru, súd mal za to, že v zmluve bol dojednaný viazaný spotrebiteľský úver vo výške 684 eur, nakoľko zmluva obsahovala dojednanie o konkrétnej výške spotrebiteľského úveru, ktorý mal byť použitý výhradne na financovanie kúpy tovaru. Povinnou náležitosťou zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere, v zmysle zákonného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, je opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje. Absenciu uvedenej náležitosti citovaný zákon v zákonnom ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Súd nemal preukázané dojednanie uvedenej, zákonom stanovenej, náležitosti v zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovanou. V zmluve je ako opis tovaru uvedené „Samsung UE49MU6272“. Takto formulované dojednanie však nepredstavuje opis tovaru, na ktorý mal byť viazaný spotrebiteľský úver poskytnutý. Z formulácie dojednania nie je zrejmé, a to jednoznačným a určitým spôsobom, na aký konkrétny tovar bol poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver, jeho špecifikácia, jednotlivé komponenty, konkretizácia, množstvo. Zo zmluvného dojednania vyplýva len značka tovaru (Samsung UE49Mu6272), nie je však zrejmý ani len druh poskytnutého tovaru. Opisom sa rozumie uvedenie podstatných znakov a vlastností predmetov. Označenie tovaru, na ktorý bol poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver, však uvedenú charakteristiku nespĺňa, nakoľko neobsahuje uvedenie podstatných znakov, resp. vlastností tovaru, na ktorý bol úver poskytnutý. V texte zmluvy, nachádzajúcom sa nad označením zmluvy, je síce uvedený ako financovaný tovar „TV + SAT“, čo však taktiež nepredstavuje opis tovaru. Označenie tovaru uvedeným spôsobom je neurčité, nakoľko z neho jednoznačne nevyplýva, na aký druh tovaru mal byť úver poskytnutý (pravdepodobne TV prijímač, nie je však jasné, čo znamená označenie SAT; zrejme sa jedná o vopred predtlačené formulárové dojednanie). Navyše, uvedené dojednanie sa nachádza v časti nad označením samotnej zmluvy, kde môže pozornosti spotrebiteľa uniknúť a vzbudiť v spotrebiteľovi predstavu, že sa nejedná o podstatnú a povinnú náležitosť zmluvy, ale, naopak, o nepodstatné resp. nevýznamné dojednanie. Uvedenú skutočnosť umocňuje aj to, že ostatné povinné náležitosti zmluvy sú uvedené v článku 1 zmluvy. Keďže úver, poskytnutý žalobcom žalovanej, sa považuje, z dôvodu absencie povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákonného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch (opis tovaru, na ktorý sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje) za bezúročný a bez poplatkov, prislúchalo žalobcovi zo zmluvy len právo na vrátenie istiny úveru.
27. Podľa zákonného ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka, v spojení s prechodným ustanovením § 879v Občianskeho zákonníka, v konaniach, predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začatých po 5. 12. 2018, nemožno vymáhať premlčané právo. V zmysle dôvodovej správy ku zákonu číslo 343/2018 Z. z., ktorým bol Občiansky zákonník doplnený o uvedené zákonné ustanovenia, sa vymáhaním premlčaného práva rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Súd preto, vzhľadom na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a k tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Nakoľko medzi žalobcom a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/276/2017, podľa ktorého: „Žalobca sa svojimi odvolacími dôvodmi celkom míňa s podstatou § 103 Obč. zák., z ktorého zreteľne vyplýva dvojaké počítanie premlčacích dôb pri
dlhoch splatných v splátkach: premlčacia doba plynie samostatne vo vzťahu ku každej splátke, čo vyplýva z prvej vety tohto paragrafu; ak sa však pre nesplnenie niektorej splátky stane splatným celý dlh, plynie premlčacia doba zvyšku dlhu od splatnosti nesplatenej splátky.“ Prihliadajúc k uvedeným skutočnostiam mal súd preukázané, že nezaplatené splátky splatné v mesiacoch február, marec, apríl 2018 (keďže prvá splátka splatná dňa 10. 1. 2018 bola žalovanou uhradená), spolu vo výške 63 eur, boli v čase podania žaloby na súd, t. j. ku dňu 23. 4. 2021, už premlčané.
28. Vzhľadom na skutočnosti, uvedené v bodoch 26. a 27. odôvodnenia, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu úveru vo výške 663 eur (poskytnutý úver v sume 684 eur po odpočítaní úhrady v sume 21 eur), po odpočítaní sumy premlčaných splátok vo výške 63 eur, t. j. 600 eur. V zostávajúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Okrem premlčaných splátok a úroku, súd žalobu zamietol aj v časti uplatneného poistného vo výške 7,77 eura, nakoľko nemal preukázané platné dojednanie medzi žalobcom a žalovanou o povinnosti žalovanej platiť poistné. Žalovaná bola, podľa článku 1.1. zmluvy, povinná platiť poistné vo výške 5,29 %, bez bližšej špecifikácie, z akej sumy sa poistné percentuálnou sadzbou vypočítava. Až v článku 6.2. zmluvy, ktoré nepredstavuje individuálne zmluvné dojednanie, nakoľko sa jedná o formulárové dojednanie, ktoré bolo vopred žalobcom ako dodávateľom pripravené, bez možnosti žalovanej ako spotrebiteľa ovplyvniť jeho obsah, je uvedené, že poistné je vyjadrené percentom z mesačnej splátky. Nie je však zrejmé, z akej sumy mesačnej splátky je uvedené poistné vypočítané, t. j. či z výšky dojednanej mesačnej splátky uvedenej v časti článku 1.1. zmluvy, resp. či dojednaná mesačná splátka už v sebe zahŕňa poistné. V takomto prípade však v zmluve absentuje dojednanie o výške mesačnej splátky bez poistného. Dojednanie o výške poistného preto považoval súd za neurčité a nezrozumiteľné, nakoľko jeho obsah bol nejasný a nebolo možné ho ustáliť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dôsledkom neurčitosti a nezrozumiteľnosti dojednania je jeho neplatnosť. Súd podanú žalobu zamietol aj v časti uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18 eur, nakoľko žalobca nepreukázal dôvodnosť uvedeného nároku. Žalobca v žalobe dostatočným spôsobom nešpecifikoval, aké konkrétne náklady si voči žalovanej uplatňuje a z ktorých konkrétnych čiastkových nárokov pozostávajú, ani vznik uvedených nákladov žiadnym spôsobom nepreukázal.
29. Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške 5 % ročne, ktorá bola v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, a to od 17. 8. 2018, t. j. od dátumu uplatneného v žalobe, do 23. 8. 2018 zo sumy nezaplatenej istiny 84 eur (splátky splatné od mája do augusta 2018, t. j. 4 x 21 eur), prihliadajúc ku skutočnosti, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaná prevzala dňa 23. 8. 2018, kedy došlo k jeho účinnosti, a teda až od 24. 8. 2018 prislúchalo žalobcovi právo na úroky z omeškania z celej zosplatnenej istiny, t. j. zo sumy 600 eur. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu zamietol.
30. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal v spore úspešnejšiemu žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v spore predstavoval 600 eur, čo percentuálne činí 75 %, jeho neúspech predstavoval 198,02 eura, čo percentuálne činí 25 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval 50 % (75 % - 25 %). Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.