Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/52/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: C. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., A.. L. XXXX/ XX, o vymoženie 182,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 23. januára 2014, č. k. -30, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrhy oprávnenej na prerušenie konania z a m i e t a .

Povinný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd prvej inštancie návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol. Oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. P. G. trovy exekúcie vo výške 165,11 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení právne odôvodnil poukazom na ust. , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej v rozhodnutí len „Exekučný poriadok“, „EP“), a , , , ďalej v rozhodnutí aj len „OZ“). V odôvodnení uznesenia ďalej uviedol, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhala voči povinnému vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice číslo N XXXX/ XXXX, NZ XXXXX/XXXX spísanej dňa 25. 12. 2005 notárom I.. M. C.. Dňa 31. 05. 2006 poveril súdneho exekútora JUDr. P. G. vykonaním exekúcie. Preskúmaním exekučného titulu zistil, že v notárskej zápisnici bol povinný zastúpený C.. P. T., advokátom, ako splnomocneným zástupcom uvedeným v zmluve o úvere č. XXXXXXX, ktorá bola prílohou notárskej zápisnice v mene povinnej osoby, a ktorý uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého bolo možné vykonať exekúciu. Argumentoval, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že skutkový a právny základ exekučného titulu bola práve zmluva o úvere č. XXXXXXX uzatvorená účastníkmi konania dňa 17. 03. 2005, ktorou sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 863,04 eura a povinný sa zaviazal zaplatiť mu túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 697,07 eura, spolu 1 560,11 eura v 10 mesačných splátkach po 156,01 eura. Zároveň povinný na formulárovom tlačive podpísal i splnomocnenie pre Mgr. P. T., advokáta, aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo v tom čase možné predpokladať. Rezultoval, že v predmetnej

veci povinný nebol osobne prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorý potom neobsahoval jeho osobné vyhlásenia, ale zastupoval ho advokát C.. P. T., ktorému povinný udelil splnomocnenie v zmluve o úvere zo dňa 17. 03. 2005. Splnomocnenie bolo súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri poskytovaní úverov pre dlžníkov. Zastal názor, že pokiaľ dlžník nebol priamo prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konal prostredníctvom zástupcu, mal tomuto zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať a nasl. s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Teda takéto plnomocenstvo muselo spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú notársku zápisnicu, t. j. muselo byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníkom pre advokáta C.. P. T. v zmluve o úvere zo dňa 17. 03. 2005 tieto náležitosti nemalo, nebol v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinného uznať a táto okolnosť robila predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Plnomocenstvo zo dňa 17. 03. 2005, ako súčasť úverovej zmluvy, považoval za nejasné a neurčité a ako také potom neoprávňovalo advokáta C.. P. T., ako zástupcu povinného, uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou. Dodal, že zmluva o úvere zo dňa 17. 03. 2005 predstavovala predtlačený formulár, ktorý sa vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už obsahovala i predtlačený text, že dlžník splnomocňuje advokáta C.. P. T.. Už táto skutočnosť preukazovala, že C.. P. T. ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať so spoločnosťou veriteľa (oprávneného), čo oprávnene vyvolalo pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu C.. P. T. neboli v rozpore so záujmami povinného, ktorého by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Uviedol, že v prípade nesplnenia podmienok uvedených v je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný ( ), a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Absencia vyššie uvedených náležitostí notárskej zápisnice, ako aj plnomocenstva, mala za následok absolútnu neplatnosť notárskej zápisnice a spôsobila, že notárska zápisnica nebola spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky Exekučného poriadku, preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

3. Rozhodnutie o trovách exekúcie právne oprel o , a , Exekučného poriadku, , veta prvá, (ďalej v rozhodnutí len „OSP“) a dôvodil, že nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, na základe ktorého súd exekúciu ako neprípustnú zastavil, tak uložil oprávnenému povinnosť uhradiť nevyhnutné trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v sume 165,11 eura (vrátane DPH), ktoré pozostávali: A/ z odmeny 31,87 eura (vrátane 20% DPH) eura za 4 hodiny účelne vynaložené na exekúciu - a vyhl. č. (ďalej v rozhodnutí len „vyhláška“) - t. j. 4 x 6,64 eura (upovedomenie o začatí exekúcie - 40 min., príprava podkladov na súpis hnuteľných vecí - 60 min., žiadosť o udelenie súhlasu k vykonaniu exekúcie predajom nehnuteľnosti - 30 min., záznam o vyvesení upovedomenia na úradnej tabuli - 20 min., upovedomenie o začatí exekúcie zriadením ex. záložného práva - 40 min., upovedomenie o začatí exekúcie predajom spoluvlastníckeho podielu - 40 min.), B/ z odmeny za úkony podľa , a cit. vyhl. - 6 x 3, eura v sume 23, eura (vrátane 20% DPH) za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, každé zisťovanie majetku povinného, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé zisťovanie bydliska povinného, C/ náhrady hotových výdavkov podľa cit. vyhlášky - poštovné vo výške 45, eura, spotrebný materiál vo výške 8, eura, cestovné vo výške 49, eura (na trase E. - B. a späť, 160 km x 0,26 eura = 41,60 eura + 20 % DPH), náhrada za stratu času 5,53 eura (7 polhodín x 0,66 eura + 20 % DPH). Priznanie dane z pridanej hodnoty z odmeny a náhrady hotových výdavkov exekútora odôvodnil tým, že súdny exekútor bol v čase rozhodovania súdu platiteľom dane z pridanej hodnoty a nakoľko uplatnené trovy exekúcie neboli platené v mene a na účet fyzickej alebo právnickej osoby, pre ktorú sa zdaniteľné plnenie uskutočňovalo, ale išlo o sumy podliehajúce u súdneho exekútora dani z pridanej hodnoty. Nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za žiadosť o udelenie poverenia - 30 min., žiadosti o súčinnosť

- celkovo 130 min., s poukazom na to, že by priznaním časovej odmeny došlo k duplicitnému priznaniu odmeny, nakoľko za uvedené úkony priznal paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky. Súdnemu exekútorovi nepriznal i časovú odmenu za spracovanie vzniknutých trov

- 30 min. a za vrátenie poverenia - 30 min., nakoľko uvedené úkony nepovažoval za výkon exekučnej činnosti, za ktorú by bolo možné priznať odmenu, s poukazom na to, že v zmysle § 25 cit. vyhlášky, je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

4. K návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora, podanom dňa 31. 05. 2012 v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, dôvodil, že tento návrh zamietol vzhľadom na to, že preskúmaním zákonnosti exekučného titulu zistil, že notárska zápisnica bola neplatným právnym úkonom, čo spôsobilo neprípustnosť vykonávanej exekúcie, keďže absentoval v konaní riadny exekučný titul, na ktorého podklade by bolo možné exekúcie vykonávať.

5. Oprávnená napadla uznesenie v zákonnej lehote odvolaním, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie rozhodol nad rámec zverenej právomoci v zmysle (ďalej aj „OSP“). Tvrdila, že súd prvej inštancie svojím postupom odňal oprávnenej možnosť konať pred súdom v zmysle v spojení s . Mala za to, že vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože prvoinštančný súd nevykonal náležite dokazovanie. Namietala aj to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Dôvodila, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Podľa názoru oprávnenej notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť, a preto ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Poznamenala, že postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Podľa názoru oprávnenej platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Okrem toho poukázala aj na to, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť a meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Pre prípad nestotožnenia sa s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá vo vyššie uvedenej argumentácii, žiadala postupom podľa prerušiť konanie a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Exekučný súd porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh. Tvrdila, že postupom exekučného súdu, ako aj napadnutým uznesením došlo k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Ďalej namietala, že nemala možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o jej právnom postavení a nebola oboznámená s tým, že súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jej právach, nebola oboznámená s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že plnomocenstvo udelené povinným je neprijateľnou podmienkou. Tento záver súdu neobstojí, nakoľko povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky. Preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh. V tejto súvislosti poukázala na to, že povinný, ako dlžník, mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle ust. (ďalej aj „“) v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením, a preto naň nemožno aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. . Mala za to, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné a neznamená stratu možnosti výkonu určitého práva. Uviedla, že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok vznikol. Zdôraznila, že súd je povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. v odvolaní zároveň navrhla prerušiť konanie podľa a Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť

exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?, 2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“.

6. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.

7. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím (ďalej aj „“), došlo v súlade s k zrušeniu . Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla. ´

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote ( ), a že spĺňa náležitosti a nasl. , preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa potvrdil. Výrok, ktorým bol návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietnutý, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

9. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd v zmysle a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

14. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že za návrh na začatie konania sa považuje návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zo spisu nevyplýva, že by v exekučnom konaní bolo už rozhodnuté. Exekučný súd nerozhodoval o rovnakej žiadosti toho istého súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov. K tvrdeniu oprávnenej, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom odvolací súd dodáva,

že v štádiu, pri ktorom súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, súd v tomto štádiu nevykonáva dokazovanie, postačuje totiž, aby boli rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na uvedené, oboznamovanie sa s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní. Súd pri zastavení exekúcie skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie. Ak je na zistenie dôvodov potrebné vykonať dokazovanie, exekučný súd je povinný nariadiť pojednávanie. Ak je však možné rozhodnúť na základe právneho posúdenia veci bez vykonávania dokazovania, pojednávanie nie je potrebné. Exekučné konanie má charakter sporového konania, ktorý sa prejavuje v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávnenou a povinným, či možno vykonávať exekúciu. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd v 3 rovinách a to, ako spor o začatie exekúcie, spor o zastavení exekúcie a odklad exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade prvoinštančný súd nemal dôvod vo veci nariadiť pojednávanie, vykonávať dokazovanie na pojednávaní, preto ani túto vadu konania odvolací súd nezistil.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnená svojím návrhom zo dňa 12. 03. 2006, požiadala súdneho exekútora I.. P. G., so sídlom Exekútorského úradu v E., P. G. XX/X, o vykonanie exekúcie voči povinnému pre vymoženie sumy 182,56 eura spolu s príslušenstvom. Za exekučný titul označila Notársku zápisnicu č. N 6994/2005, NZ 68109/2005, napísanú dňa 25. 12. 2005 notárom I.. M. C.. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 19. 04. 2006 súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojila návrh na vykonanie exekúcie, Notársku zápisnicu tvoriacu exekučný titul a Zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa 17. 03. 2005. Súd prvej inštancie poveril dňa 29. 05. 2006 súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

16. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, účinného v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

17. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, účinného v čase začatia exekučného konania, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

18. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, účinného v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

19. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, účinného v čase začatia exekučného konania, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

20. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

21. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

22. Podľa , zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

23. Podľa , zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

24. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd je povinný zaoberať sa v každom štádiu exekučného konania tým, či tu nie je nejaká prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným právom. Ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky exekučného titulu, ide síce o pochybenie exekučného súdu, ktorý predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví, príp., zastaví v časti. Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom. Keďže v danom prípade išlo o absolútne neplatný právny úkon a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, súd prvej inštancie mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

26. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle tvorilo prekážku veci rozsúdenej, a preto námietku oprávnenej, že súd prvej inštancie posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, vyhodnotil ako nedôvodnú, rovnako tak považoval za nedôvodnú aj námietku oprávnenej, že platnosť predmetného plnomocenstva bola posúdená notárom. Zdôrazňuje, že súd nie je viazaný právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice.

27. Podľa rozhodnutia NS SR 58/1997 súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -19 zo dňa 23. 11. 2011, v ktorom tento uviedol, že súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr., aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

28. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorý je najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice, pretože až tento prejav vôle povinného, robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu.

29. Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice nie je platné. Splnomocnenie C.. P. T. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu je uvedené v predtlači Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 17. 03. 2006, a tak povinná osoba nemala možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a už podpisom zmluvy sa vopred vzdala svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Nie je z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpenému. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie, a ani nemohol splnomocniť inú osobu na uznanie dlhu. V čase spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu už musí právny záväzok existovať. Notárska zápisnica nespĺňala požiadavky uvedené v § 41 ods. 2 EP. Aby bola notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti spôsobilým exekučným titulom, mala byť spísaná povinnou osobou a oprávnenou, a v

žiadnom prípade nemohla byť spísaná Mgr. P. T. nakoľko notársku zápisnicu ako exekučný titul možno spísať iba s povinnou osobou, prípadne s osobou, ktorej povinná osoba udelila na tento prípad špeciálne plnomocenstvo, ktoré ju osobitne splnomocňuje na podpísanie notárskej zápisnice. Podpis na takomto plnomocenstve musí byť notárom osvedčený. Právny záväzok a ďalšie zákonom požadované náležitosti musia byť v notárskej zápisnici špecifikované najmä z hľadiska obsahu. Výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a exekúciou je podstatnou náležitosťou notárskej zápisnice. Ide o jednostranný a neodvolateľný úkon povinnej osoby. Keďže v notárskej zápisnici absentuje podstatná náležitosť, nedá sa táto považovať za spôsobilý exekučný titul a preto je exekúcia neprípustná a musí byť zastavená. Notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnená domáhala nároku voči povinnej osobe, nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže odporuje zákonu, konkrétne , a . Taktiež z ustanovenia jasne vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie povinného o splnomocnení Mgr. T. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene povinného uznal záväzok, považoval súd za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom.

30. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, preto odvolací súd rozhodnutie v napadnutých výrokoch z vyššie uvedených dôvodov, ako vecne správne v zmysle , potvrdil.

31. Nakoľko oprávnená podala návrhy na prerušenie konania podľa a ( ), odvolací súd bol povinný o týchto návrhoch rozhodnúť.

32. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

33. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k špeciálnym právnym predpisom, pričom ustanovenia sa aplikujú v prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. Prerušenie konania Exekučný poriadok upravuje v , a to tak, že výslovne zakotvuje, že exekučné konanie nemožno prerušiť. Z uvedeného dôvodu je podanie návrhu na prerušenie konania neprípustné. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis.

34. Odvolací súd navyše dodáva, že je vecou vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť nevyhnutnosť rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predloží Súdnemu dvoru EÚ. V prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko všetky otázky, ktoré oprávnená vo svojom návrhu uvádzala sú už konštantnou judikatúrou vyriešené, z čoho vyplýva, že nie je záujem na tom, aby sa odpovedalo na otázky už zodpovedané (doktrína acte éclaire - konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené), a že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (doktrína acté clairé - konanie jasné alebo zrozumiteľné).

35. Prvou otázkou, ktorá mala byť podľa návrhu oprávneného SD EÚ predložená, je otázka, či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? Uvedenú otázku považuje odvolací súd za čisto akademickú, nemajúcu základ v prejednávanom spore, a teda nespôsobilú ovplyvniť jeho výsledok, keďže je zrejmé, že v danom prípade advokát zastupoval povinného dlžníka pri uznaní záväzku z úveru v notárskej zápisnici neplatne (k tomu dôvody vyššie v časti, v ktorej odvolací súd vykonával meritórny odvolací prieskum preskúmavaných výrokov uznesenia súdu prvej inštancie), čím nebola splnená zákonná podmienka v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku predpisujúceho povinný obsah notárskych zápisníc ako podmienky pre uznanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

36. Druhou otázkou, ktorá mala byť podľa odvolateľa SD EÚ predložená, je otázka, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. K uvedenému odvolací súd uvádza, že Súdny dvor EÚ už vo veci R. (C-168/05) a vo veci M. (C-240/98 až C-244/98) uviedol, že systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Ešte ďalej išiel SD EÚ v judikáte vo veci Pohotovosť (C-76/10), kde v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Z citovaných judikátov SD EÚ je zrejmé, že ustálená judikatúra SD EÚ pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Uvedené posúdenie bol odvolací súd spôsobilý uskutočniť sám, na základe už existujúcej konštantnej judikatúry SD EÚ, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ.

37. Pokiaľ ide o uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách exekúcie, odvolací súd dáva do pozornosti nasledovné.

38. Podľa poslednej vety (účinného v čase podania odvolania), ak odvolanie bolo podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

39. Podľa poslednej vety , odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

40. V zmysle novej právnej úpravy podľa (účinného od 01. 07. 2016) ustanovenie stanovuje výnimky z tohto základného pravidla i keď nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti . Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonom, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. To znamená, že v danom prípade je potrebné účinky podania odvolania posudzovať podľa právnej úpravy stanovenej vo vtedy platnom .

41. Právne účinky úkonov vykonaných do nadobudnutia účinnosti zostávajú zachované (, ), čo je aj daný prípad, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie

č. k. -30 bolo vydané dňa 23. 01. 2014 vyšším súdnym úradníkom a odvolanie oprávnenej bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 13. 02. 2014.

42. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že podaním odvolania oprávnenou nastali právne účinky podaného odvolania, pretože odvolanie oprávnenej bolo podané v zákonnej lehote a oprávnenou osobou. Účinky takto podaného odvolania spôsobili zrušenie výroku uznesenia o trovách exekútora priamo zo zákona, v dôsledku čoho bolo v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy potrebné, aby vo veci opätovne rozhodol zákonný sudca. Odvolací súd teda ani za stavu, že prišlo k zmene procesnej právnej úpravy Občianskeho súdneho konania, nemôže v odvolacom konaní rozhodovať o predloženom odvolaní v časti trov exekúcie, keďže toto odvolanie svojimi účinkami priznanými za právnej úpravy ust. spôsobilo zrušenie uznesenia vo výroku o trovách exekúcie.

43. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v súčasnosti neexistuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd prvej inštancie rozhodol o trovách exekúcie, pretože došlo ex lege k jeho zrušeniu, keďže o trovách exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník a proti ktorému uzneseniu nie je zo zákona prípustné odvolanie. Preto opätovne musí rozhodnúť sudca s konečnou platnosťou a proti jeho rozhodnutiu odvolanie prípustné nie je.

44. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania principiálne by bolo namieste priznanie náhrady trov odvolacieho konania povinnému podľa v spojení s . V danej veci však možnosť priznania náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že povinnému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).