Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ek/456/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: S.. E. J., R.. XX.XX.XXXX, T. D. Ľ.O. XXXX/X, XXX XX D.-W., práv.zast.: Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom Zámocká 6954/5, 811 01 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35943882, proti povinnému: Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 814 90 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 50668277, o vymoženie 100.000,- Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, so sídlom exekútorského úradu Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.

II. Súd oprávnenému priznáva nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 428,33 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.02.2021 domáhal od povinného vymoženia 100.000,- Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. zo dňa 29.11.2010.

2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súd dňa 17.05.2021 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútorova JUDr. Ivana Nestora, so sídlom exekútorského úradu Haburská 49/A, 821 01 Bratislava.

3. Povinný podal v zákonnej lehote u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že nevlastní žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Hnuteľný, resp. nehnuteľný majetok, ktorý má v správe kancelária najvyššieho súdu bol obstaraný z prostriedkov zo štátneho rozpočtu, resp. z finančných prostriedkov poskytnutých z fondov Európskej únie, pričom tento majetok nepodlieha výkonu rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené žiadal exekúciu zastaviť.

4. K uvedenému podaniu sa vyjadril aj oprávnený, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasil a súčasne si uplatnil aj náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie spolu s jeho prílohami dospel k záveru, že je nedôvodný. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že k návrhu na vykonanie exekúcie musí oprávnený pripojiť rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

11. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- Eur ako aj náhradu trov konania vo výške 4.566,- Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Exekučný titul predložený oprávneným bol zároveň opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, vydanou Okresným súdom Bratislava I, ktorou bolo potvrdené že exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 05.02.2011 a vykonateľnosť dňa 08.02.2011.

12. Povinný vo svojom návrhu uvádza ako dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená skutočnosť, že nevlastní žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii a teda požíva akúsi „exekučnú imunitu.“ K uvedenej argumentácii povinného súd uvádza, že ustanovenia Exekučného poriadku vymedzujú majetok, ktorý požíva tzv. absolútnu exekučnú imunitu. Exekučnoprávna imunita v zmysle týchto zákonných ustanovení sa nevzťahuje na príslušný subjekt, ale na konkrétny majetok. Tvrdenie povinného, že požíva absolútnu exekučnú imunitu nie je správne, nakoľko zákon v tomto prípade neposkytuje úplné vyňatie štátu resp. konkrétnych štátnych orgánov z exekúcie tým, že by ich explicitne uvádzal ako subjekty, proti ktorým je exekúcia absolútne neprípustná. Z exekúcie sú vylúčené podľa zákona len konkrétne časti majetku, čo úplne nevylučuje možnosť existencie majetku, ktorý zo zákona z exekúcie vylúčený nie je. Z exekúcie v danom prípade nie je vylúčený konkrétny subjekt, dokonca ani celý jeho majetok, ale len jeho jednotlivé časti - veci, práva a pohľadávky. Priznaním absolútnej exekučnej imunity tak, ako to navrhuje povinný, by sa z legitímnych nárokov na výkon priznaného práva, ktoré bolo oprávnenému priznané na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, stali práva a nároky bez reálneho obsahu. Ustálená štrasburská judikatúra pritom konštatuje, že práva priznávané dohovorom musia byť právami reálnymi a účinnými a že teda ich obsahové a významové „vyprázdnenie“ či už v dôsledku konania, resp. nekonania normotvorcu alebo v dôsledku konania, resp. nekonania orgánu aplikácie práva je v rozpore s touto základnou interpretačnou a aplikačnou zásadou. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky -27 „...vymedzený obsah

základného práva na súdnu ochranu sa uplatňuje aj v nútenom výkone súdneho a iného rozhodnutia. Aj vo výkone rozhodnutia alebo v súdnej exekúcii sa musí zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom. K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle citovaného článku dochádza až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Efektívnosť výkonu tohto základného práva vyžaduje, aby všeobecný súd konal objektívne, vylúčil náhodné alebo svojvoľné uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie, a ak prijme rozhodnutie, aby pritom vychádzal z toho, čo objektívne zistil ... exekučnoprávna imunita v zmysle už citovaných zákonných ustanovení sa vzťahuje nie na príslušný subjekt, ale na konkrétny majetok. Zákon v tomto prípade neposkytuje súdom ako štátnym rozpočtovým organizáciám úplné vyňatie z exekúcie tým, že by ich explicitne uvádzal ako subjekty, proti ktorým je exekúcia absolútne neprípustná. Z exekúcie sú vylúčené podľa zákona len konkrétne časti majetku, čo úplne nevylučuje možnosť existencie majetku, ktorý zo zákona nie je vylúčený z exekúcie...“. Je na exekútorovi zvoliť si spôsob exekúcie a až potom je možné zistiť, či tento spôsob by viedol k postihnutiu majetku (vecí, práv a pohľadávok), ktoré sú podľa príslušných právnych predpisov vylúčené z exekúcie. Právnou podstatou súdnej exekúcie je ručenie povinnej osoby za nútene vymáhané nároky celým jej majetkom s výnimkou toho majetku, ktorý je preukázateľne (skutkovo) podľa osobitných zákonov vylúčený z exekúcie. Z exekúcie v danom prípade nie je vylúčený konkrétny subjekt, dokonca ani celý jeho majetok, ale len jeho jednotlivé časti (veci, práva a pohľadávky). Inými slovami, ak by súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel z dôvodu, že jeho majetok nie je možné postihnúť výkonom rozhodnutia, súd by takýmto rozhodnutím v celom rozsahu vylúčil možnosť súdnej exekúcie na majetok povinného bez toho, aby bolo spoľahlivo preukázané, že povinný nemá iný majetok, ktorý z exekúcie vylúčený nie je.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že ho v celom rozsahu zamietol.

14. Podľa § 199a ods. 1,2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

15. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

16. Podľa § 199d ods. 1,2 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

17. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

18. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

19. Podľa v znení (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa , ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

21. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia oprávneného boli dôvodné, nakoľko súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel a preto priznal náhradu týchto trov oprávnenému (1 polovičný úkon právnej služby po 346,07 Eur + 10,87 Eur režijný paušál + 20% DPH) ako procesne úspešnej strane. Súd na ich náhradu zaviazal povinného ako účastníka, ktorý vo veci nemal úspech. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie pre povereného súdneho exekútora.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.