Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_29Sa-8-2020.pdf
PDF · 143.23 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobcu Ing. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, bytom F. XXX/XX, T., zastúpeného Mgr. F. S., advokátkou so sídlom H. XXXX/XXX, S. nad D., proti žalovanému Okresnému úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-B zo dňa 02. apríla 2020,
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov č. OU-TN- B zo dňa 02. apríla 2020 a rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-TN-B.-XXXX/XXXXXX-XXX/BLA zo dňa 02. decembra 2019 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-TN- B.-2019/017082-009/BLA zo dňa 02. decembra 2019 vo veci uloženia pokuty za spáchaný správny delikt. Zároveň žiadal zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. 2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že žalovaný neuviedol ani nezdôvodnil, prečo neposudzoval konania ako priestupok, konal účelovo a svojvoľne s tým, že sa zameral len na to, aby mohol aplikovať ustanovenie zákona č. 488/2013 Z.z., ktoré mu umožňuje uložiť vyššiu sankciu v prípade správneho deliktu oproti sankcii v prípade priestupku, čím ale porušil základné pravidlo správneho konania uvedené v § 3 ods. 4 a aj v § 3 ods. 5 zákona o správnom konaní. Žalovaný sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného uvedenej v odvolaní keď uvádzal, že akékoľvek trestanie za porušenie právnych povinností, vrátane trestania v správnom práve, musí vychádzať zo všeobecných princípov trestania, kde okrem iného sa dbá prísne na určenie konkrétneho subjektu, ktorý porušil právnu povinnosť. Princíp tzv. objektívnej zodpovednosti, kedy za porušenie právnej povinnosti zodpovedá aj ten, kto sa nedopustil porušenia právnej povinnosti, prevzal do svojho znenia aj zákon č. 488/2013 Z.z. v § 10a, to však ale neznamená, že aplikovanie tohto ustanovenia má prednosť pred trestaním konkrétnej individuálnej fyzickej osoby. Objektívna zodpovednosť sa má aplikovať v prípadoch, keď nie je možné individualizovať konkrétnu osobu, ktorá porušila právnu povinnosť. Žalovaný rozhodol nezákonne o uložení pokuty vo výške 150,- €, nakoľko k tomuto uloženiu pokuty došlo v rozpore s § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. v platnom znení, pretože rozkaz nebol vydaný bezodkladne. Podľa tvrdenia žalovaného sa tento dozvedel o porušení zákona žalobcom dňa 18.04.2019, ale rozkaz vydal až dňa 13.05.2019, teda po uplynutí 25 dní; v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov nemožno považovať za bezodkladný úkon taký, ktorý je vydaný tesne pred
uplynutím jedného mesiaca. Za bezodkladný čas sa všeobecne považuje čas počítaný v dňoch a nie týždňov. Žalovaný sa reálne dozvedel o porušení zákona už 30.04.2017, a to prostredníctvom kontroly fotozáznamu zo dňa 30.04.2017 vykonanej správcom výberu úhrady diaľničnej známky. Je právne irelevantné, že tento záznam si vybral zo zásobníka záznamov žalovaný až 18.04.2019. Žalovaný teda konal v rozpore s § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z.. Žalovaný vydal rozhodnutie, ktoré nezohľadňuje zásady, podľa ktorých sa vec má vybaviť a prejednať spravodlivo a v primeranej lehote, zbytočne čakal až 2 roky, hoci vec mohol vybaviť bezodkladne, pretože záznam bol materializovaný už 01.05.2017, pričom jeho odkladanie s vybavením veci nemalo objektívny charakter, ale rýdzo subjektívny, keď podľa vyjadrenia žalovaného tento pre veľký nával práce nestíhal vydávať rozhodnutia. Žalovaný v napádaných rozhodnutiach sa nevyjadroval k argumentom žalobcu (uplynutie premlčacej doby, dôvod neprejednania porušenia zákona ako priestupku, ale ako správny delikt, porušenie povinnosti vydať rozkaz bezodkladne) priamo, ale vyhýbavo, keď uvádzal len znenie zákona, ktoré ho oprávňovalo konať tak, ako rozhodol v napádaných rozhodnutiach.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na ustanovenia § 4 ods. 2 a § 10 a ods. 1 zákona o diaľničnej známke s tým, že právnym dôvodom zákonného postihu je nesplnenie si povinnosti prevádzkovateľa vozidla uhradiť diaľničnú známku. Žalobca nepredložil k svojmu tvrdeniu žiadne dôkazné listiny, ktoré by preukazovali to, že si splnil zákonnú povinnosť zakúpením diaľničnej známky so záujmom užívať vymedzené úseky ciest v časovom období, na ktoré sa diaľničná známka vzťahovala. Žalovaný mal za to, že sa riadne vysporiadal so všetkými podkladmi, vychádzal z dôkazov porušenia povinností, ktorým je záznam o vykonaní kontroly č. XXXXXXX zo dňa 01.05.2017 a z dvoch fotografií, kedy bolo zistené a preukázané, že žalobca dňa 30.04.2017 v čase o XX:XX:XX hod. užíval vymedzený úsek cesty S XXX,X km, smer RK, vozidlom EČV:U bez úhrady diaľničnej známky, čím spáchal správny delikt podľa § 10 a ods. 1 zákona o diaľničnej známke. Žalovaný ďalej uviedol, že rozkaz o uložení pokuty bol vydaný dňa 13.05.2019 podľa § 11 ods. 1 zákona o diaľničnej známke. O porušení povinnosti v zmysle predmetného zákona sa prvostupňový správny orgán dozvedá priebežne prostredníctvom jednotného informačného systému v cestnej doprave (ďalej len JISCD) momentom zobrazenia podnetu v zásobníku práce, prijatím podania. JISCD ako elektronický systém pracuje presne a nepretržite, automaticky ukladá pokuty na základe objektívnej zodpovednosti a na základe dôkazov z vykonanej kontroly. Prvostupňový správny orgán spracúva tieto podnety so záznamom z kontroly vykonanej správcom výberu úhrady mýta prostredníctvom JISCD, a to systematicky a postupne, podľa dátumu a času spáchania správneho deliktu, v lehote do dvoch rokov po tom, ako sa dozvedel o porušení povinnosti (t.j. od toho momentu začína plynúť subjektívna lehota pre uloženie pokuty), najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Na základe týchto skutočností bol dňa 18.04.2019 vytvorený v JISCD podnet pre prvostupňový správny orgán na schválenie rozkazného konania a rozkaz o uložení pokuty bol vydaný dňa 13.05.2019, a teda neuplynula dvojročná premlčacia lehota na uloženie predmetnej pokuty. Z uvedeného teda vyplýva, že prvostupňový správny orgán neporušil ustanovenie § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke. Ak Okresný úrad zistí spáchanie správneho deliktu podľa § 10 a ods. 1 a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške 150,- €. Rozkaz o uložení pokuty bol vystavený a pokuta uložená v zmysle platných ustanovení zákona o diaľničnej známke a zákona o správnom konaní. Podľa § 10a ods. 8 zákona o diaľničnej známke prvostupňový správny orgán môže začať konanie o uložení pokuty do dvoch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď toto porušenie nastalo. Žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla bola uložená pokuta za správny delikt podľa § 10a ods. 1 zákona diaľničnej známke, pretože si nesplnil povinnosť, a to úhradu diaľničnej známky. Táto skutočnosť nebola ani sporná, pretože žalobca síce už k odporu doručenému prvostupňovému správnemu orgánu dňa 06.06.2019 priložil listinný dôkaz o zakúpení diaľničnej známky s dátumom jej úhrady dňa 04.05.2017 s platnosťou od 04.05.2017 do 31.01.2018, avšak žalobca užíval vozidlom EČV: U vymedzený úsek cesty D1 bez úhrady diaľničnej známky už dňa 30.04.2017, t.j. 4 dni pred zakúpením predmetnej diaľničnej známky, čím odvolateľ jasne porušil ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z.. Prvostupňový správny orgán vydal odporom napadnutý rozkaz č. OU-TN-B.-XXXX/XXXXXX dňa 13.05.2019, t.j. bez ďalšieho konania, na základe informácie o spáchaní správneho deliktu zo dňa 30.04.2017, prijatej dňa 18.04.2019 v JISCD. Ďalej uviedol, že subjektívna dvojročná lehota začína plynúť odo dňa, keď sa prvostupňový správny orgán príslušný na uloženie pokuty dozvedel o porušení povinnosti podľa zákona o diaľničnej známke. Objektívna trojročná lehota, kedy prvostupňový správny orgán môže najneskôr uložiť pokutu, začína plynúť od objektívnej skutočnosti, ktorou je porušenie povinnosti podľa
zákona o diaľničnej známke. V tomto konkrétnom prípade sa prvostupňový správny orgán o porušení povinnosti, ktorá nastala dňa 30.04.2017 v čase o 22:07:44 hod., reálne dozvedel až dňa 18.04.2019 a dvojročná subjektívna lehota začala plynúť odo dňa nasledujúceho po prijatí podania informácie o porušení do JISCD. V rámci plynutia tejto lehoty a v súlade so zákonom bolo začaté konanie o uložení pokuty. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa o porušení zákona dozvedel už 30.04.2017, považoval za vecne nesprávne. Záznamy o vykonaní kontroly vrátane príslušných fotografií sú vyhotovované aj kamerovým systémom Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ktorá je podľa § 8 ods. 1 zákona o diaľničnej známke správcom výberu úhrady diaľničnej známky a v súlade s § 9 ods. 10 zákona o diaľničnej známke vykonáva kontrolu dodržiavania povinností prevádzkovateľa vozidla a vodiča podľa tohto zákona stacionárnymi elektronickými zariadeniami a mobilnými elektronickými zariadeniami. Vozidlá zaznamenávané kontrolným systémom sú následne podrobené Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. automatickej a tiež manuálnej kontrole, ktorá spočíva v porovnaní s databázou vozidiel, ktoré majú uhradenú diaľničnú známku vozidiel, ktoré sú od úhrady diaľničnej známky oslobodené. Následne sa tieto informácie odosielajú do JISCD, ktorý je prevádzkovaný Ministerstvom dopravy a výstavby SR. Vzhľadom na kontrolný systém v rámci Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. skutočnosť, že v zákone o diaľničnej známke je pri správnych deliktoch absorpčná lehota jeden mesiac a s poukazom na fakt, že nebolo možné predpokladať a očakávať takéto množstvo porušení povinnosti, záznamy o kontrole sa neodosielajú do JISCD bezprostredne, ale sú po spárovaní kontrolných záznamov automatizovane a postupne zasielané okresným úradom, odborom cestnej dopravy a pozemných komunikácii na správne konanie podľa § 11 zákona o diaľničnej známke v závislosti od ich technických a personálnych kapacít. Prvostupňový správny orgán má prístup k informáciám v JISCD len v prípade, že JISCD tieto informácie obsahuje. Systém je zhovievavý v prípade, že niekto jazdí po diaľnici bez platnej diaľničnej známky a svoju chybu si uvedomí ešte v ten istý deň (a nie až o 4 dni), keď využil spoplatnený úsek, teda má možnosť svoje pochybenie napraviť. Kontrola, porovnávanie a párovanie údajov v databáze prebieha na dennej báze v nočných hodinách a vďaka tomu systém zakúpenú diaľničnú známku zaregistruje pre dané evidenčné číslo a záznam o jazde bez diaľničnej známky po jej kúpe nevytvorí. V prípade zistenia podozrenia z porušenia povinnosti úhrady diaľničnej známky sú tieto informácie poskytnuté do JISCD, systém vyhodnotí, kto je prevádzkovateľom vozidla, či je dané vozidlo od platby oslobodené a spracuje podklad pre príslušný Okresný úrad. Žalovaný mal zato, že prvostupňový správny orgán ako aj on vyvodili zodpovednosť žalobcu za nesplnenie si povinnosti vyplývajúcej z uvedeného zákona správne. Zákon o diaľničnej známke nepozná deliber áciu zodpovednosti, túto charakterizuje ako zodpovednosť objektívnu za splnenie stanovených povinností. Právnym dôvodom zákonného postihu je nesplnenie si povinnosti prevádzkovateľa vozidla uhradiť diaľničnú známku. Žalobca svojím konaním naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, a tak je v zmysle zákona diaľničnej známke zodpovedný za spáchanie správneho deliktu, nakoľko nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.
4. Na výzvu súdu Národná diaľničná spoločnosť, a.s. v podaní zo dňa 19.03.2021 uviedla, že z kamier na kontrolných bránach systém nahráva fotografické záznamy prejazdov jednotlivých vozidiel do koncentrátora. Na kontrolnej bráne sa už priamo rozpoznáva nasnímané EČV. Z koncentrátora sa posúvajú informácie o prejazde do kontrolného systému elektronickej diaľničnej známky, aj s rozpoznaným EČV, kde sa v rozhraní elektronickej diaľničnej známky kontroluje, či je na predmetnom EČV zakúpená elektronická diaľničná známka. Pokiaľ elektronická diaľničná známka na EČV zakúpená nie je, mení sa daný záznam prejazdu na záznam s incidentom a v rozhraní kontrolného systému sa ďalej kontroluje. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. zasiela záznamy o kontrole do 15 dní odo dňa vyhotovenia fotografického záznamu do JISCD v súlade s § 3 ods. 8 zákona o JISCD. Na úrovni okresného úradu je konkrétnemu úradníkovi zo systému JISCD-ESD pridelený záznam o vykonaní kontroly, ktorý následne spracuje rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla, ktorý je odosielaný buď elektronicky alebo poštou vlastníkovi vozidla. Okresné úrady majú k registrom správnych deliktov nepretržitý automatizovaný prístup, preto nie je objektívne možné uviesť, kedy sa správny orgán o porušení povinnosti úhrady diaľničnej známky dozvedel, respektíve preukázať časový interval zaslania záznamov o kontrole Okresnému úradu Trenčín, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácii, nakoľko povinnosť kontrolnej činnosti pri úhrade elektronickej diaľničnej známky zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. bola splnená zaslaním záznamu o vykonaní kontroly elektronickej diaľničnej známky do JISCD.
5. K vyjadreniu Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 26.04.2021 v ktorom uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal zo získaného dôkazu porušenia povinnosti, kde rozkaz aj rozhodnutie boli vydané v súlade so zákonom, nakoľko rozkaz o uložení pokuty bol vydaný dňa 13.05.2019. O porušení povinnosti v zmysle predmetného zákona sa prvostupňový správny orgán dozvedá priebežne, prostredníctvom JISCD momentom zobrazenia podnetu v zásobníku práce, prijatím podania. Správny orgán spracúva podnety so záznamom z kontroly vykonanej správcom výberu úhrady mýta prostredníctvom JISCD, a to systematicky a postupne, podľa dátumu a času spáchania správneho deliktu, v lehote do dvoch rokov po tom, ako sa dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Na základe týchto skutočností bol dňa 18.04.2019 vytvorený v JISCD podnet pre prvostupňový správny orgán na schválenie rozkazného konania a rozkaz o uložení pokuty bol vydaný dňa 13.05.2019, a teda neuplynula dvojročná premlčacia lehota na uloženie predmetnej pokuty. Správny orgán sa o porušení povinnosti, ktorá nastala dňa 30.04.2017 v čase od XX:XX:XX hod. reálne dozvedel až dňa 18.04.2019, o čom svedčí výstup z JISCD, z ktorého je evidentné, že dátum prijatia podania prvostupňovým správnym orgánom bol uvedený dátum. Napriek nepretržitému automatizovanému alebo nepretržitému priamemu prístupu okresných úradov k údajom z registra správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel, prvostupňový správny orgán má prístup k informáciám JISCD len v prípade, že JISCD tieto informácia obsahuje.
6. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ,,krajský súd“) ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 194 a nasl. SSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), vzhliadajúc potrebu aplikácie § 195 písm. b) a c) SSP a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné priznať jej úspech z týchto dôvodov:
7. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
7.1.Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
7.2. podľa § 195 písm. b) a c) SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie,
7.3. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7.4. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
8. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-TN-OOP2-2020/008794-002 zo dňa 02.04.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-TN-B.-XXXX/ XXXXXX-XXX/BLA zo dňa 02.12.2019 vo veci uloženia pokuty za spáchaný správny delikt.
9. Z administratívneho spisu krajský súd zistil nasledovné:
- z výstupu správneho konania o správnych deliktoch Mgr. C. H. vyplýva, že ako podklad pre rozhodnutie mu bolo doručené elektronické podanie č. XXXXXXXXX do agendy delikty a priestupky OÚ, typ žiadosti podnet - známka, s číslom spisu o OU-TN-B.-XXXX/XXXXXX s dátumom prijatia podania 18.04.2019 účastníka konania - žalobcu.
- zo záznamu o vykonaní kontroly Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. č. XXXXXXX zo dňa 01.05.2017 vyplýva, že motorové vozidlo EČV: U dňa 30.04.2017 v čase o XX:XX:XX hod. jazdilo po vymedzenom úseku cesty D1, 221,km, smer RK, pričom prevádzkovateľ vozidla porušil povinnosť zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty vozidlom bola uhradená diaľničná známka. K záznamu sú pripojené dve fotografie.
- Okresný úrad Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií vydal dňa 13.05.2019 rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-TN-B.-XXXX/XXXXXX, ktorým uložil pokutu vo výške XXX,-€ podľa § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla EČV U za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. tým, že dňa 30.04.2017 v čase o XX:XX:XX h užíval vymedzený úsek cesty D1, 221,8 km, smer RK, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. Proti uvedenému rozkazu podal žalobca odpor.
- Okresný úrad Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií vydal dňa 03.07.2019 rozhodnutie č. OU-TN-B.-XXXX/XXXXXX-XXX/BLA o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľovi vozidla, ktorým uložil podľa § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. pokutu vo výške 150,- € žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla EČV: U za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. tým, že dňa 30.04.2017 v čase o 22:07:44 h užíval vymedzený úsek cesty D1, 221,8 km, smer RK vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
- Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-TN-B zo dňa 25.10.2019 pre nepreskúmateľnosť napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
- Okresný úrad Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií rozhodnutím č. OU-TN-B.-XXXX/XXXXXX-XXX/BLA zo dňa 02.12.2019 uložil žalobcovi pokutu vo výške XXX,- € podľa § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. ako prevádzkovateľovi vozidla EČV U za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákonná č. 488/2013 Z.z. tým, že dňa 30.04.2017 v čase od 22:07:44 h užíval vymedzený úsek cesty D1, 221,8 km, smer RK, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
- Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-TN-B zo dňa 02.04.2020 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že žalobca je v zmysle zákona o diaľničnej známke zodpovedný za spáchanie správneho deliktu, nakoľko nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzeného úseku D1 bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky, čo bol žalobca povinný dodržať a porušil ho. Rozkaz o uložení pokuty bol vydaný dňa 13.05.2019. Podľa § 11 ods. 1 zákona o diaľničnej známke a o porušeniach povinností v zmysle predmetného zákona sa prvostupňový správny orgán dozvedá priebežne prostredníctvom JISCD, momentom zobrazenia podnetu v zásobníku práce, prijatím podania. JISCD ako elektronický systém, ktorý pracuje presne a nepretržite, automaticky ukladá pokuty na základe objektívnej zodpovednosti a na základe dôkazov z vykonanej kontroly. Prvostupňový správny orgán spracúva tieto podnety so záznamom z kontroly vykonanej správcom výberu úhrady prostredníctvom JISCD, a to systematicky a postupne podľa dátumu a času spáchania správneho deliktu v lehote do dvoch rokov potom, ako sa dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Na základe uvedeného bol dňa 18.04.2019 vytvorený v JISCD podnet pre prvostupňový správny orgán na schválenie rozkazného konania a rozkaz o uložení pokuty bol vydaný dňa 13.05.2019, teda neuplynula dvojročná premlčacia lehota na uloženie predmetnej pokuty. Prvostupňový správny orgán tak neporušil § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke. Podľa žalovaného pokuta nebola uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému deliktu a zákonom stanovená výška pokuty napĺňa úlohu výchovnú aj represívnu a má postihovať protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu, a nie v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel.
10. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, či v čase od spáchania správneho deliktu a vydania napadnutého rozhodnutia (preskúmavaného v tomto konaní) do rozhodovania správneho súdu nedošlo k zániku deliktuálnej zodpovednosti žalobcu za tento správny delikt v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty. V čase medzi rozhodovaním správnych orgánov a rozhodovaním správneho súdu totiž došlo k zmene právnej úpravy (zákonom č. 198/2020 Z.z. účinným od 21.07.2020) hmotnoprávnych prekluzívnych lehôt, ktorými je správny orgán pri rozhodovaní o správnych deliktoch a ukladaní pokút viazaný.
10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
10.1. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
11. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.04.2017 (spáchanie iného správneho deliktu) prevádzkovateľom vozidla je na účely tohto zákona prevádzkovateľ vozidla alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine, ak tento zákon neustanovuje inak.
11.1. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.04.2017 prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.
11.2. Podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.04.2017 správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2.
11.3. Podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.04.2017 za správny delikt podľa odseku 1 sa uloží pokuta od 150 eur do 500 eur.
11.4. Podľa § 10a ods. 8 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, t.j. do 20.7.2020 pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti.
11.5. Podľa § 10a ods. 8 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom od 21.7.2020 konanie o uložení pokuty možno začať do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti.
11.6. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.04.2017 ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej správcom výberu úhrady diaľničnej známky alebo osobou poverenou podľa § 8 ods. 1 alebo osobou poverenou výkonom kontroly alebo orgánmi Policajného zboru spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške 150 eur.
11.7. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, t.j. do 20.7.2020 správny delikt prevádzkovateľa vozidla podľa § 10a ods. 1 možno prejednať a uložiť zaňho pokutu len vtedy, ak dôkaz o spáchaní správneho deliktu je získaný a zaznamenaný stacionárnym elektronickým zariadením alebo mobilným elektronickým zariadením, ktoré používa správca výberu úhrady diaľničnej známky alebo osoba poverená podľa § 8 ods. 1 alebo osoba poverená výkonom kontroly.
11.8. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, t.j. do 20.7.2020, pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.
11.9. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom od 21.7.2020, pokutu možno uložiť do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti.
11.10. V zmysle ustanovenia § 16e zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom od 21.7.2020 konania o uložení pokuty začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona (t.j. pred 21.7.2020), sa dokončia podľa doterajších predpisov.
11.11. V zmysle § 16 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 15.04.2020 (deň právoplatnosti rozhodnutia žalovaného) na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /Správny poriadok/ v znení neskorších predpisov) ak tento zákon neustanovuje inak.
12.Podľa § 18 ods. 2 veta druhá Správneho poriadku pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
13. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
14. Správny súd sa v zmysle § 195 SSP najskôr vyjadruje k časovej aplikácii zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom do 20.7.2020. Je potrebné zdôrazniť, že iný správny delikt sa stal dňa 30.04.2017. V tomto čase bolo účinné ust. § 10a ods. 8 a § 11 ods. 6 označeného zákona, ktoré upravovalo 2-ročnú subjektívnu prekluzívnu lehotu a 3-ročnú objektívnu prekluzívnu lehotu v rámci, ktorej bol žalovaný oprávnený uložiť pokutu za spáchaný správny delikt. Od 21.7.2020 (aj v čase vyhlásenia rozsudku) je však účinná nová právna úprava (zákon č. 198/2020 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 488/2013 Z.z.) a podľa § 10 ods. 8 a § 11 ods. 6 zákona č. 488/2013 Z.z. konanie o uložení pokuty možno začať do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti a pokutu možno uložiť do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti. V zmysle vyššie citovaného intertemporálneho ustanovenia § 16e zákona č. 488/2013 Z.z. účinného od 21.7.2020 konania o uložení pokuty začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou zákona č. 198/2020 Z.z. (t.j. pred 21.7.2020), sa dokončia podľa doterajších predpisov. V posudzovanom prípade možno za začatie správneho (administratívneho) konania považovať doručenie rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla pod číslom: OU-TN-B.- XXXX/XXXXXX zo dňa 13.05.2019 žalobcovi, k čomu došlo dňa 24.05.2019 (teda pred 21.7.2020, kedy nadobudla účinnosť novela zákona č. 488/2013 Z.z. - zákon č. 198/2020 Z.z.). I keď takto určený moment ex offo začatého administratívneho konania v posudzovanej veci s poukazom na intertemporálne ustanovenie § 16e zákona č. 488/2013 Z.z. by za iných okolností na základe doslovného gramatického výkladu determinoval ako „právny režim“, ktorý sa má aplikovať, právnu úpravu účinnú do 20.7.2020, správny súd však posudzoval zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v intenciách právnej úpravy (zákona č. 488/2013 Z.z.) účinnej až od 21.7.2020 a to z nasledovných dôvodov:
15. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest ´ sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
16. Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaný pod č. 209/1992 Zb. (ďalej len „Dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
17. Podľa čl. 40 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb. - „ďalej len „Listina“) sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
18. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
19. Podľa konštantnej judikatúry (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR: sp. zn. XSžo X/XXXX z 19.12.2012, XAsan/XX/XXXX z 31.7.2018,) vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj „Odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) trestanie za správne delikty(priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih
za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa.
20. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR možno vyvodiť, že pokiaľ ide o trestné obvinenie v zmysle Dohovoru možno sem subsumovať veci správneho trestania, t.j. priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov (pozri o. i. rozsudky vo veciach sp.zn. 8 G. XX/XXXX, 3 G. XX/XXXX, 8 G. XXX/XXXX). Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. XSzd/XX/XXXX z 18.2.2010 konštatoval, že zásada stanovená v čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie povinností vo vzťahoch chránených správnym právom.
21. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. XSž XX/XXXX z 18.12.2011 konštatoval, že keďže správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru, je potrebné, aby aj správny súd prihliadal k zániku zodpovednosti za správny delikt z úradnej povinnosti (ex offo), bez ohľadu na skutočnosť, či túto skutočnosť v podanom opravnom prostriedku navrhovateľka namietala. Takéto posudzovanie veci je nevyhnutné z hľadiska zabezpečenia zachovania jednotných právnych záruk a jednotného postupu všetkých kategórií trestných obvinení v súlade s čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru.
21. Pod pojmom trestnosť činu v súlade s ustálenou súdnou praxou treba rozumieť súhrn všetkých podmienok, od ktorých závisí výrok súdu o vine a treste, vrátane podmienok premlčania, z čoho vyplýva, že pri posudzovaní trestnosti činu je nevyhnutné zisťovať, či nedošlo k zániku jeho trestnosti aj z dôvodov premlčania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XTdo X/XXXX).
22. V intenciách vyššie uvedeného pod pojem trestnosť činu teda možno analogicky zahrnúť aj podmienky zániku zodpovednosti za spáchaný delikt. Jedným z dôvodov zániku deliktuálnej zodpovednosti za správny delikt je aj uplynutie prekluzívnych lehôt, v rámci ktorých môže byť rozhodnutie správneho orgánu ukladajúce sankciu vydané.
23. Zmyslom právneho inštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí, časového obmedzenia stavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom reálneho dosiahnutia zamýšľaných cieľov. Lehoty k rozhodnutiu totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov v konaní pred nimi. Zákonom určená lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánu verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým k ochrane záujmov účastníkov, ktorým sa im dáva právna istota ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec
vybavená. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XAsan/X/XXXX z 24.10.2019). V zmysle konštantnej judikatúry (napr. Rs XX/XXXX, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. XSžo XXX/XXXX, XSžp 19/2012) na zachovanie lehôt nestačí len v rámci nich vydať prvostupňové rozhodnutie ale je nevyhnutné, aby toto najneskôr v posledný deň uvedených lehôt nadobudlo aj právoplatnosť. Za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné, a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť. Až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia bola priamo dotknutá právna sféra povinného subjektu. Prakticky všetky právne predpisy, ktoré zakotvujú postih za iný správny delikt ustanovujú prekluzívne lehoty na uloženie sankcie. Časové limitovanie právneho postihu za správny delikt má dôvody materiálne (účel sankcie možno dosiahnuť len jej včasným uložením, sankcia uložená po uplynutí dlhej doby od protiprávneho konania stráca funkciu individuálnej ako aj generálnej prevencie) a dôvody procesné (uplynutím dlhšej doby od spáchania protiprávneho konania sa oslabuje sila dôkazných prostriedkov). Ustanovenia právnych predpisov o lehotách, do ktorých má byť uložená pokuta za správny delikt, majú povahu hmotnoprávnych ustanovení a lehoty v nich upravené sú lehotami prekluzívnymi (prepadnými), pričom ich uplynutím zaniká zodpovednosť páchateľa za spáchaný správny delikt.
24. V zmysle Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 120/2010 je všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Ak došlo k zmene právnej úpravy, všeobecný súd musí na túto skutočnosť reagovať a jeho reakcia musí nájsť odraz v zdôvodnení rozhodnutia. (R 22/2010 Zbierka rozhodnutí Ústavného súdu SR) 25. V čase, keď bola žalobcovi uložená pokuta, boli správne orgány oprávnené uložiť pokutu za stíhaný správny delikt v 2-ročnej subjektívnej prekluzívnej lehote (počítanej od okamihu, kedy sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti), ktorá (ak neuplynula), mohla plynúť len (resp. v až) 3-ročnej objektívnej prekluzívnej lehoty (počítanej odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo).
26. Zákonom č. 198/2020 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, boli s účinnosťou od 21.7.2020 zmenené znenia § 10 ods. 8 a § 11 ods. 6 zákona č. 488/2013 Z.z. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy došlo podľa novelizovaných ustanovení k vypusteniu (2-ročnej) subjektívnej prekluzívnej lehoty a k extrémnemu skráteniu objektívnej prekluzívnej lehoty z 3 rokov na 60 dní, ktorá ako jediná limituje správny orgán tak na začatie administratívneho konania ako i uloženie pokuty.
27. V danom prípade dospel súd k záveru, že vo veci konajúce správne orgány (teda i žalovaný) postupovali v súlade s právnou úpravou, ktorá bola účinná a platná v čase ich rozhodovania. Súd nemal žiadne pochyby o tom, že prvostupňový správny orgán začal administratívne konanie a žalovaný správny orgán aj právoplatne rozhodol v zákonom stanovenej 3-ročnej objektívnej prekluzívnej lehote, ktorá v posudzovanom prípade uplynula 30.04.2020 (preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nadobudlo podľa doložky právoplatnosti právoplatnosť 15.04.2020) s tým, že zároveň ešte správnemu orgánu plynula aj 2-ročná subjektívna prekluzívna lehota. Správny súd nemal dôvod pochybovať o tom, že počiatok časového okamihu vedomosti správneho orgánu o porušení povinnosti treba odvodzovať od okamihu, kedy správny orgán mal reálne danú možnosť túto vedomosť získať, a to s prihliadnutím na technické možnosti a fungovanie systému, ktorý mal správnemu orgánu túto vedomosť sprostredkovať.
28. Odhliadnuc od vyššie uvedeného konštatovania však správny súd berúc do úvahy a zohľadňujúc všetku vyššie uvedenú právnu argumentáciu opierajúcu sa o judikatúru najvyšších súdnych autorít v posudzovanej veci uzatvára, že ak spáchal prevádzkovateľ vozidla (žalobca) správny delikt pred dňom 20.7.2020, bez ohľadu na prechodné ustanovenia zákona, jeho „trestnosť“ sa bude posudzovať podľa predpisov účinných od 21.7.2020, pretože sú pre páchateľa priaznivejšie - zánik zodpovednosti totiž nenastáva po uplynutí 2-ročnej subjektívnej alebo 3-ročnej objektívnej prekluzívnej doby, ale do 60 dní od porušenia povinnosti.
29. Z uvedeného potom vyplýva, že ak prevádzkovateľ vozidla porušil povinnosť podľa zákona č. 488/2013 Z.z. v roku 2017, 2018 či 2019 alebo dokonca v prvých mesiacoch roka 2020, nemôže mu byť uložená pokuta, pretože objektívna 60 dňová lehota plynúca od porušenia povinnosti dávno ubehla.
Intertemporálne ustanovenie § 16e teda na tejto skutočnosti nič nemení, pretože ustanovenie § 11 ods. 6 zákona č. 488/2013 Z.z. nie je lehotou procesnou, ktorá sa týka „konania“ (t. j. postupu správneho orgánu a účastníkov konania), ale lehotou hmotnoprávnou upravujúcou zánik zodpovednosti páchateľa za správny delikt. Konania začaté do 20.07.2020 sa teda môžu dokončiť podľa doterajších (procesných) predpisov, avšak s aplikáciou hmotnoprávnych noriem upravujúcich zánik zodpovednosti páchateľa správneho deliktu účinných odo dňa 21.07.2020, pretože tieto sú pre páchateľa priaznivejšie, pričom takýto postup má svoj základ v Ústave SR a vo vyššie citovanom Dohovore a Listine v spojení s vyššie citovaným zákonným ustanovením trestného práva.
30. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP) a o správnom delikte žalobcu rozhodnúť v súlade s priaznivejšou novou právnou úpravou týkajúcej sa posudzovanej veci. Vo vzťahu k ostatným žalobným námietkam správny súd uvádza, že bez ohľadu na to, či ide o dôvodné alebo nedôvodné námietky, tieto by žiadnym spôsobom neovplyvnili výrok rozhodnutia správneho súdu, že rozhodnutie sa zrušuje, keďže pre zrušenie napadnutého rozhodnutia bola postačujúca zmena právnej úpravy majúca vplyv na právne posúdenie možnosti sankcionovať správny delikt v danej veci.
31. Podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. Ustanovenie § 167 ods. 3 písm. a) SSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 167 ods. 1 a 2 a § 168 SSP). Znamená to, že správny súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka konania nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na účastníka konania, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Z toho dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mat' vždy výnimočný charakter. Ustanovenie § 167 ods. 3 písm. a) SSP má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania pred správnym súdom, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.
33. Dôvody hodné osobitného zreteľa (ani výnimočné okolnosti) zákon neuvádza, a to ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu správneho súdu. V zmysle ustálenej judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. XMCdo XX/XXXX, sp.zn. XCdo XX/XXXX, sp.zn. XMCdo XX/XXXX) v prípade § 167 ods. 3 písm. a) SSP ide o ustanovenie, podľa ktorého je správny súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci (ne)existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri ustanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Povinnosťou správneho súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania je vždy vychádzať z konkrétnych okolností daného prípadu.
34. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania (napr. žaloba v sociálnych veciach) alebo určitej procesnej situácií (napr. zmena zákonnej úpravy alebo zmena judikatúry). Pokiaľ správny súd vzhliadne dôvody hodné osobitného zreteľa, musí aplikáciu tohto ustanovenia vždy náležite odôvodniť (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžsk/XX/ XXXX z 04.12.2018).
35. S poukazom na uvedené, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov žaloby, okolností prejednávanej veci, vychádzajúc z vykonaného dokazovania správny súd vzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa v zmene zákonnej úpravy (zákona č. 488/2013 Z.z., ktorý bol novelizovaný zákonom č. 198/2020 Z.z.), a preto aplikujúc § 167 ods. 3 písm. a) SSP napriek vecnému úspechu žalobcu v konaní nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému, nakoľko žiaden subjekt (vrátane správneho orgánu) nemôže niesť žiadnu zodpovednosť ani akékoľvek nepriaznivé následky za nepredvídateľné zmeny právnej úpravy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.