Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/26/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci navrhovateľky - manželky: J.. G. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., S. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou so sídlom Komárno, Pohraničná 7, IČO: 34 021 515, proti manželovi: R. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., S. XXXX/XX, zastúpený: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Bratislava, Ďumbierska 3F, IČO: 36 836 460, v zastúpení Mgr. Matúšom Kanisom, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom A.: P. nar. XX. XX. XXXX a S., nar. XX. XX. XXXX, obidve maloleté deti zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 19. mája 2021 č. k. -140, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa výroku o výživnom na obe maloleté deti P. A., nar. XX. XX. XXXX a S. A., nar. XX. XX. XXXX a výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Komárno) rozsudkom zo dňa 19. 05. 2021 č. k. -140 pri právnom posúdení podľa , , až 3, , a , , , , , Zák. o rodine a (ďalej iba „CMP“) rozviedol manželstvo účastníkov tohto konania (G. a R. A.) uzatvorené dňa 14. 07. 2001 v Hurbanove, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 5, ročník 2001, na strane 145, pod poradovým číslom 11. Obidve maloleté deti z tohto manželstva pochádzajúce (P. a S.) súd na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Rodičovské práva a povinnosti súd priznal obidvom rodičom. Otcovi bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletej P. v sume 550 eur mesačne a na výživu maloletej S. v sume 250 eur mesačne u obidvoch detí počnúc od právoplatnosti rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd podľa s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, ohľadne rozvodu manželstva rodičov maloletých detí A., prvoinštančný súd uviedol, že manželstvo účastníkov konania je tak vážne narušené a rozvrátené, pričom už ďalej nemôže plniť svoj spoločenský účel v zmysle Zák. o rodine. Vzhľadom k tomu, že obidvaja manželia vylúčili možnosť obnovenia ich vzájomného spolužitia, súd ich manželstvo rozviedol.

4. V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom z manželstva pochádzajúcim na čas po rozvode obidvaja manželia (rodičia) súhlasne navrhli obe maloleté deti zveriť do osobnej

starostlivosti matky. S prihliadnutím na súhlasné stanovisko obidvoch rodičov ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom A. na čas po rozvode, súd obidve tieto maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky.

5. Rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k týmto maloletým deťom súd priznal obidvom rodičom.

6. Súd neupravil styk otca s jeho maloletými deťmi (P. a S.), pretože obidvaja rodičia uviedli, že styk otca s maloletými deťmi A. nežiadajú upraviť, nakoľko v tomto smere sa budú vedieť navzájom dohodnúť.

7. Pokiaľ ide o určenie výšky výživného otcovi na každé z jeho maloletých detí, tak súd v prípade maloletej P. vychádzal z výšky mesačných nákladov uvádzaných matkou v sume 987 eur a u maloletej S. v sume 298 eur. Otec v konaní namietal najmä položku vyčíslenú matkou za stravu maloletej P. za 1 mesiac v sume 350 eur, argumentujúc tým, že takto uvedená suma sa mu javí ako neprimerane vysoká. V tomto smere však otec súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by priamo vyvrátil náklady matky vynakladané mesačne na stravu maloletej P.. V prípade maloletej P. nie je sporné to, že ide o študentku súkromného gymnázia v Bratislave, s čím sú spojené zvýšené náklady na výživu tohto dieťaťa. Rodičia však tento typ školy vybrali pre svoje dieťa spoločne, a preto spoločne musia znášať náklady spojené s týmto štúdiom. Vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom majú obidvaja rodičia, t. j. otec a matka, pričom v prípade maloletej P. mal súd za preukázané, že väčšiu časť týždňa toto dieťa v priebehu školského roka trávi v Bratislave, kde žije aj jeho otec. Je potom nepochybné, že otec sa bude väčšou mierou podieľať aj na krytí nákladov a mimoriadnych výdavkov, ako je to v prípade maloletej S., ktorá sa v priebehu celého týždňa nachádza u matky v X..

8. Na základe uvedeného súd následne dospel k tomu záveru, že na maloletú P. je spravodlivé otcovi určiť výživné vo výške 550 eur mesačne (celkový podiel na nákladoch na maloletú 55,73 %) a na maloletú S. je spravodlivé určiť výživné vo výške 250 eur mesačne (celkový podiel na nákladoch na túto maloletú 83,89 %). Pri určení výšky výživného v takýchto sumách, po započítaní podielu matky na výžive maloletých detí, budú zabezpečené odôvodnené potreby oboch maloletých detí, ich výživa a doposiaľ nastavená životná úroveň týchto detí nebude žiadnym spôsobom ohrozená. Určenie výživného otcovi na obidve maloleté deti je adekvátne majetkovým pomerom otca.

9. Priemerný príjem otca v roku 2020 dosahoval výšku 2 730 eur, pričom určené výživné súdom predstavuje z príjmu otca podiel 29 %. Počnúc od 01. 01. 2021 bol otcovi priznaný výsluhový dôchodok vo výške 1 858,07 eura. Služobný pomer bol otcovi ukončený ku dňu 31. 12. 2020, pričom ku dňu rozhodovania prvoinštančného súdu mu ešte nebolo vyplatené odchodné. Za prenájom bytu platí v Bratislave sumu 540 eur mesačne.

10. Matka žije sama v rodinnom dome, ktorý je jej vlastníctvom spolu s obidvoma maloletými deťmi. Otec jej posiela výživné v sume 150 eur mesačne na mal. P. a v sume 100 eur mesačne na mal. S.. Dcére P. platí otec telefón vo výške 15 eur mesačne. Matka je živnostníčka v odbore mimoškolskej činnosti a v súčasnosti v dôsledku Covidu od marca 2020 poberá podporu vo výške 810 eur od štátu, z ktorej platí odvody 230 eur mesačne. Maloletá P. trpí histamínovou intoleranciou a alergiou, s čím sú spojené vyššie výdavky na zabezpečenie jej stravy.

11. Maloletá P. navštevuje Bilingválne gymnázium C. S. Levina v Bratislave, počas týždňa býva na internáte v Bratislave. Maloletá S. navštevuje základnú školu v Komárne.

12. Proti tomuto rozsudku v časti jeho výroku o povinnosti platiť výživné podal včas odvolanie manžel (otec). Poukázal na danosť odvolacích dôvodov v zmysle , a . Požiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 19. 05. 2021 sp. zn. v časti výroku IV. o povinnosti platiť výživné na čas po rozvode zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej P. A. sumou 400 eur a na výživu maloletej S. A. sumou 200 eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

13. Pokiaľ súd rozhodoval o výške výživného na základe priemerného platu otca za r. 2020, z čoho stanovil výživné spolu v sume 800 eur, tak uvedené nie je pravdou. Takisto neobstojí ani argument súdu, že otec je schopný zamestnať sa a dosahovať ešte vyšší príjem. Ku dňu rozhodovania o rozvode a následne aj o výživnom je manžel poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 1 858,70 eura. Má

takmer 50 rokov a v súčasnej epidemiologickej situácii spôsobenej vírusom SARS-COV-2 nie je schopný sa zamestnať. Aj matka je schopná dosahovať vyšší príjem ako je súdom uvádzaných 500 eur mesačne, čoho dôkazom je výška podpory poberanej od štátu 810 eur mesačne. Matka v súčasnosti pracuje, a teda je schopná plniť svoju vyživovaciu povinnosť určenú zákonom. Výživné 800 eur mesačne z jeho dôchodku predstavuje 43,05 % a tým pádom je zjavne neprimerané.

14. Aj po vzájomnom rozchode manželov otec pravidelne platil maloletej P. internát, električenku, telefón a prispieval jej na vreckové. V konaní matka nepreukázala, že maloletá P. trpí histamínovou intoleranciou, ale má iba mierne zníženú hladinu a funkciu DAO, čo nepredstavuje také zdravotné obmedzenie, ktoré by si vyžadovalo zvýšené náklady na stravu prezentované matkou. Dennú stravnú jednotku na maloletú P. v sume 15 eur uvádzanú súdom považuje otec za neprimerane vysokú, keď cena bežného obedového menu v Bratislave nie je vyššia ako 5 eur. Osobná starostlivosť matky o maloletú P. je neporovnateľne menšia ako v prípade maloletej S., a preto výška výživného určená na maloletú P. nemôže byť správna. Otec takisto nesúhlasí s tým, že by mal platiť viac ako 50 % nákladov na výživu ako to stanovil súd v napadnutom rozsudku. U maloletej S. celkové náklady vyčíslené matkou predstavujú 298 eur mesačne, pričom otec má na túto dcéru platiť 250 eur mesačne, čo predstavuje 83,89 %, čo súd vôbec nezdôvodnil. Takýto určený pomer platenia výživného na maloletú S. je zjavne nepreskúmateľný.

15. Zo strany súdu nebolo prihliadnuté na platby otca nad rámec výživného a taktiež nebola zohľadnená miera jeho osobnej starostlivosti o maloletú P.. Takisto pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal súd z nesprávnych údajov ohľadne dosahovaných príjmov oboch rodičov.

16. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla odvolaciemu súdu, aby po prejednaní veci rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 19. 05. 2021 v napadnutej časti potvrdil.

Prvostupňový súd v časti o určenie výživného vykonal dôsledné a rozsiahle dokazovanie, správne vyhodnotil skutkový a právny stav a vo veci rozhodol v súlade s takto zisteným skutkovým stavom. Svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil.

17. S argumentáciou otca ohľadne neprimeranosti určenia výšky výživného vzhľadom na výšku jeho príjmu (dôchodku) nie je možné súhlasiť, pretože súdom určená výška výživného by nemala iba striktne odzrkadľovať vyčíslené náklady, ale aj porovnateľnosť s majetkovými pomermi, schopnosťami povinného rodiča a predovšetkým jeho vlastnej životnej úrovne.

18. Popri výsluhovom dôchodku môže otec vzhľadom na svoj vek dosahovať aj ďalší príjem. V neposlednej miere súd neprihliadol na odstupné cca 40 000 eur, ktoré bude otcovi vyplatené v budúcnosti. Takéto odstupné by už mal otec vyplatené, ak by oň požiadal po skončení pracovného pomeru. V konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , kde bolo otcovi určené výživné na maloletú P. v sume 550 eur a na maloletú S. v sume 250 eur mesačne rozsudkom zo dňa 26. 05. 2021 sa otec vzdal práva na odvolanie, čím vlastne nespochybnil výšku odôvodnených nákladov na obe maloleté deti, ako ani svoje schopnosti a možnosti prispievať na výživu vlastných detí v tejto výške. Dokonca sa zaviazal zaplatiť zaostalé výživné vo výške 4 000 eur naraz, t. j. do 30. 06. 2021.

19. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu otca (manžela) uviedol, že odporúča rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. zo dňa 19. 05. 2021 potvrdiť ako vecne a právne správny.

20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom v zákonnej odvolacej lehote v zmysle , preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti výroku o určení povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté deti A. a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, dodržiac procesný postup podľa a . Podané odvolanie otca prejednal odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), pričom následne dospel k záveru, že predmetné odvolanie otca nie je dôvodné.

21. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa veta tretia , súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. V danom prípade súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o úprave rodičovských práv a povinností rodičov maloletých detí A. na čas po rozvode v rámci rozvodového konania v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý pri dodržaní myšlienkového postupu hodnotenia vykonaných dôkazov aj následne správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení Zák. o rodine (§ 18 a nasl. a § 62 ods. 1 až 5). Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku týkajúcej sa výživného na maloletú P. A., nar. XX. XX. XXXX a mal. S. A., nar. XX. XX. XXXX a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny podľa potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku vzťahujúcu sa k napadnutému výroku o výživnom ako aj k výroku o trovách konania, s ktorým sa stotožňuje ( ).

23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že prvoinštančný súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a zároveň aj akceptovaní veku oboch maloletých detí a odôvodnených nákladov matky spojených s výživou týchto detí, následne určil správnu výšku výživného otcovi na čas po rozvode, či už pre maloletú P. alebo pre maloletú S.. Takto stanovená výška výživného kopíruje uspokojenie rozsahu odôvodnených potrieb takmer 18-ročnej P. a takmer 11-ročnej S.. V prípade staršej dcéry P. je potrebné rešpektovať ten fakt, že o 3-mesiace nadobudne plnoletosť a taktiež má zdravotné problémy, čo v súhrne znamená zvýšenie nákladov na výživu tohto dieťaťa. Otec v konaní nepredložil taký dôkaz, ktorým by vyvrátil, že maloletá P. trpí atopickým ekzémom, intoleranciou mlieka a histamínovou intoleranciou. Vychádzajúc z obsahu ust. § 62 ods. 2 Zák. o rodine, deti majú právo participovať na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov.

24. Na margo zárobkových schopností a možností otca odvolací súd poznamenáva, že tieto schopnosti a možnosti je potrebné vnímať v celom ich komplexe. V prípade otca uvedené znamená, že súd prvej inštancie v súvislosti s určením výšky výživného správne vychádzal z netto mesačného zárobku 2 730 eur, ktorý zistil podľa mzdového listu za r. 2020. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že postačujúcim príjmom k určeniu výživného na jeho dve maloleté deti na čas po rozvode je aj výška výsluhového dôchodku otca 1 858,70 eura, ktorý tento poberá od 01. 01. 2021. Ohľadne posudzovania celkového rozsahu majetkových pomerov otca je potrebné prihliadnuť aj k vzniku finančného nároku z jeho strany na vyplatenie odstupného cca vo výške 40 000 eur, ktorý nárok zo skončenia pracovného pomeru ku dňu 31. 12. 2020 zatiaľ otec nemá zo strany bývalého zamestnávateľa vyplatený, avšak je daný, a preto je potrebné naň prihliadať a to aj napriek zneniu ust. veta prvá . V nevyplatení predmetného odstupného otcovi je možné vzhliadnuť aj laxný postup otca z jeho strany ohľadne vyplatenia tohto odstupného.

25. Platenie výživného zo strany povinného rodiča na jeho dieťa je na jednej strane determinované vekom dieťaťa a rozsahom uspokojovania jeho odôvodnených potrieb. Na druhej strane je potrebné vychádzať z rozsahu zárobkových schopností oboch rodičov, pričom rodič povinný platením výživného môže platiť výživné aj v rozsahu nad 50 % vynaložených mesačných nákladov na jednotlivé dieťa, ak mu to jeho zárobkové a majetkové pomery umožňujú. Z uvedeného dôvodu odvolací súd námietku otca prezentovanú v jeho odvolaní v tom smere, že prispieva na výživu svojich detí v rozsahu nad 50 % stanovených mesačných nákladov matkou, považoval za nedôvodnú.

26. Ďalším a možno povedať, že aj najdôležitejším dôvodom pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti odvolacím súdom je aj ten fakt, že v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. bolo určené rozsudkom zo dňa 26. 05. 2021 otcovi výživné na maloletú P. v sume 550 eur mesačne a na maloletú S. v sume 250 eur mesačne s tým, že sa otec vzdal práva podať odvolanie proti tomuto rozsudku a vlastne potvrdil odôvodnenosť nákladov matky spojených s výživou maloletých detí A.. Takisto aj v priebehu konania o úprave práv a povinností rodičov k týmto maloletým deťom na čas po rozvode, otec prezentoval svoju vôľu dcére P. platiť výživné mesačne v sume 400 až 450 eur mesačne a maloletej S. v sume 200 eur mesačne, čo nie sú až tak radikálne nižšie sumy výživného, ako tie sumy, ktoré časťou výroku napadnutého rozsudku určil na maloleté deti A. prvoinštančný súd.

27. V kontexte uvedených dôvodov odvolací súd podané odvolanie otca považoval za nedôvodné s rozhodnutím o ňom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

28. V kontexte uvedených dôvodov odvolací súd o podanom odvolaní otca ako o čiastočne dôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).