Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30S-62-2021.pdf
PDF · 92.61 KB
Case nature
Subarea
30S/62/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: U.. K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom P. U. XXX/XX, XXX XX U., právne zast.: ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7617-12/2021-BA zo dňa 09.02.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu odmieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 08.04.2021 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 7617-12/2021-BA zo dňa 09.02.2021 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca skutkovo a právne vymedzil žalobu nasledovne: Žalobca podal príslušnej prokuratúre podnet na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Martin č. 700-2010257318-GC04/18 zo dňa 24.04.2018 (ďalej len ako „rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin“) vo veci predpísania penále v celkovej sume 791,60 Eur. Prokuratúra podnetu s poukazom na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.04.2019 vyhovela a proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Martin podala protest prokurátora sp. zn.: Pd 102/19/5506-10 zo dňa 23.09.2019 (ďalej aj ako „protest prokurátora“). Následne bolo zo strany príslušnej prokuratúry vydané upovedomenie o späťvzatí protestu prokurátora s poukazom na rozsudok Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020. Prokuratúra zobrala protest prokurátora späť na základe usmernenia Generálnej prokuratúry SR č. VI3 Gd 1/21/1003-3 zo dňa 05.01.2021. Následne žalovaný vydal rozhodnutie č. 7617-12/2021-BA zo dňa 09.02.2021 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým konanie o proteste prokurátora zastavil z dôvodu späťvzatia protestu prokurátora. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 15.02.2021. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca citoval ust. čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 6 ods. 9 zákona č. 153/2001 Z.z., § 466 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku. Ďalej žalobca poukázal na nesprávne poučenie napadnutého rozhodnutia. V zmysle § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom za splnenia dvoch podmienok:
- ide o rozhodnutie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy
- rozhodnutie nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Stotožnil sa s tým, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím procesnej povahy, ale mal za to, že nebola naplnená druhá podmienka vylučujúca súdnu preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže
napadnuté rozhodnutie má za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Žalobca poukázal na to, že prokuratúra zobrala protest prokuratúra späť na základe direktívneho pokynu Generálnej prokuratúry SR č. VI3 Gd 1/21/1003-3 zo dňa 05.01.2021. Žalobca mal za to, že takýto pokyn Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky nemohol byť vydaný. Ustanovenie § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre, akcentujúc na hľadanie jeho zmyslu a účelu (tzv. ratio legis) vytvára vo vymedzených prípadoch v podstate absolútnu dispozičnú (rozhodovaciu) autonómiu podriadeného prokurátora vo vzťahu k nadriadenému prokurátorovi tak, aby podriadený prokurátor mohol podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia konať vo veciach, na ktoré je vecne a miestne príslušný bez možných externých zásahov z „hora“. V zmysle § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal protest prokurátora. Ak nadriadený prokurátor nemôže vydať pokyn na nepodanie protestu, považuje žalobca za zrejmé, že nadriadený prokurátor nemôže vydať ani pokyn na späťvzatie protestu, nakoľko ak by pokyn na späťvzatie protestu mohol vydať, stratilo by ustanovenie § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre opodstatnenie, keďže takýmto spôsobom by mohlo byť predmetné ustanovenie obchádzané (nadriadený prokurátor vo veci nechce protest podať, ale keďže zo zákona nemá možnosť pokyn vydať, počká na podanie protestu podriadeným prokurátorom a následne mu pokynom uloží zobrať protest späť). Pokyn zasahujúci do zákonom priznanej dispozičnej (rozhodovacej) autonómie podriadených prokurátorov je tiež v zrejmom rozpore z ústavnou zásadou legality zakotvenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktorá vyžaduje, aby orgány verejnej moci konali a rozhodovali len a výlučne na základe zákona a v jeho rozsahu. Zároveň, ak by sa žalobca s vyššie uvedeným postupom Generálnej prokuratúry SR stotožnil, označujúc ho ako zákonný, došlo by tým k zrejmej a postupnej erózii predmetného ustanovenia § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre, ktorým zákonodarca sledoval zachovanie absolútnej dispozičnej (rozhodovacej) autonómie podriadeného prokurátora vo vzťahu k nadriadenému prokurátorovi vo vymedzených prípadoch, čo by v konečnom dôsledku mohlo znamenať destabilizáciu vzájomného postavenia nadriadených a podriadených prokurátorov ako imanentnej súčasti vnútorného ekosystému prokuratúry. V tomto smere možno poukázať aj na skutočnosť, že v upovedomení žalobcu o späťvzatí protestu prokurátora príslušná prokuratúra uviedla, že právny názor prokuratúry na danú problematiku ostal nezmenený, čo v podstate zvýrazňuje záver, že podriadený prokurátor bol k späťvzatiu protestu v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre de facto donútený. Postupom, na základe ktorého bol v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a § 6 ods. 9 zákona vydaný pokyn GP SR, možno považovať za konanie, ktorým bolo zasiahnuté do základných práv žalobcu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 320/2016 zo 7. júla 2016). V príčinnej súvislosti so späťvzatím protestu prokurátora v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a zákona § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre, ku ktorému došlo na základe direktívneho a nezákonného pokynu GP SR, bolo následne vydané napadnuté rozhodnutie, čím došlo k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, keďže (aj) v dôsledku vydania napadnutého rozhodnutia bola absolútne zmarená možnosť žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na príslušnom súde. Záverom žalobca uviedol, že nemožno pochybovať o tom, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže v jeho dôsledku bolo žalobcovi v podstate odňaté právo na prístup k súdu, čo malo za následok zrejmý zásah do jeho právom, chránených subjektívnych práv. Napadnuté rozhodnutie trpí zrejmou nezákonnosťou aj v dôsledku skutočnosti, že bolo vydané na základe nezákonného opatrenia príslušnej prokuratúry, spočívajúce v nezákonnom späťvzatí protestu prokurátora.
2. Podľa obsahu vyhodnotil súd podanie žalobcu zo dňa 08.04.2021 ako správnu žalobu vo veci správneho trestania v zmysle § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
3. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
4. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
5. Podľa § 5 ods. 1 SSP konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12.
6. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
7. Podľa § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.
8. Z obsahu spisu mal súd za preukázané, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 7617-12/2021-BA zo dňa 09.02.2021, ktorým žalovaný v konaní o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Martin č. Pd 102/19/5506-10 zo dňa 23.09.2019, ktorý podala námestníčka okresného prokurátora proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Martin č. 700-2010257318-GC04/18 zo dňa 24.04.2018 vo veci predpísania penále samostatne zárobkovo činnej osobe pani U.. K. V., podľa § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z.z. konanie o proteste prokurátora zastavil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin č. 700-2010257318-GC04/18 zo dňa 24.04.2018 - tzv. protestované rozhodnutie, nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2018, prokurátor podal proti nemu protest prokurátora dňa 23.09.2019. Sociálna poisťovňa, pobočka Martin nemienila protestu vyhovieť, a preto v súlade s § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení účinnom od 01.07.2016 predložila protest prokurátora Sociálnej poisťovni, ústredie na rozhodnutie. Námestníčka okresného prokurátora podaním zo dňa 19.01.2021 vzala protest prokurátora č. Pd 102/19/5506-10 zo dňa 23.09.2019 späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, a preto Sociálna poisťovňa, ústredie v súlade s ust. 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre konanie zastavila. V poučení žalovaný uviedol, že odvolanie proti rozhodnutiu nie je prípustné.
9. Kľúčovou otázkou sa pre správny súd stalo právne posúdenie možnosti súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia o zastavení konania o proteste prokurátora, ktoré žalovaný v zmysle poučenia v ňom uvedenom považoval za nepreskúmateľné v správnom súdnictve. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola ukrátená na svojich právach. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorými neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým, že bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych orgánov v správnom súdnictve. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým sú určené, ako to správne tvrdí žalobca.
10. V súlade s princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ktorého súčasťou je aj rešpektovanie právneho názoru vysloveného skôr súdom k totožnej otázke (nemožnosť mať za následok ukrátenie - ujmu na subjektívnych právach účastníka konania rozhodnutím o zastavení konania o proteste prokurátora z dôvodu späťvzatia protestu prokurátora), aká vyvstala aj v inom konaní - viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 311/2021-13 zo dňa 13.05.2021 (v nadväznosti na ústavný prieskum súladnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie), dospel správny súd k záveru, že okolnosti predmetnej veci neodôvodňujú posun, resp. odklon od vysloveného právneho názoru ohľadom predmetu prieskumu v správnom súdnictve, a preto správny súd citujúc relevantné časti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky dospel k rovnakému právnemu záveru, že žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti takého rozhodnutia, ktoré sa nedotýka základných práv a slobôd osoby podávajúcej podnet na podanie protestu prokurátora.
11. Ústavný súd Slovenskej republiky v predmetnej veci rozhodol v konaní o ústavnej sťažnosti proti oznámeniu prokuratúry o späťvzatí protestu prokurátora a proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie o zastavení konania o proteste prokurátora z dôvodu jeho späťvzatia a to tak, že ústavnú sťažnosť odmietol. Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že: „Dozor prokuratúry tvorí so správnym súdnictvom systém vonkajšej kontroly orgánov verejnej správy. Oproti správnemu súdnictvu je však podstatou dozoru prokuratúry ochrana zákonnosti, pričom ochrana subjektívnych práv fyzických a právnických osôb je v rámci neho sekundárna, prípadne môže i absentovať. Podania protestu prokurátora sa možno domáhať podnetom podľa § 31 zákona o prokuratúre, pričom podávateľ podnetu má nárok na jeho vybavenie, ako i nárok na vybavenie opakovaného podnetu nadriadeným prokurátorom, ak nesúhlasí s vybavením svojho prvého podnetu. Zákon o prokuratúre však nestanovuje nárok na podanie protestu prokurátora, čo zodpovedá tomu, že protest prokurátora je po procesnej
stránke právny akt svojho druhu, ktorý zodpovedá osobitnému postaveniu prokuratúry vo vzťahu k rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Na základe protestu prokurátora začína konanie o proteste prokurátora, o výsledku ktorého rozhoduje orgán verejnej správy alebo jeho nariadený orgán buď tak, že mu vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie alebo rozhodne o jeho nevyhovení. Ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora a nezruší protestom napadnuté rozhodnutie, je prokurátor oprávnený podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku. Konaním o proteste prokurátora disponuje prokurátor, ktorý ho podal. Prokurátor je oprávnený vziať protest späť (§ 23 ods. 3 zákona o prokuratúre) a v takomto prípade orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví (§ 24 ods. 15 zákona o prokuratúre). Na späťvzatie protestu nie je potrebný súhlas orgánu verejnej správy ani súhlas toho, kto podal podnet na protest prokurátora. Tým, že protest prokurátora je spojený s ochranou zákonnosti v rámci dozoru prokuratúry, je určovaný aj prípadný dopad na subjektívne práva podávateľa podnetu. Hoci prokuratúra pri výkone netrestného dozoru môže byť považovaná za iný orgán ochrany práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 82 s.), späťvzatie protestu prokurátora je výlučným dispozičným úkonom prokurátora, ktorý prokurátor neodôvodňuje nielen orgánu verejnej správy či účastníkom konania, ale ani tomu, kto jeho podanie podnetom inicioval. Z toho je zrejmé, že zákon o prokuratúre žiadnym iným spôsobom ako riadnym vybavením podnetu na podanie protestu prokurátora nereguluje nielen jeho rozhodnutie o tom, či protest podá, ale ani to, že či následne protest zoberie späť. Preto je vo vzťahu k opatreniu prokurátora, ktorým rozhodol o späťvzatí protestu z pohľadu ústavných práv sťažovateľky, nedôvodná jej argumentácia o tom, aké boli či mali byť či už vecné alebo inštitucionálne pohnútky prokurátora pri jeho rozhodnutí zobrať protest späť alebo na ňom zotrvať. Zákon o prokuratúre ako aj Správny súdny poriadok vzhľadom na osobité postavenie prokuratúry vo vzťahu k orgánom verejnej správy prokuratúre neukladajú povinnosť, aby v prípade nevyhovenia protestu podali proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy správnu žalobu. Z toho, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne bol podaný protest prokurátora, nemožno vyvodiť povinnosť prokurátora v prípade nevyhovenia protestu podať proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu. Z výkonu týchto právomocí prokuratúry, ktoré sa môžu prejaviť aj podaním a následným späťvzatím už podaného protestu, nemožno vyvodiť porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Vzhľadom na to, že základné právo sťažovateľky na inú právnu ochranu týmto úkonom prokuratúry porušené nebolo, nedošlo ani k porušeniu jej základného práva následným zastavením konania o proteste prokurátora, keďže išlo o zákonom predpokladaný následok späťvzatia protestu prokurátora.
12. Protest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo vzťahu k orgánom verejnej správy. Prokurátor môže podať protest proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, a ktorým boli založené, zmenené alebo zrušené práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Správny súd iba zdôrazňuje, že pokiaľ účastník podá podnet na podanie protestu prokurátora, ide ďalej o fakultatívny postup prokurátora, či tento protest podá alebo nie. Nie je preto na mieste ani spochybňovať jeho ďalšie dispozičné úkony, akým je aj späťvzatie jeho protestu. Fyzické a právnické osoby napokon nie sú aktívne legitimované na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu ani v prípade rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 5Sžo/219/2015 zo dňa 22. 03. 2016).
13. V žalobe predostretá argumentácia o nezákonnosti pokynu Generálnej prokuratúry č. VI3 Gd 1/21/1003-3 zo dňa 05.01.2021 predstavujúca vecné resp. aj inštitucionálne pohnútky prokurátora pri jeho rozhodnutí zobrať protest späť, je nedôvodná nielen z pohľadu posúdenia ústavnosti, ale aj zákonnosti vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, pretože ako vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie sa na tento pokyn prokurátora neodvolávalo a v zásade iný postup žalovaného ako zastavenie konania pre späťvzatie protestu ani neprichádzal do úvahy. Správny súd konštatuje, že účinným právnym prostriedkom ochrany práv žalobcu mala byť žaloba na prieskum zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin č. 700-2010257318-GC04/18 zo dňa 24.04.2018 vo veci predpísania penále po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.
14. Napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo zastavené konanie o proteste prokurátora, ktorý vzal svoj protest späť, preto nepochybne predstavuje rozhodnutie procesnej povahy, keďže ním nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej a taktiež nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.
15. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalobu žalobcu zo dňa 08.04.2021 odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP.
16. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
17. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.