Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/44/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, proti žalovanému O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v P. A., s adresou pre doručovanie v A., G. č. XX/XX, o obnovu konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. -30 zo dňa 10.05.2021, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobu žalovaného na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. zamietol (prvý výrok) a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok); súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že v uvedenom konaní Okresného súdu Brezno sp. zn. vydal súd platobný rozkaz č.k. -79 zo dňa 07.05.2019, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.805,49 € s príslušenstvom; platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2019, pretože žalovaný proti nemu nepodal včas odpor; následne sa žalovaný zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (odbor ochrany spotrebiteľa) zo dňa 06.05.2020 dozvedel o nedostatkoch spotrebiteľskej úverovej zmluvy s dôsledkom, že úver, nedoplatok ktorého bol dôvodom na vydanie uvedeného platobného rozkazu, je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov; súd prvej inštancie dospel k záveru, že „žalovaný v návrhu na povolenie obnovy konania uvádza, že nereagoval na žalobu ani na následný platobný rozkaz preto, že v tej dobe mu neboli známe dôvody, ktorými by argumentoval v odpore proti uvedenému platobnému odporu; svoj návrh na obnovu konania odôvodňuje podľa neho novými skutočnosťami, ktoré mu zaslalo ministerstvo vo vyjadrení; bez ohľadu na obsah daného vyjadrenia ministerstva, súd musí konštatovať, že to nie sú nové skutočnosti či dôkazy, ktoré neexistovali v čase, keď prebiehalo konanie; žalovaný o nich vedieť mohol už vtedy pri aspoň minimálnej opatrnosti; najneskôr od času, kedy zmluvu podpísal, t.j. od 22.11.2011 do nadobudnutia právoplatnosti predmetného platobného rozkazu, t.j. do 25.06.2019, mal možnosť nechať si zmluvu posúdiť; počas takmer osemročnej doby mohol podať žiadosť na ministerstvo o posúdenie zmluvy, mohol požiadať advokáta o jej posúdenie, či obrátiť sa na akékoľvek združenie na ochranu spotrebiteľov alebo centrum právnej pomoci; v čase pôvodného konania, t.j. od doručenia žaloby na súd dňa 21.12.2018 až po právoplatnosť predmetného platobného rozkazu, t.j. do 25.06.2019 mal možnosť podať na súd napr. oznámenie o tom, že podal na ministerstvo žiadosť o posúdenie zmluvy a mohol požiadať súd o zohľadnenie výsledku, na ktorý čaká, prípadne mohol podať odpor, kde by uviedol, že zmluvu považuje za nespravodlivú, že úver už preplatil a že je príliš nevýhodný; skutočnosti, ktoré uvádza žalovaný ako nové, súd za nové v zmysle nepovažuje, pretože jednak nejde o skutkové okolnosti, ale o právne posúdenie zmluvy a právneho vzťahu, na druhej strane potom ide o posúdenie, ktoré si objektívne mohol žalovaný zaobstarať skôr a na základe neho argumentovať a brániť sa v pôvodnom konaní; naopak objektívna prekážka, ktorá by mu bránila si takéto posúdenie zaobstarať, tu daná nebola“; na základe uvedeného súd prvej inštancie

žalobu žalovaného na obnovu konania zamietol; súd prvej inštancie rozhodol podľa , a , (ďalej aj „“); o trovách konania rozhodol podľa v spojení s a plne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal najmä z dôvodu, že mu žiadne trovy konania nevznikli, pretože sa vo veci nevyjadril.

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie zo dňa 25.05.2021 (č.l. 39-40 spisu) uznesenie napadol v celom rozsahu; vyjadril názor, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces ( ); argumentoval, že súd vydaním platobného rozkazu v spotrebiteľskej veci porušil ustanovenie a , pretože spotrebiteľská zmluva obsahovala zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná; pokiaľ sa mu súd pokúsil doručiť zásielku do Nemecka, táto sa vrátila ako nedoručená, následne ju prevzal splnomocnene, čo bolo dôvodom nepodania odporu v zákonnej lehote; dňa 03.03.2021 sa pred podaním žaloby na obnov konania dozvedel o skutočnosti, že sa môže odvolať a podať žalobu na obnovu konania v trojročnej objektívnej lehote v zmysle ; na základe uvedeného navrhol zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa , preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa len v rozsahu odvolania podľa a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a uznesenie súdu prvej inštancie podľa a zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3.2 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

3.3 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

3.4. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

4.1 Odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a obsah spisu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o podanom odvolaní a dospel k záveru, že sú splnené procesné podmienky na zrušenie napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby žalobcu na obnovu konania formou uznesenia; podľa , ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne; napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobu žalovaného na obnovu konania zamietol; je zrejmé, že súd prvej inštancie namiesto rozsudku rozhodol o zamietnutí žaloby žalovaného na obnovu konania uznesením (t.j. nesprávnou formou rozhodnutia); uvedeným postupom došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, pretože súd prvej inštancie týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému uskutočniť príslušné procesné práva, napr. účasť na pojednávaní, prípadne na verejnom vyhlásení rozsudku (v podrobnostiach k porušeniu práva na spravodlivý proces strany v prípade rozhodnutia uznesením namiesto rozsudku porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.10.2009); v dôsledku nesprávneho procesného postupu súd prvej inštancie nevykonal ani navrhnuté dôkazy (stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 06.05.2020); na základe týchto zistení odvolací súd podľa a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako závislý výrok ( ) zrušil odvolací súd aj výrok napadnutého uznesenia o trovách konania. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ).

4.2 Podľa obsahu spisu súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania (ani samotné napadnuté uznesenie) nedoručoval žalobcovi na vyjadrenie ( ); z uvedeného postupu sa javí, že súd prvej inštancie zrejme považoval žalobu žalovaného na obnovu konania za zjavne nedôvodnú ( ), keď napriek uvedenému napadnutým uznesením pristúpil k jej „zamietnutiu“ namiesto jej odmietnutia, pretože podľa , súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak je zjavne nedôvodná; rozhodnutie o zamietnutí žaloby žalovaného na obnovu konania pritom vyplýva z výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie ako aj z jeho odôvodnenia (bod 18 odôvodnenia napadnutého uznesenia), preto nemožno uvažovať, že by išlo len o zrejmú nesprávnosť napadnutého uznesenia alebo chybu v písaní zo strany súdu prvej inštancie; pre úplnosť odvolací súd udáva, že posudzovanú žalobu žalovaného na obnovu konania nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú; ustanovenie zakotvuje oprávnenie súdu bez ďalšieho žalobu na obnovu konania uznesením odmietnuť v prípade jej zjavnej nedôvodnosti, na druhej strane v prípade nedôvodnosti žaloby na obnovu konania ustanovenie vyžaduje jej zamietnutie zo strany súdu rozsudkom (t.j. zjavne nedôvodná žaloba na obnovu konania sa uznesením odmieta a nedôvodná žaloba na obnovu konania sa rozsudkom zamieta); zákon pritom neponúka žiadne kritériá na odlíšenie zjavnej nedôvodnosti žaloby na obnovu konania ( ) od nedôvodnosti žaloby na obnovu konania ( ); podľa názoru odvolacieho súdu o prípad zjavnej nedôvodnosti žaloby na obnovu konania pôjde v prípade, ak už zo samotného obsahu žaloby na obnovu konania bude bez ďalšieho jednoznačne zrejmé, že je nedôvodná, pretože nie sú dané (neexistujú) dôvody na jej podanie podľa , t.j. v žalobe na obnovu konania tvrdené dôvody na jej podanie nie sú vôbec spôsobilé založiť prípustnosť žaloby na obnovu konania; zjavná nedôvodnosť žaloby na obnovu konania preto nemôže vyplývať len zo skutočnosti, že v obsahu žaloby tvrdené dôvody podľa (po ich posúdení) nie sú dostatočné na povolenie obnovy sporného konania, pretože v tomto prípade ide (len) o nedôvodnosť žaloby na obnovu konania; za zjavne nedôvodnú tak podľa odvolacieho súdu nebude možné považovať žalobu na obnovu konania, v ktorej žalobca argumentuje novými skutočnosťami alebo dôkazmi, ktoré neexistovali v čase pôvodného konania, ktoré dôkazy prípadne aj k žalobe pripája a ktorých obsah vo vzťahu k splneniu podmienok obnovy konania (prípustnosti žaloby na obnovu konania) podľa bude nevyhnutné posúdiť po prípadnom vykonaní dokazovania týmito dôkazmi ( ); pri posudzovaní zjavnej nedôvodnosti žaloby na obnovu konania bude pritom potrebný reštriktívny prístup, aby sa postupom podľa v zmysle odmietnutia žaloby na obnovu konania ako zjavne nedôvodnej neobchádzal procesný postup ( ) vedúci prípadne k jej zamietnutiu ako nedôvodnej, avšak so zachovaním príslušných procesných práv strán v spore o obnovu konania; na základe uvedeného by podľa odvolacieho súdu v prejednávanom spore neboli splnené podmienky ani na odmietnutie žaloby na obnovu konania podľa , pretože nejde o zjavne nedôvodnú žalobu na obnovu konania, nakoľko žalovaný v žalobe argumentoval novými skutočnosťami, ktoré opieral o nový dôkaz (stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 06.05.2020) pripojený k žalobe, ktorého obsah bolo nevyhnutné posúdiť vo vzťahu k splneniu podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania podľa a a to vrátane procesného postupu podľa v spojení s

5.1 Pri viazanosti názorom odvolacieho súdu ( ) súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne rozhodne o žalobe žalobcu na obnovu konania postupom podľa ; svoje rozhodnutie súd prvej inštancie primeraným spôsobom odôvodní.

5.2 Nakoľko žalovaný v podanej žalobe na obnovu konania v podstate namieta vecnú nesprávnosť rozhodnutia (platobného rozkazu) vydaného v konaní Okresného súdu Brezno sp. zn. a to na základe stanoviska Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 06.05.2020, z hľadiska hospodárnosti ďalšieho konania odvolací súd pre úplnosť dodáva, že „účelom žaloby na obnovu konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí súdov, pokiaľ dodatočne vyšli najavo „nové“ skutočnosti či dôkazy, ktoré sa v pôvodnom konaní nemohli použiť a tak ani brať do úvahy pri rozhodovaní, alebo ktoré sa v pôvodnom konaní objektívne nemohli vykonať, hoci ich vykonanie bolo navrhnuté; jej cieľom ale nie je revízia pôvodného konania ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov či spochybňovanie spôsobu ich hodnotenia“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.02.2021); ďalej podľa súdnej praxe „právny názor iného orgánu nie je skutočnosťou, dôkazom alebo rozhodnutím, ktoré by mohli privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci, súd nie je týmto názorom viazaný; právny názor na výklad zákona vyslovený iným orgánom než súdom, ktorý prejednal vec v rámci svojej právomoci, nie je spôsobilým dôvodom obnovy konania“ (porovnaj rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.08.1997 uverejnený v zbierke ako R 105/1998); nakoniec podľa súdnej praxe „obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne; návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky; vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania“ (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 11.08.2011 a sp. zn. zo dňa 28.02.2017).

6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).