Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/7/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: G. M., a.s. so sídlom

v B., IČO: X., v dovolacom konaní zastúpený JUDr. D. S., advokátom Advokátskej

kancelárie so sídlom v B., proti odporcovi: M. K., bývajúci v Ž., o zaplatenie 134,15 eur

s príslušenstvom, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. ,

o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. marca 2008 sp.zn.

, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Žiline z 31. marca 2008 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 4. októbra 2007 č.k.

-56 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 4 849,80 Sk spolu

s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 4 041,50 Sk od 29. decembra 2001

do zaplatenia. Návrh vo zvyšku zamietol. Vo výroku svojho rozsudku tiež uviedol, že

„odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 0,-- Sk.“

Navrhovateľ napadol odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol

návrh vo zvyšku (úroky z omeškania a úroky z úveru) zamietnutý a vo výroku o trovách

konania.

Krajský súd v Žiline (odvolací súd) uznesením z 31. marca 2008 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým „určil odporcovi zaplatiť“ navrhovateľovi

úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 4 041,50 Sk od 29. decembra 2001

do zaplatenia, ako aj vo výroku, ktorým bol zvyšok nárokov (úroky z úveru) zamietnutý a tiež

aj vo výroku, ktorým navrhovateľovi trovy neboli priznané, potvrdil. Odporcovi nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvého stupňa v ostatnej, odvolaním

nenapadnutej časti, „ponechal nedotknutý“.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu navrhovateľ podal dovolanie. Navrhol napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Na odôvodnenie

dovolania uviedol, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom v zmysle ustanovenia Podľa navrhovateľa predmetná vada

konania spočíva v tom, že odvolací súd v rozpore s ustanovením rozhodol o jeho

odvolaní uznesením, čím mu odňal možnosť podať návrh na obnovu konania podľa

ustanovenia a nasl. Návrhom na obnovu konania totiž možno napadnúť,

s výnimkou uznesenia o zmieri, iba rozsudok súdu. V ďalších častiach dovolania navrhovateľ

obšírne uviedol dôvody, z ktorých má za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je správne.

Odporca sa nevyjadril k dovolaniu navrhovateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), skúmal

v prvom rade, či je dovolanie navrhovateľa vôbec prípustné, pretože dovolaním možno

napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236

ods. 1 ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce

uznesenie odvolacieho súdu ( v znení do 15. októbra 2008). Proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené, je dovolanie

prípustné vtedy, ak v ňom odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ), alebo ak

ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia ( ), alebo

uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

Dovolaním navrhovateľa napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline z 31. marca

2008 sp.zn. , ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa v jeho

napadnutých častiach, ale nemá znaky vyššie uvedených uznesení a dovolanie proti nemu

podľa ustanovení nie je preto prípustné.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie a rozhodnutie

odvolacieho súdu nie sú postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanoveniach § 237

Podľa nich dovolanie je prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je pritom predmet

konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto

ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne

prípustné. Pre posúdenie existencie procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je

významný subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale

len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

takouto vadou.

V prejednávanej veci navrhovateľ odôvodnil prípustnosť dovolania vadou uvedenou

v , t.j. tým, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom

tvrdiac, že odvolací súd v rozpore s ustanovením rozhodol o jeho odvolaní

uznesením.

Navrhovateľ vytýka vadu konania podľa odvolaciemu súdu

dôvodne.

Podľa odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení

rozsudok; inak rozhoduje uznesením.

Zo zmyslu a obsahu v tomto normatívnom texte použitých slov a nimi utváranej vety

(z jazykového výkladu normy) vyplýva, že pokiaľ ide o formu jeho rozhodnutia, odvolací súd

rozhoduje rozsudkom aj uznesením. Rozsudkom rozhoduje o odvolaniach smerujúcich proti

rozsudkom, ktoré sú potvrdené alebo zmenené (hoci len sčasti). V ostatných prípadoch

odvolací súd rozhoduje uznesením. Citovaná norma neustanovuje žiadnu výnimku z tohto

normatívu, a to ani v prípade, že predmetom odvolacieho konania sa stal iba úrok z omeškania

alebo jeho zročnosť.

Nie je možné sa prikloniť ani k prípadnému záveru, že by rozhodnutie súdu prvého

stupňa malo v časti o príslušenstve pohľadávky, ktorá časť bola iba napadnutá odvolaním,

povahu uznesenia.

Podľa , ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením.

Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania,

o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri,

o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.

Súd teda rozhoduje uznesením vtedy, ak zákon neustanovuje inak (rozhodovanie

rozsudkom, platobným rozkazom, osvedčením o dedičstve, opatrením) alebo ak zákon priamo

a výslovne predpisuje, že súd rozhoduje vo veci samej uznesením. Vo veci samej sa

uznesením rozhoduje vo volebnom súdnictve ( a nasl. ), v konaní o dedičstve,

v konaní o výkone rozhodnutia, v súdnom exekučnom konaní a pod. Zo žiadneho

z procesných ustanovení nevyplýva, že by sa uznesením rozhodovalo aj o príslušenstve

pohľadávky.

Súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom. Ak teda odvolací súd ho v napadnutej časti

potvrdil, mal rozhodnúť tiež rozsudkom. Pokiaľ tak nekonal zaťažil svoje konanie vadou

podľa pretože účastníkom odňal právo zúčastniť sa na verejnom

vyhlásení rozsudku ( ).

Ústavná požiadavka vyhlásiť rozsudok súdu verejne, zakotvená v čl. 142 ods. 3

(ďalej iba „ústava“), vychádza z medzinárodných zmlúv

o ľudských právach a základných slobodách, preto jej podstata a účel sa nemôže zásadne

odlišovať od definície podanej v kontexte týchto zmlúv, napr. Európskym súdom pre ľudské

práva.

zaručuje nie teoretické a iluzórne práva, ale konkrétne a účinné, preto

požiadavku verejného vyhlásenia rozsudku možno považovať za splnenú len vtedy, ak má

verejnosť možnosť získať informácie o dátume a mieste vyhlásenia rozsudku tak, aby

pri takomto zverejnení mohol byť prítomný ktokoľvek, kto má o to záujem, pričom vo vzťahu

k účastníkom konania sa musí vychádzať z prezumpcie tohto záujmu (porovnaj nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

Verejnosť konania patrí k ústavným procesným zárukám práva na súdnu a inú právnu

ochranu. Princíp verejnosti však nie je absolútnym (verejnosť možno výnimočne vylúčiť

v prípadoch ustanovených zákonom – porovnaj druhá veta ); výnimky

z tohto princípu sa ale vzťahujú na súdne pojednávanie (prerokovanie), nie však na vyhlásenie

rozsudku. Povinnosť verejného vyhlásenia rozsudku je bezvýnimočná. Verejné vyhlásenie

rozsudku súvisí s povinnosťou všeobecného súdu upovedomiť o tom účastníkov konania

(v danom prípade dodržaním postupu podľa ). Účastník konania má právo

byť prítomný na vyhlásení rozsudku súdu a len on sám môže rozhodnúť, či sa tohto

zasadnutia zúčastní alebo nezúčastní. Jeho rozhodnutie nemôže ovplyvniť postup súdu

pri realizácii konania v intenciách článku 142 ods. 3 . Iný postup súdu znamená

porušenie ústavnosti v konaní pred ním, ktoré spočíva v porušení základného práva účastníka

konania zakotveného v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s článkom 142 ods. 3 . Princíp verejného

vyhlásenia rozsudku má povahu ústavného príkazu pre všeobecné súdy, podľa ktorého

v prípade, že rozhodujú vo forme rozsudku, sú povinné tieto rozsudky vyhlasovať vždy

verejne. Ide tu o ústavnú záruku, že všeobecné súdy, ako štátne orgány, nemôžu obmedziť

právne postavenie účastníkov v konaní pred nimi, ktoré postavenie im má poskytnúť možnosť

verejne sa oboznámiť s obsahom rozsudku a s jeho odôvodnením (právo na aktívne, faktické,

pozitívne konanie štátu, ktoré má základ v ústave a jej princípoch).

Verejné vyhlásenie rozsudku nie je len formálny a samoúčelný úkon. Jeho podstata má

zásadný význam a spája sa s viacerými procesnoprávnymi dôsledkami. Vyhlásením rozsudku

konanie nekončí a ešte aj pri verejnom vyhlasovaní majú účastníci konania procesné práva

a povinnosti. Ide tu o úkon súdu, ktorý je z hľadiska vecného, časového, miestneho

a personálneho neopakovateľný a nezameniteľný s iným úkonom súdu. Z hľadiska vecného

ide o to, že pri verejnom vyhlásení rozsudku má účastník, ak boli dodržané podmienky

oznámenia vyhlásenia tohto rozsudku, možnosť uplatniť procesné práva smerujúce k ochrane

pred „tajnou justíciou“ vymykajúcou sa kontrole verejnosti a tiež práva zabezpečujúce

účastníkovi možnosť kontroly súdu. Obsahom procesného oprávnenia účastníka pri kontrole

súdu vyhlasujúceho rozsudok je predovšetkým jeho oprávnenie preveriť, či bol rozsudok

v jeho veci vôbec vyhlásený (to má význam z hľadiska účastníkovej vedomosti, či je súd

rozsudkom viazaný, a ak áno, akým rozsudkom – akými konkrétnymi výrokmi – je viazaný).

Nezanedbateľným je tiež procesné oprávnenie účastníka preveriť, či súd vyhlásil rozsudok

na oznámenom mieste a v oznámenom čase (hľadisko miestne a časové). Neprehliadnuteľným

oprávnením účastníka je aj jeho právo preveriť (zistiť), v akom zložení (hľadisko personálne)

súd vyhlásil rozsudok (porovnaj v tejto spojitosti najmä ) a s akým

odôvodnením (hľadisko vecné). Procesný nedostatok odvolacieho súdu vo vzťahu k tomuto

úkonu (nenaplnenie ustanovenia ), v dôsledku ktorého sa poprie samotná

podstata verejného vyhlásenia rozsudku (keďže sa neoznámi čas a miesto jeho vyhlásenia), je

z procesného hľadiska nenapraviteľný (nedá sa nijako konvalidovať).

Odvolací súd vychádzajúc z nesprávneho záveru, že v predmetnej veci sa rozhoduje

uznesením, nezachoval potom zákonom stanovený postup, t.j. oznámiť miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku. To malo za následok predovšetkým znemožnenie samotnej účasti

navrhovateľa na verejnom vyhlásení rozsudku – verejnom oboznamovaní súdu o tom, ako

rozhodol (aké konkrétne výroky vyslovil) a z akých dôvodov. Tento nesprávny procesný

postup odvolacieho súdu mal pre navrhovateľa ďalší negatívny procesný dôsledok v tom

zmysle, že odvolací súd mu nevytvoril procesnú možnosť kontroly, či jednotlivé výroky

rozsudku, ktorý jej bol doručený v písomnom vyhotovení, sú v plnom rozsahu totožné

s verejne vyhlásenými výrokmi rozsudku, a či snáď neboli prípadne dodatočne zmenené

(podľa je totiž súd viazaný vyhláseným rozsudkom a vyhlásený rozsudok

nemôže zmeniť, i keby si neskôr uvedomil, že rozhodol nesprávne). Odvolací súd teda

uvedeným chybným procesným postupom (nedošlo k oznámeniu miesta a času vyhlásenia

rozsudku v zmysle cit. ) nevytvoril navrhovateľovi zákonom

predpokladanú procesnú možnosť účasti na verejnom vyhlásení napadnutého rozsudku.

Nedodržanie postupu oznámenia času a miesta vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu

znamená z pohľadu spomenutých kontrolných a ochranných oprávnení účastníka toľko, že

korekciu porušených procesných práv účastníka možno v dovolacom konaní docieliť len

zrušením takéhoto rozsudku, ako rozsudku zaťaženého vadou podľa

Keďže konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu má uvedenú vadu, je dovolanie

navrhovateľa proti nemu nielen prípustné, ale aj dôvodné, lebo rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť správne. Dovolací súd preto dovolaním

napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu zrušil podľa a vec mu

v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie podľa Vzhľadom na zrušenie

rozhodnutia odvolacieho súdu len z procesných dôvodov nezaoberal sa ďalšími dôvodmi,

z ktorých navrhovateľ vyvodzoval opodstatnenosť svojho opravného prostriedku.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. októbra 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková