Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-257-2020.pdf
PDF · 94.84 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/257/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: O. Y., nar. XX.XX.XXXX, Y. 3, XXX XX T., o vymoženie 436,84 eur s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 31.05.2019, č.k. 39Er/2633/2010-11, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 31.05.2019, č.k. 39Er/2633/2010-11 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na podklade exekučného titulu - rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. zo dňa 12.05.2010, sp. zn. SR 03735/10. Dňa 29.09.2010 poveril súd prvej inštancie súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 03.02.2016 doručil súdny exekútor súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa už stali známe exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti, a to aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Súd s poukazom na uvedené v zmysle § 243f zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) opätovne preskúmal spis a zistil, že exekučným titulom, na podklade ktorého sa vedie toto exekučné konanie, je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave spis. zn. SR 03735/10 zo dňa 12.05.2010. Z obsahu spisu súd prvej inštancie zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 31.03.2009 Zmluvu o úvere č. 9380072, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 300,00 Eur a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky oprávnenému vrátiť zvýšené o príslušný poplatok vo výške 288,00 Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 588,00 Eur v 12-tich mesačných splátkach po 588,00 Eur. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 17 oprávnený s povinným uzavreli Dohodu
o vyplnení zmenky, z ktorej vyplynulo, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej neboli vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Súd prvej inštancie uviedol, že je nepochybné, že v danom prípade bol poskytovateľom plnenia oprávnený, ktorý ho poskytol v rámci svojho podnikania, a to v rámci predmetu svojej činnosti. Druhou zmluvnou stranou bola fyzická osoba nepodnikateľ, ktorá nemohla ovplyvniť znenie predmetnej zmluvy. Takýto vzťah medzi účastníkmi, v ktorom na jednej starne vystupuje podnikateľ ako dodávateľ poskytujúci predmet plnenia v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane vystupuje ako odberateľ fyzická osoba, je v zmysle § 2 písm. a) a § 3 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepochybne spotrebiteľským úverom. Rozhodcovská doložka je upravená vo všeobecných podmienkach k zmluve, ktoré boli oprávneným vopred vyhotovené pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy, ovplyvniť jej obsah. Podpisom zmluvy povinný súčasne vyslovil súhlas so všeobecnými podmienkami bez toho, aby ich mohol meniť, či dopĺňať. Oprávnený ako veriteľ, mohol na základe tejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Za neprijateľnú podmienku sa považuje aj doložka, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o pokračovaní v exekúcii a rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie si súd vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
4. V odvolaní oprávnený namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Oprávnený posudzovanie povinného ako spotrebiteľa výslovne odmietol a poukázal na skutočnosť, že s povinným uzavrel dňa 31.03.2009 zmluvu o úvere č. 9380072, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania. Oprávnený poukázal, že je potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval, pričom poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa.
5. Súdny exekútor a povinný zostali v odvolacom konaní nečinní.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p./) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy podľa z. č. 129/2010 Z.z. a Občianskeho zákonníka.
11. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 31.03.2009 zmluvu o úvere č. 9380072, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 300,00 eur, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť v 12 mesačných splátkach po 49,- eur zvýšený o poplatok vo výške 288,00 eur, t.j. celkovú sumu 588,00 eur (ďalej len „zmluva o úvere“). Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 12.05.2010, sp. zn. SR 03735/10. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 29.09.2010.
12. Čo sa týka odvolacej námietky oprávneného, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
13. Pokiaľ oprávnený popiera úplný základ zmluvného vzťahu, t.j. že medzi ním a povinným nevznikla spotrebiteľská zmluva, a teda, že povinný nemá postavenie spotrebiteľa, ide o ničím nepodložené tvrdenia. Totiž skutočnosť, že v zmluve o úvere dlžník prehlásil, že finančné prostriedky mu sú poskytnuté na výkon zamestnania, nemôže postačovať pre záver, že zmluvu o úvere nie je z toho dôvodu možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Základom pre posúdenie, či v danom prípade sa jedná alebo nejedná o spotrebiteľský právny vzťah je zistenie, na aký účel bol úver skutočne poskytnutý. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka v tak sprísnenom právnom režime, v akom sa nachádzajú normy spotrebiteľského práva, ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok kvalifikáciu úveru za tzv. iný, a teda nespotrebiteľský úver riadiaci sa výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), čiže veriteľa. V zmysle všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Oprávnený pritom žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že povinný čerpal úver na výkon zamestnania, súdu nepredložil.
14. Podľa § 1 ods. 3 písm. f) z. č. 129/2010 Z.z., účinného do 30.11.2011, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.
15. Predmetnou zmluvou požičal oprávnený povinnému sumu 300 eur, vzhľadom na čo sa na túto zmluvu vzťahuje z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
16. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je možné predmetnú zmluvu o úvere považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa uvedeného zákona a zároveň za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka tak, ako to uviedol súd prvej inštancie.
17. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z..
18. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vznikla povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.
19. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy /doložky (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011).
20. Podobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 konštatoval, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej
rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
21. Rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc vo veci z rozhodcovskej doložky, uzavretej dňa 31.03.2011. V rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorého dôvodu je povinnosťou súdu, skúmať (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok pričom uzatvorenú rozhodcovskú doložku je potrebné posúdiť ako neplatnú podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú doložku ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
22. Podľa bodu 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru rozhodcovskej zmluvy sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom v Bratislave, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.
Ďalej sa zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, Ustanovenie tejto vety sa nepoužije, v prípade ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
24. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
26. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.
27. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd zastáva názor, že dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.
28. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinný z rozhodcovského rozsudku bol v rozhodcovskom konaní pasívny a nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
29. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie.
30. K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou č. 438/2015 Z. z.) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.
31. Z všetkých vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).