Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-76-2019.pdf
PDF · 127.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12C/76/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou, v právnej veci žalobkyne S. T., T.. XX.XX.XXXX, H. G. XX/X, G. U., právne zastúpenej JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, Martin, proti žalovaným: X/ C. T., T.. XX.XX.XXXX, H. I. XXX, G. U. Z. X/ R. T., T.. XX.XX.XXXX, H. I. XXX/XX, G. U., obaja právne zastúpení Mgr. Júliusom Meszárošom, advokátom so sídlom Námestie sv. Anny 7269/20B, Trenčín, o zaplatenie 17.467,- Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ sa priznáva právo voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný žalobca zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaného 1/ a žalovaného 2/ do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným upomínaciemu súdu dňa 16.08.2019 proti žalovaným domáhala spoločného a nerozdielneho zaplatenia sumy 17.467,- Eur a náhrady trov konania. Uviedla, že dňa 18.06.2019 uzatvorili žalovaní Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX so Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorej predmetom bol úver vo výške 40.800,- Eur, ktorý bol zabezpečený na základy Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, kde záložným veriteľom bola žalobkyňa. V zmysle uvedenej záložnej zmluvy bolo zriadené záložné právo k bytu Č.. XX T. X C. H. S. G. Č. X, D. XX T. O. G. D. G. U., postavený na pozemku KN „. C.. Č.. XX/XX - F. C. Z. T. Z. G. C. C. T. G. Č. Z. F. H. S. D. D. XXXX/XXXXXXX D. T. W. Č.. XXXX, Y.. Ú.. G. U., B. G. U., D. Y. T. Y.. B. B.Ú. T. I. T. D.. Konečná splatnosť úveru mala nastať dňa 20.05.2039. Žalobkyňa ako predávajúca a I. I. ako kupujúca dňa 07.09.2016 uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj vyššie špecifikovaného bytu, na ktorom bolo zriadené záložné právo. S poukazom na uvedené musela žalobkyňa predčasne vyplatiť pohľadávku vo výške 42.387,24 Eur Slovenskej sporiteľni, a.s. ako veriteľovi z úveru, aby nehnuteľnosť bola po predaji nezaťažená. Následne sa obrátila na žalovaných a žiadala ich o vyplatenie čiastky, ktorú za nich ako dlžníkov vyplatila. Do dňa podania žaloby jej žalovaní vrátili iba čiastku 1.500,- Eur a zvyšnú časť 17.466,89 Eur už nie. Na ďalšie opakované výzvy nereagovali.
2. Dňa 17.09.2019 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný Platobný rozkaz sp. zn. XXUp/XXXX/ XXXX, ktorým žalobnému návrhu súd v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu žalovaní podali odpor, v ktorom uviedli, že Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 17.06.2009 so SLSP, a.s. neuzavreli z vlastného podnetu, ale vyhoveli žiadosti žalobkyne, ktorá je matkou žalovaného 1/ a svokrou žalovaného 2/, nakoľko žalobkyňa bola evidovaná v
úverovom registri a nebol by jej poskytnutý úver zo strany banky. Žalobkyňa bola v tom čase v postavení povinného v exekučných konaniach a peňažnými prostriedkami z úveru chcela riešiť otázku jej záväzkov. Aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bola uzatvorená na jej podnet s cieľom založiť dotknuté nehnuteľnosti v prospech banky ako záloh za úveru a tým sa vyhnúť ich prípadnému založeniu/ speňaženiu v exekučných konaniach. Po tom, ako im bol úver zo strany banky poskytnutý v sume 40.800,- Eur, dňa 23.06.2009 poukázali v prospech žalobkyne sumu 22.543,- Eur a sumu 18.257,- Eur si ponechali pre svoju potrebu. Poskytnutý úver riadne splácali od júla 2009 až do predčasného splatenia úveru vykonaného žalobkyňou po odpredaji založených nehnuteľností v septembri 2016. K predaju založených nehnuteľností žalobkyňa pristúpila z dôvodu, že medzičasom sa presťahovala do rodinného domu a považovala za nehospodárne uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu. Žalovaní jej oznámili, že nemajú peňažné prostriedky na to, aby jej naraz celú čiastku úveru, ktorú si ponechali, vyplatili. Splatnosť úveru bolo 20.05.2039, pričom predčasným splatením úveru ich žalobkyňa pripravila o výhodu splátok. Žalobkyňa sa domáha zaplatenia sumy 17.467,- Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa plnila za žalovaných Slovenskej sporiteľni a.s. titulom predčasného splatenia úveru na základe vlastného rozhodnutia, bez akéhokoľvek podnetu zo strany žalovaných, pričom od momentu predčasného splatenia úveru vedela, že neplní svoj, ale ich záväzok, vyplývajúci z „ich“ úverovej zmluvy. Pre prípad, že by súd posúdil právny základ uplatňovaného nároku ako vydanie bezdôvodného obohatenia, namietli premlčanie celého uplatneného nároku, nakoľko žalovaná už v mesiaci september 2016 vedela, že plní záväzok niekoho iného, teda vedela, že vzniklo bezdôvodné obohatenia a kto sa na jej úkor obohatil (výzvy na zaplatenie žalovanej sumy potvrdila až žalobkyňa v svojom návrhu). Subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia začala plynúť v mesiaci september 2016 (po predaji zálohu a predčasnom splatení úveru) a márne uplynula v mesiaci september 2018. Žaloba bola na súd doručená 16.08.2019. Z bankového výpisu z úverového účtu žalovaného 2/ vyplýva, že k predčasnému splateniu zostatku úveru v sume 42.378,24 Eur došlo dňa 12.09.2016, ktorým dňom začala plynúť premlčacie lehota na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu uviedla, že tvrdenia žalovaných považuje za nezakladajúce sa na pravde a výlučne účelové. Po tom, ako bol úver vo výške 40.800,- Eur pripísaný na účet žalovaných, zaslali na účet žalobkyne sumu 22.543,34 Eur a zvyšných 18.256,66 Eur zostalo na ich účte. S ohľadom na skutočnosť, že plánovala byt, na ktorom bolo zriadené záložné právo predať a mala vedomosť, že bude nútená z kúpnej ceny vyplatiť úver žalovaných. O tejto skutočnosti žalovaní vedeli, práve tí na ňu neustále tlačili, aby byt čo najskôr predala a vyviazala ich z úveru, aby si mohli zobrať hypotéku a stavať dom. Prisľúbili jej, že ihneď po tom, ako im bude poskytnutý úver, vyplatia ju. Žalobkyňa byt predala v dobrej viere, aby pomohla žalovaným. Žalobkyňa sa snažila celú situáciu riešiť zmierlivou cestou, žalovaných viackrát vyzvala na vrátenie finančných prostriedkov. Žalovaní ju úmyselne uviedli do omylu za účelom obohatenia sa. Vyjadrenie žalovaných o tom, že vyplatením úveru stratili výhodu splátok neobstoja, nakoľko ak by mali čestné úmysly, mohli ihneď po vyplatení úveru kontaktovať žalobkyňu so žiadosťou o splátkový kalendár. Okrem toho žalovaní vyplatením úveru skôr (cca o 20 rokov) ušetrili na úkor žalobkyne aj na úrokoch, ktoré by banke museli platiť za poskytnutie úveru.
5. Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k odporu popreli tvrdenia žalobkyne, ktoré považovali za neodôvodnené a nepreukázané. Suma 42.387,24 Eur bola na bankový účet žalovaného 2/ poukázaná na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a I. I. dňa 07.09.2016 s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že časť kúpnej ceny bude kupujúcou poukázaná prevodom na úverový účet predávajúcej. V zmluve označený účet bol úverovým účtom žalovaného 2/, ktorý v zmluve označila samotná žalobkyňa. Kúpna zmluva tiež preukazuje skutočnosť, že žalobkyňa bola v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere v postavení povinného v exekučných konaniach, nakoľko v bode 2. článku III. kúpnej zmluvy je uvedené, že časť kúpnej ceny zaplatil kupujúci súdnemu exekútorovi, ktorý viedol exekúciu proti žalobkyni. Žalovaní ďalej uviedli, že trojročná objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 12.09.2016, prijatím sumy 42.387,24 Eur v prospech bankového účtu žalovaného 2/ a najneskôr dňom 12.09.2016 začala plynúť súčasne dvojročná subjektívna lehota.
6. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že nárok titulom vydanie bezdôvodného obohatenia si uplatnila riadne a konanie žalovaných považuje za v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní podľa nej neuniesli dôkazné bremeno ohľadom uvádzaných tvrdení. Uviedla, že ohľadom uzatvorenia zmluvy aj vyplatenia peňazí boli so žalovanými dohodnutí. Od septembra 2017 nastala situácia, že žalovaní ich prestali navštevovať, neskôr nereagovali na telefonáty, sms-ky. Potom sa im vyhrážali políciou kvôli obťažovaniu,
pričom oni len chceli vedieť, kedy budú peniaze vrátené. Dôvod, pre ktorý nepodala návrh skôr bol taký, že verila vo vyriešenie veci v súkromí. Ďalej uviedla, že k uzatvoreniu zmluvy o záložnom práve došlo na základe návrhu žalovanej 2/. K uzavretiu kúpnej zmluvy na byt došlo z dôvodu, že nechceli mať podlžnosti na staré kolená, nechceli spravovať dve nehnuteľnosti a chceli pomôcť žalovaným. Medzi stranami nie je sporné, že dňa 17.06.2009 došlo k čerpaniu úveru v sume 40.800,- Eur zo strany žalovaných a taktiež nie je sporné, že si účastníci konania poskytnutý úver prerozdelili v pomere 22.543,- Eur v prospech žalobkyne a 18.257,- Eur v prospech žalovaných. Medzi stranami nie je sporné, že tu bola dohoda o tom, že do jedného roka od poskytnutia úveru dôjde k predčasnému splateniu tohto úveru. Taktiež nie je sporné, že v septembri 2016 došlo na základe vzájomnej dohody medzi účastníkmi konania k predčasnému splateniu úveru, pričom úver bol splatený z kúpnej ceny predaného bytu vo vlastníctve žalobkyne. Rovnako nie je sporné, že počas čerpania tohto úveru účastníci konania splácali poskytnutý úver pomerne podľa výšky sumy, ktorú si jej účastníci ponechali pri poskytnutí úveru. Predmetný skutkový rámec zakladá nárok žalobkyne na zaplatenie časti úveru, ktorú si ponechala žalovaná strana. Žalovaná strana nikdy nenamietala, že by túto časť nemala splatiť, avšak rozchádzajú sa v otázke spôsobu, lehôt pri plnení tohto záväzku. Vykonané dokazovanie podľa názoru žalobkyne v plnom rozsahu zodpovedá tvrdeniam žalobkyne, a to najme pokiaľ ide o vyplatenie žalobkyni časti úveru, ktorý si ponechali žalovaní. Skôr, ako súd pristúpi k hodnoteniu skutkového základu nároku žalobkyne vo vzťahu k žalovaným ako v konaní uvádzaný právny titul bezdôvodné obohatenie, je potrebné bezpochyby vylúčiť posúdenie vzneseného nároku, a to vrátenia pôžičky poskytnutej žalobkyňou vo vzťahu k žalovaným. Všetky atribúty tohto konania účastníkov konania, od poskytnutia úveru v r. 2009 až do súčasnosti, smerovali k tomu, že táto časť úveru má byť vrátená zo strany žalovanej žalobkyni. Pri realizácii predčasného splatenia úveru a predaji zálohu účastníkmi konania, žalujúca strana tvrdí, od samého počiatku, že po vyplatení úveru predčasne, malo dôjsť k vráteniu finančných prostriedkov žalujúcej strane, a to na základe vzájomnej ústnej dohody medzi účastníkmi konania. Práve v tomto je rozpor medzi tvrdeniami žalobkyne a žalovanými, pričom žalobkyňa tvrdí a zo správania žalovanej strany, že toto popieranie a nezaujatie jasného stanoviska, ohľadne vrátenia finančných prostriedkov zo strany žalovanej strany je tendenčné, ale čo najmä nezodpovedá správaniu sa žalovanej strany, ktorí utvrdzovali žalobkyňu a jej manžela v tom, že všetky podlžnosti budú vyplatené, avšak následnou argumentáciou na to podľa ich tvrdenia nemali dostatok finančných prostriedkov. Rovnako, tak uvedené tvrdenie preukazuje aj samotná časť úhrady vzniknutého dlhu sumou 1.500,- Eur zo dňa 30.08.2017, kedy došlo k čiastočnému splateniu takto poskytnutých finančných prostriedkov zo strany žalobkyne, žalujúcej strane. Žalovaná strana sa síce snaží uvedenú sumu podradiť pod zaplatenie kúpnej ceny za pozemok, no tu medzi účastníkmi na strane žalovanej dochádza k rozporom vyplývajúcich zo samotných výpovedí, pričom tvrdenia nepreukázali žiadnym listinným dôkazom, že by táto suma mala byť náhradou za zaplatenie kúpnej ceny. Naopak žalujúca strana predložila čestné prehlásenie, podľa ktorého táto suma nekorešponduje so zaplatenou kúpnou sumou 1.500,- Eur dňa 30.08.2017 a táto suma nekorešponduje ani z časového hľadiska realizácie prevodu vlastníctva k spomínanému pozemku, keďže suma 1.500,- Eur bola uhrádzaná približne rok po tom. Žalobkyňa tvrdí, že tu existovala dohoda o tom, že žalovaná strana po vyplatení úveru, poskytnutého v r. 2009 predčasným splatením, tento svoj záväzok následne splní v podobe vrátenia takto poskytnutých peňažných prostriedkov. Pre prípad, že by súd vznesený nárok vyhodnocoval podľa listinných dôkazov uvádzaného právneho titulu ako bezdôvodné obohatenie, prihliadanie na vznesenú námietku premlčania, by bolo vzhľadom na okolnosti v rozpore s dobrými mravmi a takéto prihliadanie by neprimerane zaťažilo žalujúcu stranu na úkor žalovaných, ktorí sú blízkymi príbuznými. Poukázala na to, že ak by žalovaná strana nesúhlasila s predčasným splatením úveru, nikdy by k predaju bytu a predčasnému splateniu nedošlo, preto tvrdenie žalovaných o tom, že nesúhlasili s predčasným splatením úveru považuje za nelogické. Nech to v závere tohto konania vychádza akokoľvek, každá zo strán v rámci svojich výpovedí prezentovala svoje kroky dobrosrdečne v úmysle pomôcť druhej strane. Rozpor týkajúci sa finančných prostriedkov nastal, ako náhle bolo potrebné splatiť záväzok, či už jednej alebo druhej strane sporu, za finančné prostriedky, ktoré už boli spotrebované. Je zrejmé, že takýto stav vyvoláva nevôľu a následné špekulácie, avšak samotné skutkové okolnosti, ktoré nie sú medzi stranami sporné, sa prikláňajú k tvrdeniam žalobkyni. Ak by sa pristúpilo na argumentáciu žalovanej strany, ktorá jasne nevysvetlila, prečo pristúpila k podpisu predčasného splatenia úveru a následne túto sumu ani neuviedla, akú chcela vzájomne vysporiadať. Predčasným splatením úveru došlo k zavŕšeniu prvotnej dohody v r. 2009, ktorú potvrdzujú obe strany o tom, že poskytnutý úver bude splatený, tak zo strany žalobkyne ako aj žalovaných, avšak sa to nestalo v tej lehote jedného roka, ktorá bola dohodnutá, ale až v r. 2016. A nech je na to akýkoľvek pohľad, došlo k tomu na základe vzájomného konsenzu, ktorý bol písomne stvrdený. Ak by žalovaná strana nesúhlasila s predčasným splatením úveru, alebo že by o tom ani nevedeli, nikdy by k predaju bytu a predčasnému
splateniu nedošlo. Preto je nelogické tvrdenie žalovanej strany o tom, že nesúhlasili s predčasným splatením úveru, že nemali vedieť o predaji bytu a následne takéto predčasné splatenie úveru podpísali. Nárok žalobkyne je plne odôvodnený a skutkové okolnosti potvrdené, či už účastníkmi konania alebo preukázané v rámci tohto konania, musia byť po právnej stránke vyhodnocované nezávisle od ich právnych vymedzení na tom skutkovom základe ako bol tento opísaný a tvrdený v tomto konaní. Ak by súd, z akéhokoľvek dôvodu nevyhodnotil nárok žalobkyne ako vrátenie pôžičky, ale ako bezdôvodné obohatenie a následne by neprihliadal na argumentáciu žalobkyne, realizovanú za účelom neprihliadania na vznesenú námietku premlčania. Námietku premlčania je potrebné vyhodnocovať zo skutkových okolností realizovaných v čase ich vznesenia. Ak by súd nárok žalobkyne zamietol, nie sú splnené podmienky, resp. sú splnené podmienky na nepriznanie náhrady trov konania žalovanej strane.
7. Žalovaná 2/ vo výpovedi upresnila, že k uzatvoreniu zmluvy došlo z dôvodu, že exekúcie boli vedené vo vzťahu k svokrovi, nie k žalobkyni. Svokor neprešiel registrom, žalobkyni úver neschválili. Z tohto dôvodu žalovaní uzatvorili úverovú zmluvu na svoje meno, pričom žalobkyni a jej manželovi bolo vyplatených 22.543,- Eur a zvyšná suma bola pre potreby žalovaných. Dohodli sa, že peniaze splatia do jedného roka. Riadne sa splácalo, o predčasné splatenie nežiadali. Taktiež poprela, že im bola prevedená kúpna cena za byt, peniaze boli prevedené na úverový účet. Nevedela, z akého dôvodu si žalobkyňa uplatňuje sumu 17.467,- Eur. Žalovaný 1/ vo svojej výpovedi potvrdil, že si úver brali so žalovanou 2/ na pomoc jeho rodičom, z dôvodu exekúcií otca, nakoľko by mohli prísť o dom, v ktorom bývali. Časť peňazí z úveru vyplatili rodičom na zaplatenie exekúcií. Čo sa týka vyhrážania políciou, toto poprel, údajne iba povedal, že vzhľadom na množstvo telefonátov zo strany rodičov, bude situáciu riešiť cestou polície. Žalovaní naďalej považovali nárok žalobkyne za premlčaný z dôvodu uplynutia subjektívnej doby (ktorá začala plynúť 12.09.2016), plynutie objektívnej doby nerozporovali. Ak žalobkyňa poukazuje na úmyselné konanie zo strany žalovaných, znaky úmyselného konania museli byť naplnené v čase, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom doposiaľ nebol súdu tvrdený úmysel preukázaný. Navrhli žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaní v tomto konaní hodnoverne, logicky nadväzujúc vysvetlili okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu úverovej zmluvy v r. 2009, aké pohnútky ich k tomu viedli, pričom pri najmenšom takéto tvrdenia potvrdil aj svedok, keď potvrdil, že s prihliadnutím k existencii iných záväzkov voči peňažnej inštitúcii, v tomto prípade Prvej stavebnej sporiteľne by ani jemu a ani jeho manželke, teda žalobkyni, nebol poskytnutý úver na zamýšľanú prerábku rodinného domu. Tvrdenie o tom, ako boli peňažné prostriedky údajne čerpané z Prvej stavebnej sporiteľne, je pre toto konanie bez právneho významu. Žalovaní od úvodu konania tvrdili, že úver bol čerpaný aj z dôvodu urovnávania záväzkov na strane žalobkyne, resp. jej manžela, čo potvrdzuje obsah uzavretej kúpnej zmluvy na predaj predmetného bytu zo dňa 07.09.2016, kde sa v čl. 3 bod. 2 hovorí, že prvá časť kúpnej ceny bola použitá na platbu v prospech exekútora N.. N. W.. Či skutočne poskytnuté finančné prostriedky boli použité na prerábku rodinného domu je bez právneho významu. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä prednesu žalobkyne a žalovanej 2/, na pojednávaní na súde, týmito prednesmi potvrdili obidve strany, že v súvislosti s uzavretím úverovej zmluvy došlo aj k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky vo výške 22.543,- Eur. V tejto časti je možné prisvedčiť žalobkyni. Strany sporu však rozdielne uviedli, splatnosť tohto záväzku, keď žalobkyňa tvrdila, že splatnosť bola dohodnutá výnosom zo speňaženia predmetného bytu a žalovaná 2/, že splatnosť pôžičky bola dohodnutá, resp. že pôžička bola dohodnutá na dobu jedného roka. Ak aj došlo k ústnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke, táto sa týkala len sumy 22.543,- Eur a ak by aj bolo tvrdenie žalobkyne o dobe splatnosti pôžičky vyhodnotené ako pravdivé, tak plnenie do výšky 22.543,- Eur by bolo možné považovať za splnenie záväzku titulom pôžičky, avšak akákoľvek suma poskytnutá žalobkyňou už nemohla byť vnímaná ako plnenie záväzku titulom pôžičky. Už v čase uzavretia kúpnej zmluvy žalobkyni muselo byť jasné, že žalovaným titulom ňou tvrdenej pôžičky nedlží sumu cca 42.000 ako bolo plnené v prospech úverového účtu žalovanou 2/, že plnenie nad rámec poskytnutej pôžičky koná bez právneho dôvodu. Naviac, že takýmto plnením neplní svoj záväzok, ale záväzok žalovaných. Tieto skutočnosti boli podľa nášho názoru žalobkyni v deň podpisu predmetnej kúpnej zmluvy zrejmé. Žalobkyňa už v tom čase vedela, že plní záväzok niekoho iného, čo podľa práva má plniť sám, nakoľko zmysel a pravidlá úverového vzťahu jej s prihliadnutím k jej veku a životným skúsenostiam museli byť jasné. Žalovaní nikdy netvrdili, že na prevod predmetného bytu, resp. predčasné splatenie úveru nedali súhlas, alebo že o predaji nevedeli. Poukázali na existenciu zmluvy o zriadení záložného práva, uzavretej súčasne s úverovou zmluvou ešte v r. 2009 a práve existencia záložného práva viaznuca na predmetnom byte bola pravým a jediným dôvodom, pre ktorý došlo k predčasnému splateniu úveru a následne výmazu záložného práva. V opačnom prípade by nebolo možné byt predať. Pokiaľ ide o právny základe uplatneného nároku, opakovane
žalovaní tvrdia, že úhradou sumy cca 42.000,- Eur z výnosu predaja bytu, mohlo dôjsť, ak súd prisvedčí pravdivosti tvrdenia žalobkyne o termíne splatnosti pôžičky, k zániku tohto záväzku len do výške 22.543,- Eur. Zvyšné plnenie podľa názoru žalovaných nie je možné právne kvalifikovať inak ako plnenie bez právneho dôvodu. V dôsledku čoho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, ide o legitímny nástroj, resp. prostriedok procesnej obrany strany v súdnom spore. Žalovaní túto námietku vzniesli v súlade s platnou právnou úpravou, keď ako uviedli, začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty začal plynúť dňom nasledujúcim po vykonaní úhrady časti kúpnej ceny vo výške cca 42.000,-Eur v prospech úverového účtu žalovaného 2/. Už v tom čase mala žalobkyňa dostatok platnou právnou úpravou vyžadujúcich informácii na to, aby mohla jej nárok, ak ho považuje za dôvodný, uplatniť žalobou na súde. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na výpoveď žalovaného 1/ zo dňa 19.10.2020, ktorý potvrdil, že žalobkyňa po prvý krát požadovala od neho platby ešte v mesiaci marec 2017, v súvislosti s oslavou jeho 30-tich narodenín. Teda najneskôr k tomuto dátumu je možné vyhodnotiť, a to opakovane predchádzajúcim tvrdeniam žalovaných o začatí plynutia premlčacej doby, že ak by žalobkyňa podala žalobu s vedomím dátumu 30.03.2017 v premlčacej dobe, jej nárok by nebolo možné napadnúť námietkou premlčania. Zmeškanie objektívnej premlčacej doby žalovaní nikdy nenamietali. Pokiaľ ide o tvrdený rozpor uplatnenej námietky premlčania s dobrými mravmi nemožno sa stotožniť s názorom žalobkyne. Žalovaná 2/ vysvetlila, aký bol ich postoj k sume prevyšujúcej poskytnutú pôžičku, pretože to bola práve žalobkyňa, ktorá porušila ústne dohodnutú dobu splatnosti jedného roka, v dôsledku čoho aj naďalej dochádzalo k povinnosti žalovaných plniť záväzok titulom splátok úveru voči banke. Žalovaným neprišlo logické, aby po porušení povinnosti druhej zmluvnej strany a riadnej a včasnej úhrade časti ich záväzku po dobu 7 rokov, boli ešte povinní zaplatiť žalobkyni sumu požadovanú v žalobnom návrhu. Žalovaný 1/ hodnoverne a uveriteľne odôvodnil výrazné zhoršenie vzťahov medzi stranami sporu, práve od r. 2017, tie skutočnosti potvrdila aj žalovaná 2/. Tieto síce nie sú rozhodujúce pre meritum súdenej veci, vysvetľujú však tvrdenia žalobkyne a vypočutého svedka. Žalovaní počnúc rokom 2017 prestali komunikovať so žalobkyňou a jej manželom. Takéto tvrdenie žalovaného 1/ zároveň vyvracia tvrdenie žalobkyne o tom, že žalobu nepodala z dôvodu, že sa domnievala, že táto záležitosť sa vyrieši vnútri v rodine. Na základe všetkých uvedených skutočností, zastávajú žalovaní názor, že v tejto súdenej veci uniesli dôkazné bremeno na ich tvrdenia, že plnenie nad rámec sumy 22.543,- Eur bolo plnením bez právneho dôvodu, že žalobkyňa už v čase uzavretia zmluvy mala všetky informácie na to, aby sa žalobou domáhala jej nároku, ak ho považovala za dôvodný, že v súlade s platnou právnou úpravou legitímne uplatňuje námietku premlčania z dôvodu márneho uplynutia subjektívnej premlčacej doby, že takto uplatnená námietka nie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zo strany žalobkyne neboli predložené, ani označené žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že na jej strane existovali objektívne okolnosti brániace jej včasné uplatnenie jej nároku na súde a že neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré by mal súd v tejto súvislosti prihliadnuť. Zo všetkých uvedených dôvodov žalovaní navrhujú súdu, aby po vyhodnotenom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol a v prípade úspechu si uplatňujú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaná 2/ záverom doplnila, že nie je pravda, čo bolo uvedené, že neexistuje doklad o použití sumy 1.500,- Eur, o tom existuje doklad, o tom je riadne spísaná kúpna zmluva medzi N. Z. I. R. a kúpna cena bola cca 1800,- Eur. Záverom sa vyjadrila k výpočtu sumy, ktorú žalobkyňa žiada zaplatiť. Táto suma bola vypočítaná žalobcom, pričom ju považujú za neadekvátnu, pretože oni na splátkach od r. 2009 zaplatili cca 13.000,Eur a ešte ak by sme mali platiť ďalších 17.000 vyšli by z toho tak, že majú zaplatiť oveľa viac a pri tom im chceli len pomôcť.
8. Svedok K. T., manžel žalobkyne, vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2009 sa so žalobkyňou rozhodli začať opravovať dom, preto sa so žalovanými dohodli, že si zoberú hypotéku, ktorú budú splácať. Keď im bola vyplatená hypotéka, žalovaní si ponechali cca 18.000,- Eur a žalobkyňa s ním cca 22.500,- Eur. Dohoda bola taká, že celú hypotéku vypláca žalobkyňa s ním a žalovaní potom im začnú túto sumu vracať. Hypotéku sa rozhodli splatiť tak, že predajú byt. Po predaji bytu so žalobkyňou hypotéku aj splatili a od žalovaných žiadali postupné vrátenie peňazí. Vrátili im iba sumu 1.500,- Eur. V roku 2017 sa vzájomné vzťahy zhoršili, preto začali žiadať svoje peniaze späť. Pri predaji bytu a vyplatení úveru bola kúpna cena poukázaná na úverový účet. V zmysle vzájomnej dohody si mali žalovaní, ako náhle sa predá byt a tieto peniaze budú použité na splatenie úveru, zobrať ďalšiu hypotéku a zo získaných peňazí splatiť požičané peniaze, čo sa však nestalo.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a svedka K. T., oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomnými vyjadreniami strán sporu, výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia s podacím hárkom, výpisov z bankového účtu, kúpnej zmluvou, zmluvy o splátkovom úvere, zmluvy o zriadení
záložného práva, potvrdenia SLSP a.s. o hotovostnom vklade, čestného prehlásenia, fotokópie sms správ.
10. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
11. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
12. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
13. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
14. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
15. Súd na základe vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného 1/ a žalovaného 2/ pristúpil k skúmaniu premlčania s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ktorá musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní premlčanie nároku vzhľadom na to, že v prípade zistenia premlčania nároku, takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2005, sp. zn. 1 Cdo/148/2004).
16. Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia v takomto prípade je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa plnilo, a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Dôležité však je, že za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo, nie toho, komu sa plnenie poskytlo. S poukazom na skutočnosť, že právo žalobkyne na zaplatenie je právom, ktoré podlieha premlčaniu, súd skúmal, či došlo ku kvalifikovanému uplynutiu času, teda zániku súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva, a preto preskúmal uplatnený nárok žalobcu z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Zistenie premlčania uplatneného nároku má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia platí špeciálna úprava v ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka. V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom potom premlčacia doba objektívna. Obidve doby začínajú a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a ak je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať. Žalovaní vzniesli námietku premlčania, a preto bolo potrebné v prvom kroku posúdiť vznesenú námietku premlčania a včasnosť uplatnenia nároku žalobkyňou. Ako vyplýva zo skutkových zistení v prejednávanej veci, medzi stranami nie je sporné, že dňa 17.06.2009 došlo k čerpaniu úveru v sume 40.800,- Eur zo strany žalovaných a taktiež nie je sporné, že si strany sporu poskytnutý úver prerozdelili v pomere 22.543,- Eur v prospech žalobkyne a 18.257,- Eur v prospech žalovaných. Medzi stranami nie je sporné, že tu bola dohoda o tom, že do jedného roka od poskytnutia úveru dôjde k predčasnému splateniu tohto úveru. Taktiež nie je sporné, že v septembri 2016 došlo na základe vzájomnej dohody medzi stranami sporu k predčasnému splateniu úveru, pričom úver bol splatený z kúpnej ceny predaného bytu vo vlastníctve žalobkyne. Rovnako nie je sporné, že počas čerpania tohto úveru účastníci konania splácali poskytnutý úver pomerne podľa výšky sumy, ktorú si jej účastníci ponechali pri poskytnutí úveru. Sporným zostal spôsob
vrátenia časti finančných prostriedkov vynaložených žalobkyňou v momente predčasného splatenia úveru 42.387,42 Eur, ktoré boli dňa 12.09.2016 poukázané ako časť kúpnej ceny z predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne na účet žalovanej 2/ a následne z daného účtu dňa 26.09.2016 zaslané v prospech poskytovateľa úveru. Strany sporu sa nezhodli v spôsobe splatenia vzájomne si poskytnutých finančných prostriedkov formou čerpania úveru žalovanými v prospech žalobkyne. Žalovaní poukázali na skutočnosť, že v súvislosti s uzavretím úverovej zmluvy došlo aj k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky vo výške 22.543,- Eur, pričom strany sporu rozdielne uviedli splatnosť tohto záväzku, keď žalobkyňa tvrdila, že splatnosť bola dohodnutá výnosom zo speňaženia predmetného bytu a žalovaní, že splatnosť pôžičky bola dohodnutá, resp. pôžička bola dohodnutá na dobu jedného roka. Uvedená pôžička sa podľa listinných dôkazov týkala len sumy 22.543,- Eur.
17. Pre stanovenie počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci okamžik, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. K splneniu predpokladov pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže dôjsť skôr, než bezdôvodné obohatenie vznikne. Subjektívna premlčacia doba preto môže začať plynúť najskôr začiatkom objektívnej premlčacej doby. Bezdôvodné obohatenie (§ 454 Občianskeho zákonníka), v takom prípade nespočíva vo zväčšení majetku povinného subjektu, ale v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenší v dôsledku toho, že jeho dlh bol splnený treťou osobou. Tento dôsledok nastáva k okamihu, kedy veriteľ plnenie príjme. Týmto okamihom bolo predčasné splatenie úveru dňa 26.09.2016, daným okamihom žalobkyňa vedela, že plní v prospech banky aj za žalovaných, teda že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Žalobkyňa svoj nárok uplatnila žalobným návrhom doručeným súdu dňa 16.08.2019, a preto súd považoval uplatnenú pohľadávku žalobkyne za premlčanú. Z vykonaného dokazovania nebolo zistené, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke a k dohode spôsobu vrátenia časti finančných prostriedkov predstavujúcich nesplatenú časť z poskytnutého úveru pripadajúcu na žalovaných (žalovaní tvrdili, že keďže nedošlo k naplneniu dohody o predčasnom splatení do jedného roka od poskytnutia úveru, ale až v roku 2016, žalobkyňa aj žalovaní splácali úver formou platenia splátok vo výške pripadajúcej na časť peňažných prostriedkov, ktoré získali z úveru, teda nie je ustálená ani hodnota pôžičky, ktorá mala byť žalobkyňou poskytovaná). Z listinných dôkazov bolo zistené, že suma 42.387,42 Eur bola sumou, ktorá bola vyčíslená bankou, ako suma potrebná na predčasné splatenie úveru, tak bola označená aj v kúpnej zmluve, ako aj prevedená dňa 26.09.2016 v prospech banky. Nebolo preukázané, že by žalobkyňa mala úmysel časť finančných prostriedkov poskytnúť žalovaným ako pôžičku, na akú dobu, teda konanie žalobkyne nenapĺňa zákonné znaky konania smerujúceho k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
18. Podľa nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 176/2011 (bezdôvodné obohatenie) samotná dôvodnosť vznesenej námietky premlčania však rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aplikácia tohto inštitútu by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona - t. j. neznalosť plynutia premlčacích dôb. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s § 3 ods. 1 OZ postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich. V danom prípade strany sporu konali s úmyslom obísť podmienky stanovené bankou pre získanie úveru na základe posúdenia majetkových pomerov, dlhodobo sa nachádzajú v stave vyhrotených rodinných vzťahov (ťažko možno uveriť viere žalobkyne v zmierlivé riešenie), pričom pod rúškom deklarovaného úmyslu vzájomne si pomôcť, ešte viac vyhrotili vzájomné vzťahy, keď nesplnili diel zodpovednosti pripadajúci na každú stranu sporu. Úmysel poškodiť druhého účastníka námietkou premlčania však nemožno vyvodiť z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale z tých konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania.
19. Záverom súd konštatuje, že ide o sporové konanie a dôraz je kladený na plnohodnotnú realizáciu dispozičnej zásady, pričom bez návrhu môže súd v spore vykonať dôkaz iba vo výnimočných prípadoch. Z hľadiska dôkaznej iniciatívy je zásadný § 185 ods. 2 a 3 C.s.p., v zmysle ktorého súd bez návrhu dôkazy nevykonáva. Výnimkou sú iba dôkazy vyplývajúce z verejných registrov a zoznamov (ods. 2) a dôkazy vykonané pri skúmaní procesných podmienok, vykonateľnosti navrhovaného rozhodnutia a pri zisťovaní cudzieho práva.
20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom konaní súd žalobu v celom rozsahu z dôvodu premlčania žalobcom uplatneného nároku zamietol, v dôsledku čoho žalovanému 1/ a žalovanému 2/, ako strane úspešnej v spore, vznikol nárok na náhradu trov konania, a preto súd žalovanému 1/ a žalovanému 2/ priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.