Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Sa-2-2021.pdf
PDF · 129.62 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Y. Z. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 76524-2/2020-BA zo dňa 16.11.2020 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 76524-2/2020-BA zo dňa 16.11.2020 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, č. 9130/2020-MI-DvN zo dňa 10.09.2020 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce, na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 13.01.2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 15.01.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 76524-2/2020-BA zo dňa 16.11.2020 ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, č. 9130/2020-MI-DvN zo dňa 10.09.2020 a vrátenia veci Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce, na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať plnú náhradu trov konania.
administratívne konanie
2. Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce (ďalej aj prvostupňový správny orgán) vydala dňa 10.09.2020 rozhodnutie č. 9130/2020-MI-DvN podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení) a čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj nariadenie), v ktorom dospela k záveru, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 76524-2/2020-BA dňa 16.11.2020 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie), a ktorým žalovaná odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, č. 9130/2020-MI-DvN zo dňa 10.09.2020 potvrdila.
3. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí po citácii ustanovení zákona o sociálnom poistení, článkov nariadenia a Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj vykonávacie nariadenie), s poukazom na Oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce č. MI3/PS/ZAM/2020/36033 zo dňa 30.06.2020 (ktorým bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov
o zamestnanie dňom 29.06.2020), a vzhľadom na skutočnosť, že žiadosť o dávku v nezamestnanosti si žalobca uplatnil v Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce, dňa 27.07.2020 konštatovala, že v posudzovanom období posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 29.06.2016 do 28.06.2020, žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, a teda žalobca podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nesplnil základnú podmienku priznania nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalovaná ďalej uviedla, že podľa predloženého formulára U1 zo dňa 06.07.2020, ktorý osvedčuje obdobia, počas ktorých bola žalobca poistený v nezamestnanosti na území členského štátu Európskej únie (v danom prípade v Spojenom kráľovstve), bol žalobca v Spojenom kráľovstve zamestnaný od 19.06.2016 do 18.06.2020. Dôvodom ukončenia zamestnania bolo ukončenie pracovnej zmluvy zo strany zamestnanca (t.j. žalobcu).
4. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti podľa platnej slovenskej legislatívy. Bolo by možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Spojeného kráľovstva do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti podľa čl. 61 ods. 1 nariadenia, ale len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území Spojeného kráľovstva.
5. Žalovanou i prvostupňovým správnym orgánom bolo zistené v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, že žalobca naposledy pred odchodom do zahraničia bol sociálne poistený na území Slovenska od 01.02.2008 do 28.02.2009 u zamestnávateľa O. W..Y..R.. Vychádzajúc zo žiadosti a vyhlásenia, žalobca mal v Spojenom kráľovstve viacerých zamestnávateľov, jeho posledné zamestnanie trvalo od 01.11.2015 do 18.06.2020, kedy pracovný pomer skončil dohodou z dôvodu návratu na Slovensko. Žalovaná skonštatovala, že vzhľadom na dĺžku zamestnania na území Spojeného kráľovstva, možno pracovnú situáciu žalobcu na území Spojeného kráľovstva hodnotiť ako jednoznačne stabilnú s prioritnou orientáciou na britský pracovný trh. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca je rozvedený a na území Spojeného kráľovstva bol s družkou a jej synom. Na území Slovenska sa zdržiavajú jeho blízke osoby - dve dospelé deti. Na Slovensko chodieval 3x ročne, cestovali tam vlastným autom alebo letecky. Žalovaná preto konštatovala, že dlhodobý pobyt v zahraničí, spoločne s družkou a jej synom svedčí o stabilnej rodinnej situácii žalobcu a prenesení jeho silných väzieb na územie Spojeného kráľovstva. Na Slovensku má žalobca finančné produkty (napr. dôchodkové poistenie, osobný bankový účet, rizikové kapitálové poistenie). V Spojenom kráľovstve žalobca nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie, býval tam len v podnájme spoločne s družkou a jej synom, ubytovanie v Spojenom kráľovstve zmenili 5krát. Žalobca na území Slovenska nehnuteľnosť nevlastní. Počas jeho návratov a po návrate na Slovensko býval a býva u družky, kde má od 25.03.2011 nahlásený aj trvalý pobyt. Žalovaná preto uzavrela, že žalobca bol naposledy zamestnaný na území Spojeného kráľovstva, kde si aj plnil svoje daňové povinnosti, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t.j. Spojené kráľovstvo. Žalovaná konštatovala, že celková dĺžka pobytu viac ako 10 rokov na území Spojeného kráľovstva, spoločný pobyt s družkou, stabilita zamestnania na území Spojeného kráľovstva (pracovné pomery na neurčitý čas), primeraná bytová situácia a daňová povinnosť na území Spojeného kráľovstva boli vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (rodina, deti zverené do výchovy bývalej manželky žalobcu, zachovaný trvalý pobyt na Slovensku, deklarované návraty na územie Slovenska 3krát ročne, finančné produkty na Slovensku), ktoré žalobca uviedol ako väzby k Slovensku. Všetky tieto skutočnosti preto preukazujú prenesenie a vytvorenie centra záujmov žalobcu počas posledného zamestnania práve na území Spojeného kráľovstva. Žalobca sa slobodne rozhodol po dobu viac ako 10 rokov žiť (spoločne s družkou) a pracovať na území Spojeného kráľovstva. Žalovaná tiež dodala, že žalobca mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva.
6. Žalovaná dodala, že žalobca v odvolaní poukázal na zachovanie trvalého pobytu na Slovensku, že jeho bydliskom vždy bola Slovenská republika, k čomu žalovaná uviedla, že pojem „trvalý pobyt“ nie je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“. Bydlisko je miesto, kde osoba zvyčajne býva a v súlade s judikatúrou na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje realitu.
7. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že nikdy nepožiadal o britské občianstvo. Žalovaná k tejto skutočnosti uviedla, že zistené skutočnosti a okolnosti nasvedčujú úmyslu žalobcu v rozhodnom období bývať v
Spojenom kráľovstve a nie je rozhodujúce, čo viedlo žalobcu k vráteniu sa na Slovensko. Pobyt žalobcu v Spojenom kráľovstve v trvaní 10 rokov nemožno považovať za prechodný, resp. krátkodobý. Žalobca svojim odchodom a pobytom na územie Spojeného kráľovstva, stabilizovaným bývaním s družkou a trávením väčšiny času mimo Slovenska, oslabil svoje individuálne väzby na Slovensko. Žalovaná dodala, že prítomnosť rodiny (žalobcových detí a súrodencov) na Slovensku, jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie bydliska žalobcu na Slovensku, počas výkonu zárobkovej činnosti v inom členskom štáte Európskej únie.
8. K tvrdeniu žalobcu, že nebolo prihliadnuté na ním podané daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby na Slovensku (predložil potvrdenia za roky 2016-2018), žalovaná uviedla, že nakoľko v čase výkonu zárobkovej činnosti na území Spojeného kráľovstva bol žalobca vo veci platenia daní z príjmu subjektom britských právnych predpisov, preto sa za štát bydliska na daňové účely považuje štát zamestnania, t.j. Spojené kráľovstvo. V súlade s právnymi dohovormi o zamedzení dvojitého zdanenia, daň z príjmu na území Slovenska nebol povinný uhrádzať, podávaním daňových priznaní s nulovou daňovou povinnosťou si len plnil oznamovaciu povinnosť na Slovensku. Túto skutočnosť však nemožno vyhodnotiť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti v prospech zachovania bydliska žalobcu na území Slovenska. Dodala, že žalobca preukázal naposledy platenie poistenia v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva, preto si mal prioritne požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva, hoci aj elektronicky v danej pandemickej (COVID-19) situácii.
9. Vzhľadom na uvedené žalovaná uzavrela, že prvostupňový správny orgán postupoval v intenciách zákona a nariadení, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistil skutkový stav pre riadne posúdenie veci a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo zistených skutkových okolností vyvodil správny právny záver, že žalobca si väzby so Slovenskou republikou počas výkonu činnosti zamestnanca v Spojenom kráľovstve, nezachoval.
10. V závere žalovaná poukázala na skutočnosť, že podmienky vzniku a zániku sociálneho poistenia, vrátane podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti sú striktne stanovené zákonom. Zákon neobsahuje ustanovenia o odstránení tvrdosti zákona a neumožňuje Sociálnej poisťovni povoliť výnimky pri nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalovaná tiež poukázala aj na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj na rozsudky krajských súdov.
správna žaloba a vyjadrenie žalovanej k žalobe
11. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov považuje za nezákonné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci orgánom verejnej správy a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (podľa § 191 písm. e/ a c/ SSP).
12. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovanej, že nepreukázal zachovanie pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky. Pokračoval, že jeho trvalé bydlisko bolo vždy na území Slovenskej republiky, nikdy nemal ani úmysel ho meniť a ani ho zmeniť. Počas zamestnania v zahraničí býval v podnájme a jeho bývanie tam malo len prechodný charakter, pravidelne cestoval domov na Slovensko, pravidelne navštevoval príbuzných na Slovensku. Pricestoval na svadbu či na iné udalosti v rodine, napr. aj pohreby. Obdobia počas dovoleniek u zamestnávateľa v Spojenom kráľovstve trávil na Slovensku. Dôvodom práce žalobcu v zahraničí bolo zabezpečenie si finančných prostriedkov, nikdy nemal v úmysle dlhodobejšie, resp. trvalo bývať mimo územia Slovenskej republiky. Na území Slovenska má svojich lekárov, u ktorých má zdravotné karty. V Spojenom kráľovstve nechcel zotrvať a žiť dlhodobo, jeho okruh známych tam bol len z pracovného kolektívu a nevytvorilo sa mu tam zázemie, ktoré by sa dalo porovnať so zázemím známych a príbuzných, ktoré má na území Slovenska v mieste svojho bydliska, ako aj v blízkom okolí. Jeho prechodný pobyt v zahraničí bol založený čisto na ekonomickom podklade, pretože si potreboval zabezpečiť hotovosť na zabezpečenie bývania a splatenia všetkých pôžičiek.
13. Žalobca ďalej uviedol, že v Spojenom kráľovstve nebol nezamestnaný a skutočnosť, že na Slovensku nezamestnaný bude, zistil až po návrate domov. Nebolo v jeho záujme byť nezamestnaným, ale nájsť si prácu a riadne a poctivo pracovať. Prácu sa mu nájsť nepodarilo a nepomohol mu s tým ani Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, preto požiadal o dávku, ktorú právne predpisy umožňujú. Dodal, že je absolútne absurdné, že v danom prípade akýmkoľvek spôsobom zneužíval túto sociálnu dávku.
14. Žalobca pokračoval, že na Slovensko sa vrátil s úmyslom žiť so svojou rodinou a deťmi na Slovensku, no po návrate na Slovensko si nevie nájsť prácu, je nezamestnaný, a preto požiadal o dávku v nezamestnanosti.
15. Vo vyjadrení k žalobe žalovaná poukázala na zásadu, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, a to že slovenská doba poistenia v nezamestnanosti musí byť dosiahnutá ako posledná. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie, centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky.
16. V danej veci podľa názoru žalovanej mal žalobca zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva. Pre úplnosť žalovaná poznamenala, že žalobcovi by pravdepodobne podľa britských právnych predpisov nárok na dávku v nezamestnanosti ani nevznikol, pretože v súlade s britskou legislatívou je jedným z dôvodov vylučujúcich priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti ukončenie pracovného pomeru z podnetu zamestnanca, pričom z formulára U1 zo dňa 06.07.2020 je zrejme, že posledný pracovný pomer žalobcu na území Spojeného kráľovstva bol ukončený z jeho podnetu. Žalobca si preto mal a mohol uvedomiť dôsledky svojho konania. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca si počas pobytu v zahraničí nezachoval bydlisko na území Slovenska. Väzby žalobcu k Slovensku predstavuje len prítomnosť detí a súrodencov na Slovensku a návraty na Slovensko. Naopak, na území Spojeného kráľovstva sa žalobca zdržiaval posledných 10 rokov, mal tam stabilné zamestnanie, plnil si tam daňové povinnosti, zdržiaval sa tam spoločne so svojou družkou, a tak si žalobca vytvoril väzby na území Spojeného kráľovstva.
17. Žalovaná tiež konštatovala, že aj keď osoby trvalo usadené v zahraničí niekoľkokrát do roka navštívia niektorých svojich rodinných príslušníkov na Slovensku, strávia s nimi voľný čas alebo dovolenku, neznamená to bez ďalšieho, že nemajú po uplynutí týchto kratších časových úsekov dlhodobý záujem zotrvať v zahraničí. Pokračovala, že dôvody a okolnosti odchodu do zahraničia nie sú rozhodujúcimi skutočnosťami preukazujúcimi miesto bydliska dotknutej osoby. Poukázala tiež na skutočnosť, že posledný pracovný pomer žalobcu v Spojenom kráľovstve trval od 01.11.2015 do 18.06.2020 a bol ukončený z podnetu žalobcu.
18. Žalovaná v závere dodala, že nakoľko žalobca nemal počas posledného zamestnania v Spojenom kráľovstve zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol poistený v nezamestnanosti v súlade so slovenskými právnymi predpismi, nebolo možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Spojeného kráľovstva zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 nariadenia. Žalovaná preto navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
19. Vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo žalobcovi doručené dňa 06.05.2021. Žalobca však súdu repliku nedoručil.
právny názor správneho súdu
20. Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu žalovanej a po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj postupov správnych orgánov, ktoré predchádzali vydaniu napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že predmetná správna žaloba v
sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) je dôvodná. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 177 a nasl. SSP, za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP tak, že rozhodnutie žalovanej č. 76524-2/2020-BA zo dňa 16.11.2020 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, č. 9130/2020-MI-DvN zo dňa 10.09.2020 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce, na ďalšie konanie.
21. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu je zrejme, že žalobca bol Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 29.06.2020 a dňa 27.07.2020 žalobca doručil Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce - Žiadosť o dávku v nezamestnanosti, v ktorej uviedol, že v období od 29.06.2016 do 28.06.2020 bol zamestnaný, v tom čase v členskom štáte Európskej únie - Spojené kráľovstvo, konkr. od 01.11.2015 do 05.06.2020 v spoločnosti FACCENDA FOODS LTD, pričom sa nevracal do miesta bydliska denne ani najmenej raz do týždňa, preto bol povinný vyplniť aj - Vyhlásenie žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov (ďalej aj vyhlásenie). Z vyhlásenia žalobcu vyplýva, že dôvodom jeho odchodu do Spojeného kráľovstva bolo zamestnanie (vystriedal viacero zamestnaní, jeho posledným zamestnávateľom bola spoločnosť FACCENDA FOODS LTD, kde pracoval ako team leader, tento pracovný pomer bol ukončený dohodou). Žalobca vo vyhlásení ďalej uviedol, že v Spojenom kráľovstve bol s družkou. Jeho deti (ako najbližší príbuzní) ostali na Slovensku. Je tiež členom FK Bánovce nad Ondavou. Žalobca je rozvedený. Konštatoval, že Slovenskú republiku navštevoval pravidelne 3krát ročne, na 3 až 5 týždňov (čo preukázal priloženými rezerváciami leteniek). Počas pobytu v Spojenom kráľovstve býval vo viacerých podnájmoch. Na Slovensku býva u svojej družky (pani S. Ď.), ktorá v Y. Z. vlastní rodinný dom, kde je žalobca prihlásený na trvalý pobyt. Na Slovensku tiež spláca úvery a má tu uzatvorené osobné poistenie, ako vyplýva z dokladov, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, platil tiež deťom výživné. Na Slovensku má tiež uzatvorený program pravidelného investovania RYTMUS v spoločnosti Amundi a zriadený bežný účet v V. O. Slovensko, a.s. Ďalej uviedol, že aj počas posledného zamestnania v Spojenom kráľovstve si hľadal zamestnanie na Slovensku, no neúspešne. Konštatovala, že o dávku v nezamestnanosti na Slovensku požiadal ihneď. V Spojenom kráľovstve o dávku v nezamestnanosti nežiadal a to aj vzhľadom na pandémiu COVID-19.
22. Podľa § 195 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v (ďalej aj zákon o sociálnom poistení), organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
23. Podľa § 196 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede.
24. Podľa § 196 ods. 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
25. Podľa § 209 ods. 1 veta druhá a ods. 4 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
26. Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných občanov“) bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 104 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.
28. Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj nariadenie), príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
29. Podľa čl. 61 ods. 2 nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.
30. Podľa čl. 65 ods. 2 a ods. 5 písm. a/ nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.
31. Podľa čl. 1 písm. j/ a k/ nariadenia “bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva, “pobyt“ znamená prechodné bydlisko.
32. Podľa čl. 11 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj vykonávacie nariadenie), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b/ situáciu dotknutej osoby vrátane: i/ povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv/ v prípade študentov zdroja ich príjmov; v/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.
33. Po vyhodnotení skutkového stavu veci a následnej aplikácii citovaných zákonných ustanovení dospel správny súd k záveru, že správne orgány oboch stupňov sa uvedenými právnymi predpismi dôsledne neriadili, nedostatočne zistili skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdili, a to má za následok nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov.
34. V prejednávanom prípade nedošlo k rozdielnym stanoviskám vo veci posúdenia bydliska žalobcu medzi príslušnou inštitúciou Spojeného kráľovstva a Sociálnou poisťovňou, pobočka Michalovce, pretože príslušná inštitúcia Spojeného kráľovstva za daných okolností nemala dôvod posudzovať bydlisko žalobcu. Žalovaná preto správne zvolila aplikáciu kritérií stanovených v čl. 11 ods. 1 písm. a/ a b/ vykonávacieho nariadenia.
35. Ďalej súd uvádza, že z obsahu súdneho, ako aj administratívneho spisu je zrejmé, že v konaní pred správnymi orgánmi neboli sporné skutočnosti týkajúce sa doby poistenia v nezamestnanosti žalobcu dosiahnuté v Spojenom kráľovstve vychádzajúc z formuláru U1 príslušnej inštitúcie Spojeného kráľovstva zo dňa 06.07.2020.
36. V konaní však bolo sporným zohľadnenie tejto doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnutej v inom členskom štáte Európskej únie do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 na ods. 1 nariadenia, a to v súvislosti s preukázaním zachovania pevných väzieb a bydliska žalobcu na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území Spojeného kráľovstva.
37. Správny súd uvádza, že uplatnenie si nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte inom ako v štáte posledného zamestnania, je výnimkou z pravidla, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. Koordinačné predpisy všeobecne určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaný mal uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve ukončil zamestnanie. V takýchto prípadoch sa žiadosť o dávku v nezamestnanosti posudzuje podľa právnych predpisov príslušnej krajiny. Keď nezamestnaný požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v súlade s koordinačnými predpismi povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len v prípade zachovania pevných väzieb a bydliska v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti.
38. Súd má za to, že je namieste prisvedčiť žalobcovi, že správne orgány nevykonali dostatočným spôsobom dokazovanie na preukázanie záveru prijatého v napadnutých rozhodnutiach, ktorý ich viedol k nepriznaniu nároku na dávku v nezamestnanosti žalobcovi na Slovensku, uplatnenú žiadosťou zo dňa 27.07.2020. A to v preukázaní skutočnosti, či žalobca v období, ktoré je rozhodné pre posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti mal alebo nemal zachované centrum záujmov na území Slovenskej republiky.
39. Z obsahu skutkovej a právnej argumentácie správnych orgánov oboch stupňov vyplýva, že podľa názoru správnych orgánov je potrebné v súlade s uvedenými nariadeniami pojem „bydlisko“ chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržiava, kde je jej centrum záujmov, kde trávi svoj voľný čas. Dôležitá na posúdenie bydliska je aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby a taktiež povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. V tejto súvislosti zároveň pojem „trvalý pobyt“ nie je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“. Podľa čl. 1 písm. j/ nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Na základe všetkých dostupných informácií si podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa a žalovanej žalobca vytvoril podľa záverov administratívneho konania počas posledného zamestnania centrum záujmov na území Spojeného kráľovstva.
40. Rozhodnutie správneho orgánu o požadovaných nárokoch žalobcu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, preto správny súd poukazuje na povinnosť správneho orgánu zisťovať skutkový stav podľa § 195 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení, ktorý ukladá organizačnej zložke sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel jej ukladá obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pri posudzovaní veci má povinnosť objasňovať rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania. Preto je dôležité v rámci koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia zabezpečiť, aby nedošlo nielen k neoprávnenému prekrývaniu dávok z rôznych členských štátov, ale i to, aby následne žiadateľ o dávku (žalobca) nezostal mimo systému sociálneho zabezpečenia oboch dotknutých členských štátov.
41. V administratívnom konaní mali správne orgány okrem iného povinnosť zistiť skutočný stav veci tak, aby neboli žiadne pochybnosti o tom, či žalobca mal zachované bydlisko a pevné väzby na území Slovenskej republiky a v tomto smere mali vykonať potrebné dokazovanie (čl. 11 vykonávacieho nariadenia). Otázka centra záujmov bola správnymi orgánmi skúmaná príliš formálne, bez dostatočného odôvodnenia, v súlade s myšlienkou, že dlhšie trvanie zamestnania v zahraničí (10 rokov v Spojenom kráľovstve) prináša záver o tom, že centrum záujmov žalobcu vzniklo v Spojenom kráľovstve, a to aj bez prihliadnutia na stabilitu bytovej situácie žalobcu v Spojenom kráľovstve (striedanie rôznych podnájmov). Ďalej súd dodáva, že ani poukázanie žalovanej na tú skutočnosť, že žalobca mal v Spojenom kráľovstve družku, s ktorou žil, a že žalobca na území Slovenska nevlastní nehnuteľnosť, nie je postačujúca na prijatie záveru o tom, že centrum záujmov žalobcu je v Spojenom kráľovstve.
42. Správny súd preto dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v rozsahu a z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 191 ods. 1 písm. c/, e/ SSP, keďže zistenie skutkového stavu žalovanou, ako aj prvostupňovým správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Bez komplexného posúdenia zásadných otázok týkajúcich sa predmetného konania sú teda rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, predovšetkým v otázkach hodnotenia centra záujmov žalobcu a zachovania obsahu pojmu jeho bydliska, s ktorými sa správne orgány v administratívnom konaní dôsledne nevysporiadali, nezákonné. Bude nevyhnutné, aby správne orgány vykonali dokazovanie v rozsahu dostatočnom na zistenie všetkých okolností a pohnútok žalobcu v súvislosti s jeho odchodom zo Slovenska v roku 2010 do Spojeného kráľovstva a pobytom v skúmanom období v zahraničí. Uvedené skutočnosti je nevyhnutné posudzovať individuálne, zvlášť vo vzťahu ku každej žiadosti o dávke v nezamestnanosti, bez ohľadu na fiškálny záujem štátu. Je potrebné brať na zreteľ nielen to, kde bude napokon preukázané, že žalobca mal bydlisko v rokoch 2010 až 2020, ale najmä, kde má najpevnejšie väzby a kde sa do budúcnosti bude chcieť usadiť a cítiť najlepšie sociálne i spoločensky ukotvený, prihliadajúc najmä na rodinné, spoločenské, ale aj pracovné väzby. Bude preto potrebné doplniť dokazovanie k otázke preskúmania tvrdení žalobcu o neprerušení väzieb so Slovenskou republikou a o stabilite bydliska na území Slovenskej republiky. Po doplnení dokazovania bude povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa opätovne vo veci rozhodnúť, a to v súlade správnym súdom naznačeným smerom.
43. V súlade s nariadením, pravidlá koordinácie vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia patria do rámca voľného pohybu osôb a mali by prispieť k zlepšeniu životnej úrovne a podmienok zamestnania. Všeobecná zásada rovnakého zaobchádzania je mimoriadne dôležitá pre pracovníkov. Žalobca by preto nemal byť diskriminovaný za využitie práva voľného pohybu osôb za účelom nájdenia si zamestnania v inom členskom štáte, keď zamestnanie nenašiel v domovskom členskom štáte. Uvedené nariadenie sleduje podľa názoru súdu najmä zámer, aby občan členského štátu bez dohody a komunikácie o podstatných okolnostiach posudzovaného prípadu sa neocitol napokon bez krytia touto dávkou sociálnych systémov členských krajín, vzhľadom na záver tohto členského štátu, ktorý vybavuje žiadosť uchádzača o tento typ dávky poistenia zamestnanej osoby.
44. V závere je vhodné dodať, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Pozri judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu (napr. Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03-14, prípadne sp.
zn. IV. ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Asan/3/2019 zo dňa 29. januára 2020).
45. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej právo na plnú náhradu trov konania z dôvodu jeho plného úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.