Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-41-2021.pdf
PDF · 117.3 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/41/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobkyne: S.. D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX L., t. č. V. XX, XXX XX L., proti žalovaným: 1/ Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Nové Zámky, Nám. Gy. Széchényiho 10, 940 58 Nové Zámky, IČO: 30 807 484, a 2/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o zaplatenie sumy 100.000 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/71/2018-84 zo dňa 06.11.2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 9C/71/2018-123 zo dňa 25.03.2021 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby v sume 10.000 eur a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. a II. výrokom zamietol žalobu žalobkyne voči žalovaným 1/, 2/ a III. a IV. výrokom žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa podala dňa 20.11.2018 žalobu, ktorou sa domáhala voči žalovaným 1/, 2/ zaplatenia sumy 100.000 eur rovnakým dielom, t. j. po 50.000 eur od každého, a to ako morálne a finančné odškodnenie za opakované a úmyselné porušenie zákona odporujúce dobrým mravom a platnej legislatíve. Žalovaná 1/ sa mala nezákonného konania dopustiť tým, že ju písomne neupovedomila o svojom rozhodnutí vydanom pod č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/ XX, ktorým predpísal penále z omeškania za obdobie január 2004 až jún 2006, september 2006 - november 2006, máj 2007 - október 2007 až december 2008, čím porušil jej ústavné právo poistenca účinne sa brániť voči rozhodnutiu, namietať jeho premlčanie, resp. oprávnenosť. O existencii rozhodnutia žalovanej 1/ sa dozvedela až na základe vykonaného vyšetrovania po jej písomnom podaní trestného oznámenia ORPZ - Odbor kriminálnej polície V. O.. Po tomto zistení podala na súde dňa 15.03.2017 námietku premlčania, lebo žalovaná 1/ sa obrátila s vymáhaním svojej pohľadávky na súd, ktorý poveril exekútora J.. F. Y. vykonaním exekúcie pod sp. zn. EX XXX/XXXX. Toto exekučné konanie žalobkyňa namietala ako také, ktoré je vykonávané v rozpore s Exekučným poriadkom a ktorým jej bolo odopreté právo odvolať sa, namietať voči tejto exekúcii, ako aj voči trovám exekúcie; pohľadávka žalovanej 1/ vo výške 804,94 eura ako aj trovy exekúcie vo výške 362,54 eura jej boli zrazené z dôchodku. Čo sa týka žalovaného 2/, v mene ktorého koná poverený exekútor, ten sa tiež dopustil protizákonného postupu, keď žalobkyni nebolo žiadnym spôsobom umožnené namietať voči platobnému rozkazu resp. podať proti nemu odpor, či zastaviť exekúciu. Za protizákonné konanie považovala aj postup Okresného súdu Nové Zámky, ktorý sa premlčaním nezaoberal a ani jej neodpovedal.
2. Obaja žalovaní podľa tvrdenia žalobkyne porušili zákon, lebo s nezákonne vykonanou exekúciou opätovne, t. j. duplicitne rozhodli o vykonaní zrážok z jej starobného dôchodku a tým sa dopustili trestného činu podvodu. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 6.12.2018 č. k. 9C/71/2018-10 vyzval žalobkyňu doplniť v lehote 10 dní svoje podanie odstránením konkrétnych vád v zmysle § 128 ods. 2, § 129 ods. 1, 2, 3 a § 133 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"). Žalobkyňa reagovala tak, že návrh doplnila o dátum narodenia a IČO oboch žalovaných a svoj nárok odôvodnila tými istými skutkovými okolnosťami domáhajúc sa zaplatenia morálneho odškodnenia takisto ako v pôvodne podanej žalobe. Mailovým podaním doručeným súdu dňa 7.5.2019 oznámila, že v časti o zaplatenie sumy 50.000 eur žalovanou 1/ a o zaplatenie rovnakej sumy 50.000 eur žalovaným 2/ žiada konanie zastaviť, no naďalej trvá na zaplatení spôsobenej materiálnej škody v plnej výške zo strany oboch žalovaných strán a zároveň žiadala o morálne odškodnenie za nezákonný postup a protiprávne šikanovanie zo strany žalovaných v takej výške, ako to uzná súd. Toto svoje mailové podanie žalobkyňa nedoplnila riadnym písomným podaním ani elektronickým podaním v zmysle § 125 CSP.
3. Žalovaná 1/ žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu, alternatívne konanie podľa § 10 ods. 1 CSP zastaviť. Uviedol, že žalobkyňa bola registrovaná ako samostatne zárobkovo činná osoba od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX. Rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-H zo dňa XX.X.XXXX bolo žalobkyni ako povinnej predpísané penále za obdobie január 2004 až december 2005, január 2006 až jún 2006, september 2006, november 2006, máj 2007, október 2007 až december 2007 a január 2008 až december 2008 v celkovej sume 948,88 eura, vypočítané z dlžnej sumy poistného na sociálne poistenie vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do zaplatenia. Rozhodnutie bolo dňa 29.1.2014 žalobkyni riadne doručené do vlastných rúk v súlade s ustanovením § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré ustanovuje osobitný postup pri doručovaní rozhodnutia v prípade, ak adresát písomnosti nebol v mieste doručenia zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 3 dní, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o doručení nedozvedel. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že sa ju neunúval upovedomiť o vydanom rozhodnutí, pretože zákonný postup pre doručovanie písomností dodržal. Podľa oznámenia T. Y., D..T.., bola zásielka adresovaná žalobkyni dňa 31.1.2014 oznámená a uložená a keďže ona má na pošte zriadený poštový priečinok, pokus o opakované doručenie nebol vykonaný. Rozhodnutie jej teda bolo doručené dňa 3.2.2014 a nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.2.2014. Žalobkyňa dobrovoľne dlh neuhradila, a tak žalovaná 1/ postúpila v súlade s Mandátnou zmluvou zo dňa X.XX.XXXX pohľadávku na vymáhanie tretej osobe formou mandátnej spoločnosti H. Z. P. dňa XX.X.XXXX. Prevod pohľadávok do mandátnej správy nastal dňa X.X.XXXX a vymáhanie samotné trvalo 6 mesiacov, o čom bola žalobkyňa upovedomená obyčajnou listovou zásielkou spolu s priloženou poštovou poukážkou. Keďže ani potom žalobkyňa svoj dlh dobrovoľne nesplnila, bolo pristúpené k vymáhaniu pohľadávky núteným výkonom rozhodnutia podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa XX.X.XXXX. Žalobkyňa si upovedomenie o začatí exekúcie prevzala dňa 8.12.2016 a nie je pravda, že by sa o právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí dozvedela až na základe vykonaného vyšetrovania ORPZ - Odboru kriminálnej polície V. O.; dňa 8.12.2016 si totiž prevzala upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa XX.X.XXXX a proti exekúcii následne dňa 10.12.2016 vzniesla námietky.
4. Žalovaná 1/ uviedla, že neporušila zákon voči žalobkyni tým, že vydala dve rôzne oznámenia o vykonávaní zrážok z dôchodku povinnej na to isté exekučné konanie. Išlo iba o formu oznámenia o začiatku zrážania a výške zrážok a nie o duplicitu zrážok. Rozdiel medzi vymáhanou sumou uvádzanou na Upovedomení o začatí exekúcie zo dňa XX.X.XXXX v sume 948,88 eura a sumou prednostnej pohľadávky uvádzanej na oznámeniach o vykonávaní zrážok z dôchodku povinnej zo dňa XX.X.XXXX a zo dňa XX.X.XXXX v sume 804,94 eura predstavuje suma, ktorá je podľa vyjadrenia súdneho exekútora zadržaná v depozite do času vydania uznesenia súdu o námietkach proti exekúcii. Z týchto dôvodov nie pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní EX XXX/XXXX stále nebola zaplatená. Žalovaná nesúhlasila s náhradou škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu"), pretože takú je možné priznať iba v prípade kumulatívneho splnenia troch zákonných podmienok, t. j. a) pri existencii nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, b) existencii škody a c) pri preukázaní priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím a požadovanou škodou. Nebolo preukázané, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu podľa § 9 zákona o zodpovednosti za škodu a žalobkyňa relevantne nepreukázala pochybenie pri doručovaní rozhodnutia zo dňa 27.1.2014. Okrem toho žalobkyňa nepostupovala podľa
§ 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, keďže svoj nárok na náhradu škody vopred predbežne neprerokovala na základe písomnej žiadosti s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11 zákona o zodpovednosti za škodu.
5. Žalovaný 2/ rovnako žiadal konanie voči nemu zastaviť z dôvodu nesplnenia podmienky predbežného prerokovania nároku stanovená v § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., alebo žalobu zamietnuť z dôvodu, že nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a nie je teda pasívne vecne legitimovaný. Zo žaloby a ani z predložených listín nevyplynulo, z akého právneho predpisu žalobkyňa pri uplatnení nároku na náhradu škody vychádzala, v dôsledku čoho nie je možné ani určiť, z akého dôvodu ako pasívne vecne legitimované subjekty označila práve žalovaných 1/, 2/. Ak by súd posudzoval nárok žalobkyne podľa zákona o zodpovednosti za škodu, tak v zmysle § 15 ods. 1 tohto zákona nie je splnená podmienka o povinnosti písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá jej mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky v exekučnom konaní a nesprávnym úradným postupom súdnej exekútorky J.. F. Y. v konaní sp. zn. EX XXX/XXXX. Ani označenie žalovaného 2/ ako Ministerstvo spravodlivosti SR nie je v súlade s ustanovením § 132 CSP. V tomto smere poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2010, podľa ktorého „v občianskom súdnom konaní je povinnosťou žalobu označiť účastníkov konania v súlade s § 79 OSP (teraz § 132 CSP) a ak žalobca žaluje subjekt, ktorému z hmotného práva nevyplývajú voči žalobcovi povinnosti, súd má proti týmto subjektom žalobu zamietnuť." Žalobkyňa nijako nepreukázala, že by podala sťažnosť na prieťahy, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, rovnako nepreukázala ani svoje skutkové tvrdenia o nedoručení upovedomenia o začatí exekúcie resp. o existencii takého postupu súdneho exekútora J.. F. Y. v exekučnom konaní, a teda nepreukázala nesprávnosť v úradnom postupe orgánu verejnej moci (či už súdu alebo súdnej exekútorky), vznik škody a ani existenciu príčinnej súvislosti.
6. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý opísal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Konštatoval, že oznámením o vykonávaní zrážok z dôchodku zo dňa XX.X.XXXX žalobkyňa preukázala, že žalovaná 1/ jej vykonávala zrážky zo mzdy vo výške 58,68 eura mesačne vzhľadom na exekučné konanie súdnej exekútorky J.. F. Y., ktorá vydala dňa XX.X.XXXX pod č. EX XXX/XXXX príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku žalobkyne ako povinnej pre oprávneného - žalovanú 1/ v celkovej sume 1.167,48 eura (804,94 eura titulom pohľadávky a 362,54 eura titulom trov exekúcie). Oznámením o vykonávaní zrážok z dôchodku zo dňa XX.X.XXXX preukázala, že žalovaná 1/ jej vykonávala zrážky zo mzdy vo výške 64,88 eura mesačne, vzhľadom na exekučné konanie súdnej exekútorky J.. F. Y., ktorá vydala dňa XX.X.XXXX pod č. EX XXX/XXXX príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku žalobkyne ako povinnej pre oprávneného - žalovaného 1/ v celkovej sume 1.167,48 eura, z dôvodu zvýšenia starobného dôchodku, ktorý sa žalobkyni od marca 2018 zvýšil na sumu 296,80 eura mesačne, na rozdiel od prvého oznámenia o vykonávaní zrážok z dôchodku, kde sa jej zrážaná suma vypočítala zo starobného dôchodku vo výške 287,50 eura. Z exekučného spisu sp. zn. 9Er/805/2015 súd zistil, že bola vykonaná „Zápisnica o rekonštrukcii súdneho spisu" dňa XX.X.XXXX podľa § 198 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, pričom ako oprávnený podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu zo dňa XX.X.XXXX voči žalobkyni v exekučnom konaní označenej ako povinnej na vykonanie exekúcie na sumu 948,88 eura a exekučným titulom bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie žalovanej 1/ č. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť XX.X.XXXX z dlžných súm penále, podľa ktorých mala povinná zaplatiť oprávnenému sumu 948,88 eura. Okresný súd Nové Zámky vydal dňa 14.7.2015 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi J.. F. Y. so sídlom J. X, L.. Okrem námietok proti exekúcii žiadala povinná aj zrušenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa XX.X.XXXX pre trestný čin spáchania podvodu, zneužitia funkcie verejného činiteľa a neoprávnené obohatenie. Namietala, že od oprávneného nedostala exekučný titul, ktorý je protizákonný, lebo po ukončení podnikania nedlhuje nič a ani nebola upovedomená o žiadnej takej skutočnosti. Zároveň vzniesla aj námietku premlčania voči exekučnému titulu. Súdny exekútor doručil žalobkyni ako povinnej upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 8.12.2016. Oprávnený zaslal do exekučného spisu fotokópiu doručenky, ktorou bolo povinnej doručované rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/ XX zo dňa XX.X.XXXX a fotokópiu oznámenia T. Y., D..T.., P. P., zo dňa 12.3.2014, čo je dôkazom skutočnosti, že jej exekučný titul bol zákonným spôsobom doručený. Exekučný súd uznesením zo dňa 25.11.2019 pod sp. zn. 9Er/805/2015-53 zamietol námietky povinnej proti exekúcii a zamietol aj návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Povinná totiž nepreukázala, že po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vykonateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Navyše v danom štádiu exekúcie nie je dôvod na zastavanie exekúcie zo žiadneho z dôvodov podľa § 57 ods. 1 a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. Predmetné rozhodnutie si oprávnená doposiaľ neprevzala a zostalo uložené na poštovom úrade.
7. Rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 124 ods. 1, 2, § 132 ods. 1, § 133 ods. 1, § 135 ods. 1,2, § 161 ods. 1, § 9 ods. 1,2, § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu a § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že skúmal procesnú podmienku, či sú správne označené strany sporu, a zistil, že žalovaná 1/ nie je správne označená sídlom, pretože nemá sídlo F. Kapisztóryho 1, ale Nám. Gy. Széchényiho 10, 940 58 Nové Zámky, a čo sa týka žalovaného 2/, ten nebol vôbec označený podľa § 135 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 133 ods. 2 CSP. Podľa § 135 ods. 1 CSP ak je stranou sporu štát, tak v žalobe sa označuje uvedením názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorý za štát koná. To znamená, že správne mal byť žalovaný 2/ označený ako „Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR"... so sídlom... Žalobkyňa takýmto spôsobom žalovaného 2/ neoznačila, a tak označený žalovaný 2/ nemôže byť pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Pokiaľ žalobkyňa dôvodila nezákonným úradným postupom oboch žalovaných, tak žalobu bolo treba posudzovať v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu. Žalobkyňa si navyše vôbec neuplatnila u žalovaného 2/ písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 o zodpovednosti za škodu.
8. Čo sa týka námietok žalobkyne o nedoručení exekučného titulu do vlastných rúk, tieto sa v konaní nepreukázali, pretože bolo preukázané, že exekučný titul bol žalobkyni doručený vyššie uvedeným spôsobom podľa ustanovenia § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení s tým, že zásielku si žalobkyňa neprevzala v odbernej lehote a zásielka bola dňa 31.1.2014 oznámená a uložená. Súd nevzhliadol žiadne porušenie zákona nesprávnym úradným postupom zo strany žalovaného 1/, pretože súd v rámci exekučného konania už neskúma vecnú správnosť exekučného titulu. Žalobkyni ako povinnej súdny exekútor doručil upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si prevzala dňa 8.12.2016, a dňa 10.12.2016 podala námietky proti exekúcii; nie je teda pravdou tvrdenie, že sa to dozvedela na základe výsledkov vyšetrovania jej trestného oznámenia OR PZ V. O. dňa XX.X.XXXX. Ďalšie tvrdenia o nesprávnom úradnom postupe Okresného súdu Nové Zámky pri rozhodovaní o námietke premlčania žalobkyňa nepredložila a nepreukázala žiadnu relevantnú listinu, ktorou by preukazovala podanie námietky. Súd postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a keď aj došlo k strate súdneho spisu, bola vykonaná rekonštrukcia spisu a zabezpečené všetky listiny, ktoré obsahoval aj pôvodný spis. Takisto bolo rozhodnuté o námietkach povinnej a aj návrh na zastavenie exekúcie, a to uznesením č. k. 9Er/805/2015-53 zo dňa 25.11.2019. S ohľadom na uvedené, najmä porušením procesných podmienok konania, na ktoré súd vždy prihliada v priebehu konania, na zmätočnosť podanej žaloby, na nedostatok dôkazov, bolo na žalobkyni, aby bezpochyby preukázala dôvodnosť svojho nároku v súlade so zákonom o zodpovednosti za škodu v platnom znení. Keďže sa tak nestalo, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, procesne nespôsobilú, trpiacu množstvom vyššie citovaných a zdôvodnených vád.
9. Opravným uznesením č. k. 9C/71/2018-123 zo dňa 25.03.2021 súd prvej inštancie podľa § 224 CSP opravil označenie žalovanej 1/ na: Sociálna poisťovňa so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484, a žalovaného 2/ na: Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom Župné námestie 13, 811 03 Bratislava, IČO: 00166073". Odvolací súd poznamenáva, že medzičasom Ministerstvo spravodlivosti SR zmenilo svoje sídlo, ktoré je teraz: Račianska 71, 813 11 Bratislava, a ktoré odvolací súd uviedol do záhlavia svojho rozhodnutia.
10. Proti rozsudku č. k. 9C/71/2018-84 zo dňa 06.11.2019 podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a priznať jej hmotné odškodnenie v sume 10.000 eur, t. j. po 5.000 eur od každého žalovaného. Uviedla, že súd nesplnil svojím konaním riadne procesné podmienky, nesprávnym procesným postupom jej znemožnil právo na spravodlivý proces tým, že sa včas a riadne nezaoberal ani jednou jej žalobou voči Sociálnej poisťovni, voči súdnemu exekútorovi, a ani námietkou voči výške ex. odmeny, ani žiadosťou o zrušenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ďalej uviedla, že súd cielene zmanipuloval dôkazy tým, že uvádzal nepravdivé fakty ako doložené dôkazy od SP a T. Y., D..T.., a nevykonal dostatočne navrhnuté dôkazy. Podľa nej Sociálna poisťovňa Nové
Zámky konala v rozpore s Generálnym pardonom, ktorý umožnil dlžníkom odpustiť penále, na základe predpisu č. 572/2009 Z. z., a to § 293bl ods. 1, v zmysle ktorého sa generálny pardon vzťahoval aj na tých, ktorí zaplatili poistné bez príslušenstva pred 1. januárom 2010, pričom Sociálna poisťovňa mala konať o odpustení penále ex officio. Nerešpektovaním generálneho pardonu ex officio zo strany SP a OS vychádzalo preto z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že nie je označená správnym názvom ani adresou. Ak totiž súd ustálil, že žalobkyňa náhradu škody požaduje podľa zákona o zodpovednosti za škodu, bolo potrebné ako žalovanú stranu označiť Slovenskú republiku, v mene ktorej má konať žalovaná 1/, pričom za štát môže konať iba Sociálna poisťovňa, nie jej organizačná zložka (pobočka), ktorá nemá právnu subjektivitu. Súd správne zistil, že nedošlo k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody ani u jedného žalovaného. Absencia predbežného prerokovania podľa § 15 a § 16 zákona o zodpovednosti za škodu vylučuje právo poškodeného uplatniť si svoj nárok na náhradu škody na súde. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, lebo jej tvrdenia ohľadom pochybení pri doručovaní rozhodnutia zo dňa 27.01.2014 neboli preukázané. Jej argumenty uvedené v odvolaní nie sú dôvodné a súd prvej inštancie postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi. Žalobkyňa nepreukázala ani namietané prieťahy v súdnom konaní, existenciu arbitrárneho postupu súdu či nedostatočne vykonané dokazovanie. V konaní o náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu súd nie je oprávnený zisťovať nezákonnosť rozhodnutia, pretože tá už v čase konania o náhradu škody musí byť preukázaná rozhodnutím príslušného orgánu a súd je takým rozhodnutím viazaný. Rozhodnutie žalovanej 1/ nebolo zrušené príslušným orgánom a je stále právoplatné. Navyše žalobkyňa nežiada náhradu škody z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia, ale z dôvodu nesprávneho úradného postupu, a tak jej argumenty týkajúce sa nezákonnosti rozhodnutia uvedené v odvolaní nemajú žiadny súvis s meritom veci. Odvolací petit žalobkyne je zmätočný, lebo v ňom znížila sumu požadovanej náhrady škody o 90 % zo sumy 100.000 eur na 10.000 eur, čo spôsobuje nové pochybnosti o výške požadovanej náhrady škody v tomto konaní.
12. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu nevyjadril.
13. Proti opravnému uzneseniu č. k. 9C/71/2018-123 zo dňa 25.03.2021 žiadna zo strán odvolanie nepodala.
14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa len uplatnenej sumy 10.000 eur a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok v ostatnej zamietajúcej časti týkajúcej sa uplatnenej sumy 90.000 eur z dôvodu absencie odvolania nadobudol právoplatnosť. Zároveň odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd nepovažujúc odvolanie žalobkyne za opodstatnené sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnil a na dôvažok dodáva nasledovné:
15. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva, ten skutkový stav, ktorý opísal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku a z ktorého odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní aj vychádzal. Podstatou základu uplatneného nároku žalobkyne bol ňou tvrdený nesprávny úradný postup v exekučnom konaní súdu prvej inštancie sp. zn. 9Er/805/2015, EX XXX/XXXX, v ktorom bolo vydané súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie v prospech žalovanej 1/ na uspokojenie jej pohľadávky v sume 948,88 eura s ohľadom na právoplatný a vykonateľný exekučný titul - rozhodnutie žalovanej 1/, t.j. Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky, zo dňa XX.XX.XXXX č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná na zaplatenie penále, vypočítané z oneskorene uhradeného poistného. Súd v exekučnom konaní po preskúmaní tohto rozhodnutia konštatoval, že rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, avšak žalobkyňa ako povinná túto skutočnosť namietala v námietkach podaných proti exekúcii po tom, čo jej bolo doručené upovedomenie súdnej exekútorky o začatí exekúcie. V základe namietala, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne jej nikdy nebolo zákonným spôsobom doručené, a preto ani nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd uznesením č. k. 9Er/805/2015-53 zo dňa
25.11.2019 námietkam nevyhovel a zamietol aj návrh na zastavenie exekúcie. Z uvedeného exekučného spisu sp. zn. 9Er/805/2015 vyplýva, že na základe odvolania povinnej rozhodoval Krajský súd v Nitre, ktorý ako odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie potvrdil a vo výroku o zamietnutí námietok proti exekúcii ako neprípustné odmietol. Následne mohla teda byť exekúcia súdnou exekútorkou v prospech Sociálnej poisťovni vykonaná.
16. Žalobkyňa nešpecifikovala, podľa ktorého zákonného ustanovenia požaduje od žalovaných 1/, 2/ celkovú sumu 100.000 eur, a nešpecifikovala ani to, ako k tejto sume dospela. Súd prvej inštancie na základe skutočností, ktoré žalobkyňa tvrdila, ustálil, že jej nárok možno oprieť o zákon o zodpovednosti za škodu, ktorý upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu. Ide jednak o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a aj o zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup je porušenie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Môže ísť aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Za nesprávny úradný postup možno považovať i nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie nevyhnutného úradného postupu. Zákon však priamo nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom „nesprávny úradný postup". Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tými, ktorí v jeho mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu svojím zavinením alebo bez tohto zavinenia. Z hľadiska posúdenia zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je rozhodujúce splnenie objektívnych predpokladov tejto zodpovednosti (výkon verejnej moci v súvislosti s činnosťami uvedenými v § 3 ods. 1 zákona o zodpovednosti štátu za škodu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi konaním a škodou). Pri splnení zákonných podmienok nie je možné zodpovednosti za škodu sa zbaviť. Podmienky zodpovednosti musí preukázať poškodený, ktorý v konaní o náhradu škody znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach zakladajúcich objektívnu zodpovednosť štátu. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide teda o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla tak, že nebyť nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, nedošlo by ku škode.
17. Aktuálne znenie ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti štátu za škodu uvádza, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 9 ods. 4 tohto zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
18. V ustanovení § 15 ods. 1 zákon uvádza, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. V zmysle § 16 ods. 4 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
19. Podľa § 17 zákona: (1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. (4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.
20. Obsah uvedených zákonných ustanovení musela žalobkyňa dodržať, ak mala byť v konaní aspoň čiastočne úspešná. Žalobkyňa však nepreukázala dodržanie povinnosti predbežného prerokovania náhrady škody na orgáne štátu v zmysle § 1 písm. a),b), § 15, § 16 zákona, žalobu nepodala proti pasívne legitimovanej osobe - štátu, t. j. proti Slovenskej republike, v mene ktorej by konal orgán verejnej moci označený v ustanovení § 4 ods. 1 zákona (napríklad Ministerstvo spravodlivosti SR), nepreukázala ani škodu alebo nemajetkovú ujmu tak, ako to zákon vyžaduje, a napokon nepreukázala ani nesprávny úradný postup Okresného súde Nové Zámky v exekučnom konaní.
21. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatoval, že súd prvej inštancie vo veci správne žalobu zamietol primárne pre to, že žalovaní - ako ich žalobkyňa označila - nie sú v spore pasívne legitimovaní, keďže nositeľom zodpovednosti môže byť len Slovenská republika, v mene ktorej koná orgán uvedený v ustanovení § 4 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu v nadväznosti na ustanovenie § 1 písm. a) tohto zákona. Súd sa v konaní o náhradu škody dostatočne zaoberal zistením skutkového stavu, o ktorý žalobkyňa opierala uplatnené právo, pritom na zistený skutkový stav aplikoval aj správny právny predpis, t. j. zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tak, ako ho aj citoval v bode 18. a 19. odôvodnenia svojho rozsudku (§ 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1). Odvolanie žalobkyne teda odvolací súd v intenciách vyššie uvedeného nepovažoval za opodstatnené, preto napadnutý rozsudok ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol vecne správne vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a správne svoje rozhodnutie aj odôvodnil.
22. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/, 2/, ktorým by podľa § 255 ods. 1 CSP patrila náhrada trov konania. Keďže im v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol, že sa žalovaným 1/, 2/ náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).