Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom Remedium legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 53 255 739 proti žalovanej: F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. L. - U., ul. U. F. č. XXX/X, o zaplatenie sumy 400,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -694 zo dňa 14. júla 2020, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. -694 zo dňa 14.07.2020 žalobu zamietol (výrok I.). Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 28.01.2020 sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 400,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 400,- eur od 18.12.2018 do zaplatenia. Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 medzi postupcom (P. P., a.s., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, ďalej „P. P., a.s.“) a žalobcom došlo k prechodu pohľadávky uplatňovanej v spore na žalobcu. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 11.05.2010 zmluvu č. 0334662143/0900, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky. Podmienky ich čerpania, splácania ako pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca vyjadril názor, že zmluva obsahovala všetky znaky a spĺňala všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. až 507 o spotrebiteľských úveroch, resp. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy a tak postupca podaním zo dňa 21.02.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy najneskôr do uplynutia výpovednej doby uvedenej v podaní. Žalovaná suma predstavovala 400,- eur, pričom pozostávala z neuhradenej istiny úveru. K žalobe boli pripojené listiny (zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018, príloha k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018, zmluva o osobnom účte zo dňa 11.05.2010, výpoveď zmluvy zo dňa 21.02.2018, odstúpenie od zmluvy zo dňa 11.05.2018, Všeobecné obchodné podmienky, Osobitné obchodné podmienky P. P., a.s., Obchodné podmienky P. P., a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, Sadzobník poplatkov a náhrad P. P., a.s., výzvy zo dňa 12.09.2018, 17.07.2017, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2019, pokus o zmier zo dňa 10.01.2020 a podací hárok). Po výzve súdu na doplnenie skutkových tvrdení odôvodňujúcich žalované právo, najmä spôsob

jeho výpočtu žalobca uviedol, že dňa 11.05.2010 uzavrel postupca a žalovaná Zmluvu o osobnom účte, predmetom ktorej bolo poskytnutie osobného účtu a ďalších služieb. Dňa 01.03.2016 uzavrel postupca a žalovaná Zmluvu o povolenom prečerpaní, predmetom ktorej bolo poskytnutie povoleného prečerpania k uvedenému účtu vo výške 400,- eur s premenlivou úrokovou sadzbou vo výške 18,9 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy. Žalovaná neplnila v zmysle zmluvy a dňa 31.03.2017 sa dostala do nepovoleného prečerpania. Na uvedenú skutočnosť bola opakovane upozorňovaná prostredníctvom výziev na úhradu a upomienok. Keďže zo strany žalovanej nedošlo k náprave, podaním zo dňa 21.02.2018 vypovedal postupca zmluvu a vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Dňa 17.12.2018 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku zo zmluvy v celkovej výške 614,58 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 400,- eur, poplatkov vo výške 98,60 eur, riadneho úroku vo výške 91,62 eur, zmluvného úroku z omeškania v sume 9,76 eur a zákonného úroku z omeškania v sume 14,60 eur. Zostatok na účte ku dňu poskytnutia povoleného prečerpania predstavoval sumu 246,28 eur. Debetné operácie predstavovali spolu sumu 8.338,09 eur a pozostávali z inkasa v sume 56,78 eur, platieb kartou v sume 1.915,64 eur, platobných príkazov na úhradu v sume 37,- eur, platobných príkazov na úhradu v sume 958,64 eur, splátok pohľadávok z úverov v sume 2.124,90 eur, trvalých platobných príkazov na úhradu v sume 104,40 eur, úhrad splátok kreditnej karty v sume 157,78 eur, úhrad za vedenie účtu - doúčtovanie rozdielu v sume 2,95 eur a výberov kartou v sume 2.980,- eur. Ďalej vznikol žalovanej dlh na poplatkoch vo výške 199,75 eur, ktoré predstavovali súčet položiek - kartový poplatok 0,60 eur, poplatok v sume 181,65 eur a poplatok za kartovú transakciu v sume 17,50 eur. Debetné úroky vo výške 154,30 eur - v platobnej histórii predstavovali súčet položky „riadny debetný úrok“ a vyčíslené boli podľa nasledujúceho vzorca: výška čerpaných peňažných prostriedkov x dohodnutá úroková sadzba delené počet dní v roku x počet dní príslušného obdobia (odo dňa čerpania peňažných prostriedkov do dátumu úhrady, resp. do konca príslušného obdobia). Zmluvné úroky z omeškania vo výške 10,12 eur - v platobnej histórii predstavovali súčet položiek „debetný úrok z nepovoleného prečerpania“ a vyčíslené boli podľa nasledujúceho vzorca: výška dlžnej sumy x dohodnutá sankčná úroková sadzba delené počet dní v roku krát počet dní príslušného obdobia (odo dňa omeškania do dátumu úhrady, resp. do konca príslušného obdobia). Kreditné operácie podľa tvrdení žalobcu predstavovali úhrady vo výške 7.850,10 eur - v platobnej histórii predstavovali súčet položiek - bezhotovostný vklad 7.399,90 eur, čerpanie úveru v sume 400,- eur a vklad hotovosti v sume 50,20 eur. Storno vo výške 5,90 eur - v platobnej histórii predstavovalo súčet položiek „poplatok - storno“. Súčet debetných operácií na účte žalovanej dosiahol sumu vo výške 8.702,26 eur. Súčet kreditných operácií vrátane kreditného zostatku ku dňu poskytnutia povoleného prečerpania na účte žalovanej predstavoval sumu vo výške 8.102,28 eur. Z úhrad žalovanej bola na istinu suma vo výške 7.938,09 eur, na poplatky suma vo výške 101,15 eur, na riadny úrok suma vo výške 62,68 eur a na úrok z omeškania suma vo výške 0,36 eur. Rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovanej ku dňu vypovedania zmluvy - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlžného zostatku - t.j. ku dňu 12.05.2018, predstavoval sumu vo výške 599,98 eur (v platobnej histórii evidované ako „presun pohľadávky do úveru“) a v zmysle započítania vykonaných úhrad pozostával z istiny vo výške 400,- eur, poplatkov vo výške 98,60 eur, riadneho úroku vo výške 91,62 eur a úroku z omeškania zmluvného v sume 9,76 eur. Žalovaná k podanej žalobe aj doplneniu skutkových tvrdení žalobcu poukázala na svoje pomery. Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 11.05.2010 uzavrela P. P., a.s. so žalovanou Zmluvu o osobnom účte, predmetom ktorej bolo poskytnutie osobného účtu, ku ktorému bola vydaná platobná karta VISA Electron. Zo zmluvy zároveň vyplýva poskytnutie povoleného prečerpania účtu po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 01.07.2007, nahradenie zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k účtu. V zmysle zmluvy banka poskytla žalovanej aj elektronické služby. Výzvou zo dňa 17.07.2017 P. P., a.s. upozornila žalovanú, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky, ktorej výška ku dňu 30.06.2017 predstavovala 64,60 eur. Následne listom zo dňa 21.02.2018 vypovedala zmluvu, na základe ktorej poskytla žalovanej povolené prečerpanie k účtu č. P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Zároveň týmto listom banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Listom zo dňa 11.05.2018 P. P., a.s. odstúpila od zmluvy, na základe ktorej banka poskytla žalovanej účet č. P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Výzvou zo dňa 12.09.2018 P. P., a.s. oznámila vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky, čím sa táto stala splatnou v celom rozsahu. Výška nezaplatenej pohľadávky predstavovala ku dňu 12.09.2018 sumu 606,26 eur. Zmluvou zo dňa 17.12.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky uplatňovanej v danom spore na žalobcu. Žalovaná bola informovaná o postúpení pohľadávky listom zo dňa 03.01.2019. Pokusom o zmier zo dňa 10.01.2020 žalobca požiadal žalovanú

o úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 648,68 eur. Z predloženého výpisu z účtu vyplývajú pohyby na tomto účte v období od r. 2010 do r. 2015. Podľa súdu v posudzovanej veci bol poskytnutý úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte zo strany banky ( o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom k 11.05.2010). Žalovaná získala možnosť prečerpať vlastný účet („ísť do mínusu“), nebola jej poskytnutá kreditná karta, pretože uvedené nevyplýva zo žiadneho tvrdenia žalobcu. Z uvedeného považoval za potrebné vyvodiť, že na posudzovanú vec nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené však nič nemení na tom, že strany sporu vstúpili do spotrebiteľského právneho vzťahu, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia a nasl. . Následne okresný súd citoval ust. , podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ust. tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie venoval súd pozornosť skutočnosti, kedy došlo k splatnosti jednotlivých dlžných súm, ktorých úhrady sa žalobca domáhal v danom spore, a to v kontexte predloženého podrobného výpisu z účtu žalovanej. Bolo zrejmé, že všetky výbery zo strany žalovanej boli realizované v období r. 2010 až 2015. S ohľadom na to, že úhrada daných dlžných súm mala byť v zmysle bodu 11.2 Obchodných podmienok P. P., a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom realizovaná započítaním, potom mal súd za to, že splatnosť každej jednotlivej dlžnej sumy nastala v deň čerpania prostriedkov z povoleného prečerpania. Vychádzal z toho, že pokiaľ si mohla banka započítať svoju pohľadávku voči žalovanej hneď po pripísaní finančných prostriedkov žalovanej na dotknutý účet, potom je zjavné, že tak mohla učiniť len v prípade, že dlh žalovanej bol splatný (viď , veta druhá ). Ak by pohľadávka banky voči žalovanej nebola splatná, nemohla by ju jednostranne započítať proti pohľadávke žalovanej z účtu. Súd v tejto súvislosti dodal, že účastníci zmluvy si môžu dohodou započítať aj pohľadávky nespĺňajúce kritéria pre jednostranné započítanie, avšak uzavretie takejto dohody, obsahujúcej prejav vôle žalovanej, nebolo v spore preukázané. Takúto vôľu súd nemohol vyvodzovať zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré neboli podpísané žalovanou, a preto nemohli byť základom pre konštatovanie existencie tak závažného úkonu, akým je súhlas so započítaním nesplatných pohľadávok. Z uvedeného potom vyplývalo, že trojročná premlčacia doba začala plynúť v deň, kedy žalovaná čerpala finančné prostriedky na základe povoleného prečerpania. Pokiaľ posledná operácia na účte žalovanej prebehla v r. 2015, potom premlčacia doba vo vzťahu k dlžnej sume vzťahujúcej sa k tomuto výberu tak uplynula ešte v r. 2018. Žaloba bola v posudzovanej veci podaná dňa 28.01.2020, teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Ďalej súd uviedol, že žalobca svoje nároky uplatňoval zrejme na základe listiny, ktorou došlo k vypovedaniu zmluvy a vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru dňa 21.02.2018. Z označeného dôkazu vyplýva, že P. P., a.s. vypovedá zmluvu, a to s účinnosťou ku dňu uplynutia výpovednej doby a zároveň vyhlasuje mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. K uvedenému uviedol, že právny predchodca žalobcu týmto spôsobom nemohol zmeniť splatnosť už skôr splatných dlžných súm, a to jednoduchým úkonom označeným ako výpoveď zmluvy, resp. vyhlásením mimoriadnej splatnosti povoleného prečerpania. Pokiaľ by mal platiť stav zamýšľaný bankou, že splatnosť každej jednotlivej dlžnej čiastky (aj tej, ktorá bola čerpaná už v r. 2010) mala nastať v deň konečnej splatnosti povoleného prečerpania (viď bod 11.1 Obchodných podmienok P. P., a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom), išlo by o nezákonné predlžovanie premlčacej doby, ktorá je trojročná ( ). Pre úplnosť súd uviedol, že pre rozhodnutie tejto veci boli kľúčové tvrdenia žalobcu formulované v žalobe o oznámení mimoriadnej splatnosti povoleného prečerpania, hoci predložené listinné dôkazy rozporne uvádzali, že tu došlo k výpovedi zmluvy a vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky a následne k odstúpeniu od zmluvy (ods. 10 a 11 tohto rozsudku). Išlo o rôznorodé právne inštitúty, s ktorými sa súd vysporiadal tak, že vychádzal prioritne z tvrdení samotného žalobcu. Rovnako poukázal na doplnenie skutkových tvrdení, v ktorom žalobca spomína uzavretie osobitnej zmluvy o povolenom prečerpaní dňa 01.03.2016; táto však nebola súdu predložená a jej existencia odporuje samotnému výpisu z účtu žalovanej spadajúceho do úplne iného obdobia. Napokon mal za to, že vo veci bolo nariadené pojednávanie a aj na ňom mohol žalobca uplatniť svoje nároky, navrhnúť prípadné dôkazy a byť konfrontovaný s predbežným právnym názorom súdu na danú vec. Pokiaľ sa na pojednávaní nezúčastnil, potom uvedené musí ísť na jeho ťarchu.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a , ďalej len „“, pričom vychádzal z úspechu žalovanej v spore, ktorej však žiadne trovy nevznikli.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ust. ho zmenil tak, že vyhovie jeho žalobe, resp. v zmysle ust. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca v prvom rade poukázal na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko súd úplne svojvoľne a vo vzájomnom rozpore posúdil platnosť a výklad ustanovení Obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy o bežnom účte. Súd totiž v bode 20. odôvodnenia najprv vychádzal z platnosti dojednaného ustanovenia bodu 11.2 Obchodných podmienok, pričom následne si ho vyložil úplne svojvoľne a v rozpore s jeho znením, a to spôsobom, že z predmetného ustanovenia si vyčlenil len časť, ktorú použil v odôvodnení rozhodnutia a skutočný význam celého uvedeného bodu Obchodných podmienok, t.j. že zmluvné strany sa dohodli na úhradách čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom vkladov na účet, ktoré sa budú bankou započítavať na pohľadávku, hoc aj nie splatnú, vylúčil ako neprijateľný z dôvodu neplatnosti predmetného ustanovenia. Súd tak podložil svoj nesprávny záver o premlčaní na platnosti ustanovenia Obchodných podmienok, ktorú následne sám označil za neplatné z dôvodu, že Obchodné podmienky neboli podpísané žalovanou. Súd prvej inštancie tak nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je úplne svojvoľné a protichodné. Pre úplnosť uviedol, že pokiaľ mal súd za to, že bod 11.2 Obchodných podmienok nie je platne dojednaný, bolo jeho povinnosťou postupovať v zmysle . V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2013 a sp. zn. zo dňa 22.08.2013. V ďalšej časti označenej ako „Vyhlásenie splatnosti“ citoval ust. a a uviedol, že si on v predmetnom konaní uplatnil nárok zo zmluvy o osobnom účte, na základe ktorej bolo žalovanej poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 400,- eur formou povoleného čerpania z účtu. V zmluve absentovala medzi postupcom a žalovanou dohoda o plnení v splátkach s čím sa však súd v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal a v rozpore s takto zisteným skutkovým stavom posúdil splatnosť jednotlivých čerpaní v priamom rozpore s ust. . V rámci uvedeného preto poukázal na skutočnosť, že posudzovaný druh povoleného prečerpania je špecifickým bankovým produktom, na základe ktorého žalovaná čerpala peňažné prostriedky, ktoré však bola povinná vrátiť formou vkladov na účet, ktoré vo svojej podstate predstavujú splatenie pohľadávky zo strany žalovanej. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva neobsahovala dojednanie o termíne konečnej splatnosti bolo potrebné uzavrieť, že zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú v zmysle čoho jednoznačne vyplýva, že termín konečnej splatnosti čerpania úveru z karty v zmysle vyššie uvedeného nebol jednoznačne určený. Bol preto názoru, že postupca si sám stanovil čas povinnosti pre vyplatenie dlhu žalovanou, a to zaslaním výzvy zo dňa 11.05.2018, ktorou vyzval žalovanú na splnenie dlhu v zmysle . V súlade s ust. preto došlo predmetnou výzvou k uplatneniu si svojho práva, keď od žalovanej bolo požadované splatenie dlhu, nakoľko v čase trvania dlhu nebol dohodnutý čas jeho úplného splatenia a až touto výzvou pôvodný veriteľ určil splatnosť predmetného záväzku žalovanej. Žalobca sa preto nestotožnil s právnym posúdením súdu, v zmysle ktorého je jeho pohľadávka premlčaná z dôvodu, že splatnosť každého čerpania nastala už v deň tohto čerpania. Vzhľadom na uvedené bol názoru, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania. V časti označenej ako „Aplikácia ust. “ poukázal v prvom rade na ust. , , , , , , , o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , , , , a Nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 08.03.2011. Zastával názor, že aplikáciou ust. došlo k značnému narušeniu princípov právneho štátu, porušeniu zákazu diskriminácie, porušovaniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci, narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva, porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu a porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania. Žalobca poukázal na skutočnosť, že uvedené ustanovenie vykazuje obdobný zásah do SR garantovaného práva na súdnu ochranu, tak ako vykazovalo protiústavné ust. o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktoré bolo Ústavným súdom SR dňa

07.02.2018 vo veci vedenej pod sp. zn. vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v spojení s SR. Podľa názoru žalobcu aktuálne znenie ustanovenia vykazuje zhodné znaky protiústavnosti ako ust. , pri interpretácii ktorého mal Ústavný súd SR za to, že jednostranne zvýhodňuje zmluvnú stranu, čo nie je v súlade s princípom nestrannosti súdu, teda ani princípmi právneho štátu. Zásadný rozpor predmetného ust. s SR spočíva najmä v jednostrannom zvýhodňovaní spotrebiteľa ako dlžníka tým, že inak nestranný súd je z úradnej povinnosti povinný prihliadať na premlčanie práva, na ktoré inak prihliada len na námietku dlžníka, pričom takáto ochrana jednej zo strán sporu je v rozpore s princípom nestrannosti súdu a teda aj princípom právneho štátu. Žalobca mal za to, že v prejednávanom prípade sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov ( ) s . V tejto súvislosti dal do pozornosti aj skutočnosť, že Okresný súd Martin dospel k záveru, že uvedená úprava následkov premlčania práva a prihliadania naň v zmysle aktuálneho znenia nie je v súlade s SR, s jej ustanovením čl. 47 ods. 3, čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 1 ods. 1 a preto podal dňa 30.07.2020 na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade s SR, ktoré konanie sa vedie pod evidenčným číslom spisu 1730/2020. Nestotožnil sa preto s postupom vo veci konajúceho súdu, ktorý napriek uvedenému konaniu o súlade s SR toto ustanovenie na vec aplikoval. Bol názoru, že súd mal postupovať v zmysle a konanie prerušiť a to až do rozhodnutia o podanom návrhu Okresného súdu Martin o súlade s SR. Vzhľadom na uvedené bol názoru, že súd v posudzovanom prípade nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ).

5. V preskúmavanej veci sa žalobca žalobou na žalovanej domáhal zaplatenia sumy 400,- eur. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol považujúc v zmysle za premlčané právo žalobcu na plnenie uplatnené žalobou.

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu prechádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, podľa konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom vyhotovení. Námietku žalobcu v odvolaní o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre úplnú svojvoľnosť a protichodnosť nepovažoval preto za dôvodnú. Čo sa týka poukazovania na vyhlásenie splatnosti žalobca v odvolaní uvádzal, že zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, termín konečnej splatnosti čerpania úveru z karty nebol jednoznačne určený a preto si jeho právny predchodca stanovil čas povinnosti pre vyplatenie dlhu žalovanou a to zaslaním výzvy zo dňa 11.05.2018, ktorou ju vyzval na splnenie dlhu v zmysle . Predmetnou výzvou došlo k určeniu splatnosti predmetného záväzku žalovanej. Nestotožnil sa preto s právnym posúdením súdu, v zmysle ktorého je jeho pohľadávka premlčaná z dôvodu, že splatnosť každého čerpania nastala už v deň tohto čerpania. K uvedenému odvolací uvádza, že procesný nárok je tvorený jednak predmetom nároku, ktorý je v podstate formulovaný v žalobnej žiadosti ako

požadovaný enunciát predpokladaného súdneho rozhodnutia a jednak základom nároku, ktorý obsahuje právne významné skutočnosti, na ktorých žalobca zakladá svoj žalobný návrh. Okresný súd preto správne považoval za kľúčové tvrdenia žalobcu formulované v žalobe o oznámení mimoriadnej splatnosti povoleného prečerpania napriek ďalším úkonom žalobcu v predložených listinách a doplnení skutkových tvrdení. Aj podľa odvolacieho súdu žalobcovi nič nebránilo, aby sa zúčastnil súdneho pojednávania, na ktorom mohol byť konfrontovaný s predbežným právnym názorom súdu na vec. Napokon žalobca v odvolaní namietal aj aplikáciu ust. v tom smere, že uvedené ustanovenie vykazuje obdobný zásah do SR garantovaného práva na súdnu ochranu, tak ako vykazovalo protiústavné ust. , ktoré bolo Ústavným súdom SR dňa 07.02.2018 vo veci vedenej pod sp. zn. vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v spojení s SR. V tejto súvislosti poukazoval na to, že Okresný súd Martin podal dňa 30.07.2020 na Ústavný súd SR návrh na začatie konanie o súlade s SR a preto mal okresný súd v tejto veci postupovať v zmysle a konanie prerušiť a to až do rozhodnutia o podanom návrhu. Podľa odvolacieho súdu je zrejmé, že ustanovenie vstúpilo do účinnosti od 05.12.2018 na základe novely , ktorým sa dopĺňa , cieľom predkladaného materiálu je zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia. Úprava je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. -60, zo dňa 7. februára 2018, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s . Pokiaľ žalobca v súvislosti s aplikáciou ust. poukazoval na to, že Okresný súd Martin podal návrh na začatie konanie o súlade uvedeného ustanovenia s SR tak podľa odvolacieho súdu k podaniu došlo dňa 30.07.2020. Teda v čase, keď okresný súd v tejto preskúmavanej veci už rozhodol (14.07.2021). Nemohol preto postupovať v zmysle a konanie prerušiť až do rozhodnutia o podanom návrhu ako mu to žalobca v odvolaní vytýka namietajúc tak, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Napriek tomu odvolací súd zistil na webovej stránke Ústavného súdu SR, že Ústavný súd SR vo veci rozhodol uznesením sp. zn. -8 zo dňa 12.05.2021 tak, že návrh Okresného súdu Martin, zastúpeného samosudcom Mgr. Jozefom Chovanom, na začatie konania podľa a o súlade prvej vety v znení neskorších predpisov s , , a odmietol. Namietanie postupu a aplikácie nepovažoval preto odvolací súd za dôvodné.

9. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ), v preskúmavanej meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny, ako i vo výroku o trovách konania založeného na zásade úspechu žalovanej v spore (, ), ktorej však žiadne trovy nevznikli a osobitne nenapadnutého odvolaním.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná v celom rozsahu. Odvolací súd žalovanej, ktorá v odvolacom konaní písomne nereagovala na odvolanie žalobcu, a teda jej preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, náhradu týchto nepriznal.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V Žiline, dňa 31. augusta 2021