Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/49/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyne spravodajkyne) a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Stavebná mechanizácia, s.r.o., so sídlom Bytčianska 123, 010 03 Žilina, IČO: 36 397 971, právne zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100936761/2019 zo dňa 23.04.2019, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Daňový úrad Žilina, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 100028520/2019 z 3.1.2019 určil žalobcovi podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozdiel v sume 206 775,59 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, nadmerný odpočet nepriznal v sume 144 803,44 EUR a vyrubil daň v sume 61 972,15 EUR. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní 144 803,44 EUR, daň zistená správcom dane 61 972,15 EUR, rozdiel v sume 206 775,59 EUR, nadmerný odpočet odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období 144 803,44 EUR, rozdiel dane na úhradu 206 775,59 EUR. Nepriznanie odpočítania DPH sa týkalo troch dodávateľských faktúr, a to

- dodávateľskej faktúry od spoločnosti HYDREX, s.r.o. (ďalej len „HYDREX“) č. 61540368 zo dňa 4.4.2015 s dátumom dodania 31.3.2015, predmetom ktorej sú dodanie lisu vstrekovacieho BABY PLAST 6/10P, kompresoru Bottarini KSA 11, kompresoru Bottariny KS V 15-7,5 a obrábacieho centra CNC Trimill VC 1810 (ďalej aj len „tovar“) v celkovej hodnote 1 092 120,00 EUR, základ dane 910 100 EUR, DPH 182 020 EUR;

- a dvoch dodávateľských faktúr od spoločnosti DAMATA s.r.o. (ďalej len „DAMATA“):

- faktúry č. 10150043 zo dňa 31.3.2015, dátum dodania 31.3.2015, základ dane 278 212,71 EUR, DPH 55 642,54 EUR za prevedené stavebné práce: Zásobovanie vodou, odkanalizovane a čistenie odpadových vôd v okrese Bytča a

- faktúry č. 10150044, zo dňa 31.3.2015, dátum dodania 31.3.2015, základ dane 160 043,20 EUR, DPH 32 008,64 EUR za prevedené stavebné práce; R2 Pstruša - Kriváň, Objekt 243-00, 244-00, 245-00, 247-00, 248-00, 260-00. Vo vzťahu k prvej faktúre od spoločnosti HYDREX správca dane v odôvodnení uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt podal za kontrolované zdaňovacie obdobie marec 2015 dodatočné daňové priznanie dňa 27.4.2015 a uplatnil si v ňom nadmerný odpočet vo výške 144.803,44 Eur. Správca dane v súvislosti s iným konaním zistil, že dodanie a inštaláciu kompresorov Bottarini KSA 11 a Bottariny KSV 15-7,5

vykonala spoločnosť doem a fakturovala ich pre v súčasnosti už zaniknutú spoločnosť ANDATE s.r.o. (ďalej len „ANDATE“), faktúrou č. 10150064 zo dňa 16.2.2015, dátum dodania 16.2.2015, základ dane 22 636,00 EUR, DPH 4 527,20 EUR. Za spoločnosť ANDATE doklady o dodávke podpisoval J. T., ktorý už v tom čase nebol konateľom spoločnosti ANDATE podľa údajov z Obchodného registra SR. Spoločnosť ANDATE nepodala za zdaňovacie obdobia január 2015, február 2015 a marec 2015 Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti. J. T. (ktorý faktúru, protokol o prevzatí, montážny list, objednávku a emailovú komunikáciu s resp. od doem realizoval resp. podpisoval a dodávku preberal za ANDATE) nebol zamestnancom spoločnosti ANDATE a po 16.1.2015, keď skončil výkon funkcie konateľa nebolo preukázané, že bol oprávnený konať v mene spoločnosti ANDATE. Na základe údajov v kontrolných výkazoch spoločnosti správca dane zistil, že spoločnosť ANDATE priznala v zdaňovacom období 1. štvrťrok 2015, za ktorý podala daňové priznanie a kontrolný výkaz, nadobudnutie od dodávateľa z iného členského štátu a to od českého daňového subjektu CECHO - BOHUMIL CEMPÍREK s.r.o. č. faktúry 52000142, dátum dodania 26.3.2015, základ dane 32 210,32 EUR, DPH 5 368,39 EUR a od druhého českého daňového subjektu TRIMILL, a.s. č. faktúry 32450023, dátum dodania 13.1.2015, základ dane 318 000,00 EUR, DPH 53 000 EUR. Správca dane si vyžiadal informácie z informačného systému VIES o priznaných dodávkach od zahraničných dodávateľov pre daňový subjekt ANDATE za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2015. Podľa odpovede na zaslanú žiadosť priznali zahraniční dodávatelia z Českej republiky dodanie pre daňový subjekt ANDATE. Podľa údajov z kontrolných výkazov, informačného systému VIES a Zápisnice o miestnom zisťovaní č. 102917796/2016 zo dňa 12.4.2016 vykonanej v spoločnosti doem bol vyššie konkretizovaný tovar dodaný spoločnosti ANDATE, pričom celková suma, za ktorú boli dodané bola podľa doručených kontrolných výkazov a daňového priznania 435 741,91 EUR, základ dane 372 846,32 EUR, DPH 62 895,59 EUR. Z predložených dokladov je tiež zrejme, že dodanie vrátane montáže, spustenia do prevádzky, 1. úradnej skúšky a zaškolenia obsluhy vykonal doem už pre dodávateľa ANDATE, pričom v nasledujúcom reťazci došlo iba k prefakturácii dodania. Následne na základe údajov z kontrolných výkazov bola uvedená dodávka fakturovaná prostredníctvom spoločností CT - construction technologies s.r.o., (ďalej len „CT“), ASCOT s.r.o. (ďalej len „ASCOT“), GRESH GARDEN, s.r.o. (ďalej len „GRESH“) spoločnosti MONTAVaN (ďalej len „MONT“). V zdaňovacom období január 2015 bola dodávka od spoločnosti ANDATE fakturovaná spoločnosti CT, ktorá ju priamo, alebo prostredníctvom spoločnosti ASCOT fakturovala spoločnosti GRESH, ktorá ju fakturovala spoločnosti MONT. V zdaňovacom období marec 2015 podľa kontrolných výkazov fakturácia prebiehala v reťazci ANDATE následne ASCOT, GRESH až spoločnosti MONT. Spoločnosť MONT následne fakturovala dodanie spoločnosti DEREON v celkovej hodnote 1 020 000 EUR, základ dane 850 000 EUR, DPH 170 000 EUR. Spoločnosť DEREON následne fakturovala dodávku spoločnosti HYDREX v celkovej sume 1026 000 EUR, základ dane 855 000 EUR, DPH 171 000 EUR. Spoločnosť HYDREX následne fakturovala dodanie kontrolovanému daňovému subjektu Stavebná mechanizácia, s.r.o. (t.j. žalobcovi) v celkovej hodnote 1 092 120 EUR, základ dane 910 100 EUR, DPH 182 020 EUR. Daňový subjekt ANDATE daňovú povinnosť na výstupe ovplyvnenú výrazným navýšením fakturovanej ceny oproti cene na vstupe pokryl uplatnením fiktívneho odpočítania dane na vstupe v sume 909 618,67 EUR tvoreného uvedeným odpočítaním dane zo zjednodušených faktúr. Daňový subjekt ANDATE nemal zamestnancov a nepodal účtovnú závierku preukazujúcu existenciu majetku. Daňový subjekt nepodal daňové priznanie k dani z príjmu PO za rok 2015. Rovnako nebolo podané ani daňové priznanie za rok 2014, pričom oznámenie o predĺžení lehoty na jeho podanie podal 31.03.2015 J. T.. Daňový subjekt ANDATE so správcom dane nespolupracuje, pričom opakovane nesplnil svoje zákonné povinnosti. Daňové subjekty CT, ASCOT, GRESH, MONT, DEREON resp. ich právny nástupcovia obdobne riadne neplnia svoje zákonné povinnosti (Úradný záznam č. 101222374/2018). Spoločnosť CT zanikla zlúčením s právnym nástupcom AUTO - P.O. s.r.o., ktorý následne tiež zanikol s právnym nástupcom COMETAR, s.r.o. Spoločnosti ASCOT a MONT zanikli zlúčením s právnym nástupcom Central šport s.r.o., ktorý tiež následne zanikol s právnym nástupcom AXELENT, s.r.o. a aj tento zanikol s právnym nástupcom MONEY & FLOW s.r.o. Spoločnosť GRESH zanikla zlúčením s právnym nástupcom LesSem s.r.o,, ktorý zanikol s právnym nástupcom JKH PLUS s.r.o.. Spoločnosť DERON po zmene konateľa na občana Bulharskej republiky zanikla zlúčením s právnym nástupcom SASH promotion, s.r.o.. Spoločnosti CT- construction Technologies s.r.o., AUTO - P.O. s.r.o., COMETAR, s.r.o., ASCOT, MONTAVaN, s.r.o., Central šport s. r. o., AXELENT, s.r.o., GRESH GARDEN s.r.o. , LesSem s.r.o. s.r.o. nesplnili povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie r. 2015 a túto povinnosť, ak im vznikla aj za neskoršie obdobia tiež nesplnili. Tiež nesplnili povinnosť podať účtovnú závierku za účtovné obdobie r. 2015. Tieto povinnosti, ak im vznikla aj za neskoršie obdobia tiež nesplnili. Spoločnosti MONEY & FLOW s.r.o., JKH PLUS s.r.o., DEREON a SASH promotion, s.r.o. nesplnili

povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie r. 2017 a nesplnili povinnosť podať účtovnú závierku za účtovné obdobie r. 2017. Počas fakturácie predmetnej dodávky došlo od subjektu ANDATE po kontrolovaný daňový subjekt k neopodstatnenému navýšeniu ceny dodávky bez pridanej hodnoty. Daňové subjekty ani kvalitatívne a ani kvantitatívne nič k predmetu fakturácie nepridali, čo by odôvodňovalo výrazné navýšenie ceny. Správca dane vyhodnotil reťazec prostredníctvom ktorého dochádzalo k fakturácií ako účelne vytvorený za účelom navýšenia ceny. Sumu zjednodušených faktúr podľa § 74 ods. 3 písm. a) až c) zákona o DPH v kontrolnom výkaze spoločnosti ANDATE za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2015 ako nereálne vysokú bez ekonomického opodstatnenia, slúžiacu len na zníženie daňovej povinnosti, ktorá vznikla daňovému subjektu ANDATE z vystavenia odberateľských faktúr, ktoré boli následne fakturované v reťazci spoločností. Následnú fakturáciu dodávky prostredníctvom viacerých schránkových firiem po spoločnosť DEREON, ktorej bola fakturovaná v celkovej hodnote 1 020 000 EUR, základ dane 850 000 EUR, DPH 170 000 EUR ako ekonomicky neopodstatnenú s umelým navýšením ceny, ktorá bola následne fakturovaná spoločnosti HYDREX a konečnému odberateľovi - žalobcovi, ktorý mal vedieť, že k fakturácií dochádzalo aj prostredníctvom schránkových firiem a došlo aj k neopodstatnenému navýšeniu ceny bez pridanej hodnoty, pričom DPH nebola riadne priznaná a odvedená. Všetky práce boli vykonávané v priestoroch, ktoré využíva žalobca. Všetky dodávky boli dodané už prvej spoločnosti v reťazci - a to spoločnosti ANDATE. Spoločník spoločnosti ANDATE J. T., ktorý bol spoločníkom do 15.4.2015, je blízkou osobou spoločníkovi a konateľovi spoločnosti Stavebná mechanizácia, s.r.o. - t.j. žalobcovi T. T. (vzťah otec a syn s rovnakou adresou trvalého pobytu) a rovnako bol aj spoločníkom spoločnosti MTX, ktorá bola spoločníkom spoločnosti ASCOT prostredníctvom ktorej dochádzalo k fakturácií okrem iného aj dodávky tovaru, ktorých konečným príjemcom je spoločnosť Stavebná mechanizácia, s.r.o. - žalobca. V reťazci koordinovaných daňových subjektov došlo k účelovému a nedôvodnému navýšeniu ceny, pričom daň nebola riadne odvedená. V súvislosti s uplatneným odpočítaním dane z faktúry od spoločnosti HYDREX za tovar bolo správcom dane zistené na základe miestneho zisťovania dňa 1.4.2016 (Zápisnica č. 102853411/2016), že v prevádzke žalobcu sa nachádza obrábacie centrum TRIMILL VC 1810 od spoločnosti HYDREX a v čase výkonu miestneho zisťovania bolo aj v činnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť (fyzická existencia prevádzkyschopného zariadenia) a tiež skutočnosť, že správcom dane na základe vykonaného dokazovania nebolo spochybnené využitie uvedeného zariadenia na podnikateľskú činnosť správca dane priznal časť odpočítanej dane z došlej faktúry č. 61540368 zo dňa 4.4.2015 od spoločnosti HYDREX a to v sume dane, ktorá predstavuje nárok daňového subjektu ANDATE na odpočítanie dane z nadobudnutia tovarov, ktoré boli ďalej fakturované a dodané a sú predmetom uvedenej faktúry. Suma priznaného odpočítania dane zodpovedá súčtu nižšie uvedených faktúr: daňový subjekt ANDATE nadobudol vstrekovací lis BABY PLAST 6/10P od českého daňového subjektu CECHO. Tento dodávateľ dodal daňovému subjektu ANDATE uvedený vstrekovací lis na základe faktúry č. 52000142, dátum dodania 26.3.2015, základ dane 32 210,32 EUR, DPH 5 368,39 EUR; daňový subjekt ANDATE nadobudol obrábacie centrum CNC Trimill VC 1810 od českého daňového subjektu TRIMILL. Tento dodávateľ dodal daňovému subjektu ANDATE uvedené obrábacie centrum na základe faktúry č. 32450023, dátum dodania 13.1.2015, základ dane 318 000,00 EUR, DPH 53 000,00 EUR; daňový subjekt ANDATE nadobudol kompresor Bottariny KSV 15-7,5 a kompresor Bottariny KSA 11 od slovenského daňového subjektu doem. Tento dodávateľ dodal daňovému subjektu ANDATE uvedené kompresory na základe faktúry č. 10150064, dátum dodania 16.02.2015, základ dane spolu 22 636,00 EUR, DPH 4 527,20 EUR. Pri stanovení sumy dane správca dane vychádzal zo získaných dokladov, údajov z kontrolných výkazov DPH a z údajov zo systému VIES, pričom daň z vyššie uvedených faktúr v celkovej sume 62 895,59 EUR predstavuje sumu dane pred jej neodôvodneným navýšením. Na základe týchto skutočností správca dane nepriznal daňovému subjektu Stavebná mechanizácia, s.r.o. odpočítanie dane z predmetnej faktúry od spoločnosti HYDREX vo výške uplatnenej daňovým subjektom a to z dôvodu preukázanej účasti daňového subjektu Stavebná mechanizácia, s.r.o. - t.j. žalobcu na daňovom podvode, o ktorej vedel alebo mal vedieť. Správca dane nepriznal odpočítanie dane v sume 119 124,41 EUR. Tento záver správca dane prijal na základe skutočností konkretizujúcich daňový podvod a účasť daňového subjektu na tomto podvode. Správca dane identifikoval prepojenosť daňových subjektov dodávateľsko- odberateľského reťazca nasledovne: CT, MONT a GRESH sídlili na adrese Zámocká 3, Bratislava;

- spoločníkom spoločnosti ASCOT bola spoločnosť MTX, ktorej jedným zo spoločníkov a konateľov bol J. T., ktorý bol taktiež spoločníkom spoločnosti ANDATE

do 14.4.2015 a aj konateľom do 16.1.2015. J. T. je blízkou osobou spoločníkovi a konateľovi spoločnosti Stavebná mechanizácia, s.r.o., pánovi T. T. (rovnaký trvalý pobyt a vzťah otec - syn);

- v spoločnosti ANDATE došlo k zmene konateľov z N. J. a J. T. na osobu R. Y., pričom pôvodní konatelia zostali jej spoločníkmi. Táto spoločnosť následne zanikla s právnym nástupcom KOEF, s. r. o. s konateľom R. Y. a neskôr s právnym nástupcom SRcompany, s.r.o. s konateľom R. Y.. Táto spoločnosť následne znovu zanikla s právnym nástupcom KIMAT SK s.r.o. s rovnakým konateľom. Spoločnosť ANDATE pôvodne sídlila na adrese Jánošíkova 264 v Žiline a po zmene konateľa došlo k zmene adresy sídla na Betliarska 12 v Bratislave. Na uvedenej adrese Jánošíkova 264 v Žiline mala sídlo aj spoločnosť CT v čase, keď jej konateľom bol J. T.. Na uvedenej adrese sídlil aj daňový subjekt DEREON, ktorý je súčasťou predmetného reťazca a to až do zániku s právnym nástupcom SASH promotion, s.r.o. od 17.1.2018. Prenajímateľom priestorov na tejto adrese (k. ú. M., LV XXXX, par. KN 1483) je daňový subjekt REALITY LAURIN, a.s„ ktorého štatutárom je od roku 2005 T. T.. Rovnaká osoba je od roku 2004 aj konateľom spoločnosti Stavebná mechanizácia, s.r.o.;

- z verejne dostupných informácií zahŕňajúcich Obchodný register SR a informácií dostupných správcovi dane vykonáva osoba R. Y., bytom J. XXX, M. nad Y. preberanie problémových spoločností. Uvedená osoba bola konateľom niekoľko desiatok slovenských a českých spoločností, z ktorých mnohé sú zadĺžené, pričom na viaceré z nich boli vydané platobné rozkazy. Spoločnosti pod jeho vedením nie sú ekonomicky aktívne, keďže táto osoba sa zaoberá preberaním problémových resp. zadĺžených spoločností;

- Daňové subjekty CT, GRESH, MONT, ASCOT zanikli zlúčením s právnymi nástupcami AUTO - P.O. s.r.o., LesSem s.r.o. alebo Central šport s.r.o., ktorých konateľom bol R. Y.. Tieto spoločnosti následne tiež zanikli zlúčením s ďalšími právnymi nástupcami. V prípade daňového subjektu DEREON došlo v krátkom časovom slede k zmene konateľa na osobu S. X., Bulharská republika a k vypovedaniu plnej moci splnomocneným zástupcom, ktorým je Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o. z dôvodu narušenia dôvery medzi klientom a advokátom;

- konateľom a spoločníkom spoločnosti DAMATA bol v predmetnom období J. T.. Sídlo spoločnosti bolo na adrese Jánošíkova 264 v Žiline a neskôr na adrese Betliarska 12 v Bratislave a spoločnosť po zmene konateľa zanikla zlúčením so spoločnosťou LesSem s.r.o. s konateľom R. Y. a následne s právnym nástupcom JKH PLUS s.r.o. s konateľom R. Y.;

- Daňové priznania k DPH a KV DPH za zdaňovacie obdobia 01/2015 a 03/2015 podané daňovými subjektmi ANDATE, CT, ASCOT, GRESH a MONT boli elektronicky podané touto istou osobou a to G. T. (EKRJ135845 aEKR_1091141). V prípade daňového subjektu DAMATA boli tieto podania elektronicky podané osobou J. T. (EKR_1160138) a neskoršie podania boli realizované už uvedenou osobou G. T. a to vrátané podaní, ktoré podľa ich explicitného obsahu vypracoval J. T. (napr. Podanie č. 607452538/2015). Na konci tohto účelovo vytvoreného reťazca stojí daňový subjekt - žalobca, ktorý predmet fakturácie už ďalej neprefakturoval a preto v reťazci vykonané navýšenie ceny má priamy vplyv na výslednú výšku dane za kontrolované zdaňovacie obdobie a reálne predstavuje neoprávnene uplatnenú finančnú výhodu voči štátu na základe podaného daňového priznania pre DPH. Na základe uvedeného je zrejmý rovnaký účelový a koordinovaný postup prevodu spoločností uplatnený potom, ako pôvodní konatelia skončili vo svojich funkciách. Vykonanou daňovou kontrolou bola zistená koordinácia daňových subjektov v rámci predmetného dodávateľsko-odberateľského reťazca, pričom počas fakturácie predmetnej dodávky došlo k neopodstatnenému navýšeniu jej ceny. Vo vzťahu k dodávateľským faktúram od spoločnosti DAMATA správca dane uviedol, že k predmetným faktúram sa konateľ žalobcu Ing N. T. vyjadril v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 1030085563/2016 zo dňa 6.5.2016 tak, že nevie, kto reálne vykonal práce uvedené na faktúrach, práce si bol pozrieť a práce boli vykonané. Spoločnosť Stavebná mechanizácia, s.r.o. (t.j. žalobca) na uvedenej stavbe práce nevykonávala, len ich prefakturovala od dodávateľa svojmu odberateľovi. Správca dane v súvislosti s iným konaním doručil osobne konateľovi daňovému subjektu DAMATA Oznámenie č. 20418723/2015 zo dňa 24.6.2015, v ktorom ho vyzval na predloženie okrem iného aj dvoch odberateľských faktúr čísla 10150043 a 10150044 pre spoločnosť Stavebná mechanizácia, s.r.o. Daňový subjekt v stanovenej lehote doklady nepredložil. Správca dane zaslal daňovému subjektu DAMATA Výzvu na predloženie dokladov č. 20847242/2015 zo dňa 18.9.2015, ktorá bola daňovému subjektu doručená dňa 1.10.2015.

Daňový subjekt nepredložil požadované doklady ani na základe zaslanej výzvy. Daňový subjekt DAMATA nemal materiálne, technické a personálne kapacity na výkon prác, ktoré sú uvedené na faktúrach č. 10150043 a 10150044. Daňový subjekt DAMATA nepredložením dokladov nepreukázal, ani kým mali byť práce na označených faktúrach jemu dodané a kto reálne vykonal tieto stavebné práce. Správca dane skonštatoval, že na základe zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že nie je preukázané, že došlo k reálnemu dodaniu tovaru a služieb tak, ako bolo uvedené na faktúrach predložených k daňovej kontrole. Existencia faktúr, súpisov prác, objednávok, podpísaných zmlúv a preberacích protokolov nie je dostatočným dôkazom bez vedomosti, kto reálne vykonal práce uvedené na faktúrach a ďalších dokumentoch. Konateľ kontrolovaného daňového subjektu nevedel uviesť, kto reálne vykonal stavebné práce na faktúrach a dodávateľ, ktorý mal práce dodať, nepredložením dokladov nepreukázal, kto mu uvedené práce dodal, pričom sám nemal prostriedky na vykonanie uvedených prác. Spoločnosť DAMATA nepredložila správcovi dane požadované doklady. Táto spoločnosť nemala materiálne, technické a personálne kapacity na výkon fakturovaných prác. Na základe týchto skutočností správca dane nepriznal nárok na odpočítanie DPH kontrolovanému daňovému subjektu z predmetných faktúr od daňového subjektu DAMATA v celkovej výške 87 651,18 EUR, pretože bolo zistené porušenie ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH.

2. O odvolaní žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. 100936761/2019 zo dňa 23.4.2019, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil, stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi správcu dane. Opakujúc závery správcu dane žalovaný skonštatoval, že správca dane opodstatnene nepriznal nárok na odpočítanie DPH. Správca dane pri vyhodnotení zistení vychádzal z objektívnych dôkazov. Vykonanou daňovou kontrolou bolo zistené neopodstatnené navýšenie ceny dodávky. Daňové subjekty ani kvalitatívne a ani kvantitatívne nič k predmetu fakturácie nepridali, čo by odôvodňovalo výrazné navýšenie ceny. Správca dane s využitím princípu racionálneho rozhodovania každého trhového subjektu vyhodnotil vývoj fakturovanej ceny, pričom zistil, že počas fakturácie predmetnej dodávky došlo od subjektu ANDATE po odvolávajúceho sa - t.j. žalobcu k neopodstatnenému navýšeniu ceny dodávky. Rovnako ako správca dane poukázal na to, že uzatvorenie cenovo nevýhodných dodávateľsko- odberateľských vzťahov je v rozpore s racionálnym správaním ekonomického subjektu a s chápaním podnikania v zmysle , ktorý pod podnikaním rozumie sústavnú činnosť vykonávanú za účelom dosiahnutia zisku. K odvolacej námietke, ktorou žalobca žiadal vypočuť všetky osoby zúčastnené ako obchodných partnerov, žalovaný uviedol, že správca dane vykonal s daňovým subjektom ústne pojednávanie, o ktorom vyhotovil Zápisnicu č, 100259335/2018. Počas tohto ústneho pojednávania daňový subjekt spresnil vyššie uvedenú požiadavku a to tak, že navrhol vypočutie konateľa spoločnosti HYDREX, t. j. pána Ing. H. U., ktorý mal označiť svojich subdodávateľov, nakoľko žalobca ich označiť nevie. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly preveril skutočnosti na strane uvedeného dodávateľa HYDREX prostredníctvom Dožiadania č. 20456128/2015 a Výzvy č. 102869700/2016 s tým, že predmetom preverovania bola predmetná faktúra vystavená spoločnosťou HYDREX za dodanie označeného tovaru. Vykonaným preverovaním u daňového subjektu doem s.r.o. nachádzajúcom sa na začiatku reťazca bolo zistené, že vyššie uvedený predmet faktúry bol dodaný spoločnosti ANDATE v sume základ dane 372 846,32 Eur, DPH 62 895,59 Eur, spolu 435 741,91 Eur (Zápisnica č. 102917796/2016). Dodávateľsko-odberateľský reťazec DEREON pre HYDREX a pre žalobcu bol potvrdený z predložených dokladov a z kontrolných výkazov. Dňa 1.4.2016 správca dane vykonal v priestoroch daňového subjektu miestne zisťovanie, o ktorom spísal Zápisnicu č. 102853411/2016. Počas miestneho zisťovania bolo zamestnancom správcu dane ukázané obrábacie centrum Trimill VC 1810, výrobné č. 2580, ktoré bolo v čase miestneho zisťovania v činnosti a bola na ňom vykonávaná činnosť. Podľa žalovaného správca dane vykonal dokazovanie v dostatočnej miere, pričom zvážil, že nie je potrebné doplnenie dokazovania v rozsahu, v akom bolo toto doplnenie navrhnuté daňovým subjektom, keďže vykonaným dokazovaním boli skutočnosti u daňových subjektov uvedených v predmetnom reťazci preverené v dostatočnej miere. V rámci uvedených dodávateľsko-odberateľských reťazcov došlo k neodôvodnenému výraznému navýšeniu ceny dodávky bez toho, aby v tomto reťazci došlo k pridaniu nejakej pridanej hodnoty odôvodňujúcej toto navýšenie. Toto výrazné navýšenie ceny je viditeľné porovnaním vystavenej faktúry daňovým subjektom doem s.r.o. (úkony súvisiace s dodávkou kompresorov) pre odberateľa ANDATE, kde napríklad Kompresor KSV 15 7,5 bar bol fakturovaný v cene základ dane 9 596 Eur, DPH 1 919,20 Eur, spolu 11 515,20 Eur a Kompresor KSA 11 8 bar v cene základ dane 6 045 Eur, DPH 1 209 Eur, spolu 7 254 Eur. Na faktúre prijatej daňovým subjektom Stavebná mechanizácia, s.r.o. (t.j. žalobcom) od HYDREX, je Kompresor KSV 15 7,5 bar už fakturovaný v sume základ dane 47 900 Eur, DPH 9 580 Eur, spolu 47 900 Eur a Kompresor KSA 11 8 bar v sume

základ dane 21 900 Eur, DPH 4 380 Eur, spolu 21 900 Eur. Uvedené navýšenie ceny vykonané daňovým subjektom ANDATE nebolo týmto daňovým subjektom priznané, keďže na základe údajov z kontrolného výkazu DPH si daňový subjekt ANDATE uplatnil odpočítanie dane v zdaňovacom období 1. štvrťrok 2015 prostredníctvom zjednodušených faktúr podľa § 74 ods. 3 písm. a) až c) zákona o DPH: základ dane 4 548 093,14 Eur, DPH 909 618,67 Eur, spolu 5 457 711,81 Eur. Reálnosť tohto odpočítania ani jeho ekonomické opodstatnenie nebolo preukázané. K námietke irelevantnosti neskoršej nespolupráce daňového subjektu DEREON žalovaný uviedol, že dôkazom podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Informácie v súvislosti s jeho zánikom a nesplnením povinností je takýmto dôkazom. Neexistencia vlastných zamestnancov u daňového subjektu ANDATE potvrdzuje záver o výlučnej prefakturácii tohto dodania. Komunikáciu s doem, s.r.o. realizovala resp. doklady podpisovala a dodávku preberala za ANDATE osoba J. T., ktorý už po 16.1.2015 nebol konateľom a ani zamestnancom tohto subjektu (zápisnica č. 102917796/2016 a úradný záznam č. 102924865/2016). Z dokladov je tiež zrejmé, že dodanie v plnom rozsahu vykonal doem, s.r.o. už pre daňový subjekt ANDATE, pričom v nasledujúcom reťazci došlo iba k prefakturácii dodania. Daňový subjekt ANDATE nemal zamestnancov, majetok, pričom si uplatnil odpočítanie dane z fiktívnych zjednodušených faktúr v sume 909 618,67 EUR a zároveň opakovane nesplnil svoje zákonné povinnosti. V súvislosti s uplatneným odpočítaním dane z dokladov od daňového subjektu HYDREX v zistenom dodávateľsko-odberateľskom reťazci, teda nedošlo k riadnemu odvedeniu dane. Na základe už uvedeného vzťahu osôb J. T., ktorý fakticky konal za daňový subjekt ANDATE a T. T. (konateľ žalobcu), je nesplnenie povinnosti odviesť daň týmto daňovým subjektom dôkazom, ktorý má priamy vplyv a vecne súvisí s preverovaným dodaním. Preverovaním nebolo preukázané, že ekonomická činnosť bola daňovými subjektmi označenými žalobcom za schránkové spoločnosti v sídle alebo v iných priestoroch než evidované sídlo, keďže tieto spoločnosti (ANDATE s.r.o., CT - construction technologies s.r.o., ASCOT s.r.o., GRESH GARDEN s.r.o.) nemali evidovanú prevádzkareň a ani neoznámili správcovi dane v zmysle § 2 písm. g) a § 67 ods. 9 Daňového poriadku takéto miesto využívané na výkon ekonomickej činnosti alebo jeho zmenu. Stanovenie fakturovanej ceny musí byť racionálne a teda dôvodné. Preto napríklad päť násobne navýšenie ceny dodania kompresora KSV 15 7,5 bar alebo 3,6 násobné navýšenie ceny dodania kompresora KS A 11 8 bar bez pridania pridanej hodnoty odôvodňujúcej toto zvýšenie nie je možné považovať za racionálne trhové správanie a teda ani za dôvodné zvýšenie ceny, navyše ak daň vzniknutá z tohto navýšenia nebola ani odvedená. Žalobca stojí na konci účelovo vytvoreného reťazca koordinovaných subjektov, keďže predmet ďalej nedodal a preto uplatnením odpočítania dane z týchto dokladov žalobca získal finančnú výhodu. Správca dane nevykonal vo vyrubovacom konaní žalobcom navrhnuté dôkazy, t.j., vypočutie označených osôb, pretože na základe získaných a vykonaných dôkazov boli v dostatočnej miere preukázané rozhodné skutočnosti pre správne určenie dane vrátane identifikácie a vyhodnotenia jednotlivých daňových subjektov v predmetnom fakturačnom reťazci. Navyše z dôvodu zániku daňových subjektov s nespolupracujúcimi právnymi nástupcami by ďalšie dokazovanie neviedlo k získaniu písomných dôkazov. Skutočnosť, že správca dane pri rozhodovaní o nároku na odpočítanie dane vzal do úvahy celý dodávateľsko - obchodný reťazec je opodstatnený a je v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (C-78/12 Evita-K EOOD - bod 38). Z dôkazov získaných správcom dane je zrejmé, že v súvislosti s uplatneným odpočítaním dane z faktúry od spoločnosti DAMATA žalobca nevedel určiť, kto konkrétne práce vykonal, pričom dodávateľ nepredložil vyžiadané doklady, nebolo preukázané dodanie a vykonanie predmetných stavebných prác týmto dodávateľom. Uvedený dodávateľ sám nedisponoval ani dostatočnými materiálnymi, technickými a ani personálnymi predpokladmi na ich realizáciu. U spoločnosti DAMATA nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti a následne u žalobcu nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. l, ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Konateľom a spoločníkom spoločnosti DAMATA s.r.o. bol v predmetnom období J. T.. Sídlo spoločnosti bolo na adrese Jánošíkova 264 v Žiline a neskôr na adrese Betliarska 12 v Bratislave. Spoločnosť po zmene konateľa zanikla zlúčením so spoločnosťou LesSem s.r.o. s konateľom R. Y. a následne s právnym nástupcom JKH PLUS s.r.o. s konateľom R. Y.. Podľa žalovaného závery správcu dane v súvislosti s nepriznaním odpočítanej DPH z faktúr od spoločnosti DAMATA sú opodstatnené. V rámci vyrubovacieho konania po vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie správca dane nedopĺňal dokazovanie iba zosúladil závery so zisteným skutkovým stavom a to v prospech daňového subjektu. Podľa žalovaného správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď odvolávajúcemu sa nepriznal odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od spoločnosti HYDREX v plnej výške tak, ako bola uvedená na faktúre, z dôvodu preukázanej účasti odvolávajúceho sa na daňovom podvode, o ktorom vedel alebo mal vedieť, ako vyplýva zo skutočností vyššie uvedených. Záver správcu dane je v súlade s cieľom zabezpečenia neutrality DPH ako princípu vyplývajúceho zo

Smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH a záverov ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej možno zdaniteľnej osobe zamietnuť právo na odpočítanie DPH za predpokladu účasti na podvode v oblasti DPH, ak sa na základe objektívnych okolností preukázalo, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa podieľala na podvode v oblasti DPH, ku ktorému došlo v rámci reťazca dodaní (napr. C-285/11 Bonic - body 25 až 27, 37, 39, 40; C-18/13 Maks Pen - body 24 až 26). U spoločnosti ANDATE (prvá spoločnosť fakturačného reťazca na území SR) došlo k neopodstatnenému navýšeniu ceny predmetnej dodávky, zároveň u tejto spoločnosti bola umelo znížená daňová povinnosť na základe prijatých zjednodušených faktúr v nereálne vysokej hodnote. Spoločník tejto spoločnosti J. T. je osobou blízkou spoločníkovi a konateľovi žalobcu T.ovi T. (otec a syn), adresa ich trvalého pobytu je rovnaká. T. T. bol aj spoločníkom spoločnosti MTX s.r.o., ktorá bola spoločníkom spoločnosti ASCOT, prostredníctvom ktorej dochádzalo k fakturácii dodávky tovaru, ktorých konečných príjemcom je žalobca. O nereálnosti ceny podľa faktúry, z ktorej si žalobca odpočítal DPH mal vedieť, vzhľadom na výšku zaplatenej sumy (niekoľkonásobne navýšenú, bez dodatočne pridaných služieb alebo tovaru, t.j. hodnoty, ktorá je spôsobilá vyvolať spolu s maržou zvýšenie pôvodnej ceny) bolo rozumné očakávať, že samotnému nákupu bude predchádzať prieskum trhu, vykonaním ktorého by zistil výrazné navýšenie oproti trhovej cene. Vyššie uvedené svedčí o tom, že žalobca sa vedome podieľal na daňovom podvode (neoprávnenom daňovom úniku) spočívajúcom v bezdôvodnom navýšení ceny, bez pridania hodnoty, za účelom odpočítania DPH. Správca dane postupoval správne, keď odmietol uznať odpočítanie dane v plnej výške len pre formálne splnenie podmienok podľa § 49 a § 51 zákona o DPH, keď zúčastnené daňové subjekty zastierali skutočný stav.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca, navrhujúci zrušenie tak rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Citujúc ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH uviedol, že správcovi dane predložil všetky doklady a dôkazy, na predloženie ktorých bol povinný v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku v nadväznosti na ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH. Mal za to, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane stanovené v uvedených ustanoveniach zákona o DPH, teda preukázal zákonnosť svojho postupu pri uplatnení práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločností HYDREX a DAMATA, spochybňovaných správcom dane, ako aj žalovaným. Žalovaný, rovnako ako aj správca dane, v napadnutom rozhodnutí neuvádza žiadne relevantné dôvody, na základe ktorých by bolo možné spochybniť dodanie tovarov a služieb žalobcovi práve dodávateľmi HYDREX a DAMATA v zdaňovacom období marec 2015 v zmysle správcom dane spochybnených dodávateľských faktúr. Je nepochybné, že dodávatelia žalobcu boli registrovaní pre daň z pridanej hodnoty v kontrolovanom zdaňovacom období a za toto zdaňovacie obdobie podali daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty. Žalovaný, ani správca dane, taktiež nikdy nespochybnili, že spoločnosti HYDREX a DAMATA v predmetnom daňovom priznaní dodanie tovarov a služieb pre žalobcu nepriznali, resp. príslušnú daň neodviedli. Zo záverov uvedených žalovaným v napadnutom rozhodnutí vyplýva, že jeho pochybnosti, rovnako ako pochybnosti správcu dane ohľadom dodávateľov žalobcu HYDREX a DAMATA, spočívajú jedine v tej skutočnosti, že v rámci správcom dane tvrdených dodávateľsko-odberateľských reťazcov došlo k neodôvodnenému výraznému navýšeniu ceny dodávky bez toho, aby v tomto reťazci došlo k pridaniu nejakej pridanej hodnoty odôvodňujúcej toto navýšenie a tiež v tej skutočnosti, že navýšenie ceny, vykonané daňovým subjektom ANDATE nebolo týmto subjektom priznané z dôvodu, že si v zdaňovacom období I. štvrťrok 2015 uplatnil odpočítanie dane prostredníctvom zjednodušených faktúr podľa § 74 ods. 3 písm. a) až c) zákona o DPH, pričom podľa názoru žalovaného reálnosť tohto odpočítania, ani jeho ekonomické opodstatnenie, nebolo preukázané (strana 12 napadnutého rozhodnutia). Uvedené tvrdenie a závery žalovaného nemajú žiadnu oporu v správcom dane vykonanom dokazovaní, ani v súvisiacom administratívnom spise. Správca dane, ani žalovaný, uvedené skutočnosti

- reálnosť odpočítania dane prostredníctvom zjednodušených faktúr spoločnosťou ANDATE žiadnym spôsobom nepreverovali. Z uvedeného jednoznačne vyplýva nezákonnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, čo predstavuje takú vadu konania, pre ktorú je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Vlastným preverovaním sám správca zistil, že dodávatelia žalobcu vystavili správcom dane spochybňované dodávateľské faktúry, tieto riadne zaúčtovali do svojho účtovníctva, daň z nich priznali a odviedli do štátneho rozpočtu a taktiež potvrdili dodanie predmetu fakturácie žalobcovi. Z uvedeného vyplýva, že správca dane vlastnou činnosťou zistil, že žalobcom uplatnený nadmerný odpočet v zdaňovacom období marec 2015 je oprávnený, nakoľko žalobca splnil všetky podmienky stanovené zákonom o DPH - disponuje faktúrou vyhotovenou v zmysle citovaného zákona, dodávateľom HYDREX a DAMATA vznikla daňová povinnosť z dôvodu riadneho dodania fakturovaného tovaru a služieb a

uvedení dodávatelia si voči žalobcovi uplatnili DPH. Správcovi dane a následne žalovanému prináležalo overiť, či došlo k zneužívajúcemu, prípadne podvodnému konaniu u dodávateľov, resp. odberateľov žalobcu, prípadne aj u žalobcu samotného, a rovnako, či žalobca o tomto konaní vedel alebo musel vedieť, prípadne aj že sa podvodného konania zúčastnil. V danom prípade žalobca, v zmysle záverov správcu dane, ani v zmysle záverov žalovaného, nevie jednoznačne určiť, v čom údajný daňový podvod, o ktorom žalobca vedel alebo vedieť musel, spočíva a na ktorom stupni obchodného reťazca. Preto, s poukazom na právne závery žalovaného a správcu dane, nemôžu byť takéto zistenia, aj to navyše len v rovine podozrenia, dôvodom na záver o nepriznaní žalobcom uplatneného odpočítania dane. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal účasť žalobcu na podvodnom konaní a ani to, či žalobca o takomto konaní vedel alebo musel vedieť. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vykonaným dokazovaním správcu dane bolo preukázané, že tovar a služby žalobcovi fakturovaný spoločnosťami HYDREX a DAMATA mu boli reálne dodané a boli žalobcom použité na jeho zdaniteľné plnenia na výstupe, a teda závery prijaté správcom dane a žalovaným, že u dodávateľských spoločností nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, a teda žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane zo spochybňovaných dodávateľských faktúr podľa ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH, je neprípustný z pohľadu judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. , sp.zn. , sp. zn. , ako i rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 7.6.2006 v spojených veciach C-439/04 (Axel Kittel) a C-440/04 (RecoltaRecycling SPRL), zo dňa 22.10.2015 vo veci C-277/14, ako i rozsudky v spojených veciach C-354/03, C-353/03, C-484/03, C-18/13, pričom uviedol, že správca dane vykonaným dokazovaním nepotvrdil svoje podozrenie o tom, že sa dopustili zneužitia práva, či daňového podvodu. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný nepreukázal účasť žalobcu na podvodnom konaní a ani to, či žalobca o takomto konaní vedel alebo musel vedieť, nemôže byť žalobcovi upreté právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti HYDREX a DAMATA. Sám správca dane vlastným dokazovaním preukázal, že žalobca splnil všetky podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane zo správcom dane spochybňovaných dodávateľských faktúr. V ďalšom namietal porušenie ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, keď mu správca dane uprel zákonné právo na vyjadrenie sa k jeho zisteniam v priebehu daňovej kontroly a na návrh, aby jeho vyjadrenia boli uvedené v protokole z daňovej kontroly, ako aj na porušení ustanovenia § 46 ods. 5 citovaného zákona, keď správca dane žalobcovi neoznámil žiadne pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti nami predložených dokladov alebo o pravdivosti v nich uvedených a hlavne správca dane žalobcu nevyzval na vyjadrenie sa k jeho pochybnostiam, najmä, aby žalobca neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Taktiež opätovne namietal nezákonnosť Protokolu z daňovej kontroly, keď tento vyhotovili zamestnanci správcu dane, ktorých zaujatosť bola žalobcom namietaná a nebolo o nej do dňa vyhotovenia protokolu z daňovej kontroly rozhodnuté, čím protokol z daňovej kontroly číslo 103299678/2016 nadobudol povahu nezákonne získaného zákonného prostriedku, ktorý nemožno použiť v ďalšom konaní, taktiež celá daňová kontrola je nezákonná a nezačalo vyrubovacie konanie v zmysle ustanovenia § 68 Daňového poriadku. V ďalšom namietal celkovú nesprávnosť postupu správcu dane, keď tento pri vedení dokazovania nepostupoval tak, aby preveril relevantnosť žalobcom predložených dokladov a dôkazov takými skutočnosťami, ktorými by realizácia dodania fakturovaného tovaru a služieb žalobcovi jeho dodávateľmi mohla byť prakticky jednoznačne potvrdená. Správca dane, ako aj žalovaný, porušil ustanovenie § 63 ods. 2 a ods. 5 Daňového poriadku, keď ním vydané rozhodnutie nielenže nevychádza zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, ale taktiež obsahuje odôvodnenie, v ktorom správca dane, ani žalovaný, nevyhodnotil vykonané a získané dôkazy a taktiež sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami uvedenými v podaniach žalobcu. Týmto postupom žalovaný hrubo porušil ustanovenie § 3 ods. 1 Daňového poriadku, keď nepostupoval v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov a nechránil práva a právom chránené záujmy žalobcu. Rozhodnutie žalovaného žalobca považuje za arbitrárne, nezákonné a nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi.

4. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný svojim podaním zo dňa 30.9.2019, ktorý zotrvávajúc na argumentácii obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí (bod 2. tohto rozsudku), ktorú opätovne (a z pohľadu správneho súdu úplne nadbytočne) uviedol i v tomto vyjadrení, navrhol žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k požiadavkám na obsah vyjadrení správny súd vo všeobecnosti poznamenáva, že nepovažuje za účelné ani hospodárne, aby žalovaný duplicitne uvádzal skutočnosti, ktoré sú už obsiahnuté v samotnom rozhodnutí žalovaného, nakoľko účelom vyjadrenia je vecne reagovať na žalobné body a námietky

správnej žaloby, a nie opísať odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. K námietke, že správca dane nevykonal vo vyrubovacom konaní navrhnuté dôkazy, žalovaný uviedol, že z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia boli v dostatočnej miere preukázané a vyhodnotené a okrem toho z dôvodu zániku daňových subjektov s nespolupracujúcimi právnymi nástupcami by ďalšie dokazovanie nebolo efektívne. Reagujúc na žalobné body uviedol, že v žalobe je všeobecne poukazované na množstvo rozsudkov a úvah vo všeobecnej rovine, bez preukázania totožnosti s predmetnom fakturácii, z ktorých nebolo priznané právo na odpočítanie dane. Dôvody nepriznania odpočítania DPH v súvislosti s predmetnými dodávateľskými faktúrami neboli totožné. V súvislosti s dodávateľskou faktúrou od spoločnosti HYDREX, keď správca dane nepriznal odpočítanie dane v sume 119 124,41 EUR, ale priznal odpočítanie dane z tejto faktúry v sume 62 895,59 EUR, pretože správcom dane bolo preukázané podvodné konanie. Žalobca sa vedome podieľal na daňovom podvode (neoprávnenom daňovom úniku) spočívajúcom v bezdôvodnom navýšení ceny, bez pridania hodnoty, za účelom odpočítania DPH. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pri odpočítaní DPH je možné odmietnuť toto právo, ak je preukázané, že došlo len k formálnemu splneniu podmienok pre odpočítanie dane (podľa § 49 a § 51 zákona o DPH), keď zúčastnené daňové subjekty zastierali skutočný stav. Jednou zo základných zásad správy daní podľa § 3 ods.6 Daňového poriadku je zásada, že do úvahy sa berie skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. U spoločnosti ANDATE (prvá spoločnosť fakturačného reťazca na území SR) došlo k neopodstatnenému navýšeniu ceny predmetnej dodávky, zároveň u tejto spoločnosti bola umelo znížená daňová povinnosť na základe prijatých zjednodušených faktúr v nereálne vysokej hodnote. Spoločník tejto spoločnosti J. T. je osobou blízkou spoločníkovi a konateľovi žalobcu T. T. (otec a syn), adresa ich trvalého pobytu je rovnaká. T. T. bol aj spoločníkom spoločnosti MTX s.r.o., ktorá bola spoločníkom spoločnosti ASCOT, prostredníctvom ktorej dochádzalo k fakturácii dodávky predmetného tovaru, ktorých konečných príjemcom je žalobca. O nereálnosti ceny podľa faktúry, z ktorej si žalobca odpočítal DPH mal vedieť, vzhľadom na výšku zaplatenej sumy (niekoľkonásobne navýšenú, bez dodatočne pridaných služieb alebo tovaru, t.j. hodnoty, ktorá je spôsobilá vyvolať spolu s maržou zvýšenie pôvodnej ceny) bolo rozumné očakávať, že samotnému nákupu bude predchádzať prieskum trhu, vykonaním ktorého by zistil výrazné navýšenie oproti trhovej cene. Čo sa týka dodávateľských faktúr od spoločnosti DAMATA u tejto spoločnosti nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH na základe fakturovaných stavebných prác podľa predmetných faktúr a preto následne žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods.1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

5. K vyjadreniu žalovaného podal repliku žalobca (podaním z 18.10.2019), v ktorej uviedol, že ako platiteľ dane má za to, že správca dane mu uprel právo na odpočítanie dane neoprávnene a protizákonne, nakoľko správca dane nedostatočne preveril a posúdil skutkový stav. V procese výkonu daňovej kontroly správca dane nevyužil všetky jemu dostupné zákonné prostriedky na preverenie deklarovaných zdaniteľných plnení, čím porušil § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Uvedená zásada však nebola správcom dane dodržaná, nakoľko účelovo jednostranne zhodnotil dôkazy získané len v neprospech platiteľa dane, pričom nevyužil všetky jemu zákonom dostupné možnosti na prešetrenie skutkového stavu potrebného pre správne vyrubenie dane, napriek tomu, že v rámci preverovaní zameraných na preverenia deklarovaných plnení od dodávateľa HYDREX tieto dokazovania z časti vykonané boli. Správca dane tak nedodržal jednotný postup v procese výkonu daňovej kontroly. Platiteľom deklarované práce uvedené na faktúrach boli reálne a najmä preukázateľne vykonané, avšak správca dane sa touto skutočnosťou nezaoberal. Správca dane svojim postupom porušil § 3 ods. 9 Daňového poriadku podľa ktorého správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Vo vydanom rozhodnutí sa správca dane opiera o protokol - dôkazný prostriedok - založený iba na skutočnosti, že dodávateľ DAMATA nepredložil správcom dane požadované doklady a spoločnosť nemala materiálno - technické a personálne kapacity na výkon fakturovaných prác. Na základe nedostatočne zisteného a prevereného skutkového stavu správca dane takto prijal záver, že nie je preukázané, že došlo k reálnemu dodaniu tovarov a služieb tak, ako bolo uvedené na faktúrach predložených k daňovej kontrole. Správca dane nevyužil všetky jemu dostupné zákonné možnosti, a síce nevyužil inštitút predvolania a predvedenia konateľa spoločnosti DAMATA ako svedka, čo bolo rozhodujúcim prvkom pre správne určenie dane a na základe takto získaných nedostatočných dôkazných prostriedkoch prijal záver o nepriznaní práva na odpočítanie

dane. V procese výkonu daňovej kontroly so správcom dane spolupracoval, k výkonu daňovej kontroly predložil všetky zákonom požadované doklady, ktoré preukazujú nárok na odpočítanie dane. Dodávateľ DAMATA v podanom daňovom priznaní priznal vznik daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie, túto skutočnosť nevyvrátil a nespochybnil ani sám správca dane. Deklarované práce boli reálne vykonané a platiteľ ich ďalej fakturoval svojmu odberateľovi, čím bola splnená ďalšia podmienka práva na odpočítanie dane - reálne plnenie a existencia priamej súvislosti medzi prijatými a poskytnutými plneniami. Predpokladom pre priznanie práva na odpočítanie dane je, aby predmetné plnenie vstúpilo prostredníctvom režijných nákladov do ceny poskytovaných plnení, ktoré sú zdaniteľné. Túto skutočnosť správca dane opäť nespochybnil, nakoľko ako sám uvádza, platiteľ (žalobca) tieto plnenia ďalej prefakturoval svojmu odberateľovi, na základe čoho bola odvedená daň na výstupe. Predložil dostatok dôkazov preukazujúcich reálne dodanie deklarovaných prác - faktúry, súpisy prác, podpísané zmluvy, preberacie protokoly, čím uniesol dôkazné bremeno. Platiteľ nemal zákonnú povinnosť navyše ani oprávnenie legitimovať pracovníkov vykonávajúcich dodané práce, a táto skutočnosť nemôže mať rozhodujúci vplyv na uplatnenie odpočítania dane. Platiteľ sa v rámci svojich zákonných možností ubezpečil, že spoločnosť DAMATA je schopná predmetné služby vykonať, má platné IČ DPH a v čase dodania služieb nebola uverejnená v zozname platiteľov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH. Konateľom žalobcu bolo overené uskutočnenie deklarovaných prác obhliadkou, čo mohol vykonať aj správca dane miestnym zisťovaním, avšak to sa nestalo bez udania dôvodu. Správca dane opiera svoje tvrdenia len o nekontaktnosť daňového subjektu DAMATA avšak nekontaktnosť platiteľa DAMATA v súčasnosti neumožňuje automaticky dospieť k záveru správcu dane o neexistencii dodania tovaru a služieb v danej veci a v čase dodania, keďže tieto preverenia sa uskutočnili v čase po týchto dodaniach. Daňový subjekt bol v čase dodania deklarovaných služieb kontaktný. Správca dane nesprávne vyhodnotil kontrolné zistenia, nakoľko sa preukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle ustanovení § 49 a § 51 zákona o DPH, tak ako platiteľ deklaroval. V procese výkonu daňovej kontroly správca dane nijakým relevantným dôkazom nepreukázal uvádzanú skutočnosť, že platiteľ vedel alebo mal vedieť o svojej účasti na daňovom podvode, ani sa uvedenú skutočnosť nepokúsil preukázať iba zaujal jednostranné stanovisko o účasti platiteľa na daňovom podvode, na základe zistení, že konateľom spoločnosti ANDATE bol podľa údajov Obchodného registra SR J. T.. Spoločnosť ANDATE však ani nebola priamym obchodným partnerom žalobcu. Správca dane tak neuniesol v procese výkonu daňovej kontroly dôkazné bremeno, nakoľko len vyslovil závery o nepreukázaných skutočnostiach bez toho, že by tieto podložil relevantným dôkazom. Správca dane uvedenú skutočnosť bližšie neskúmal, neexistuje žiadny dôkazný prostriedok, ktorý by jeho tvrdenie preukázal. Naopak, počas daňovej kontroly boli správcom dane jasne preukázané splnenie ako formálnych, tak i vecných podmienok pre uznanie práva na odpočítanie dane. Navyše správca dane a aj odvolací orgán nespochybnili reálnu existenciu dodaného tovaru osobou uvedenou na faktúre a jeho využitie na zdaniteľné plnenia na výstupe platiteľom dane, čo je ďalším predpokladom pre uznanie plnej výšky odpočítania dane. Správca dane svoje závery opiera o skutočnosť, že deklarovaný tovar prešiel reťazcom koordinovaných daňových subjektov, na začiatku ktorého stála spoločnosť ANDATE. Podľa zistení správcu dane spoločnosť ANDATE nepodala za zdaňovacie obdobia január 2015, február 2015, marec 2015 Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, na základe čoho vyplynulo, že J. T. nebol zamestnancom spoločnosti ANDATE a po 16.1.2015, keď skončil výkon funkcie konateľa nie je preukázané, na základe akého oprávnenia konal v mene uvedenej spoločnosti. Správca dane však túto skutočnosť opäť ani nepreveroval, dotknutú osobu nevypočul v danej súvislosti ako svedka, ani sa konkrétne nedopytoval na danú skutočnosť, len zaujal jednostranné stanovisko na základe vlastných nelogických úvah. Platiteľ dane s vysloveným názorom správcu dane nesúhlasí, nakoľko žiadne daňové ani iné právne predpisy pri zdaniteľných obchodoch nezakazujú previesť vlastníctvo k tovaru s minimálnym ziskom. Navyše, správca dane nie je kompetentným orgánom na posudzovanie cenotvorby deklarovaných plnení a uvedená skutočnosť podľa zákona nemôže mať vplyv na uznanie nároku na odpočítanie dane. Zhodný názor bol vyjadrený aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. „ak je preukázané reálne splnenie formálnych a vecných podmienok uskutočnenia zdaniteľného obchodu (dodávky tovaru), ktorú platiteľ použil na svoje podnikanie, nemožno mu odoprieť právo na odpočítanie dane len z toho dôvodu, že predmetná dodávka za zistených okolností postráda ekonomický zmysel.“ Pokiaľ správca dane ako skutočnosti preukazujúce účasť daňového subjektu na podvode uvádza, že spoločník a bývalý konateľ spoločnosti ANDATE- J. T. je blízkou osobou konateľovi žalobcu a že J. T. bol spoločníkom spoločnosti MTX s.r.o., ktorá bola spoločníkom spoločnosti ASCOT s.r.o., pričom správca dane ďalej v rozhodnutí poukazuje na koordinovaný postup daňových subjektov v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov (CT-construction technologies s.r.o., ASCOT s.r.o., GRESH GARDEN s.r.o., MONTAVaN s.r.o., DEREON s.r.o.) a ich následný zánik zlúčením,

kde právni nástupcovia spoločností sa vyznačujú znakom spoločného konateľa v osobe R. Y. s tým, že spoločnosti v reťazci po zániku zlúčením si nesplnili povinnosť podať daňové priznanie na dani z príjmu a účtovnú závierku za príslušné zdaňovacie obdobie, tak zistené skutočnosti nie sú priamym dôkazom o vedomej účasti platiteľa dane na danom podvode, tieto skutočnosti možno len skonštatovať a nemôžu mať priamy vplyv na práva platiteľa. Ako platiteľ si svoje povinnosti splnil riadne a dostatočne, spoľahlivo preveril svojich obchodných partnerov formou výpisov z obchodných registrov a preverenie IČ DPH prostredníctvom portálu finančnej správy. Svojich dodávateľov si preveril v rámci jemu dostupných zákonných možností. Mimo iného preveril, že dodávateľské spoločnosti disponujú deklarovaným tovarom, sú schopné ho v požadovanom množstve dodať. Sám platiteľ nedisponuje možnosťami a právomocami, ktoré by ho oprávňovali, a ktoré by mu umožňovali vo väčšej miere preveriť svojich obchodných partnerov. Posúdenie jeho účasti na deklarovanom daňovom podvode môže vyplývať výlučne z vyhodnotenia prijatých preventívnych a kontrolných opatrení prijatých platiteľom. Správca dane sa touto skutočnosťou počas výkonu daňovej kontroly vôbec nezaoberal a po právnej stránke jednoznačne nepreukázal, akým spôsobom a akou mierou sa na deklarovanom podvode mal ako platiteľ podieľať. Platiteľovi nebolo jednoznačne preukázané, že sa úmyselne do podvodu zapojil, správca dane v rámci žiadneho preverovania priamo túto skutočnosť nepreveril, len ju skonštatoval na základe vlastného zaujatého názoru. V tomto prípade, je pritom povinnosťou správcu dane preukázať účasť daňového subjektu na podvodnom konaní. Fakt, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola odvedená do štátneho rozpočtu nemá vplyv na práva platiteľa dane odpočítať daň zaplatenú na vstupe. V rozhodnutí i v protokole správcu dane absentujú dôkazy ako sa platiteľ sám podieľal na takom konaní, ktoré preukazuje, že platiteľ mal vedieť, že k fakturácii dochádzalo prostredníctvom schránkových firiem a došlo aj k ekonomicky neopodstatnenému navýšeniu ceny bez pridanej hodnoty, pričom DPH nebola riadne priznaná a odvedená. Platiteľ bol správcom dane označený ako súčasť koordinovaného reťazca spoločností avšak bez priameho preukázania podvodného úmyslu. Platiteľovi počas výkonu daňovej kontroly nebolo preukázané žiadnym dôkazom (správca dane sa na túto skutočnosť ani nedopytoval), že sa úmyselne zapojil do podvodného reťazca spoločností. Správca dane nevykonal dôkazy, ktoré navrhol daňový subjekt napriek žiadosti o takýto úkon vo vyjadrení č. 613375415/2017 a to vypočuť všetky zúčastnené osoby ako obchodných partnerov, ktorých správca dane označil za podvodníkov a neuviedol ani postačujúci dôvod, prečo vykonanie navrhnutého dôkazu nie je potrebné a taktiež nevyužil správca dane inštitút predvolania a predvedenia v zmysle § 20 Daňového poriadku, napriek tomu, že platiteľom požadovaný. Pre zabezpečenie práva na spravodlivý proces je nutné umožniť platiteľovi, aby sa podieľal na správnom zistení skutkového stavu rozhodujúceho pre správne určenie dane, navrhovať dôkazné prostriedky a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom. Svojim konaním správca dane nepostupoval v súlade zo zákonom a vyhodnotil iba časť obstaraných dôkazov a to účelovo v neprospech platiteľa

- žalobcu. Prenesenie dôkazného bremena na platiteľa sa nemôže týkať povinností iných daňových subjektov. Ako sám odvolací orgán, tak i správca dane nevyvracajú skutočnosť, že príslušná daň priznaná dodávateľmi bola. Skutočnosť, že túto daň niektorí z účastníkov správcom dane deklarovaného reťazca do štátneho rozpočtu neodviedol, nemôže byť na ťarchu platiteľa, ktorý si svoje zákonné povinnosti plní. Správca dane v súvislosti s vykonaným dokazovaním v rámci dodávateľa DAMATA porušil ustanovenia § 3 ods. 9, § 3 ods. 3 Daňového poriadku, pričom tým, že správca dane nevykonal subjektom navrhované dôkazy, porušil ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku. Správca dane porušil v následnom vyrubovacom konaní § 20 ods. 1 Daňového poriadku, kedy je správca dane povinný zabezpečiť predvolanie osoby, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk - písomne. Správca dane nevie nijakým relevantným dôkazom preukázať a identifikovať, s kým reálne telefonicky komunikoval za účelom dohodnutia termínu ústneho pojednávania, údajné predvolania boli realizované s bližšie nekonkretizovanou osobou telefonicky a mailom. Ďalej bolo v procese dokazovania zistené porušenie ustanovenia § 25 ods. 4 Daňového poriadku a upretie práva daňovému subjektu v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, nakoľko boli vykonané dokazovania formou dožiadaní, ktoré niesli znaky ústneho pojednávania. Správca dane ďalej porušil ustanovenie § 47 písm. h) Daňového poriadku. Protokol č. 103299678/2016 zo dňa 08.06.2016 vydaným správcom dane obsahuje v preukázaných kontrolných zisteniach procesné vady v rámci zistení a vyhodnotení dôkazov pre správne určenie dane.

6. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal, avšak dňa 15.11.2019 bolo správnemu súdu doručené podanie žalovaného označené ako „Doplnenie k vyjadreniu žalovaného“, v ktorom uviedol, že z oznámenia Ministerstva financií SR č. MF/017672/2019-77 z 15.10.2019, ktoré bolo podané na základe

podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, vyplýva, že rozhodnutie žalovaného nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom a nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie.

7. Na uvedené podanie (bod 6. tohto rozsudku) reagoval žalobca podaním z 27.11.2019 tak, že zotrváva na tvrdení, že rozhodnutie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, je mätúce a nezrozumiteľné, čo zakladá jeho nezákonnosť, z ktorého dôvodu žiada súd, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel.

8. Krajský súd v Žiline na nariadenom pojednávaní dňa 31.8.2021 podľa (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle a nasl. v medziach žalobných bodov (, ) a zistil, že obe rozhodnutia správnych orgánov sú vydané v súlade so zákonom, a preto bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá postupom podľa , a to z nasledovných dôvodov.

9. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „Daňového poriadku“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 3 ods. 7 Daňového poriadku daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, 33) alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.

Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.

Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu

podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán.

Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1) vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.03.2015 (ďalej „“) predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.

Podľa ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. 1) Napríklad o znalcoch a tlmočníkoch v znení , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, o patentových zástupcoch v znení , o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky v znení

Podľa dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

10. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že daňová kontrola u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa za zdaňovacie obdobie marec 2015 bola začatá 30.6.2015. O výsledku kontroly bol vyhotovený Protokol z daňovej kontroly č.103299678/2016 zo dňa 8.6.2016, ktorý bol daňovému subjektu - žalobcovi doručený dňa 9.6.2016.

11. Z obsahu administratívneho spisu i rozhodnutí daňových orgánov, ako i zo správnej žaloby vyplýva, že v posudzovanom prípade ide už o druhé rozhodnutie správcu dane i žalovaného, nakoľko v predchádzajúcom daňovom konaní správca dane vydal rozhodnutie č. 394948/2018 zo dňa 11.7.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil daňovému subjektu rozdiel v sume 269 671,18 EUR. Voči tomuto prvému rozhodnutiu správcu dane sa daňový subjekt - žalobca odvolal. Odvolací orgán - žalovaný svojim rozhodnutím č. 102018509/2018 zo dňa 10.10.2018 prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia o. i. uviedol, že vzhľadom na fyzickú existenciu prevádzkyschopného zariadenia a tiež skutočnosť, že správcom dane na základe vykonaného dokazovania nebolo spochybnené využitie zariadenia na podnikateľskú činnosť daňového subjektu, považuje závery správcu dane o nepriznaní odpočítanej dane v plnom rozsahu z faktúry od HYDREX za nedostatočne zdôvodnené. Žalovaný zaviazal správcu dane v ďalšom konaní, v súvislosti so zdaniteľnými plneniami prijatými žalobcom od spoločnosti HYDREX s.r.o., odôvodnenie rozhodnutia zosúladiť so zisteným skutkovým stavom a všetkými dôkazmi. Toto v poradí druhé rozhodnutie správcu dane v spojení s rozhodnutím žalovaného teda vyznieva v prospech žalobcu.

12. Čo sa týka žalobných námietok procesného charakteru, týkajúcich sa namietaného a údajného porušenia procesných práv žalobcu, tieto správny súd v celom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodné. K námietke týkajúcej sa porušenia § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, ktoré malo podľa žalobcu spočívať v tom, že mu správca dane uprel zákonné právo na vyjadrenie sa k jeho zisteniam v priebehu daňovej kontroly a právo na návrh, aby jeho vyjadrenia boli uvedené v protokole z daňovej kontroly správny súd uvádza, že vyjadrenie žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku je súčasťou Protokolu z daňovej kontroly zo dňa 8.6.2016 (str. 11 a nasl. Protokolu), rovnako tak je súčasťou administratívneho spisu aj Oznámenie správcu dane č. 103201132/2016 z 24.5.2016, ktorým žalobcu oboznámil so skutočnosťami zistenými počas výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2015, ktoré bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk 25.5.2016. Na uvedené oznámenie správcu dane žalobca reagoval písomným podaním zo dňa 31.5.2016 označeným ako „Vyjadrenie k oznámeniu správcu dane č. 103201132/2016“, ktoré ako už bolo uvedené je súčasťou vyššie označeného Protokolu z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu. V tomto oznámení správca dane zároveň spochybnil pravdivosť dodávateľských faktúr od spoločnosti DAMATA konkretizovaných v bode 1. tohto rozsudku, čím nepochybne zadosťučinil aj aplikácii ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku a žalobcovi tak bola daná možnosť na tieto pochybnosti reagovať a zároveň ich vyvrátiť.

13. K námietke týkajúcej sa nezákonnosti predmetného Protokolu z daňovej kontroly, spočívajúcej v tom, že tento vyhotovili zamestnanci správcu dane, ktorých zaujatosť bola žalobcom namietaná a nebolo o nej rozhodnuté, správny súd poukazuje na to, že predmetná námietka zaujatosti nespĺňala zákonom požadované náležitosti, na čo bol žalobca správcom dane upozornený v podaní zo dňa 7.6.2016 označenom ako „Výzve na odstránenie nedostatkov“, ktorým bol žalobca vyzvaný, aby svoje podanie č. zo dňa 31.5.2016, v ktorom okrem iného namieta „zaujatosť kontrolórov poverených na vykonávanie a vykonávajúcich daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, pretože zistenia, ktoré v oznámení uvádzajú nie sú objektívne, atakujú klienta a poškodzujú jeho meno“, doplnil o náležitosti stanovené v § 13 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorých v námietke zaujatosti musí byť konkretizovaná osoba, voči ktorej námietka zaujatosti smeruje a rovnako aj pomer odôvodňujúci zaujatosť zamestnanca (doplnenie dôvodov odôvodňujúcich zaujatosť zamestnancov správcu dane). V označenej výzve bol žalobca zároveň upozornený na to, že pokiaľ tejto výzve nevyhovie v požadovanom rozsahu a v určenej lehote, podľa § 13 ods. 9 Daňového poriadku za bude

jeho podanie považovať za nepodané. Predmetná výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená 8.6.2016. Na túto výzvu reagoval žalobca prostredníctvom jeho právneho zástupcu podaním z 22.6.2016, v ktorom v podstate uviedol, že zrozumiteľným spôsobom označil osoby zaujaté proti žalobcovi (Ing. U. a Ing. J.) s tým, že rovnako uviedol ich pomer k veci - špecifikoval (odôvodnil) zákonné kritéria, pre ktoré títo zamestnanci správcu dane postupujú nezákonným spôsobom, keď nerešpektujú ustanovenia , , Daňového poriadku - hrubým porušením vyššie uvedených zásad daňového konania sa menovaní kontrolóri dopustili tým, že nerešpektujú zákonné podmienky ustanovené v , , . Následne v tomto podaní žalobca v podrobnostiach špecifikoval procesné pochybenia, ktorých sa podľa neho dopustili menovaní kontrolóri. Ani podľa názoru správneho súdu toto podanie nespĺňa kritéria námietky zaujatosti

- žalobca nešpecifikoval taký pomer k veci alebo k účastníkom konania aký má na mysli ustanovenie § 60 Daňového poriadku. Z obsahu podania žalobcu je zrejmé, že ním namieta procesný postup správcu dane - jeho zamestnancov, resp. vyjadruje ním nesúhlas so závermi a zisteniami správcu dane, čo však nie je zákonom aprobovaným dôvodom pre namietanie zaujatosti, keďže námietky voči procesnému postupu správcu dane i zistení a záverov možno uplatňovať v rámci konania samotného (vrátane opravného konania), resp. prostredníctvom ďalších zákonom predpokladaných spôsobov preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov. Žalobca ani napriek výzve správcu dane neuviedol žiadne konkrétne dôvody zakladajúce pochybnosti o nezaujatosti daňových kontrolórov - zamestnancov správcu dane. Preto, ak správca dane, resp. žalovaný formálne nerozhodol o podaní žalobcu, ktoré žalobca označil ako námietku zaujatosti, za daných okolností sa nedopustil takého porušenia zákona, ktoré by malo viesť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia.

14. Na tomto mieste vo vzťahu k ďalším námietkam procesného charakteru prezentovaným žalobcom v jeho replike zo dňa 18.10.2019 (vytýkajúcom porušení ustanovení § 20 ods. 1, § 45 ods. 1 písm. e/, § 47 písm. h/ Daňového poriadku; resp. ďalších procesnných námietok) správny súd len stručne podotýka, že na tie argumenty., ktoré boli len opakovaním žalobných bodov reagoval v odôvodnení tohto rozsudku - t.j. reagoval na právnu argumentáciu podanú v 2 mesačnej prekluzívnej lehote na podanie žaloby, pričom na novo koncipované argumenty, resp. tvrdenia už prihliadať nemohol. V správnom súdnictve platí, že správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25.11.2010). Výnimkou sú prípady a konania vymedzené v a v prípady uvedené v a 418 . V danom prípade však skutkové okolnosti na aplikáciu týchto ustanovení nenastali.

15. Ako už bolo vyššie uvedené nepriznanie odpočítania DPH sa týkalo troch dodávateľských faktúr (viď bod 1. tohto rozsudku) pričom dôvody nepriznania odpočítania DPH týkajúce sa predmetných dodávateľských faktúr neboli totožné. Vo vzťahu k prvej dodávateľskej faktúre č. 61540368 zo dňa 4.4.2015 od spoločnosti HYDREX, s.r.o. správca dane konštatoval, že z dôvodu preukázanej účasti žalobcu na daňovom podvode, o ktorej vedel alebo mal vedieť mu nepriznal odpočítanie dane v sume 119 124,41 EUR, ale len v sume 62 895,59 EUR - t.j. v sume dane, ktorá ktorá predstavuje nárok daňového subjektu ANDATE na odpočítanie dane z nadobudnutia tovarov, ktoré boli ďalej fakturované a dodané a sú predmetom uvedenej faktúry. Suma priznaného odpočítania dane zodpovedá súčtu faktúr uvedených na str. 5 prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Vo vzťahu k ďalším dvom dodávateľským faktúram od spoločnosti DAMATA s.r.o. faktúry č. 10150043 zo dňa 31.3.2015 a faktúry č. 10150044 zo dňa 31.3.2015 správca dane skonštatoval, že nebolo preukázané, že došlo k reálnemu dodaniu tovaru a služieb tak, ako bolo uvedené na faktúrach predložených k daňovej kontrole, z ktorého dôvodu žalobcovi nepriznal nárok na odpočítanie DPH v celkovej výške 87 651,18 EUR, pretože bolo zistené porušenie ust. a .

16. Čo sa týka nepriznania odpočítania DPH z dodávateľskej faktúry od spoločnosti HYDREX z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode, o ktorej žalobca vedel alebo mal vedieť s ohľadom na primárnu žalobnú námietku o neunesení dôkazného bremena spočívajúcu v nepreukázaní účasti žalobcu na

podvodnom konaní a ani vedomosti žalobcu, či už tej reálnej alebo prezumovanej správny súd v prvom rade poukazuje na to, že je nepochybné, že rozsiahlym dokazovaním správcu dane bola preukázaná reálnosť dodania tovaru (opísaného v bode 1. tohto rozsudku) žalobcu, pričom niet žiadnych pochýb (a nenamieta to ani samotný žalobca), že počas fakturácie predmetnej dodávky došlo od subjektu ANDATE s.r.o. (cez CT - construction technologies s.r.o., , ASCOT s.r.o., , GRESH GARDEN, s.r.o., MONTAVaN, s.r.o., DEREON s.r.o. a HYDREX s.r.o.) po žalobcu k neopodstatnenému výraznému navýšeniu ceny dodávky bez toho, aby v tomto reťazci došlo k pridaniu nejakej pridanej hodnoty odôvodňujúcej toto navýšenie. Rovnako tak správca dane detailne identifikoval prepojenosť daňových subjektov vyššie konkretizovaného dodávateľsko-odberateľského reťazca (strana 19 a nasledujúce prvostupňového rozhodnutia správcu dane), a to tak najmä pokiaľ ide o personálny substrát jednotlivých spoločností. U prvej spoločnosti fakturačného reťazca na území Slovenskej republiky - spoločnosti ANDATE s.r.o. došlo k neopodstatnenému navýšeniu ceny predmetnej dodávky , pričom zároveň u tejto spoločnosti bola umelo znížená daňová povinnosť na základe prijatých zjednodušených faktúr v nereálne vysokej hodnote. V rámci reťazca nebola daňovým subjektom ANDATE daň riadne priznaná a odvedená. Spoločníkom spoločnosti ANDATE bol do 14.4.2015 J. T., ktorý bol do 16.1.2015 aj jej konateľom. J. T. je osobou blízkou spoločníkovi a jednému z konateľov žalobcu T. T. (otec a syn), adresa ich trvalého pobytu je rovnaká. T. T. bol aj spoločníkom spoločnosti MTXY s.r.o., ktorá bola spoločníkom spoločnosti ASCOT s.r.o., prostredníctvom ktorej dochádzalo k fakturácii dodávky, ktorých konečných príjemcom je žalobca. Spoločnosti CT, MONT a GRESH mali oficiálne sídlo na rovnakej adrese - Zámocká 3 Bratislava. Daňové priznania k DPH a KV DPH za zdaňovacie obdobia 01/2015 a 03/2015 podané daňovými subjektmi ANDATE, CT, ASCOT, GRESH a MONT boli elektronicky podané touto istou osobou a to G. T. (EKRJ135845 aEKR_1091141). V prípade daňového subjektu DAMATA boli tieto podania elektronicky podané osobou J. T. (EKR_1160138) a neskoršie podania boli realizované už uvedenou osobou G. T. a to vrátané podaní, ktoré podľa ich explicitného obsahu vypracoval J. T. (napr. Podanie č. 607452538/2015). Daňové subjekty CT, GRESH, MONT, ASCOT zanikli zlúčením s právnymi nástupcami AUTO - P.O. s.r.o., LesSem s.r.o. alebo Central šport s.r.o., ktorých konateľom bol R. Y.. Tieto spoločnosti následne tiež zanikli zlúčením s ďalšími právnymi nástupcami.V prípade daňového subjektu DEREON došlo v krátkom časovom slede k zmene konateľa na osobu S. X., Bulharská republika. Tieto ale i ostatné skutočnosti týkajúce sa väzieb a vzájomnej prepojenosti daňových subjektov vyššie označeného dodávateľsko-odberateľského reťazca v detailoch opísané správcom dane i žalovaným sú podľa názoru správneho súdu dostatočné na konštatovanie, že sa nejedná o reťazec vytvorený náhodne, ale naopak vytvorený účelovo s cieľom získať na základe podaného daňového priznania pre DPH neoprávnenú finančnú výhodu voči štátu.

17. Správny súd považuje za prinajmenšom neštandardné a podozrivé, aby sa deklarované obchody realizovali, hoci nie priamo, ale sprostredkovane medzi najbližšími príbuznými (otec a syn) prostredníctvom ďalších spoločností, ktoré sú vzájomne prepojené či prostredníctvom rovnakých osôb, ktoré v nich figurujú alebo inými väzbami, bez toho, aby títo najbližší príbuzní nemali vedomosť o svojich obchodných transakciách - dodávkach identického tovaru. Je nepochybné, že medzi daňovými subjektmi dodávateľsko-odberateľského reťazca existuje personálne prepojenie, i keď nie zrejmé na prvý pohľad, nakoľko sa jedná o prepojenie latentného charakteru, čo v posudzovanom prípade bolo preukázané minimálne tým, že daňové priznanie spoločnosti ANDATE, CT, ASCOT, GRESH a MONT tou istou osobou, ktorá podávala aj daňové priznanie za spoločnosť DAMATA, kde ako konateľ a spoločník opäť figuroval J. T. (otec jedného z konateľov žalobcu).

18. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania žalobcu v daňovom konaní, t.j. skutkových zistení správcu dane, správny súd poukazuje na nasledovné:

19. Ako už bolo viackrát konštatované judikatúrou Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13.09.2019 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.01.2020 sp. zn. ), odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktorého vykonanie (uplatnenie) je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. V prípade, že existujú okolnosti nasvedčujúce tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladajú) uskutočnené zdaniteľné plnenie od konkrétneho dodávateľa (dodávateľov), je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz.

20. Správny súd pripomína, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu, tak ako ho deklaruje (preukáže teda všetky podmienky stanovené slovenským právnym poriadkom k uplatneniu odpočtu - materiálne - reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, ako aj formálne podmienky pre odpočet DPH), môže orgán finančnej správy neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužite práva alebo účasť na daňovom podvode, iba toto v zmysle judikatúry Súdneho dvora prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovaru a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému systému DPH (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.10.2017, sp. zn. ). V prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku) je dôkazné bremeno na orgáne finančnej správy. Pokiaľ teda orgán finančnej správy dospeje po vykonanom dokazovaní k záveru o zneužití práva daňovým subjektom alebo daňovému podvodu je nutné zneužitie práva, resp. daňový podvod v daňovom konaní preukázať.

21. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že rozlišovanie dôvodov pre nepriznanie odpočtu DPH (neunesenie dôkazného bremena o dodaní plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre, zneužitie práva, podvodné konanie) má zásadný vplyv na rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní. Práve z uvedeného dôvodu nemožno jednotlivé dôvody pre nepriznanie odpočtu DPH vzájomne stotožňovať. Len na okraj správny súd pri rozlišovaní jednotlivých dôvodov podotýka, že pri zneužití práva obvykle nedochádza k priamemu porušeniu právnych noriem. Ide o situácie, kedy nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel s využitím slobôd podľa práva EÚ v konečnom dôsledku vznikne nedôvodná ujma inému, v danom prípade štátu. Sledovaným cieľom tohto konania je aby sa daňový subjekt vyhol daňovým povinnostiam, alebo získal daňové zvýhodnenie. Od zneužitia ako dôvodu pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe je v zmysle judikatúry Súdneho dvora nutné odlišovať účasť na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov, ktorého účelom je taktiež nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. K podvodnému konaniu však dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Súčasne však súdny dvor vo svojej judikatúre stanovil, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje plnenia na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.

22. Zatiaľ čo dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre zaťažuje žalobcu, dôkazné bremeno o zneužití práva nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel, resp. podvodnom konaní žalobcu zaťažuje správcu dane. Správca dane teda musí preukázať, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených slovenským právnym poriadkom (tak materiálnych - reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, ako aj formálnych podmienok pre odpočet DPH), a v tejto súvislosti riadnym výkladom daňového práva únie v zmysle článku 4 ods. 3 zmluvy o EÚ, bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s cieľom právnej úprav DPH, pričom z okolností prípadu je zrejmé, že získanie takéhoto daňového zvýhodnenia je spojené (podmienené) s vytvorením umelých podmienok (t. j. odporujúcim pôsobením trhového mechanizmu na ekonomickú činnosť daňových subjektov) a jeho dosiahnutie bolo hlavným účelom posudzovaného plnenia, pokiaľ správca dane mieni odoprieť odpočet DPH daňovému subjektu konštatovaním zneužitia práva daňovým subjektom. Pokiaľ by správca dane mienil zamietnuť právo žalobcu na odpočet DPH s poukazom na podvodné konanie, zaťažovalo by správcu dane dôkazné bremeno na preukázanie existencie daňového úniku v reťazci plnení, v ktorom sa ocitol žalobca, nakoľko tento je pojmovým znakom podvodu na DPH a jednou z podmienok pre nepripustenie uplatnenia práva na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov tvoriacich súčasť takéhoto reťazca. Rovnako správcu dane zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.

23. Zásada zákazu zneužitia práva je v slovenskom daňovom zákonodarstve najmä nepriamo načrtnutá nielen v § 3 ods. 6 veta druhá Daňového poriadku, podľa ktorého pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom

je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

24. Výklad a aplikácia tejto zásady sa odvíja predovšetkým z už uvedenej judikatúry Súdneho dvora, anajmä z rozsudku vo veci sp.zn. C-255/02 Halifax a spol., kde stanovil, že: „...v oblasti DPH si preukázanie zneužívania na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami (bod 74). Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. V skutočnosti, tak ako uviedol generálny advokát v bode 89 svojich návrhov, zákaz zneužitia už nie je viac relevantný, keď môžu mať predmetné plnenia nejaké iné vysvetlenie ako číre dosiahnutie daňových výhod (bod 75).... Z týchto dôvodov je potrebné odpovedať na druhú otázku tak, že šiestu smernicu treba vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie (bod 85). Z toho vyplýva, že plnenia, ktoré zakladajú zneužívanie, musia byť znovu definované tak, aby bola nastolená situácia, ktorá by existovala v prípade, keby neexistovali plnenia predstavujúce uvedené zneužívanie (bod 94).“

25. O zneužitie práva podľa hore uvedenej judikatúry teda ide vtedy, keď napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených slovenským právnym poriadkom (a v tejto súvislosti riadnym výkladom daňového práva Únie v zmysle čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii) bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s cieľmi právnej úpravy DPH, pričom z okolností prípadu je zrejmé, že získanie tohto daňového zvýhodnenia je spojené (podmienené) s vytvorením umelých podmienok (t.j. odporujúcim pôsobeniu trhového mechanizmu na ekonomické činnosti daňových subjektov) na jeho dosiahnutie a bolo hlavným účelom posudzovaných plnení. Z tohto záveru vyplýva okruh skutočností, ktoré nikto iný ako správca dane musí preukázať, aby odôvodnil mimoriadny zásah štátnej moci do práv daňového subjektu, a to nepriznanie práva na odpočítanie DPH. Ide o tie prvky zdaniteľných obchodov ako právne úkony či iné skutočnosti, ktoré predstavujú zneužitie, ďalej získanie neoprávnenej daňovej výhody na strane daňového subjektu a vznik ujmy na strane štátu, ktorá by bez vytvorenia zneužívajúcej situácie nenastala, a tiež nespochybniteľný záver, že získanie daňového zvýhodnenia bolo hlavným dôvodom uskutočnenia ekonomickej činnosti daňových subjektov.

26. O zneužitie práva podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR nejde v prípade, ak dotknuté ekonomické činnosti môžu mať iné objektívne vysvetlenie, ako iba dosiahnutie daňového zvýhodnenia. Týmto sa vylučuje, resp. potlačuje idea hlavného cieľa. Nepochybne je v záujme dotknutého daňového subjektu takéto vysvetlenie skúmaných obchodných transakcií správcovi dane ponúknuť, hoci Najvyšší súd v tejto situácii podporuje dôkaznú pasivitu daňového subjektu. Ak teda správca dane preukáže, že posudzovanými transakciami bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s účelom právnej úpravy DPH a pre tieto transakcie neexistuje žiadne iné objektívne vysvetlenie, ako dosiahnutie takéhoto zvýhodnenia, potom môže správca dane rozhodnúť o nepripustení tohto práva na odpočítanie dane z týchto zdaniteľných obchodov.

27. Čo sa týka predmetnej dodávateľskej faktúry od spoločnosti HYDREX správca dane, ani žalovaný nespochybnili reálnu existenciu tovaru, ani skutočnosť, že žalobca tento tovar používa vo svojej prevádzke. Zo všetkých skutkových okolností tak ako boli tieto zhrnuté tak v rozhodnutí správcu dane a následne prevzaté aj žalovaným jednoznačne už aj z pohľadu laika vyplýva, že sa jedná prinajmenšom o špekulatívne obchodné transakcie, keďže sa vymykajú racionálnemu ekonomickému správaniu, ktoré sa bežne od podnikateľského subjektu očakáva. Vzhľadom k tomu, že cieľom a účelom rozhodnutia správneho súdu nie je nadbytočne a bez akéhokoľvek ďalšieho významu cyklicky opakovať skutkový stav, ktorý je základom rozhodnutia správneho orgánu, a ktorý z pohľadu správneho súdu bol na základe vykonaného dokazovania zistený správne (v súlade s realitou danou v čase jeho vydania) správny súd v celom rozsahu odkazuje na skutkové zistenia opísané v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane, ktoré si osvojil aj žalovaný. Správca dane ani žalovaný nespochybnil, že boli splnené formálne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a odpočítanie DPH nepriznal napriek splneniu formálnych podmienok na základe zistení, že v reťazci nebola odvedená DPH prvým subjektom a kontrolovaný daňový subjekt mal o tejto skutočnosti vedieť na základe opísaných zistení správcu dane. Z pohľadu právnej kvalifikácie správny súd uzatvára, že zistenia správcu dane indikujú účasť

žalobcu na podvodnom reťazci spoločností zahŕňajúcich obchodné transakcie, v rámci ktorých počas fakturácie predmetnej dodávky tovaru došlo na území Slovenskej republiky od prvého subjektu ANDATE (za ktorý doklady o dodávke podpisoval J. T. - t.j. otec konateľa žalobcu, ktorý už v tom čase podľa údajov z Obchodného registra SR, nebol konateľom spoločnosti ANDATE) až po kontrolovaný daňový subjekt - žalobcu k neopodstatnenému navýšeniu ceny dodávky bez pridanej hodnoty a v ktorých podľa zistenia správcu dane zjavne figurovali spoločnosti neplniace si svoje daňové povinnosti, čo umožnilo ďalším článkom reťazca neoprávnene uplatňovať odpočítanie dane, alebo znižovať daňovú povinnosť. Takého konanie v zmysle vyššie uvedeného nepochybne možno charakterizovať ako podvodné, pričom vedomosť žalobcu, či už reálna alebo prezumovaná je podľa názoru správneho súdu vyvoditeľná nielen z prepojenia jednotlivých spoločností dodávateľsko-odberateľského reťazca, ale i to skutočnosti, že žalobca neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa jeho účasť na podvode vylúčila (evidentne neurobil žiaden prieskum trhu, vykonaním ktorého by zistil výrazné navýšenie oproti trhovej cene). Gradujúci vývoj fakturovanej ceny vzhľadom na personálnu prepojenosť jednotlivých spoločností

- vzájomne koordinovaných daňových subjektov, ktoré si neplnili svoje zákonné daňové povinnosti, mal slúžiť na získanie neoprávnenej finančnej výhody voči štátu na základe podaného daňového priznania pre DPH.

28. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , aplikácia žalobcom citovaného rozhodnutia v tejto veci sa viac menej obmedzuje na formálne požiadavky na predkladané doklady, t.j. na dodávateľské faktúry a dodacie listy, avšak v zmysle aktuálnej konštantnej judikatúry však od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie práva na odpočet dane je potrebné v dokazovaní pokračovať ďalej (rovnako rozsudok NS SR sp. zn. ). Rozsudok NS SR konštatuje, že rozsudok sp. zn. zo dňa 15. marca 2011 bol prekonaný vývojom rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou.

29. Vo vzťahu k dodávateľským faktúram vystaveným spoločnosťou DAMATA sa správny súd v celom rozsahu stotožnil so skutkovými závermi, ktoré správne orgány vyvodili z vykonaného dokazovania, ako aj s právnym posúdením veci žalovaným. Ako je zrejmé z citovaného ust. , platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Na základe zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že nie je preukázané, že došlo k reálnemu dodaniu tovarov a služieb tak, ako bolo uvedené na faktúrach predložených k daňovej kontrole. Existencia faktúr, súpisov prác, objednávok, podpísaných zmlúv a preberacích protokolov nie je dostatočným dôkazom bez vedomosti, kto reálne vykonal práce uvedené na faktúrach a ďalších dokumentoch. Správca dane nepriznanie odpočtu DPH z dodávateľských faktúr odôvodnil tým, že spochybnil dodanie plnenia osobou uvedenou na faktúrach, nakoľko podľa názoru správcu dane kontrolovaný platiteľ nepredložil dostatočné dôkazy a nevedel označiť konkrétne osoby, ktoré vykonávali predmetné práce. Správca dane nespochybnil existenciu zmlúv kontrolovaného daňového subjektu, ale zmluvy a ďalšie dokumenty považoval len za formálne náležitosti nároku na odpočítanie DPH. Nebolo preukázané, že došlo k dodaniu uvedených prác tak, ako je uvedené na faktúrach predložených k daňovej kontrole. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 6.5.2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103085563 s konateľom žalobcu Ing. N. T. okrem iného aj k faktúram, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie DPH od spoločnosti DAMATA v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2015. Menovaný konateľ žalobcu nevedel uviesť, kto reálne práce vykonal, práce bol len pozrieť a tieto boli vykonané. Menovaný konateľ žalobcu uviedol, že žalobca nevykonával práce na uvedenej stavbe, práce len fakturovali ich odberateľovi. Označený daňový subjekt DAMATA v pozícii dodávateľa so správcom dane nespolupracoval a nepredložil vyžiadané doklady preukazujúce preverované zdaniteľné obchody (Oznámenie č. 20418723/2015 a výzva č. 20847242/2015), pričom sám nedisponoval dostatočnými materiálnymi, technickými ani personálnymi predpokladmi na ich realizáciu. Daňový subjekt počas ústneho pojednávania požiadal o lehotu 8 dní na vyjadrenie sa k obsahu zápisnice, ale v danej lehote sa nevyjadril.

30. Žalobca v žalobe namietal, že správcovi dane a žalovanému prináležalo overiť, či došlo k podvodnému konaniu u dodávateľov, resp. odberateľov žalobcu, prípadne aj u žalobcu samotného a rovnako, či žalobca o tomto konaní vedel alebo musel vedieť, prípadne že sa aj podvodného konania zúčastnil, krajský súd poznamenáva, že správca dane nemal prečo toto zisťovať a uvádzať, konštatuje len zneužitie práva, nakoľko žalobca disponoval zamestnancami a dostatočným investičným majetkom na výkon stavebných prác, a preto zadanie daných prác označeným dodávateľom sledovalo získanie

finančnej výhody, a to odpočítanie dane pokrývajúce daňovú povinnosť na výstupe z vykonaných prác. Cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií bez reálneho plnenia bolo zneužitie práva na uplatnenie odpočítania DPH a čerpanie nadmerného odpočtu.

31. Žalobca tiež poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. s tým, že z neho vyplývajúci právny záver je aplikovateľný aj na danú vec, keď správca dane, ako aj žalovaný, spochybnenie žalobcom poskytnutých dôkazov na preukázanie oprávnenosti uplatneného odpočítania dane založili na skutočnosti, že údajní predchádzajúci dodávatelia v reťazci mali zaniknúť z dôvodu zlúčenia a daň nemala byť riadne odvedená, súd zdôrazňuje, že hoci zákon daňovému subjektu neukladá určité povinnosti, pokiaľ je daňový subjekt dostatočne opatrný vo svojej podnikateľskej činnosti a vyžaduje jednotlivé doklady od svojho obchodného partnera - dodávateľa na preukázanie podmienok relevantných na odpočítanie DPH, nemôže sa dostať následne do dôkaznej núdze v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Správna otázka rozloženia dôkazného bremena, resp. nutnosť jeho unesenia zo strany daňového subjektu, bola riešená vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. , či . Správny súd považuje závery daňových orgánov o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu za správny.

32. Správny súd tiež poukazuje na neurčito vymedzený druh a rozsah fakturovaných stavebných prác, bez existencie majetkového a personálneho zázemia pre podnikanie v stavebníctve u dodávateľa, bez doloženia dokladov o pracovníkoch, či stavebnej technike, ktoré mali byť pri realizácii stavebných prác použité. Pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu neunesenia dôkazného bremena postačuje dôvodné spochybnenie dôkazov o dodaní služby. V tejto situácii tak skutočnosť, že niekto stavebné práce vykonal, ale nie je preukázané (resp. je pochybné), že ich vykonal vystaviteľ faktúry, podľa zákona môže a má viesť správcu dane k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom. Podľa správneho súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočného prijatia služieb deklarovaných na sporných faktúrach od spoločnosti DAMATA, k čomu dospeli daňové orgány v súlade so zákonom.

33. Správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Dôkazná povinnosť i dôkazné bremeno žalobcovi vyplýva z Daňového poriadku. Preverovanie, ktoré v daňovom konaní správca dane vykonal, vyvolalo dôvodné pochybnosti o skutočnej realizácii deklarovaných plnení vo fakturovanom rozsahu, pričom žalobca tieto pochybnosti v konaní nevyvrátil. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. Ani to, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (sp. zn. ). Po preskúmaní vydaných rozhodnutí i administratívneho spisu správny súd dospel k rovnakým záverom ako finančné orgány, že sa žalobcovi v sporných faktúrach nepodarilo preukázať splnenie podmienok na odpočítanie dane, ako sú ustanovené predovšetkým v a . Predmet fakturácie je vo všetkých faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, vymedzený nekonkrétne, bez podrobnejšej špecifikácie či kvantifikácie množstva vykonaných prác či dodaného tovaru. Už tieto nedostatky neumožňujú odpočítanie dane, pretože nárok platiteľa na odpočítanie je v zmysle viazaný na formálnu existenciu faktúry so zákonom predpísanými náležitosťami. Žalobca v daňovom konaní neidentifikoval rozsah a druh prijatých služieb, a to spôsobom, ktorý by umožnil overiť ich skutočné vykonanie a ich deklarovanú hodnotu. K všeobecne popísanému predmetu fakturácie bola vo faktúrach priradená cena, ktorej primeranosť nebolo možné nijako posúdiť. Keďže údaje o množstve, rozsahu či druhu prijatých tovarov a služieb nie sú uvedené ani v predložených faktúrach, hoci to vyžaduje, možno uzavrieť, že neboli splnené formálne ani vecné podmienky pre priznanie odpočítania dane, a preto boli závery daňových orgánov správne.

34. Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu vyplýva, že faktúra a doklad o jej zaplatení (a iné doklady vystavené dodávateľom po uskutočnení deklarovaného obchodu) nepochybne sú dôkaznými prostriedkami, ktoré podporujú tvrdenie daňového subjektu obsiahnuté v daňovom priznaní, že práve tento dodávateľ mu naozaj tovar alebo službu dodal. Obvykle ide o písomnosti, ktoré je možné pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou. Ich vierohodnosť je potom podporená osobou ich

vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím a minulosťou dodávateľa. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Ak však správca dane pri preverovaní týchto tvrdení narazí na skutočnosti a dôkazy spochybňujúce či priamo popierajúce tvrdenia z predložených dokladov, je na mieste a v súlade so zákonom, keď považuje tieto tvrdenia za nepreukázané a vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Takým dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 veta prvá Daňového poriadku). Nie je presne predpísané, aké dôkazy je potrebné predložiť, vždy to závisí od konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočností (napr. rozsudok vo veci zo dňa 09.10.2018, bod 19). Podľa názoru správneho súdu daňový subjekt si má zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženou faktúrou, ako aj to, že plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúre. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie práva na odpočítanie DPH. Použiteľné dôkazné prostriedky závisia od charakteru tovaru alebo služby. V prípade stavebných prác, o ktoré ide v prejednávanej veci, je na mieste očakávať od daňového subjektu napríklad predloženie stavebného denníka, prípadne svedectva osôb, ktoré mali fyzicky vykonať službu a podobne (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , ). Takéto dôkazné prostriedky žalobca nepredložil a ani iným spôsobom sa mu nepodarilo preukázať reálne dodanie zdaniteľného plnenia dodávateľom DAMATA.

35. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudky SD EÚ spis. zn. C-354/03, C-484/03, správny súd poukazuje na to, že skutkový stav v týchto rozsudkoch sa líšil od prejednávanej veci predovšetkým tým, že išlo o obchodné vzťahy medzi podnikateľmi so sídlom v rôznych členských štátoch EÚ. Avšak aj napriek tejto skutočnosti záver žalobcu, že z uvedených rozsudkov vyplýva, že nie je možné pričítať na ťarchu daňového subjektu, že si jeho obchodný partner (dodávateľ alebo odberateľ) nesplní svoje daňové povinnosti, alebo sa dopustí podvodu na DPH, nie je podložené, nakoľko takéto konštatovanie SD EÚ sa v predmetných rozsudkoch nenachádza. Z rozsudku vo veci C-354/03, C-355/03 a C-484/03 vyplýva, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenia na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené tým, že v reťazi dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, a ktoré je bez toho, aby to platiteľ vedel, alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Správca dane a žalovaný však v posudzovanom prípade nespochybňovali, že predmetné práce v označených objektoch boli realizované. Bolo však preukázané, že práce pre žalobcu podľa predložených faktúr od spoločnosti DAMATA s.r.o. nerealizovala táto spoločnosť. Na účely odpočítania DPH nie je postačujúce predloženie dodávateľskej faktúry a zmluvy, prípadne ďalšie súvisiace doklady a skutočnosť, že deklarované práce boli vykonané. Nevyhnutnou podmienkou pre odpočítanie dane je preukázanie, že deklarované zdaniteľné obchody boli dodané práve tou spoločnosťou, ktorá je uvedená na dodávateľských faktúrach. Táto podmienka vyjadrená v ust. , nebola v danom prípade preukázaná.

36. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní, resp. § 3 ods. 3 Daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie. Závery, ktoré správca dane prijal na základe zistených skutkových okolností týkajúcich sa prijatia sporných zdaniteľných plnení žalobcom od ním deklarovaného dodávateľa a žalovaný tieto závery ustálil, zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváženia a sú v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami . Námietku žalobcu, že žalovaný hrubým spôsobom porušil ust. a Daňového poriadku, keď nepostupoval v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov, nechránil práva a právom chránené záujmy žalobcu a nepostupoval pri správe daní v úzkej súčinnosti so žalobcom, vyhodnotil správny súd v celom rozsahu ako nedôvodnú.

37. Správny súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného aj ohľadne toho, že postup správcu dane bol správny, keď neuznal oprávnenosť odpočítanej dane z fakturovaných prác z dôvodu porušenia podmienky pre odpočítanie dane podľa , v spojení s , pretože nebolo preukázané, že predmet fakturácií bol realizovaný spoločnosťou DAMATA.

38. Vzhľadom na to, že všetky žalobné námietky súd vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu ako nedôvodnú postupom podľa v celom rozsahu zamietol.

39. O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii , a contrario za použitia . Žalobca nebol úspešný účastník konania, a preto nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.