Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cpr-12-2019.pdf
PDF · 114.95 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cpr/12/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobkyne: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX L., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Juraj Füzer, so sídlom M. R. Štefánika 1256/22, 075 01 Trebišov, IČO: 31 262 597 proti žalovanému: KOMFOS Prešov s.r.o., so sídlom Ľubochnianska 2, 080 06 Ľubotice, IČO: 36 454 184, právne zastúpený: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, IČO: 35 557 192, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. U r č u j e , že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 15.3.2019 je v celom rozsahu n e p l a t n á a pracovný pomer naďalej t r v á .
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 % s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.7.2019 domáhala, aby súd určil, že výpoveď daná žalobkyni listom zo dňa 15.3.2019, je v celom rozsahu neplatná a pracovný pomer naďalej trvá. Druhým výrokom žiadala uložiť povinnosť žalovanému, aby jej prideľoval prácu predavačky - pokladníčky podľa Pracovnej zmluvy zo dňa 14.7.2003 a náhradu trov konania.
2. Svoj nárok odôvodnila tak, že u žalovaného pracuje od 14.7.2003 v MO predajni L. ako predavačka
- pokladníčka. Žalovaný jej dal výpoveď z pracovného pomeru dňa 15.3.2019, ktorá bola doručená jej matke R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, L., dňa 2.5.2019. Ako dôkaz žiadala vypočuť matku ku skutočnosti doručovania výpovede. Výpoveď jej žalovaný nedoručil do vlastných rúk, čím bolo porušené ust. § 38 Zákonníka práce (ďalej len ZP). Z uvedeného dôvodu má za to, že výpoveď je neplatná. Z výpovede je preukázané, že jej pracovný pomer mal skončiť u žalovaného dňa 17.3.2019. Vo výpovedi sú obsiahnuté dva výpovedné dôvody a to podľa § 63 ods. 1 písm. a) a c) ZP. V prvom prípade jej žalovaný dal výpoveď pre nadbytočnosť a stratu jej spôsobilosti vykonávať danú prácu. Výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. c) ZP žalovaný nešpecifikoval, preto je výpoveď v tejto časti neurčitá a neplatná. V druhom prípade jej žalovaný dal výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) ZP, t.j. že sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje, ktoré nekonkretizoval. K takému prípadu nedošlo, pretože žalovaný nie je zrušený a nie je zrušená ani prevádzka vo Vojčiciach. Výpoveď je v celom rozsahu neplatná, keďže nebola doručená adresátovi a dôvod výpovede nie je skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Dňa 7.6.2019 vyzvala žalovaného na urovnanie sporu, ktorý na výzvu nereagoval. Od 5.3.2019 žalobkyňa nepracuje, keďže dala žalovanému na vedomie, že má chorobu z povolania. Žalovanému oznámila, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. V apríli
jej žalovaný poukázal finančné prostriedky, ktoré zrejme považoval za odstupné. Ako dôkaz pripojila mzdový list za mesiac marec 2019. Keďže má chorobu z povolania a žalovaný pre ňu nemá inú vhodnú prácu, pracovný pomer možno skončiť iba výpoveďou alebo dohodou. V júni 2019 zistila na Všeobecnej zdravotnej poisťovni, že žalovaný ju stále vedie ako zamestnankyňu a nedal odhlášku zo zdravotného poistenia.
3. Právny zástupca žalovaného uviedol, že je potrebné ustáliť moment skončenia pracovného pomeru z dôvodu, či bola žaloba podaná v dvojmesačnej prekluzívnej lehote. Ak by bola podaná žaloba včas, vzhľadom na skutočnosť, že výpoveď obsahuje formálne nedostatky, zhodujú sa v názore, že ide o neplatnú výpoveď zo strany zamestnávateľa a v tomto prípade je ochotný ďalej prideľovať žalobkyni prácu predavačky podľa Pracovnej zmluvy zo dňa 14.7.2003, ako žiada.
4. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že výpoveď bola spísaná dňa 5.3.2017 s tým, že pracovný pomer končí dňa 17.3.2017. V máji bola doručená výpoveď s tým, že ju prevzala matka žalobkyne a túto výpoveď dostala od matky. Poukázal na to, že výpoveď je zmätočná s tým, že je jasné, že nebola žalobkyni doručená výpoveď. Ďalej právny zástupca poukázal na to, že by bolo potrebné preradiť žalobkyňu na inú prácu. Uviedol, že zamestnávateľ vie druh práce upraviť bez toho (zrejme mal na mysli obsah náplne práce -poznámka súdu), aby preraďoval žalobkyňu na iný druh práce. V prípade, ak by nedošlo k dohode, že žalobkyňa bude vykonávať prácu tak, aby nemala vplyv na jej postihnutie a teda chorobu z povolania, budú trvať na tom, aby žalobkyňa chodila do práce.
5. Právny zástupca žalovaného písomným podaním zo dňa 4.2.2020 uviedol, že žalobkyni bol upravený tzv. zúžený druh práce dohodnutý v Pracovnej zmluve uzavretej dňa 14.7.2003, zodpovedajúci jej zdravotnému stavu a chorobe z povolania č. 29 - 2, uznané lekárskym posudkom č. 86/09/2018/RK Univerzitnej nemocnice L. Pasteura, Košice, Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie zo dňa 5.9.2018. Táto práca má pozostávať z dielčích činností, ako kontrola zásob tovaru, vedenie evidencie zásob tovaru a následne vyhotovenie zoznamu pozostávajúceho z tovaru, ktorého zásoby je potrebné doplniť, resp. objednať, kontrola tovarov pred jeho neoprávneným odcudzením.
6. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa nemôže vykonávať ani tie práce, ktoré boli ponúknuté žalovaným v zúženom rozsahu s tým, že nevedia posúdiť, či ide o preradenie na inú prácu, alebo o zúženie druhu práce v zmysle pracovnej zmluvy. V písomnom podaní právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 18.2.2020 uviedla, že nemôže vykonávať prácu predavačky - pokladníčky na predajni a mala by byť preradená na iné pracovisko ako predajňu. Uviedla, že ani v zúženom rozsahu nemôže vykonávať pôvodnú prácu.
7. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní zo dňa 17.3.2020 uviedol, že považujú výpoveď za neplatnú, ktorá nevyvoláva žiadne právne účinky. Poukázal na to, že riadne doručenie výpovede podmieňuje jej platnosť a má význam z hľadiska dĺžky, aj začiatku výpovednej doby i pre splnenie ďalšieho predpokladu platnosti výpovede s poukazom na rozhodnutie R 34/1960. Ďalej poukázal na rozhodnutie R 58/1968 s tým, že právne účinky skončenia pracovného pomeru výpoveďou nastanú až od okamihu, keď sa výpoveď len účastníkovi doručila. Argumentoval, že žalobkyňa nebola oprávnená obrátiť sa s touto žalobou na súd, keďže výpoveď zo strany zamestnávateľa je neplatná v dôsledku jej nedoručenia žalobkyni do vlastných rúk a teda nevyvoláva žiadne právne účinky. Žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že u žalobkyne nie je žiaden naliehavý právny záujem. K druhému výroku týkajúceho sa povinnosti žalovaného prideľovať žalobkyni prácu predavačky - pokladníčky podľa Pracovnej zmluvy zo dňa 14.7.2003 uviedol, že žaloba týkajúca sa tohto nároku je podaná predčasne a bez právneho dôvodu a na podaní žaloby neexistuje právny záujem. Uviedol, že zamestnávateľ žalobkyne od momentu skončenia práceneschopnosti zamestnankyne až po súčasnosť, je stále ochotný prideľovať prácu žalobkyni v rámci dohodnutého druhu práce predavačka - pokladníčka podľa Pracovnej zmluvy zo dňa 14.3.2003 tak, ako žiada v druhom nároku a to tak, aby nedošlo k poškodeniu alebo zhoršeniu jej zdravia priznanou chorobou z povolania. Preto táto otázka nikdy nebola, ani nie je sporná. Žiadal priznať náhradu trov konania.
8. Písomným podaním zo dňa 27.3.2020 právny zástupca žalobkyne uviedol, že podanie žaloby mu umožňuje Zákonník práce a môže ju podať žalobkyňa kedykoľvek po tom, čo sa o nej dozvedela bez ohľadu na to, či jej bola výpoveď doručená do vlastných rúk alebo inou osobou.
9. Okresný súd Poprad v predmetnej právnej veci rozsudkom č.k. 21Cpr/12/2019 - 135 zo dňa 8.6.2020 žalobu zamietol v celom rozsahu, z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na určení, keďže nedoručením výpovede adresátke nezačala plynúť prekluzívna lehota a nenastali ani právne účinky spojené s riadnym doručením. V dôsledku podaného odvolania žalobkyňou Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením č.k. 20CoPr/4/2020 - 169 zo dňa 23.3.2021 výrokom zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Odvolací súd prijal záver, že je nepochybné, že žalovaný doručil výpoveď zo dňa 15.03.2019 pre nadbytočnosť zamestnanca adresovanú žalobkyni jej matke do vlastných rúk. Túto skutočnosť žiadna zo sporových strán nenamietala. Uviedol, že podmienkou pre posúdenie (ne)dôvodnosti žaloby na určenie, či tu právo je, je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu. Súd sa musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase jeho rozhodovania. Podľa názoru odvolacieho súdu, za situácie, kedy žaloba podľa svojho petitu smerovala k vysloveniu, že pracovný pomer naďalej trvá, avšak aj napriek opakovanému tvrdeniu žalovaného, že k skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou nedošlo, keďže jej nebola doručená výpoveď do vlastných rúk, bola konaním žalovaného preukázaná potreba určenia, či pracovný pomer medzi stranami sporu trvá alebo nie. Konanie žalovaného malo spočívať v tom, že z dokladu o vyúčtovaní mzdy za marec 2019 (čl. 10 spisu) je nepochybné, že žalovaný vyplatil žalobkyni okrem náhrady za dovolenku aj odstupné. Zároveň z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov je zrejmé, že žalobkyňa bola evidovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec v pracovnom pomere u žalovaného od 14.07.2003 do 17.03.2019 (čl. 141 spisu). Teda žalovaný odhlásil žalobkyňu zo Sociálnej poisťovne dva dni potom, čo matka žalobkyne podpísala za ňu prevzatie výpovede. Taktiež výzva na nástup do práce bola žalobkyni zaslaná až po podaní žaloby a to spolu s vyjadrením žalovaného zo dňa 04.02.2020 na výzvu súdu prvej inštancie (čl. 105 spisu). Ďalej uviedol, že v zmysle ust. § 61 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne. Tento postup možno použiť v prípade, ak dostal zamestnanec výpoveď zo strany zamestnávateľa, ako aj v prípade výpovede danej zamestnancom. Od okamihu, keď adresát výpovede prevzal výpoveď, alebo ak sa výpoveď považuje za doručenú z iného dôvodu (napr. odmietnutie prevzatia), je možné ju odvolať písomne s následným písomným súhlasom adresáta; v takomto prípade pracovný pomer trvá ďalej bez zmien. Odvolací súd bol toho názoru, že aj napriek skutočnosti, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 15.03.2019, je v celom rozsahu neplatná, čo žalovaný nenamietal. Jeho konanie svedčí o opaku. Zákonník práce nemôže byť natoľko kauzaistický, aby postihol celú rozmanitosť vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancom, preto aj pre prípad, že k účinkom doručenia výpovede nedošlo, žalobkyňa mala vzhľadom na všetky okolnosti veci naliehavý právny záujem na určení jej neplatnosti. Je nepochybné, že stav právnej neistoty spôsobil žalovaný a preto, ak nevyužil možnosť odvolania výpovede, existencia naliehavého právneho záujmu je zjavná. Konaním žalovaného nasvedčujúcim tomu, že pracovný pomer medzi stranami sporu skončil, sa dostala žalobkyňa do právnej neistoty a z tohto dôvodu má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení, že pracovný pomer trvá. Súčasťou právnej istoty je právo každého dovolať sa právnej ochrany svojho subjektívneho práva, rovnako ako aj istota, že sa mu takejto ochrany zo strany štátu dostane. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa nanovo rozhodnúť o nárokoch žalobkyne s opätovným posúdením žaloby žalobkyne v naznačenom smere.
11. Na poslednom pojednávaní po zrušení rozsudku odvolacím súdom, zotrval právny zástupca žalobkyne na oboch nárokoch. Žiadal, aby žalovaný predložil všetky funkcie a práce, ktoré vykonávajú jeho pracovníci s následným vyjadrením lekára za asistencie súdu, či by mohla žalobkyňa nejakú prácu vykonávať. Až po takomto preukázaní skutkového stavu by súd mohol zaujať stanovisko k výroku II.. Zotrval na žalobných žiadostiach v znení, ako boli formulované. Navrhol, aby žalovaný doplatil žalobkyni 6 platov, keďže 4 platy už boli vyplatené ako odstupné. K druhému výroku uviedol, že je jasné, že žalobkyňa nemôže vykonávať prácu, ktorú vykonávala doteraz a pokiaľ žalovaný preukáže, že nemá aké práce vykonávať, žalobkyňa po posúdení lekárom resp. znaleckým lekárom (klinikou pracovného lekárstva) tak s takýmto skutkovým stavom by boli uzrozumení.
12. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na vyjadrenia, ktoré boli súdu predložené. Mala zato, že súd nemá o čom rozhodovať, spor neexistuje, keďže považujú výpoveď za neplatnú. Ak by aj súd žalobe vyhovel, žiadnej zo strán by nemal priznať náhradu trov konania. Druhý žalobný petit je
nevykonateľný. Mali za to, že žalobkyňa požadovanú prácu predavačky vykonávať nemôže. Žalovaný chce žalobkyni prideľovať prácu, naďalej ju eviduje ako zamestnankyňu, avšak s vysokou absenciou. Na výzvu žalovaného do práce nenastúpila.
13. Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči požiadal o zmenu žalobného návrhu II. Súd pripustil zmenu druhého žalobného návrhu v znení: ,,Žalovaný je povinný prideľovať žalobkyni prácu s prihliadnutím na jej možnosti a chorobu z povolania“. Súd za prítomnosti procesnej strany a právnych zástupcov v zmysle § 139, § 142 ods. 1, 2 CSP vyhlásil uznesením zmenu žalobného návrhu.
14. Vykonaným dokazovaním, na základe listinných dôkazov: Pracovná zmluva zo dňa 14.7.2003, mzdové podmienky, výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 15.3.2019, mzdový list, výzva žalobkyne na zamestnávanie, podací lístok, výpis z obchodného registra, dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 22.12.2017, lekárske správy na čl. 83 - 91 a čl. 93 spisu, výzva žalovaného na nástup do práce zo dňa 4.2.2020, doručenka s dátumom prevzatia 2.5.2019, lekársky posudok žalobkyne o uznaní choroby z povolania a ohrozenia choroby z povolania, lekárske správy z čl. 120 súd zistil nasledovný skutkový a právny stav vo veci:
15. Dňa 14.7.2003 bola uzavretá medzi žalobkyňou ako zamestnankyňou a žalovaným ako zamestnávateľom Pracovná zmluva s dohodnutým druhom práce predavačka - pokladníčka, s miestom výkonu práce MO Predajňa 32, Vojčice. Pracovný pomer vznikol dňom 14.7.2003, ktorý bol dohodnutý ako dátum nástupu do práce. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Zároveň boli dohodnuté mzdové podmienky medzi zmluvnými stranami, s platnosťou od 14.7.2003, že žalobkyni bude vyplácaná mzda vo výške 242,32 eur (7.300,- Sk) brutto mesačne. Dňa 15.3.2019 žalovaný spísal ,,Výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. a/1 Zákonníka práce“. Uviedol, že v súlade s § 63 ods. 1 písm. a)/1 ZP ukončuje so žalobkyňou pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 14.7.2003 výpoveďou zo straty spôsobilosti vykonávať danú prácu. Keďže firma KOMFOS Prešov s.r.o. nemá inú vhodnú prácu zodpovedajúcu kvalifikácii, vzdelaniu a zdravotnej spôsobilosti, nemá možnosť žalobkyňu zamestnávať. Vzhľadom na vyššie uvedené dáva výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. c/1 ZP. Pracovný pomer končí dňa 17.3.2019. Dňa 2.5.2019 bola doručená výpoveď na adresu žalobkyne s tým, že túto výpoveď prevzala matka žalobkyne do vlastných rúk. Dňa 7.6.2019 žalobkyňa vyzvala žalovaného, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. Dňa 4.2.2020, po podaní žaloby vyzval žalovaný žalobkyňu na nástup do práce s upraveným obsahom náplne práce - druh
- predavačka - pokladníčka. Mala vykonávať z dôvodu choroby povolania tieto práce - kontrola zásob tovaru, vedenie evidencie zásob tovaru a následne vyhotovenie zoznamu pozostávajúceho z tovaru, ktorého zásoby je potrebné doplniť resp. objednať, kontrola tovarov pred neoprávneným odcudzením.
16. Podľa § 38 ods. 1 ZP, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
17. Podľa § 61 ods. 1 ZP, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
18. Podľa § 63 ods. 1 písm. a) ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1.zrušuje alebo 2.premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce.
19. Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
20. Podľa § 316 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov. Za individuálny pracovnoprávny spor
sa považuje aj spor, ktorý vyplýva zo zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisí s individuálnym pracovnoprávnym sporom.
21. Podľa § 137 písm. c), d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
22. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu
23. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.
24. Podľa § 142 ods. 1, 2 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.
25. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
26. V konaní bolo nesporné medzi procesnými stranami, že žalovaný dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru, ktorú neodvolal, žalobkyňu odhlásil zo Sociálnej poisťovne a vyplatil čiastočne odstupné. Táto výpoveď bola nesporne doručená matke žalobkyne do vlastných rúk dňa 2.5.2019, čo bolo preukázané doručenkou. Túto právnu skutočnosť spočívajúcu v doručení nerozporovala žiadna zo sporných strán. Z uvedeného dôvodu z hľadiska hospodárnosti nebolo potrebné vykonať dokazovanie výsluchom matky žalobkyne k doručovaniu a prevzatiu výpovede a vykonanie tohto dôkazu súd uznesením na pojednávaní zamietol.
27. Podstatou sporu bolo, či je daný naliehavý právny záujem na určení, že výpoveď je neplatná a pracovný pomer trvá za procesnej situácie, že nebolo sporné medzi stranami, že výpoveď je neplatná, keďže nedoručením výpovede adresátovi v zmysle zákona nenastávajú ďalšie právne účinky s touto skutočnosťou spojené. Za takto vzniknutej situácie, kedy naliehavý právny záujem žalobkyne na určení je daný a je až naliehavé riešiť jej zamestnanecký pomer. Bolo potrebné sa zaoberať, či začala plynúť prekluzívna lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, keďže táto lehota sa počíta až od doručenia výpovede adresátovi. V zmysle zákona plynutie lehoty začína za predpokladu, ak bola výpoveď doručená, ako hmotnoprávna podmienka jeho platnosti. Pri nenaplnení takejto právnej hypotézy, ako už odvolací súd uviedol, že Zákonník práce nemôže kauzaisticky riešiť všetky vzniknuté situácie medzi zamestnancom a zamestnávateľom, avšak je potrebné poskytnúť spravodlivé riešenie. Na určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru bol daný naliehavý právny záujem zo strany žalobkyne, keďže k odvolaniu výpovede zo strany zamestnávateľa nedošlo ani k opätovnej výpovedi doručenej žalobkyni do vlastných rúk a úkony žalovaného (vyplatenie odstupného, odhlásenie zo SP) nasvedčovali, že má za to, že pracovný pomer skončil napriek tvrdenému v konaní.
28. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s cit. právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení daných dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:
29. Pracovný pomer medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom vznikol dňa 14.7.2003 na základe pracovnej zmluvy. Žalovaný dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru a doručil výpoveď žalovanej prostredníctvom pošty, matke žalobkyni dňa 2.5.2019. Vzhľadom na ust. § 38 ZP, písomnosti zamestnávateľa, ktoré sa týkajú vzniku a zániku pracovného pomeru, musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Preto nemohlo dôjsť dňa 2.5.2019 k riadnemu doručeniu výpovede zo dňa 15.3.2019 žalobkyni, keďže túto zásielku prevzala jej matka a to bez ohľadu na to, či sa táto zásielka neskôr dostala ku svojmu skutočnému adresátovi. Účinky skončenia pracovného pomeru a začiatok plynutia lehoty pre podanie žaloby na určenie jej neplatnosti tak mohli byť spojené až s osobným doručením písomnosti žalobkyni, avšak táto skutočnosť nenastala.
30. Rozhodným okamihom, kedy zamestnávateľ prejaví svoju vôľu rozviazať so zamestnancom pracovný pomer, v tomto prípade výpoveďou, je teda aj odoslanie písomného vyhotovenia výpovede poštou; od tohto okamihu je zamestnávateľ svojím prejavom vôle viazaný. Právne účinky nastanú až dňom, kedy bol písomný prejav vôle o danie výpovede a teda ukončenie pracovného pomeru doručený. Pokiaľ zamestnávateľ doručuje písomnosti uvedené v ust. § 38 ZP poštou, musí ich zaslať ako doporučenú zásielku do vlastných rúk; ak prevzala takúto zásielku iná osoba, než zamestnanec, nebola týmto splnená povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť a to i v prípade, aj keď zásielka bola zamestnancovi dodatočne preukázateľne odovzdaná.
31. Súd preto prijal právny záver, pre plynutie lehoty pre podanie žaloby o neplatnosť výpovede, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa žalobkyňa dozvedela o doručení výpovede jej matke. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa mohla o doručení výpovede dozvedieť aj neskôr ako dňa 2.5.2019, kedy bola výpoveď doručená matke, podala žalobu na súd do dvoch mesiacov a to dňa 2.7.2019, teda včas. Preto lehota na podanie takejto žaloby bola splnená a súd mohol preskúmať, či ide o ne/platnú výpoveď v zmysle Zákonníka práce, z hľadiska splnenia hmotnoprávnych podmienok. V prípade nesprávneho doručenia výpovede žalobkyni začala dvojmesačná prekluzívna lehota uvedená v § 77 ZP bežať od ukončenia pracovného pomeru, avšak v tomto prípade odkedy sa žalobkyňa dozvedela o skutočnosti, kedy sa výpoveď dostala do vlastných rúk jej matky a tak sa dozvedela, že bol s ňou skončený pracovný pomer.
32. V dôsledku vadného doručenia výpovede nenastali účinky spojené s jeho doručením, nemohol ani nastať okamih, kedy mal pracovný pomer týmto rozviazaním skončiť, ako okolnosť významná z hľadiska začiatku plynutia prekluzívnej lehoty k podaniu žaloby na neplatnosť výpovede. Nedoručenie výpovede je postihnuté sankciou neplatnosti a je nutné odôvodniť, že žalobu na neplatnosť výpovede môže zamestnanec podať kedykoľvek po tom, čo sa o existencii tohto zrušovacieho prejavu vôle dozvedel, bez ohľadu na to, či mu výpoveď bola doručená do vlastných rúk. Pred riadnym doručením výpovede dvojmesačná prekluzívna lehota ani nezačne plynúť (rozsudok NS ČR zo dňa 28.1.1999 sp. zn. 2Cdon 1580/97, uverejnený v časopise Soudní judikatura č. 4, ročník 1999 pod č. 41).
33. Súd preto dospel k záveru, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 15.3.2019, je v celom rozsahu neplatná a pracovný pomer najďalej trvá a tak vyhovel prvému žalobnému nároku.
34. Súd mal za to, že v tomto rozhodovacom štádiu nebolo potrebné sa zaoberať dôvodmi výpovede žalovanej, keďže výpoveď nebola riadne doručená a preto je postihnutá sankciou neplatnosti.
35. Čo sa týka žalobného návrhu II., či už pôvodne formulovaného ako povinnosti žalovaného prideľovať prácu žalobkyne ako pokladníčky v zmysle pracovnej zmluvy alebo zmeneného žalobného návrhu v znení ,,že žalovaný je povinný prideľovať žalobkyni prácu s prihliadnutím na jej možnosti a chorobu z povolania“, súd považoval za nadbytočný v tomto štádiu konania a predčasný, preto v tejto časti žalobu zamietol. Zamietnutie žaloby spočíva v tom, že žalobkyňa by mala nastúpiť do práce.
36. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa by mala nastúpiť do práce a po nástupe do práce začínajú ďalšie právne účinky v zmysle Zákonníka práce. Pokiaľ by sa žalobkyňa dostavila do práce, čím by si splnila svoju zákonnú povinnosť dostavenia sa na pracovisko a z toho by jej vyplývali ďalšie nároky, keďže zamestnávateľ má pripraviť pre ňu prácu v zmysle lekárskeho posudku zohľadniac jej zdravotný stav. Ak nezohľadní zdravotný stav, potom je to prekážka na jeho strane a môže žalobkyňa podať výpoveď z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa. Taktiež žalovaný môže zmeniť žalobkyni náplň pracovného pomeru, alebo ju preradiť na inú pozíciu plnohodnotného pracovného vzťahu. Žalobkyňa je oprávnená odmietnuť výkon práce, ktorý je v rozpore so závermi lekárskeho posudku a aby tak mohla urobiť, musela by sa počas pracovnej doby zdržiavať na pracovisku. V takomto prípade by išlo o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej by zamestnancovi patrila náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku podľa § 142 ods. ZP. Ak by sa žalobkyňa nedostavila na pracovisko, porušila by svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru - chodiť do práce, zdržiavať sa na pracovisku a byť k dispozícii zamestnávateľovi tak, aby mohla plniť jeho pokyny. Z uvedených dôvodov sa žalobkyňa nemôže s úspechom dovolávať ochrany v tomto štádiu konania, vo vzťahu k výroku II.. Preto súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
37. Samotný žalovaný vie, že dlhodobé prideľovanie práce v rozpore s lekárskymi posudkami je porušovaním pracovno-právnych predpisov, ktorá skutočnosť je dôvodom na odmietnutie vykonávať prácu. Len ten účastník, ktorý je ochotný a pripravený plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru, sa môže vo vzťahu k druhému domáhať zodpovedajúceho plnenia.
38. Teda najprv musí vyzvať zamestnávateľ, aby nastúpila zamestnankyňa do práce. Ak nenastúpi do práce a taktiež keď je dlhodobo nespôsobilá vykonávať doterajšiu prácu, tak v súlade s § 55 ods. 2 písm. a) ZP je zamestnávateľ povinný jednostranne preradiť zamestnanca na inú prácu len v prípade dlhodobej nespôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu, nie z dôvodu dočasnej nespôsobilosti vykonávať dohodnutú prácu.
39. Podľa § 30f ods. 2 zák. č. 355/2007 Z. z., na ochranu verejného zdravia záver lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu znie: a) spôsobilý na výkon posudzovanej práce b) spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením c) spôsobilý na výkon posudzovanej práce s trvalým obmedzením d) dočasne nespôsobilý na výkon posudzovanej práce alebo e) dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce
40. Jednostranné preradenie na inú vhodnú prácu je v § 55 ods. 1, 2 ZP konštruované ako výnimka zo zásady zmluvnosti pracovných vzťahov. Zákonnú povinnosť jednostranne preradiť zamestnanca na inú prácu má zamestnávateľ len v prípade, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu.
41. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Súd priznal náhradu trov konania čo do rozsahu 50 % z dôvodu, že žalobkyňa bola nútená podať žalobu na ochranu svojho práva pre vzniknutú situáciu zapríčinenú žalovaným, navyše keď žalovaný ani nevyužil právny inštitút odvolania výpovede, prípadne opätovného riadneho doručenia výpovede žalobkyni. V tejto časti určenia neplatnosti výpovede bola žalobkyňa úspešná. V druhej časti žalobného nároku týkajúceho sa prideľovania práce súd vyhodnotil ako predčasne predložený a preto v tejto časti bola žalobkyňa neúspešná. Jej úspech bol v konaní pomerný k úspechu žalovaného. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
44. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku, na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.