Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoPr/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX L., právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Juraj Füzer, so sídlom M. R. Štefánika 1256/22, 075 01 Trebišov, IČO: 31 262 597, proti žalovanému: KOMFOS Prešov s.r.o., so sídlom Ľubochnianska 2, 080 06 Ľubotice, IČO: 36 454 184, právne zastúpenému advokátom JUDr. Slavomírom Kučmášom, so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, IČO: 35 557 192, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -188 zo dňa 31.08.2021, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I. a III.

II. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: ,,I. Určuje, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 15.3.2019 je v celom rozsahu neplatná a pracovný pomer naďalej trvá. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobkyni priznáva náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 % s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 03.07.2019 domáhala, aby súd určil, že výpoveď jej daná listom zo dňa 15.03.2019, je v celom rozsahu neplatná a pracovný pomer naďalej trvá. Druhým výrokom žiadala uložiť povinnosť žalovanému, aby jej prideľoval prácu predavačky - pokladníčky podľa Pracovnej zmluvy zo dňa 14.07.2003 a náhradu trov konania. Ďalej uviedol, že dňa 14.07.2003 bola uzavretá medzi žalobkyňou ako zamestnankyňou a žalovaným ako zamestnávateľom pracovná zmluva s dohodnutým druhom práce predavačka - pokladníčka, s miestom výkonu práce MO Predajňa XX L.. Pracovný pomer vznikol dňom 14.07.2003, ktorý bol dohodnutý ako dátum nástupu do práce. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Zároveň boli dohodnuté mzdové podmienky medzi zmluvnými stranami, s platnosťou od 14.07.2003, že žalobkyni bude vyplácaná mzda vo výške 242,32 eura (7.300,- Sk) brutto mesačne. Dňa 15.03.2019 žalovaný spísal výpoveď z pracovného pomeru voči žalobkyni, v ktorom uviedol, že výpoveď je daná z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca v zmysle . Ďalej vo výpovedi bolo uvedené, že žalovaný v súlade s ukončuje so žalobkyňou pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 14.07.2003, výpoveďou straty spôsobilosti vykonávať danú

prácu s tým, že nemá možnosť ju ďalej zamestnávať, keďže nemá inú vhodnú prácu zodpovedajúcu kvalifikácii žalobkyne, vzdelaniu a zdravotnej spôsobilosti. Vzhľadom na uvedené jej bola daná výpoveď aj s ďalšieho dôvodu v zmysle s tým, že pracovný pomer sa končí dňa 17.03.2019. Dňa 02.05.2019 bola doručená výpoveď na adresu žalobkyne s tým, že túto výpoveď prevzala matka žalobkyne do vlastných rúk. Dňa 07.06.2019 žalobkyňa vyzvala žalovaného, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. Dňa 4.2.2020, po podaní žaloby vyzval žalovaný žalobkyňu na nástup do práce s upraveným obsahom náplne práce - druh - predavačka - pokladníčka. Mala vykonávať z dôvodu choroby povolania tieto práce - kontrola zásob tovaru, vedenie evidencie zásob tovaru a následne vyhotovenie zoznamu pozostávajúceho z tovaru, ktorého zásoby je potrebné doplniť resp. objednať, kontrola tovarov pred neoprávneným odcudzením. Poukázal na to, že v konaní bolo nesporné medzi procesnými stranami, že žalovaný dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru, ktorú neodvolal, žalobkyňu odhlásil zo Sociálnej poisťovne a vyplatil čiastočne odstupné. Táto výpoveď bola nesporne doručená matke žalobkyne do vlastných rúk dňa 02.05.2019, čo bolo preukázané doručenkou. Túto právnu skutočnosť spočívajúcu v doručení nerozporovala žiadna zo sporných strán. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že pracovný pomer medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom vznikol dňa 14.07.2003 na základe pracovnej zmluvy. Žalovaný dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru a doručil výpoveď žalovanej prostredníctvom pošty, matke žalobkyni dňa 02.05.2019. Vzhľadom na ust. , písomnosti zamestnávateľa, ktoré sa týkajú vzniku a zániku pracovného pomeru, musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Preto nemohlo dôjsť dňa 02.05.2019 k riadnemu doručeniu výpovede zo dňa 15.03.2019 žalobkyni, keďže túto zásielku prevzala jej matka a to bez ohľadu na to, či sa táto zásielka neskôr dostala ku svojmu skutočnému adresátovi. Účinky skončenia pracovného pomeru a začiatok plynutia lehoty pre podanie žaloby na určenie jej neplatnosti tak mohli byť spojené až s osobným doručením písomnosti žalobkyni, avšak táto skutočnosť nenastala. Bol toho názoru, že rozhodným okamihom, kedy zamestnávateľ prejaví svoju vôľu rozviazať so zamestnancom pracovný pomer, v tomto prípade výpoveďou, je teda aj odoslanie písomného vyhotovenia výpovede poštou; od tohto okamihu je zamestnávateľ svojím prejavom vôle viazaný. Právne účinky nastanú až dňom, kedy bol písomný prejav vôle o danie výpovede a teda ukončenie pracovného pomeru doručený. Pokiaľ zamestnávateľ doručuje písomnosti uvedené v ust. poštou, musí ich zaslať ako doporučenú zásielku do vlastných rúk; ak prevzala takúto zásielku iná osoba, než zamestnanec, nebola týmto splnená povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť a to i v prípade, aj keď zásielka bola zamestnancovi dodatočne preukázateľne odovzdaná. Z týchto dôvodov prijal právny záver, pre plynutie lehoty pre podanie žaloby o neplatnosť výpovede, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa žalobkyňa dozvedela o doručení výpovede jej matke. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa mohla o doručení výpovede dozvedieť aj neskôr ako dňa 02.05.2019, kedy bola výpoveď doručená matke, podala žalobu na súd do dvoch mesiacov, a to dňa 02.07.2019, teda včas. Preto lehota na podanie takejto žaloby bola splnená a súd mohol preskúmať, či ide o ne/ platnú výpoveď v zmysle , z hľadiska splnenia hmotnoprávnych podmienok. V prípade nesprávneho doručenia výpovede žalobkyni začala dvojmesačná prekluzívna lehota uvedená v bežať od ukončenia pracovného pomeru, avšak v tomto prípade odkedy sa žalobkyňa dozvedela o skutočnosti, kedy sa výpoveď dostala do vlastných rúk jej matky a tak sa dozvedela, že bol s ňou skončený pracovný pomer. Dospel k záveru, že v dôsledku vadného doručenia výpovede nenastali účinky spojené s jeho doručením, nemohol ani nastať okamih, kedy mal pracovný pomer týmto rozviazaním skončiť, ako okolnosť významná z hľadiska začiatku plynutia prekluzívnej lehoty k podaniu žaloby na neplatnosť výpovede, a preto výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 15.3.2019, je v celom rozsahu neplatná a pracovný pomer najďalej trvá a tak vyhovel prvému žalobnému nároku. Poznamenal, že v tomto rozhodovacom štádiu nebolo potrebné sa zaoberať dôvodmi výpovede žalovanej, keďže výpoveď nebola riadne doručená, a preto je postihnutá sankciou neplatnosti. Pokiaľ sa týka žalobného návrhu II., či už pôvodne formulovaného ako povinnosti žalovaného prideľovať prácu žalobkyne ako pokladníčky v zmysle pracovnej zmluvy alebo zmeneného žalobného návrhu v znení ,,že žalovaný je povinný prideľovať žalobkyni prácu s prihliadnutím na jej možnosti a chorobu z povolania“, súd považoval za nadbytočný v tomto štádiu konania a predčasný, preto v tejto časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa a , tak, že priznal náhradu trov konania čo do rozsahu 50 % z dôvodu, že žalobkyňa bola nútená podať žalobu na ochranu svojho práva pre vzniknutú situáciu zapríčinenú žalovaným, navyše keď žalovaný ani nevyužil

právny inštitút odvolania výpovede, prípadne opätovného riadneho doručenia výpovede žalobkyni. V tejto časti určenia neplatnosti výpovede bola žalobkyňa úspešná. V druhej časti žalobného nároku týkajúceho sa prideľovania práce súd vyhodnotil ako predčasne predložený, a preto v tejto časti bola žalobkyňa neúspešná. Jej úspech bol v konaní pomerný k úspechu žalovaného. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom okrem iného uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi stranami konania nebolo sporné, že výpoveď je neplatná. Uvedená skutočnosť vyplýva jednak z vykonaného dokazovania a jednak zo samotného správania sa žalovaného pred podaním žaloby a aj počas samotného súdneho konania, ktorý nikdy neuvádzal, že by trval na skutočnosti, že ide o platnú výpoveď a opakovane urgoval žalobkyňu pred podaním žaloby a aj počas súdneho konania na nástup do práce. Mal za to, že bez ohľadu na to, či by vyššie uvedená skutočnosť týkajúca sa ne/platnosti výpovede bola alebo nebola medzi stranami sporná, v konaní bolo taktiež preukázané, že výpoveď nebola riadne doručená v súlade s príslušnými ustanoveniami , preto sa podľa jeho názoru vôbec nemal a ani nemohol zaoberať posúdením ne/platnosti výpovede, ale mal žalobu bez ďalšieho zamietnuť ako nedôvodnú. Pokiaľ sa týka odvolania voči výroku III. napadnutého rozhodnutia ohľadne náhrady trov konania mal za to, že súd nemal priznať nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán konania. Žalobkyňa bola úspešná vo výroku I. a bola neúspešná vo výroku II., teda pri správnom zohľadnení pomeru úspechu a neúspechu, t.j. 50% - 50% = 0%. Poukázal na svoju procesnú obranu, a to, že nárok žalobkyne na neplatnosť výpovede uznával už pred podaním samotnej žaloby a počas celého konania nikdy nespochybňoval a tým podľa jeho názoru nespôsoboval trovy konania a ani v konečnom dôsledku nedal príčinu žalobkyni na vyvolanie takéhoto súdneho konania. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku I. a III. a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobu v plnom rozsahu zamietne a žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov konania. Zároveň žalovaný žiadal, aby odvolací súd zaviazal žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného okrem iného uviedla, že žalovaný vykonal odhlášky zo sociálnej poisťovne, zo zdravotnej poisťovne v marci 2019 a vo výzve zo dňa 04.02.2020 mi oznamuje, že ma preraďuje podľa na prácu, ktorú považuje za “zúženú“. Teda po tom, čo ma odhlásil z poisťovní a považoval môj pracovný pomer za ukončený, tak novú pracovnú zmluvu so mnou neuzatvoril a preradil ma na inú prácu. Žalovaný ma opätovne neprihlásil do poisťovní. Túto skutočnosť vôbec nechcel ozrejmovať a vyhýbal sa tomu. Súdu zatajil tieto skutočnosti. Má preto naliehavý právny záujem na určení, že jej pracovný pomer trvá naďalej, lebo žalovaný iba naoko tvrdí, že jej pracovný pomer trvá, ale právne ho neplatne ukončil, dal odhlášky a nevykonal úkony k obnoveniu pracovnému pomeru alebo zrušením úkonov skončenia môjho pracovného pomeru. Naliehavý právny záujem je daný tým že trvanie pracovného pomeru za určitých podmienok sa odzrkadľuje v celom rade nárokov, ktoré mám ako dôsledok pracovného pomeru dojednaného za týchto podmienok

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

6. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ako aj určenia, že jej pracovný pomer u jej zamestnávateľa naďalej trvá.

7. Z obsahu súdneho spisu je nepochybné, že žalovaný doručil výpoveď zo dňa 15.03.2019 pre nadbytočnosť zamestnanca adresovanú žalobkyni jej matke do vlastných rúk. Túto skutočnosť žiadna zo sporových strán nenamietala.

8. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalovaného, že nikdy neuvádzal, že by trval na skutočnosti, že ide o platnú výpoveď a opakovane urgoval žalobkyňu pred podaním žaloby a aj počas súdneho konania na nástup do práce, a preto bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, odvolací súd v plnom rozsahu

poukazuje na názor vyslovený vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí č. k. -169 zo dňa 23.03.2021, cit.: ,,12. Odvolací súd je toho názoru, že žalobkyňa v čase podania žaloby, ako aj v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie mala naliehavý právny záujem na určení, že jej pracovný pomer u jej zamestnávateľa naďalej trvá, lebo nemala inú možnosť, ako sa domáhať svojho práva, ale len určovacím petitom. 13. Naliehavý právny záujem v zmysle sa totiž vždy viaže na konkrétnu žalobu, jej rozhodné skutkové a nadväzujúce právne konštrukcie, logicky premietajúce sa v žalobnom petite (ním je súd viazaný), ktorým sa má dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. 14. Podľa názoru odvolacieho súdu, za situácie, kedy žaloba podľa svojho petitu smerovala k vysloveniu, že pracovný pomer naďalej trvá, avšak aj napriek opakovanému tvrdeniu žalovaného, že k skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou nedošlo, keďže jej nebola doručená výpoveď do vlastných rúk, bola konaním žalovaného preukázaná potreba určenia, či pracovný pomer medzi stranami sporu trvá alebo nie. 15. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že z dokladu o vyúčtovaní mzdy za marec 2019 (č.l. 10 spisu) je nepochybné, že žalovaný vyplatil žalobkyni okrem náhrady za dovolenku aj odstupné. Zároveň z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov je zrejmé, že žalobkyňa bola evidovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec v pracovnom pomere u žalovaného od 14.07.2003 do 17.03.2019 (č.l. 141 spisu). Teda žalovaný aj odhlásil žalobkyňu zo Sociálnej poisťovne dva dni potom, čo matka žalobkyne podpísala za ňu prevzatie výpovede. Taktiež výzva na nástup do práce bola žalobkyni zaslaná až po podaní žaloby, a to spolu s vyjadrením žalovaného zo dňa 04.02.2020 na výzvu súdu prvej inštancie (č.l. 105 spisu). 16. Odvolací súd zároveň uvádza, že v zmysle ust. (ďalej len ,P“) výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne. Tento postup možno použiť v prípade, ak dostal zamestnanec výpoveď zo strany zamestnávateľa, ako aj v prípade výpovede danej zamestnancom. Od okamihu, keď adresát výpovede prevzal výpoveď alebo ak sa výpoveď považuje za doručenú z iného dôvodu (napr. odmietnutie prevzatia), je možné ju odvolať. Odvolanie výpovede musí byť urobené písomne. Ak druhý účastník súhlasí s odvolaním výpovede, musí svoj súhlas vyjadriť písomne, pričom tak môže urobiť aj na rovnakej listine ako odvolanie výpovede; v takomto prípade pracovný pomer trvá ďalej bez zmien. Ak účastník, ktorému bola výpoveď určená, nesúhlasí s jej odvolaním, pracovný pomer sa skončí na základe výpovede uplynutím výpovednej doby. Zamestnávateľ nie je povinný s odvolaním výpovede súhlasiť a ani nie je povinný sa k nemu vyjadriť, v takom prípade je výpoveď; naďalej účinná a pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Ak došlo k účinnému odvolaniu výpovede, t.j. ak zamestnávateľ súhlasil so späťvzatím výpovede, pracovný pomer bude naďalej pokračovať za nezmenených podmienok. 17. Odvolací súd je toho názoru, že aj napriek skutočnosti, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 15.03.2019, je v celom rozsahu neplatná, čo žalovaný nenamietal ani v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní, jeho konanie svedčí o opaku. nemôže byť natoľko kauzaistický, aby postihol celú rozmanitosť vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancom, preto aj pre prípad, že k účinkom doručenia výpovede nedošlo, žalobkyňa mala vzhľadom na všetky okolnosti veci naliehavý právny záujem na určení jej neplatnosti. Je nepochybné, že stav právnej neistoty spôsobil žalobca, a preto ak nevyužil možnosť odvolania výpovede, existencia naliehavého právneho záujmu je zjavná.“

9. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za opodstatnené a podanie žaloby žalobkyňou o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, za nevyhnutné, nakoľko to bol jediný spôsob ako dosiahnuť odstránenie spornosti práva žalobkyne alebo neistoty v jej právnom vzťahu.

10. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalovaného ohľadom trov konania odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s jeho matematickým prepočtom pomeru úspechu strán sporu v konaní. V danom prípade závisí percentuálne určenie náhrady trov konania na úvahe súdu. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade bol hlavným nárokom nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a nárok na uloženie povinnosti žalovanému, aby prideľoval žalobkyni prácu, nárok len vedľajší. Odvolací súd by v prípade podania odvolania žalobkyňou, priznal žalobkyni náhradu trov konania vo väčšom rozsahu oproti názoru súdu prvej inštancie, avšak s poukazom na , v zmysle ktorého v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre

stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila (reformatio in peius), potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku III. o trovách konania.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I. a vo výroku o trovách konania III. ako vecne správny potvrdil (, ).

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).