Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-27-2021.pdf
PDF · 76.34 KB
Case nature
Subarea
13CoE/27/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v exekučnej veci oprávneného C. I. so sídlom v E., pobočka I., so sídlom M. XXXX/XX, XXX XX I., Q.: XX XXX XXX, proti povinnému E. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX C., o udelenie poverenia - trovy, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 10Er/1673/2013-30 zo dňa 15. marca 2019, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Mení uznesenie vo výroku II. tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné trovy exekúcie vo výške 44,75 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet súdneho exekútora.
II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné trovy exekúcie vo výške 49,91 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 243, § 57 ods. 1 písm. h), § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
3. Vychádzal zo zistenia, že dňa XX.XX.XXXX sa doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi začalo exekučné konanie proti povinnému, a to na základe exekučného titulu
- rozhodnutia C. poisťovne č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa 26.11.2013 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Dňa 27.07.2018 doručil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keďže v priebehu konania zistil, že povinný je nemajetný a nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a ani trovy exekúcie. Výzvou zo dňa 13.02.2019 vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, k čomu oprávnený uviedol, že nesúhlasí s návrhom súdneho exekútora, že by v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie bol povinný nemajetný, o čom svedčia jeho úhrady v iných exekučných konaniach, spolu vo výške 1.501,80 Eur. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor mal dostatočne dlhú lehotu na vymoženie pohľadávky a trov exekučného konania, preto nie je možné tvrdiť, že je povinný nemajetný.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že s poukazom na zistené skutočnosti ohľadom majetkových pomerov povinného, počtu exekúcií, celkovú výšku dlhov povinného a v súlade s citovanou právnou úpravu mal za to, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by postačoval čo i len na úhradu trov exekúcie, resp. z ktorého by bola možná čo i len čiastočná úhrada pohľadávky oprávneného. Vzhľadom na doterajší priebeh exekúcie mal za to, že u povinného nie je predpoklad, že by v budúcnosti povinný mohol nadobudnúť majetok postačujúci na úhradu pohľadávky oprávneného. Pre úplnosť dodal, že zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nebráni tomu, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný aj napriek presvedčeniu súdu nadobudol majetok, z ktorého bude možné pohľadávku oprávneného uspokojiť. Vzhľadom na uvedené exekúciu vykonávanú proti povinnému zastavil.
5. O trovách exekúcie rozhodol tak, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, z tohto dôvodu vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Na účelne vynaložené trovy má súdny exekútor nárok voči oprávnenému, keďže zisťoval majetkové pomery povinného, a to i napriek tomu, že samotná exekúcia nebola ani čiastočne úspešná. Toto právo na úhradu nevyhnutných trov mu nemožno uprieť. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie, a to paušálnu odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ktoré si uplatnil, preto náhradu hotových výdavkov priznal v sume 4,10 Eur za poštovné poplatky, pričom súd má za to, že tieto boli dôvodné a súdnym exekútorom vyčíslené správne. Daň z pridanej hodnoty priznal vo výške 20% z odmeny a výdavkov zo sumy 37,29 Eur, a to vo výške 8,40 Eur. Spolu priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie spolu s DPH vo výške 49,91 Eur.
6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to len proti výroku II. o trovách exekúcie. Uviedol, že podľa jeho názoru súd nesprávne rozhodol o trovách exekúcie a došlo k počtovým chybám a odôvodnení v 18. a 19. časti. Poukázal na to, že súdnemu exekútorovi priznal paušálnu odmenu vo výške 33,19 eur a náhradu hotových výdavkov za poštovné poplatky vo výške 4,10 Eur, t.j. spolu 37,29 Eur. Daň z pridanej hodnoty priznal vo výške 20% z odmeny a výdavkov zo sumy 37,29 Eur, ktorá je 7,46 Eur. Náhrada trov exekúcie spolu s DPH by mala byť vo výške 44,75 Eur (nižšia ako 49,91 Eur). Oprávnený v podanom odvolaní ďalej poukázal na nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o nemožnosti podať odvolanie voči výroku o trovách exekúcie a na jeho oprávnenie podať odvolanie voči uloženej povinnosti nahradiť trovy exekúcie s poukazom na znenie príslušných ustanovení Exekučného poriadku a Civilného sporového poriadku. S poukazom na uvedené mal za to, že napadnuté rozhodnutie trpí vadami, preto navrhol, aby odvolací súd odvolaniu proti výroku II. vyhovel a prepočítal sumu trov exekučného konania, ktorú je povinný uhradiť.
7. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že oprávnený zaťažuje justičný systém tisíckami odvolaní, aby oddialil zaplatenie trov exekúcie, na ktoré má súdny exekútor nárok. Uviedol, že financoval celé exekučné konanie, ktoré sa začalo ešte v roku 2013 z vlastných prostriedkov a oprávneného nestálo vymáhanie jeho pohľadávky ani 1 euro. Vzhľadom na to, štát vytvoril takýto nezmyslený spôsob financovania exekučných konania, nečuduje sa, že oprávnený využíva každú možnosť, aby naťahoval čas a zaťažoval justičný systém.
8. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
10. Odvolací súd sa najprv zaoberal otázkou, či proti výroku o trovách exekučného konania je prípustné odvolanie, a to s poukazom na novelu Exekučného poriadku účinnou od 01.11.2013. V tomto smere má odvolací súd za to, že proti uvedenému výroku je odvolanie prípustné, a to z dôvodu, že Občiansky súdny poriadok v minulosti výslovne upravoval v § 202 ods. 2, že proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona nie je odvolanie prípustné, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Rekodifikáciou civilného procesu bola v Civilnom sporovom poriadku, konkrétne v § 357 písm. m), zakotvená možnosť
podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania. Na tomto mieste je ešte potrebné zdôrazniť, že po prijatí Civilného sporového poriadku došlo k jeho okamžitej aplikácii aj v Exekučnom konaní (§ 9a Exekučného poriadku), a to už aj na začaté a doposiaľ ešte neukončené exekučné konania. Z uvedeného tak vyplýva, že pokiaľ v exekučných konaniach je rozhodované o trovách konania (zároveň jedným výrokom sa rozhoduje o subjekte platiacom trovy exekúcie a o výške exekučných trov), tak po rekodifikácii civilného procesu, t.j. od účinnosti Civilného sporového poriadku, tento ako zákon lex generalis upravuje prípustnosť podania odvolania aj voči rozhodnutiu, resp. výroku o trovách exekúcie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd má za to, že v predmetnom prípade odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu, resp. proti výroku, proti ktorému je odvolanie prípustné, preto sa ďalej zaoberal samotným obsahom podaného odvolania.
11. V predmetnom prípade oprávnený napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie len čo do výroku o trovách exekúcie, pričom jedinou namietanou skutočnosťou bola nesprávne vypočítaná výška DPH z priznanej odmeny a výdavkov v dôsledku čoho mala byť výsledná suma, ktorú je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi nižšia. Odvolací súd sa preto zaoberal len preskúmaním, či postup súdu prvej inštancie pri výpočte DPH, a teda celkovej sumy, ktorú je oprávnený povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi správny.
12. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur a náhradu hotových výdavkov vo výške 4,10 Eur, t.j. súdnemu exekútorovi priznal spolu sumu vo výške 37,29 Eur. Z takto priznanej sumy bolo potrebné priznať súdnemu exekútorovi aj DPH vo výške 20%. Z výpočtov súdu prvej inštancie vyplýva, že DPH priznal vo výške 8,40 Eur zo sumy 37,29 Eur, avšak 20% zo sumy 37,29 Eur predstavuje po zaokrúhlení sumu vo výške 7,46 Eur. Z uvedeného tak vyplýva, že oprávnený mal byť správne zaviazaný na úhradu sumy vo výške 44,75 Eur (37,29 Eur + 7,46 Eur), a nie vo výške 49,91 Eur. Z uvedeného dôvodu odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, ako podanému odvolaniu vyhovieť.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, preto odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o trovách exekúcie zmenil tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,75 Eur.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s stanovením § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že účastníkom nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Oprávnený bol síce v odvolacom konaní úspešný, avšak náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, súdny exekútor nebol úspešný a povinný sa nevyjadril, preto im náhrada trov odvolacieho konania nemohla byť priznaná.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).