Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Er-1673-2013.pdf
PDF · 75.34 KB
Case nature
Subarea
10Er/1673/2013
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Poprad, ul. 1 mája 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30 807 484 proti povinnému E. X., nar.: XX.XX.XXXX, trv. bytom G. XXX/XX, XXX XX C., o vymoženie 2.745,72 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku, Exekútorský úrad so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, pod sp. zn. EX 2957/2013, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné trovy exekúcie vo výške 49,91 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora.
odôvodnenie:
1. Dňa 11.11.2013 sa doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie sumy 2.745,72 eur a to na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-3010888913-GC04/13 zo dňa 29.05.2013. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 26.11.2013.
2. Dňa 27.07.2018 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že v priebehu exekučného konania súdny exekútor zistil, že povinný je nemajetný a nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného ani trovy exekúcie. Súd šetrením z exekútorského spisu zistil, že súčinnosťou s bankami súdny exekútor zistil, že povinný má vedený účet v banke, pričom zostatok na účte je nulový. Na účte sú viaceré blokácie od exekútorov so skorším poradím a na tento účet neprichádzajú žiadne finančné prostriedky. Na základe súčinnosti s OR PZ a ODI súdny exekútor zistil, že povinný je vlastníkom motorového vozidla - Seat Inca, pričom sa jedná o takmer 20 - ročné motorové vozidlo, ktorého hodnota nie je postačujúca ani na úhradu trov exekúcie. Povinný nevlastní žiadne nehnuteľnosti, nie je poberateľom dôchodku, úrazovej renty, dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky či mzdy z iného príjmu. Proti povinnému je vedených celkovo 42 exekučných konaní. Vzhľadom k uvedenému povinný podľa názoru súdneho exekútora nemá majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie a nie je predpoklad, aby takýto majetok v budúcnosti nadobudol, čo je základnou podmienkou na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
3. Výzvou zo dňa 13.02.2019 tunajší súd vyzval oprávneného na vyjadrenie k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie.
4. Podaním doručeným súdu dňa 26.02.2019 doručil oprávnený súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s návrhom súdneho exekútora zo stavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Oprávnený sa nestotožnil s tvrdením súdneho exekútora, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie bol povinný nemajetný. O tejto skutočnosti podľa oprávneného svedčia úhrady v iných exekučných konaniach, pričom celková suma úhrad povinného v čase od 05.11.2013 je vo výške 1.501,80 eur. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor mal dostatočne dlhú lehotu na vymoženie pohľadávky oprávneného a trov exekučného konania a preto nie je možné tvrdiť, že povinný je nemajetný.
5. Podľa § 243h Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Existencia nedostatku majetku pri rozhodovaní súdu o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Exekučný súd je oprávnený požadovať od súdneho exekútora, aby preukázal, aké šetrenie vykonal. V podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 18.07.2018 ako aj z listinných materiálov, ktoré obsahuje exekučný spis, mal súd dostatočne preukázané majetkové pomery povinného. Exekútor v priebehu exekúcie zistil, že povinný nemá žiadny majetok (nevlastní nehnuteľnosti a ani hnuteľný majetok, nemá príjmy, ktoré podliehajú exekúcií, na účtoch nemá finančné prostriedky), ktorý by postačoval čo i len na úhradu trov exekúcie. Oprávnený vo vyjadrení poukazoval na to, že v čase začatia exekúcie povinný nebol nemajetný. Z hľadiska rozhodovania o zastavení exekúcie však nie je podstatný stav v čase začatia exekúcie, ale stav v čase, keď má byť exekúcia zastavená. Pokiaľ oprávnený poukázal na úhrady, ktoré mu boli poukázané v iných exekučných konaniach, je potrebné uviesť, že posledné úhrady boli zaslané oprávnenému dňa 26.01.2015, teda pred cca 4 rokmi, čo taktiež nasvedčuje zisteniam súdneho exekútora, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
8. S poukazom na zistené skutočnosti ohľadom majetkových pomerov povinného, počtu exekúcií, celkovú výšku dlhov povinného a v súlade s citovanou právnu úpravu má súd za to, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by postačoval čo i len na úhradu trov exekúcie, resp. z ktorého by bola možná čo i len čiastočná úhrada pohľadávky oprávneného. Súd má vzhľadom na doterajší priebeh exekúcie za to, že u povinného nie je predpoklad, že by v budúcnosti povinný mohol nadobudnúť majetok postačujúci na úhradu pohľadávky oprávneného. Pre úplnosť je však potrebné dodať, že zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nebráni tomu, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný aj napriek presvedčeniu súdu nadobudol majetok, z ktorého bude možné pohľadávku oprávneného uspokojiť.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené súd exekúciu vykonávanú proti povinnému v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
10. Podľa § 200 ods. 5 Ex. por. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. prvej vety ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
12. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
13. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
14. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. Paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a)získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b)doručenie príkazu na začatie exekúcie, c)doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d)doručenie exekučného príkazu,
e)doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f)doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g)každé zisťovanie bydliska povinného, h)každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i)každé zisťovanie účtu povinného, j)každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
15. Podľa § 22 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné, telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
16. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v zmysle § 203 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, z toho dôvodu súd vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Na účelne vynaložené trovy má súdny exekútor nárok voči oprávnenému, keďže zisťoval majetkové pomery povinného, a to i napriek tomu, že samotná exekúcia nebola ani čiastočne úspešná. Toto právo na úhradu nevyhnutných trov mu nemožno uprieť, ako to vyplýva zo samotného znenia § 203 ods. 2 Ex. poriadku.
17. Súd priznal exekútorovi trovy exekúcie podľa § 14, 15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, a to paušálnu odmenu v minimálnej výške 33,19 eur. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ktoré si v súlade s ustanovením § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. súdny exekútor uplatnil. Náhradu hotových výdavkov súd priznal v sume 4,10 eur za poštovné poplatky, pričom súd má za to, že tieto boli dôvodné a súdnym exekútorom vyčíslené správne.
18. Daň z pridanej hodnoty súd priznal vo výške 20% z odmeny a výdavkov zo sumy 37,29 eur priznal vo výške 8,40 eur. Spolu náhradu trov exekúcie spolu s DPH súd priznal súdnemu exekútorovi vo výške 49,91 eur.
19. Na základe uvedených skutočností a citovanej právnej úpravy súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi spolu vo výške 49,91 eur.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.