Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-18-2021.pdf
PDF · 105.82 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/18/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. U. XXX/XX, XXX XX Z., o vymoženie 1.847,80 Eur s prísl., trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, v konaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 17Er/2633/2013-51 zo dňa 31.03.2016, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Martin (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 264/2013 zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 38 ods. 2, 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom v danom konaní by mal byť rozhodcovský rozsudok sp. zn. 62/12/12 zo dňa 22.02.2013 vydaný rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2013 a vykonateľnosť dňa 06.04.2013. Spolu s exekučným titulom bola súdu doručená aj Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru č. 8200036199 zo dňa 19.01.2011, ktorá mala byť podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku. Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul na základe § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Súd, rovnako ako rozhodca, vyhodnotil, že zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom ako zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súd po preskúmaní predloženej zmluvy dospel k záveru, že v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere chýba rozhodcovská doložka, ktorá mala byť uzatvorená v zmluve a od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade, ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu nevykonateľného rozhodnutia, majúceho účinky paktu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011). Z rozhodcovského rozsudku označeného a predloženého ako exekučný titul v tejto exekučnej veci vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky,
avšak súd preskúmaním Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a jej zmluvných dojednaní zistil, že rozhodcovská doložka nie je ich súčasťou. Na základe uvedeného dospel k záveru, že oprávnený v tejto exekučnej veci žiada vykonať exekúciu na podklade rozhodnutia, ktoré nie je (materiálne) vykonateľné, čo je v rozpore s ust. § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.
3. Voči citovanému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), h), podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b), d), a f) OSP. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 118,20 Eur vrátane DPH. Tvrdenie súdu o tom, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na rozhodcovskej doložke považuje za nesprávne. Uviedol, že toto tvrdenie súdu je založené na nesprávnych skutkových zisteniach. V danom prípade nebola právomoc rozhodcovského súdu daná rozhodcovskou doložkou, ktorá by bola zahrnutá v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8200036199 zo dňa 19.01.2011, ale samostatnou individuálne uzavretou Rozhodcovskou zmluvou č. 8200036199 zo dňa 19.01.2011 uzatvorenou medzi oprávneným a povinným. Poukázal na stranu dva exekučného titulu, v ktorom rozhodcovský súd konštatuje, že svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej zmluvy zo dňa 19.01.2011. S ohľadom na tieto skutočnosti má za to, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná. Je toho názoru, že súd riadne neskúmal právomoc rozhodcovského súdu, obmedzil sa len na konštatovanie, že v zmluve o revolvingovom úvere rozhodcovská doložka nebola zakotvená. V prípade pochybností existenciu právomoci rozhodcovského súdu mohol jednoznačne preveriť v rozhodcovskom spise, kde sa predmetná rozhodcovská zmluva nachádza, pretože bola pripojená k žalobe ako jeden z dôkazov, na čo poukazuje aj rozhodcovský súd vo svojom rozhodnutí, prípadne priamo u oprávneného.
4. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
6. V súdenej veci ide o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017 a keďže ustanovenia § 243i až § 243k z. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.
7. Vzhľadom k tomu, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového procesného kódexu, odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
8. Uznesenie okresného súdu považuje odvolací súd za vecne správne aj napriek tomu, že po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia a rozhodcovského rozsudku zistil nesúlad dotýkajúci sa rozhodcovskej doložky/zmluvy, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Odvolací súd s poukazom na obsah odvolania oprávneného skúmal, založenie právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.
9. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom Krížna č. 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 62/12/12 zo dňa 22.02.2013, vydaný rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200036199 zo dňa 19.01.2011 uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200036199 zo dňa 19.01.2011. Tento záver vo svojom odvolaní nenamietal ani odvolateľ.
10. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ukladalo okresným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať teda, či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Okresný súd tak bol povinný bez návrhu už v tomto štádiu povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Spôsobilý exekučný titul je základnou podmienkou toho, aby mohol nútený výkon rozhodnutia riadne prebehnúť. Pri zistení vád exekučného titulu, ktoré majú za následok jeho nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný na uvedené okolnosti prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania a z úradnej povinnosti. Vzhľadom na uvedené postup exekučného súdu nie je svojvôľou, či dokonca prekročením právomoci exekučného súdu, ale postupom v súlade so zákonom.
11. Okresný súd uvedené posudzoval z listín tvoriacich prílohu žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia.
12. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že súdny exekútor predložil spolu so žiadosťou o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 31.05.2013, návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 20.05.2013, tu odvolací súd poukazuje na vyjadrenie oprávneného, kde oprávnený uvádza, že predmetnú exekúciu žiada vykonať na základe, cit.: „...rozhodcovského rozsudku RK 62/12/12-SAS zo dňa 22.02.2013, a to na základe rozhodcovskej doložky v Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200036199 zo dňa 18.01.2011...“, taktiež exekučný titul, Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200036199 zo dňa 19.01.2011, Zmluvné dojednania a Kartu klienta povinného. Odvolací súd dáva oprávnenému do pozornosti, že rozhodcovská zmluva okresnému súdu nebola predložená, táto bola súdu doručená až v odvolacom konaní spolu s odvolaním oprávneného. Okresný súd preskúmal mu doručené dokumenty na základe § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Uvedené odôvodnil tým, že po preskúmaní predloženej zmluvy zistil, že v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere chýba rozhodcovská doložka, ktorá mala byť uzatvorená v zmluve a od ktorej rozhodcovský súd odvádzal svoju právomoc, pričom poukazuje na rozhodcovský rozsudok, z ktorého táto skutočnosť vyplýva.
13. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku má odvolací súd za zistené, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na konanie na rozhodcovskej zmluve uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 19.01.2011.
14. Keďže odvolací súd má za preukázané, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou zmluvou a nie rozhodcovskou doložkou, ako to uviedol okresný súd, preskúmal oprávneným predloženú rozhodcovskú zmluvu v odvolacom konaní a zisťoval, či táto nie je neprijateľnou podmienkou, či môže privodiť zmenu napadnutého uznesenia.
15. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
17. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 4) v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Odsek 1 tohto ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Predovšetkým v prípade individuálnych dojednaní, kedy je posudzovanie ich neprijateľnosti zo zákona vylúčené. Taktiež nepovažuje za neprijateľné, ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.
20. Z uvedeného vyplýva, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie, pri ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne, a preto sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.
21. Rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka) je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci pred súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam a že z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal.
22. Predložená rozhodcovská zmluva bola dodávateľom pripravená vopred na predtlačenom formulári, ktorý sa zjavne používa vo vopred neurčenom počte prípadov a do ktorého sa len dopisujú premenné údaje. Ide teda o formulárovú zmluvu nachádzajúcu sa na vopred pripravenej samostatnej listine a podpísanú oboma zmluvnými stranami spolu so Zmluvou o úvere dňa 19.01.2011. Predmetný formulár využíva oprávnený vo viacerých prípadoch určitého druhu a neurčitého počtu. Hoci spotrebiteľ mal možnosť sa s ňou oboznámiť pred jej podpísaním, nemohol reálne ovplyvniť jej obsah. Rozdiel oproti rovnakým zmluvám z iných zmluvných vzťahov je len v údajoch o čísle zmluvy, osobe dlžníka a mieste a dátume jej uzatvorenia, v rozhodujúcej časti sa, ale predmetná rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným v ničom nelíši od rozhodcovských zmlúv z iných zmluvných vzťahov, v ktorých oprávnený vystupuje ako dodávateľ. Odvolací súd je toho názoru, že rozhodcovská zmluva bola síce individuálne uzavretá, avšak nebola individuálne dojednaná.
23. Individuálnosť vyjednania neznamená len fyzické oddelenie časti dojednaní od iných, ale spočíva v prvom rade v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, ktorú mu predkladá dodávateľ. Napriek tomu, že rozhodcovská doložka je uvedená na samostatnom tlačive ako Rozhodcovská zmluva, ide len o zmluvné dojednanie tvoriace súčasť úverovej zmluvy, ktorá má formulárový charakter a ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, preto ju v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno považovať za individuálne dojednanú. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že Rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi dojednaná individuálne, spočíva na strane dodávateľa, teda oprávneného, pričom oprávnený súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie opaku.
24. Odvolací súd zároveň uvádza, že predkladanie rozhodcovských zmlúv vo formulárovej podobe spotrebiteľom, za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť predloženému formuláru, sa javí ako zneužívanie údajného individuálneho dojednania. Na tomto nič nemení, ani technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných/obchodných podmienok alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera, ako je tomu v súdenej veci. Fakticky ide len o sofistikovanejšiu podobu tej istej nekalej zmluvnej podmienky, bez reálneho vplyvu na podstatu jej neprijateľnosti. Je totiž potrebné považovať spotrebiteľské vzťahy za objektívne a subjektívne nearbitrabilné, nakoľko arbitráž predstavuje inštitút typický pre dva „rovnocenné“ subjekty, najčastejšie podnikateľov, v ktorých vzťahoch niet priestoru pre tak výraznú deformáciu, v podobe jednostranného rozhodovania, ako je tomu u spotrebiteľských vzťahoch, kde vopred určené rozhodcovské súdy len formálne vydávajú
exekučné tituly pre nebankové subjekty bez ohľadu na existenciu akýchkoľvek neprijateľných zmluvných podmienok. Zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby rozhodcovský rozsudok mohol byť spôsobilým exekučným titulom a tým aj podkladom pre vykonávanie exekúcie.
25. Rozhodcovská zmluva v bode 3. síce obsahuje poučenie povinného oprávneným o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy o tom, že spory z revolvingovej zmluvy môžu byť riešené v rozhodcovskom konaní a v súdnom konaní, avšak z tohto poučenia žiaden spotrebiteľ nemôže zistiť, akým spôsobom koná rozhodcovský súd, ako toto konanie prebieha a aké dôsledky má jeho rozhodnutie, prípadne aký je rozdiel medzi rozhodcovským a súdnym konaním, ani to, aké dôvody viedli veriteľa k tomu, aby navrhol uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, a prečo by malo byť pre zmluvné strany vhodnejšie prejednanie prípadných sporov z revolvingovej zmluvy rozhodcovským súdom a nie všeobecným súdom. Ide len o zostručnenie obsahu rozhodcovskej zmluvy v tom smere, že oprávnený povinnému uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybratý oprávneným a že spor môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní (z čoho nie je jednoznačne zrejmé, či sa má na mysli súdne konanie rozhodcovského alebo iného súdu, napr. všeobecného) a v neposlednom rade, že výber je na žalobcovi. Dôsledky uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy teda spotrebiteľovi neboli a nemuseli byť preto známe.
26. Aj keď rozhodcovská zmluva v bode 5. dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd, pričom takýchto prípadov je väčšina. V prípade podania žaloby veriteľom na rozhodcovskom súde je nútený dlžník - spotrebiteľ podrobiť sa rozhodcovskému konaniu bez možnosti domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde. Dodávateľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný a spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom dodávateľa/veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska a ani nijako nemohol zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania. Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľom je možné považovať skôr za teoretickú, keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu rozhodcom. Uvedené vo svojich dôsledkoch núti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté vo vzťahu s dodávateľom boli definitívne riešené v rozhodcovskom konaní. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti bezprostredne zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma eventualitami. Rozhodcovské konanie by bolo akceptovateľné v prípade skutočne individuálneho dojednania medzi zmluvnými stranami, nie nanútenia rozhodcovského konania spotrebiteľovi.
27. Ústavný súd SR v rozhodnutí IV. ÚS 55/2011 z 24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo
28. Rozhodcovská zmluva síce obsahuje ustanovenie, podľa ktorého povinný mal právo od nej jednostranne odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 dní odo dňa jej uzatvorenia, odvolací súd však uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Okrem toho, rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Ani možnosť odstúpiť od zmluvy však nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.
29. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).
30. Právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej doložky obsiahnutej v rozhodcovskej zmluve. Iba platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/135/2012 zo dňa 5.12.2012).
31. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo/1/2012 zo dňa 21. marca 2012).
32. Rozhodcovskú zmluvu, na podklade ktorej si rozhodcovský súd v danej veci založil právomoc, preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.
33. V dôsledku neplatného dojednania rozhodcovskej zmluvy rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd, ktorý na to nemal právomoc, a preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia.
34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
35. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa Exekučného poriadku sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného konania.
36. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)