Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoP-58-2021.pdf
PDF · 75.91 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/58/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletú O. A. nar. XX.X.XXXX dieťa rodičov: matky D. T. nar. X.X.XXXX bývajúcej v Q. na K. ulici č. XXXX/X zastúpenej JUDr. Ivetou Fabianovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom námestí č. 5 pracovisko v Spišskej Novej Vsi na Zimnej ulici č. 58 a otca J. A. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v Í. na XX Y. M. A. E. XX v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 3P 265/2019-37 zo dňa 18.5.2020 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. vyhlásil, že v zmysle čl. 1 ods. 1 písm. a), čl. 8 ods. 1, ods. 2, čl. 12 ods. 3, čl. 17, čl. 19 ods. 2, 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len ako „Nariadenie Rady“), § 161 ods. 1, 2 CSP nemá právomoc konať vo veci návrhu na úpravu výkonu práv a povinností k maloletej O. a výrokom II. konanie podľa § 9 CSP zastavil. Konštatoval, že nemá všeobecnú právomoc na konanie o priznanie rodičovských práv a povinností vo vzťahu k osobnej starostlivosti o dieťa podľa čl. 8 Nariadenia Rady, keďže maloletá má obvyklý pobyt v Írsku. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že obvyklým pobytom maloletého dieťaťa bola Írska republika až do konca júna 2019, kedy matka priviezla dieťa na Slovensko. Matka k návrhu na začatie konania nepripojila relevantný dôkaz o udelení súhlasu otca s premiestnením dieťaťa na územie Slovenskej republiky (nie len na prázdniny), ani nahradenie jeho súhlasu príslušným rozhodnutím súdu Írskej republiky. Na základe uvedeného teda nemožno ustáliť, že by došlo k zmene obvyklého pobytu dieťaťa len na základe jeho terajšieho pobytu na území Slovenskej republiky, zapísaním dieťaťa do predškolského zariadenia, či evidenciou u príslušného ošetrujúceho lekára. Len samotné štátne občianstvo dieťaťa nie je pre posúdenie právomoci v zmysle Nariadenia Rady významné. Napokon dieťa má štátne občianstvo Slovenskej republiky aj Írska. Zároveň dodal, že v zmysle vyjadrenia matky sa obdobné konanie vedie aj na súde v Írskej republike, čím sa potvrdila aj právomoc tohto súdu konať o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nie je pravdou, že dieťa má zázemie v Írsku, keďže od júna 2019 býva na Slovensku, kde má aj škôlku, lekárov, príbuzných. Dieťa je slovenským štátnym občanom, na Slovensku má vytvorené väzby a zázemie. Toto zázemie je oveľa vhodnejšie ako v Írsku, kde nemá ani bývanie, ani škôlku. Príbuzní jej otca sa o ňu nezaujímajú, otec je agresívny, nadmieru požíva alkohol, tým u neho narastá pocit, že ju musí ovládať a kontrolovať. Má za to, že pri rozhodovaní súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom. Svoje rozhodnutie nemohol oprieť iba o to, že návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nebolo vyhovené. Po vyše roku sa zmenila aj situácia, ktorá bola na začiatku, kedy ušla od otca a hľadala záchranu pre seba, ako aj pre dieťa na Slovensku. Súd prvej inštancie nezobral do úvahy, že maloletá je slovenským štátnym občanom a má na území SR pobyt viac ako jeden rok. Otec o dieťa nikdy neprejavoval skutočný záujem, dieťa je iba nástrojom toho, aby ju vydieral, psychicky terorizoval a zlomil. Dieťa nemal nikdy skutočne rád, bolo jej opakovane povedané, že maloletú chcela len ona, tak sa má o ňu starať. Má za to, že rozhodnutie v tejto veci je nevyhnutné oprieť o Dohovor o ochrane práv dieťaťa, kde je záujem dieťaťa nadriadený všetkému ostatnému a hoci práva rodiča a dieťaťa sú na jednej úrovni, záujem dieťaťa je prvoradý a prevyšuje nad záujmom rodiča. Zastáva názor, že maloletá má právo na ochranu a má právo na to, aby už po vyše roku zažila pocit právnej istoty, aby nebola vystavená nebezpečenstvu, že si ju jej otec odvezie do Írska, kde o ňu nebude postarané a bude jej to spôsobovať psychickú a emocionálnu ujmu. Namietala, že pokiaľ by ju súd vypočul a pokiaľ by jej bolo umožnené navrhovať dôkazy, bolo by rozhodnutie opreté o výsledky dokazovania a ona ako účastník konania by presne vedela, o čo sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní v tejto veci opieral a z čoho vychádzal, že dospel práve k takýmto záverom. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
4. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona a použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP podľa § 385 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené procesné podmienky na vedenie konania, pretože Okresný súd Spišská Nová Ves nemá právomoc vo veci konať.
9. Odvolací súd konštatuje, že procesné podmienky predstavujú súhrn daností, ktorými musí súd disponovať na to, aby vec mohol prejednať a rozhodnúť. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Nedostatok právomocí spôsobuje vždy neodstrániteľnú vadu konania s nevyhnutným následkom vo forme uznesenia o zastavení súdneho konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec je občanom Írskej republiky, matka je občianska Slovenskej republiky, maloletá O. má írske aj slovenské štátne občianstvo. Maloletá sa narodila v Írsku a až do júna 2019 žila v Írsku. Koncom júna 2019 matka priviezla maloletú na prázdniny na Slovensko, k čomu jej dal otec súhlas. Matka sa s dieťaťom viac do Írska nevrátila. Súdu pritom žiadnym spôsobom nepreukázala, že by jej otec dal súhlas, aby maloletá trvalo žila na Slovensku. Matka dňa 25.9.2019 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves uviedla, že na území Írska bude dňa 11.10.2019 súdne pojednávanie v konaní, v ktorom otec žiada striedavú osobnú starostlivosť o maloletú O.. V auguste 2019 sa dvakrát zúčastnila mediácie v Írsku spolu s otcom, aby sa dohodli na stretávaní s dcérou, kde sa však otec k ničomu nevyjadril. Otec ju stále žiada, aby sa s dcérou vrátili k nemu do Írska, aby obnovili spolužitie. Odvolací súd konštatuje, že matka podala návrh na úpravu výkonu práv a povinností k maloletej na Okresný súd Spišská Nová Ves dňa 18.9.2019, čiže predtým, ako Veľká Británia a Írsko vystúpili z EÚ. Veľká Británia a Írsko vystúpili z EÚ dňa 31.1.2020. Súd prvej inštancie teda správne postupoval podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, pričom toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. Návrh na úpravu práv a povinností k maloletej O. podala na Okresný súd Spišská Nová Ves dňa 18.9.2019, t.j. tri mesiace potom,
ako bola maloletá na území SR. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie správne aplikoval ust. čl. 8 ods. 1, 2 Nariadenia Rady, že nemá právomoc vo veci konať, keďže maloletá O. nemá obvyklý pobyt na Slovensku v čase začatia konania, a matka taktiež nepreukázala, že by všetci účastníci konania prijali právomoc súdov SR výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania v zmysle čl. 12 ods. 3 Nariadenia Rady. Naviac súd prvej inštancie zároveň správne poukázal na čl. 17 Nariadenia Rady, podľa ktorého musel vyhlásiť, že nemá právomoc konať vo veci, keďže v Írsku sa začalo konanie týkajúce sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej O., v ktorom otec žiadal zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti, čo potvrdila matka navyše aj konštatovaním, že v auguste 2019 sa dvakrát zúčastnila aj mediácie spolu s otcom v Írsku. V uvedenom konaní bude môcť matka uplatniť všetky dôkazné prostriedky na objasnenie skutkových okolností tak, ako by ich mohla uplatniť aj pred súdom v SR a aby boli zachované všetky práva mal. O., garantované Dohovorom o ochrane práv dieťaťa.
10. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.
11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).