Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4Sa-14-2020.pdf
PDF · 167.53 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v M., Y. XXX/X, právne zastúpeného: KAIFER advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 861 561, so sídlom v Košiciach, Fibichova 11, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-36/2020-P zo dňa 12.05.2020 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 22.07.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 23.07.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE- KDI2-36/2020-P zo dňa 12.05.2020 ako aj rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu, č. ORPZ-KE-ODI1-1212/2019-P zo dňa 03.12.2019. Zároveň požiadal o priznanie práva na náhradu trov konania.
administratívne konanie
2. Žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-KE-KDI2-36/2020-P zo dňa 12.05.2020 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. ORPZ- KE-ODI1-1212/2019-P zo dňa 03.12.2019 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov potvrdil (ďalej aj Správny poriadok).
3. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej aj prvostupňový správny orgán) potom ako žalobca odmietol prejednať priestupok v blokovom konaní na mieste, a potom ako podal proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok odpor, rozhodnutím č. ORPZ-KE-ODI1-1212/2019-P zo dňa 03.12.2019 rozhodol, že obvinený z priestupku - žalobca, dňa 10.06.2019 o 10:47 hod. zastavil a stál v meste Bratislava na Ivanskej ceste pri OD IKEA s osobným motorovým vozidlom značky X., evidenčné číslo M. na vyhradenom parkovisku pre vozidlo prepravujúce osobu so zdravotným postihnutím, čím obvinený žalobca svojim konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b/, § 25 ods. 1 písm. n/ s poukazom na § 137 ods. 2 písm. q/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o cestnej premávke alebo ZoCP) a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon
o priestupkoch alebo ZoP), za čo mu bola uložená pokuta vo výške 70 eur. Tiež bol zaviazaný na úhradu trov konania o priestupkoch vo výške 16 eur. Uvedené bol žalobca povinný zaplatiť do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorému prvostupňový správny orgán (po doplnení spisového materiálu o stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zaslané emailom dňa 21.01.2020) nevyhovel, a preto ho postúpil žalovanému, ktorý o odvolaní žalobcu rozhodol napadnutým rozhodnutím.
4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca spáchal priestupok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku zo dňa 03.12.2019 vydaného správnym orgánom prvého stupňa, pričom poukázal na znenie ustanovení § 3 ods. 2 písm. b/, § 25 ods. 1 písm. n/, § 137 ods. 2 písm. q/ zákona o cestnej premávke a § 5 ods. 6 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z. (ďalej aj vyhláška).
5. Žalovaný k námietke žalobcu uvedenej v odvolaní, týkajúcej sa nezákonnosti podkladov potrebných pre vydanie rozhodnutia (videozáznam a fotodokumentácia), ktoré obstarala Mestská polícia Expozitúra Bratislava II, poukázal na stanovisko Generálnej prokuratúry (ktorého kópia bola zaslaná žalobcovi ako súčasť výzvy zo dňa 31.01.2020 na oboznámenie, ktorú si žalobca prevzal dňa 27.04.2020) citované na str. 9 a 10 napadnutého rozhodnutia („ ... nemožno tieto fotografie považovať za dôkazy získané nezákonným postupom, nakoľko ich vyhotovenie príslušníkom obecnej polície zmocneným na objasnenie priestupku a zadováženie podkladov smeruje práve k jeho objasneniu, pričom reálne vyobrazuje skutočný stav veci a ich použitie v správnom konaní je viazané na rozhodujúci dôkaz - výpoveď konajúceho príslušníka obecnej polície ... “), z ktorého je zrejme, že uvedené podklady potrebné na rozhodnutie (videozáznam a fotodokumentácia) podporne dokumentujú a verifikujú reálny stav veci, ktorý viedol k posúdeniu konania žalobcu ako priestupku, a tým aj rozhodnutiu o jeho vine a postihu, a preto ich nemožno hodnotiť ako nezákonné.
6. K námietke žalobcu ohľadom skutočnosti, že parkovisko pri OD IKEA nie je vo vlastníctve Mesta Bratislava, ale je parkoviskom vo vlastníctve inej právnickej osoby, a preto toto parkovacie miesto nemožno posudzovať ako parkovisko podľa § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), a teda ani aplikovať na tento prípad príslušné právne predpisy upravujúce priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky žalovaný uviedol, že pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb podľa zákona o cestnej premávke platia na pozemných komunikáciách, len ak sú určené pre cestnú premávku (t.j. sú určené pre všeobecné užívanie účastníkmi cestnej premávky). Tieto pravidlá cestnej premávky platia tak na verejných, ako aj na neverejných pozemných komunikáciách, ktoré sú určené pre cestnú premávku, t.j. i na pozemných komunikáciách na súkromných pozemkoch, či v uzavretých objektoch, alebo areáloch a pod., nakoľko zákon o cestnej premávke nerozlišuje, či sa jedná o súkromný alebo obecný pozemok pozemnej komunikácie. Zákon o cestnej premávke tiež nerozlišuje, či sa jedná o verejnú prístupnosť alebo neprístupnosť pri užívaní týchto pozemných komunikácií. Vzhľadom na uvedené je tak zrejme, že ak sa jedná o cestnú premávku na verejných účelových komunikáciách, ale určených pre cestnú premávku, t.j. pre všeobecné užívanie účastníkmi cestnej premávky, tak verejná účelová komunikácia spadá pod pôsobnosť ustanovení zákona o cestnej premávke a je možný postup príslušného správneho orgánu, či orgánu objasňujúceho konkrétny daný priestupok v cestnej premávke vo veci posudzovania priestupku a ukladania sankcie podľa zákona o priestupkoch v časti týkajúcej sa priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalovaný ďalej uviedol, že použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na pozemných komunikáciách, na ktorých platí pôsobnosť zákona o cestnej premávke sa určuje podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a je podmienený súhlasom príslušného dopravného inšpektorátu.
7. K námietke žalobcu o tom, či žalobca bol alebo nebol v uvedenom čase vodičom, ktorý s predmetným motorovým vozidlom značky X. zastavil a stál na mieste označenom „parkovacie miesto s vyhradeným státím“, žalovaný uviedol, že s touto námietkou sa už vysporiadal na str. 8 a 9 tohto rozhodnutia, no pre úplnosť dodáva, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že spáchanie skutku bolo žalobcovi preukázané nielen svedeckými výpoveďami príslušníkov Mestskej polície Expozitúra Bratislava II, ale aj fotodokumentáciou, náčrtkom a videozáznamom obsiahnutých v spisovom materiály (s obsahom ktorého bol žalobca oboznámený, čo potvrdil podpisom v zápisnici z ústneho pojednávania dňa 03.12.2019), ktoré podporujú výpovede konajúcich príslušníkov mestskej polície.
8. V závere rozhodnutia žalovaný konštatoval, že aj sankcia uložená žalobcovi - pokuta 70 eur (t.j. v dolnej hranici sankčného rozpätia) je primeraná a správnym orgánom prvého stupňa dostatočne odôvodnená.
správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe a replika žalobcu
9. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 22.07.2020 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.05.2020 ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 03.12.2019, ktorým bol žalobca obvinený z priestupku. V žalobe uviedol, že vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia zo dňa 12.05.2020 predovšetkým v tom, že závery žalovaného, ku ktorým dospel, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný podľa názoru žalobcu pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 03.12.2019 nesprávne a nedostatočne zistil skutkový stav veci a na ten následne aj nesprávne aplikoval príslušné právne predpisy, pričom uvedená skutočnosť nepochybne zakladá tendenčnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca ďalej namietal, že jednak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v odvolacom konaní zjavne v rozpore s príslušnými právnymi normami upravujúcimi povinnosti správnych orgánov počas odvolacieho konania (§ 57 ods. 2 Správneho poriadku), upravujúcimi možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie (§ 33 ods. 2 a § 27 ods. 1 Správneho poriadku), upravujúcimi možnosť predĺženia lehoty na rozhodnutie (§ 49 ods. 2 Správneho poriadku), v dôsledku čoho tak nemožno odvolacie konanie, a ani preskúmavané rozhodnutie v ňom vydané, považovať za zákonné. Žalobca teda napadol rozhodnutie žalovaného z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ SSP.
10. Žalobca v žalobe namietal, že podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku mal prvostupňový správny orgán povinnosť upovedomiť žalobcu ako účastníka správneho konania, že odvolanie žalobcu zo dňa 14.02.2020 predložil spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom žalovanému ako odvolaciemu orgánu. Žalobcovi však zo strany prvostupňového správneho orgánu nebolo v priebehu odvolacieho konania doručené žiadne upovedomenie podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku a žalobca sa o predložení veci žalovanému ako odvolaciemu orgánu dozvedel až z písomnosti žalovaného zo dňa 31.03.2020. Nerešpektovanie postupu podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku pritom osvedčuje rozhodnutie zo dňa 12.05.2020, v ktorom v časti týkajúcej sa rozsahu spisového materiálu absentuje zmienka a takomto upovedomení.
11. Žalobca pokračoval, že nezákonnosti odvolacieho konania, a teda aj nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nasvedčujú aj nasledujúce okolnosti :
- dňa 27.04.2020 bola žalobcovi doručená výzva žalovaného zo dňa 31.03.2020, podľa ktorej žalovaný stanovil žalobcovi lehotu 3 dní na vyjadrenie sa k doplnenému spisovému materiálu, teda k stanovisku Generálnej prokuratúry SR,
- dňa 30.04.2020 bolo žalobcovi doručené upovedomenie žalovaného zo dňa 21.04.2020, v ktorom žalovaný odkazujúc na § 49 ods. 2 Správneho poriadku upovedomuje žalobcu o predĺžení lehoty na rozhodnutie z dôvodu nevyhnutnosti poskytnúť žalobcovi možnosť oboznámiť sa s doplneným spisovým materiálom,
- dňa 18.05.2020 podal žalobca žalovanému vyjadrenie k doplnenému spisovému materiálu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 20.05.2020,
- listom zo dňa 25.05.2020 oznámil žalovaný žalobcovi, že na predmetné vyjadrenie žalovaný neprihliadal. Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že žalovaný síce oboznámil žalobcu s doplneným spisovým materiálom ako aj s možnosťou vyjadriť sa k nemu, avšak na uplatnenie tohto práva žalovaný nečakal a dňa 12.05.2020 vydal napadnuté rozhodnutie, t.j. 8 dní predtým, než mu bolo doručené vyjadrenie žalobcu. Žalovaný tak neposkytol žalobcovi priestor na uplatnenie jeho práv podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a rozhodol v 12. deň po dni, keď bolo žalobcovi doručené upovedomenie o predĺžení lehoty na rozhodnutie z dôvodu nevyhnutnosti poskytnúť žalobcovi možnosť oboznámiť sa s doplneným spisovým materiálom, nakoľko sám žalovaný považoval lehotu 3 dni na vyjadrenie sa k predloženým materiálom, a to aj vzhľadom na v danom čase pretrvávajúcu situáciu s núdzovým stavom tykajúcim sa pandémie COVID-19, za neprimeranú. Žalobca dodal, že ďalším dôvodom zakladajúcim nezákonnosť odvolacieho konania je skutočnosť, že v upovedomení zo dňa 21.04.2020 žalovaný síce oznámil žalobcovi predĺženie
lehoty na rozhodnutie o odvolaní, avšak z obsahu tohto upovedomenia nevyplýva presná lehota, o ktorú sa má konanie predĺžiť. Špecifikácia presnej lehoty je nevyhnutnou náležitosťou každého oznámenia, resp. upovedomenia o predĺžení lehoty. Opačný výklad by bol nepochybne v rozpore so základnou zásadou právneho štátu, a to zásadou právnej istoty.
12. Žalobca ďalej konštatoval, že dôkazné materiály, z ktorých mal prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný zisťovať skutkový stav veci, nemožno hodnotiť inak ako nezákonné, na podklade ktorých nemohlo byť ani zákonným spôsobom rozhodnuté o skutku, tak ako to vyslovene vyžaduje § 46 Správneho poriadku. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí sám uznal ako základný smerodajný dôkazný prostriedok fotodokumentáciu z miesta, kde sa mal skutok stať. Žalobca preto opätovne poukázal na to, že predmetnú fotodokumentáciu ako aj videozáznam obstarala v rámci objasňovania priestupku Mestská polícia Expozitúra Bratislava II. Predmetné úkony Mestskej polície Expozitúra Bratislava II však nemajú oporu v právnych predpisoch upravujúcich právomoci mestskej polície pri objasňovaní priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a takéto konanie Mestskej polície Expozitúra Bratislava II. je preto nutné hodnotiť ako prekročenie jej právomoci, pretože právny poriadok neoprávňuje obecného resp. mestského policajta na to, aby mohol odfotiť vozidlo, ktoré stojí alebo zastavilo v rozpore so zákonom alebo dopravnou značkou. Tiež považuje za nezákonný dôkaz vyhotovený zvukový videozáznam.
13. Žalobca ďalej v správnej žalobe uviedol, že stanovisko Generálnej prokuratúry SR nemá s poukazom na súdnu prax najvyšších súdnych autorít žiaden právny základ. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že vyznieva až nepochopiteľné vyjadrenie Generálnej prokuratúry SR, že uvedená problematika nezákonnosti podkladov potrebných pre rozhodnutie nebola priamo v rozhodnutiach súdov prejudikovaná. Žalobca uviedol, že otázka /t.j. či je obecná, resp. mestská polícia oprávnená v rámci objasňovania priestupkov vyhotovovať obrazové a zvukové záznamy o spáchaní priestupku/ bola riadne vyriešená a dostatočne zdôvodnená v Náleze Ústavného súdu SR, sp.zn.: II. ÚS 8/97 z 26.03.1997 ako aj v Rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.09.2011, sp. zn. 6Sžo/252/2010. Na uvedené judikáty však Generálna prokuratúra SR vo vyššie spomenutom stanovisku a ani žalovaný v rozhodnutí zo dňa 12.05.2020 z nepochopiteľných dôvodov neprihliadali, a to ani napriek tomu, že o ich existencii, resp. o právnom názore v nich uvedenom, mali vedomosť. Pre žalobcu je priam nepochopiteľným, prečo sa žalovaný v predmetnej právnej veci odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe v zmysle vyššie citovaných rozhodnutí Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, a práve naopak, predmetnú právnu otázku (t.j. či je obecná, resp. mestská polícia oprávnená v rámci objasňovania priestupkov vyhotovovať obrazové a zvukové záznamy o spáchaní priestupku) hodnotil podľa nejakých e-mailových správ Generálnej prokuratúry SR.
14. Žalobca tiež namietal, že o priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pôjde iba v prípade, ak sa ho priestupca dopustí na parkovisku zodpovedajúcom definícii podľa § 4b ods. 1 cestného zákona (t.j. na parkovisku vo vlastníctve obce). Nakoľko parkovisko, na ktorom sa mal žalobca údajne dopustiť priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, t.j. parkovisko pri OD IKEA, nie je parkoviskom vo vlastníctve obce, resp. vo vlastníctve Mesta Bratislava, ale parkoviskom vo vlastníctve inej právnickej osoby, nemožno posudzovať toto parkovacie miesto ako parkovisko podľa § 4b ods. 1 cestného zákona, a teda ani aplikovať na tento prípad príslušné právne predpisy upravujúce priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a ani ukladať akékoľvek sankcie.
15. V závere žaloby žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok a nežiadal na prejednanie a rozhodnutie veci nariadiť pojednávanie.
16. K žalobe sa písomným podaním zo dňa 09.12.2020 vyjadril žalovaný, ktorý hneď úvodom skonštatoval, že po zhodnotení všetkých dôkazov, a to každý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že žalobca svojim konaním spočívajúcim v porušení ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b/, § 25 ods. 1 písm. n/ s poukazom na § 137 ods. 2 písm. q/ zákona o cestnej premávke, naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch, pretože dňa 10.06.2019 v čase o 10:47 hod. zastavil a stál v meste Bratislava na ulici Ivanská cesta pri OD IKEA s osobným motorovým vozidlom továrenskej značky X., evidenčné číslo M. na vyhradenom parkovisku pre vozidlo prepravujúce osobu so zdravotným postihnutím.
17. K prvej námietke žalobcu uvádzanej s správnej žalobe týkajúcej sa neupovedomenia žalobcu o postúpení jeho odvolania odvolaciemu správnemu orgánu (§ 57 ods. 2 Správneho poriadku) žalovaný uviedol, že sa nezakladá na pravde, keďže prvostupňový správny orgán zaslal žalobcovi upovedomenie zo dňa 17.03.2020, a ten si ho prevzal dňa 31.03.2020, čo potvrdil svojim podpisom na doručenke (vychádzajúc zo spisového materiálu na str. 24). K tvrdeniu žalobcu, že nerešpektovanie postupu podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku osvedčuje rozhodnutie zo dňa 12.05.2020, v ktorom v časti týkajúcej sa rozsahu spisového materiálu absentuje zmienka o takomto upovedomení, žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí neuvádzal, čo tvorí obsah spisu, ale uviedol, z čoho pri rozhodovaní vychádzal, teda uviedol dôkazy, ktoré boli v spise zhromaždené, preskúmaním ktorých dospel k záveru, že žalobca spáchal priestupok. 18. K námietke žalobcu týkajúcej sa neposkytnutia žalobcovi priestoru na uplatnenie jeho práv podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, že žalovaný nečakal a dňa 12.05.2020 vydal napadnuté rozhodnutie žalovaný uviedol, že dňa 23.03.2020 bolo žalovanému doručené odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu o priestupku, spolu so spisovým materiálom a stanoviskom prvostupňového správneho orgánu. Po preštudovaní spisového materiálu žalovaný zistil, že prvostupňový správny orgán v rámci odvolacieho konania doplnil spisový materiál o stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zaslané dňa 21.01.2020 prostredníctvom e-mailovej komunikácie, avšak neupovedomil o tom žalobcu. Žalovaný preto o uvedenej skutočnosti upovedomil žalobcu výzvou zo dňa 31.03.2020, že má právo oboznámiť sa s uvedeným stanoviskom, ktorého kópia mu bola zaslaná spolu s výzvou, v lehote 3 dní. Žalobcovi bolo zároveň oznámené, že s prihliadnutím na prijaté opatrenia COVID-19 má zaslať svoje vyjadrenie na emailovú adresu uvedenú vo výzve, resp. prostredníctvom pošty. Predmetné upovedomenie si žalobca prevzal dňa 27.04.2020. Vzhľadom na to, že podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania a žalobca si do 21.04.2020 neprevzal doporučenú zásielku do vlastných rúk, a 30-dňová lehota pre vydanie rozhodnutia by uplynula 23.04.2020, nebolo by možné preskúmať prvostupňové správne rozhodnutie v celom rozsahu, ako ani konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote, preto bola lehota na rozhodnutie o odvolaní predĺžená do 23.05.2020 (60 dní). O predĺžení lehoty na rozhodnutie bol žalobca upovedomený listom zo dňa 21.04.2020, v súlade s § 49 ods. 2 Správneho poriadku. Nakoľko žalobca dňa 27.04.2020 výzvu zo dňa 31.03.2020 s kópiou stanoviska prevzal, čím bol oboznámený s uvedeným materiálom, bola mu stanovená lehota 3 dní odo dňa doručenia tejto výzvy na vyjadrenie sa (t.j. do 30.04.2020), no žalobca sa v uvedenej lehote k doplnenému spisovému materiálu nevyjadril, respektíve nepožiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa a ani inak nekontaktoval žalovaného o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa. Žalovaný preto dňa 12.05.2020 rozhodol o odvolaní a vydal napadnuté rozhodnutie. Dňa 20.05.2020 obdŕžal žalovaný od žalobcu vyjadrenie (podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku), na ktoré však už pri vydávaní napadnutého rozhodnutia o odvolaní nemohol prihliadať, nakoľko bolo doručené po stanovenej 3 dňovej lehote na vyjadrenie, a navyše dňa 12.05.2020 bolo vydané napadnuté rozhodnutie o odvolaní a zaslané žalobcovi cestou Slovenskej pošty, o čom bol žalobca informovaný listom zo dňa 25.05.2020. Na základe uvedeného sa nemožno stotožniť s námietkou žalobcu, že na uplatnenie práva podľa ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku žalovaný nečakal a dňa 12.05.2020 vydal napadnuté rozhodnutie, nakoľko lehota na vyjadrenie mu uplynula dňa 30.04.2020, pričom žalobca podal svoje vyjadrenie k doplnenému spisovému materiálu na poštovú prepravu až dňa 18.05.2020, teda 18 dní po stanovenej trojdňovej lehote. Žalovaný tak poskytol žalobcovi priestor na uplatnenie jeho práv podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a ani jeho právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku mu nebolo odopreté, nakoľko žalobca mal doplnený spisový materiál k dispozícii dňa 27.04.2020, teda ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia o odvolaní a žalovaný tak konal v súlade so Správnym poriadkom. 19. K námietke žalobcu týkajúcej sa neprimeranej lehoty na vyjadrenie sa k doplnenému spisovému materiálu (podľa § 33 ods. 2 a § 27 ods. 1 Správneho poriadku) žalovaný uviedol, že výzvou zo dňa 31.03.2020 určil žalobcovi lehotu 3 dní odo dňa doručenia tejto výzvy na vyjadrenie sa k doplnenému spisovému materiálu a zároveň ho informoval o tom, že svoje vyjadrenie s prihliadnutím na prijaté opatrenia COVID-19 nech zašle na emailovú adresu uvedenú vo výzve, prípadne prostredníctvom pošty. Žalovaný uviedol, že uvedenú trojdňovú lehotu považoval vzhľadom na rozsiahlosť doplneného spisového materiálu (necelé 4 strany stanoviska Generálnej prokuratúry) a zložitosť prípadu (zastavenie a státie na vyhradenom parkovisku) za primeranú. Navyše ak sa žalobca z akýchkoľvek dôvodov nemohol, resp. nestihol vyjadriť v trojdňovej lehote, mohol požiadať žalovaného o predĺženie stanovenej trojdňovej lehoty, resp. kontaktovať žalovaného telefonicky alebo emailom o nedodržaní trojdňovej lehoty (napr. aj z dôvodu situácie ohľadom COVID-19), na čo by žalovaný určite prihliadal. Nakoľko však žalobca žalovaného o nedodržaní stanovenej lehoty nekontaktoval, nič nebránilo žalovanému
rozhodnutie vydať. Žalovaný dodal, že napadnuté rozhodnutie bolo žalovaným vydané až dňa 12.05.2020, t.j. až 12 deň po uplynutí lehoty žalobcu na vyjadrenie. 20. K námietke žalobcu, že žalovaný v upovedomení zo dňa 21.04.2020, doručenom žalobcovi dňa 30.04.2020 neuviedol žalovaný absolútne žiadnu lehotu v súvislosti s predĺžením lehoty na rozhodnutie, v ktorej by mal žalovaný možnosť vyjadriť sa k doplnenému spisovému materiálu, žalovaný uviedol, že žalobca bol v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 Správneho poriadku upovedomený listom zo dňa 21.04.2020 o predĺžení lehoty na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o priestupku, a to z dôvodu nevyhnutnosti poskytnúť žalobcovi možnosť oboznámiť sa s doplneným spisovým materiálom. Žalobca tak bol upovedomený o predĺžení lehoty na rozhodnutie o odvolaní a nie o predĺžení lehoty na vyjadrenie sa k doplnenému spisovému materiálu. K námietke týkajúcej sa neuvedenia žiadnej lehoty v súvislosti s predĺžením lehoty žalovaný uviedol, že ustanovenie § 49 ods. 2 Správneho poriadku to výslovne neustanovuje. Navyše ak by aj žalovaný uviedol do upovedomenia, že lehota na rozhodnutie bola predĺžená do 23.05.2020, neznamenalo by to, že by žalovaný nemohol rozhodnúť dňa 12.05.2020, (žalobca bol dňa 27.04.2020 oboznámený s doplneným spisovým materiálom a v stanovenej 3 dňovej lehote teda do 30.04.2020 sa nevyjadril k doplnenému spisovému materiálu), resp. aj na začiatku predĺženej lehoty na rozhodnutie. 21. K námietke žalobcu, že sám odvolací orgán považoval lehotu 3 dní na vyjadrenie sa k predloženým materiálom, ako aj vzhľadom na COVID-19 situáciu za neprimeranú žalovaný uviedol, že túto skutočnosť nikde neuviedol a lehotu na vyjadrenie sa k doplnenému spisovému materiálu, ktorý bol súčasťou výzvy, stanovil žalobcovi iba raz, a to vo výzve zo dňa 31.03.2020. 22. K námietke žalobcu, že neposkytnutie primeranej lehoty žalovaným žalobcovi, prípadne absencia riadneho a zákonného vysvetlenia žalovaného, prečo nepočkal na toto vyjadrenie žalobcu, predstavuje nepochybne vadu odvolacieho konania ako aj rozhodnutia zo dňa 12.05.2020, čo možno hodnotiť aj ako nezákonný postup, pričom poukázal na závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.zn.: 3Szd/7/2009 zo dňa 23.03.2010, žalovaný uviedol, že predmetný rozsudok sa týka odopretia sprístupniť účastníkovi správneho konania stanovisko odborného konzultanta v odbore chirurgia (§ 11 ods. 1 písm. g/ zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám) a to informácie týkajúcej sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci. V predmetnom rozsudku sa uvádza, že žalovaný v rámci svojho procesného postupu nesprávne posúdil žiadosť účastníka správneho konania o nazretie do spisu a podkladov rozhodnutia (§ 23 ods. 1, § 33 ods. 2 Správneho poriadku) ako žiadosť o poskytnutie informácie podanú podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a nesprávne svoj procesný postup podriadil právnemu režimu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Oprávnenie účastníka správneho konania podľa § 23 ods. 1, § 33 ods. 2 Správneho poriadku na nazeranie do spisov a podkladov je v pomere špeciality k všeobecnému právu na prístup k informáciám podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a právne konzumuje jeho všeobecné právo na poskytnutie informácií. Žalovaný dodal, že žalobcovi nebolo odopreté právo ani podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, ani právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko žalobca bol oboznámený s doplneným spisovým materiálom, mal stanovenú lehotu na vyjadrenie sa k doplnenému spisovému materiálu a žalovaný nerozhodol skôr, ako mohol žalobca svoje právo na vyjadrenie realizovať. 23. K námietke žalobcu, že v upovedomení zo dňa 21.04.2020 žalovaný síce oznámil žalobcovi predĺženie lehoty na rozhodnutie o odvolaní, avšak z obsahu upovedomenia nevyplýva presná lehota, o ktorú sa má konanie predĺžiť, pričom ako pokračoval, špecifikácia presnej lehoty je nevyhnutnou náležitosťou každého oznámenia, resp. upovedomenia o predĺžení lehoty žalovaný uviedol, že špecifikácia presnej lehoty nie je nevyhnutnou náležitosťou upovedomenia o predĺžení lehoty. Je súčasťou písomnej informácie nadriadeného orgánu o predĺžení lehoty správnemu orgánu. Žalovaný uviedol, že neuvedením dátumu predĺženia lehoty na rozhodnutie o odvolaní v upovedomení o predĺžení lehoty na rozhodnutie, nemožno hovoriť o právnej neistote, nakoľko predmetné upovedomenie si žalobca prevzal dňa 30.04.2020 a žalovaný o odvolaní rozhodol dňa 12.05.2020. 24. K námietkam žalobcu týkajúcich sa nezákonnosti podkladov potrebných pre vydanie napadnutého rozhodnutia - videozáznamu a fotodokumentácie, žalovaný po podrobnom vysvetlení a zopakovaní všetkých detailov pri preskúmavaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu s poukazom na spisový materiál uviedol, že fotodokumentácia a videozáznam obsiahnuté v spisovom materiály, ktoré v rámci objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky obstarala Mestská polícia Expozitúra Bratislava II., podporne dokumentujú a verifikujú reálny stav veci, ktorý viedol k posúdeniu konania žalobcu ako priestupku a tým aj k rozhodnutiu o jeho vine a postihu. 25. K námietke žalobcu, že stanovisko Generálnej prokuratúry SR nemá a s poukazom na súdnu prax najvyšších súdnych autorít ani nemôže mať žiaden právny základ, žalovaný uviedol, že
otázka, či je obecná, resp. mestská polícia oprávnená v rámci objasňovania priestupkov vyhotovovať obrazové záznamy o spáchaní priestupku bola prejudikovaná rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 8Asan/26/2019 zo dňa 30.04.2020, kde Najvyšší súd jednoznačne ustálil, že právomoc mestskej (obecnej) polície prejednávať a objasňovať priestupok, ktorý sa sťažovateľovi kládol za vinu, bola nepochybne daná. Pokiaľ zákon oprávňuje obecnú políciu priestupok objasňovať, tento proces nepochybne vyžaduje aj jeho dokumentáciu. Vyhotovovanie fotodokumentácie obecnou políciou je bežnou a všeobecne spoločensky akceptovanou činnosťou v rámci objasňovania priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v rozsahu podľa § 3 ods. 1 písm. f/ zákona o obecnej polícii. Všeobecná akceptácia fotodokumentácie vyhotovenej obecnou políciou v zásade vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR napr. vo veciach sp. zn. 1Sžd/33/2012, sp. zn. 7Sžo/60/2016, sp. zn. 8Sžo/23/2016 a pod. 26. V závere vyjadrenia žalovaný poukázal na úradný záznam zo dňa 10.06.2019 (ktorý je obsahom spisovej dokumentácie), z ktorého okrem iného vyplýva, že počas dokumentovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa k vozidlu dostavil vodič - žalobca, ktorý bol hliadkou mestskej polície oboznámený, akého priestupku sa dopustil, ako aj to, že žalobca si bol vedomý spáchania priestupku a na mieste mu bola uložená bloková pokuta vo výške 150 eur, čo odmietol zaplatiť a taktiež sa odmietol vyjadriť po zákonnom poučení do tlačiva „Oznámenie o dopravnom priestupku“. Žalovaný uviedol, že obsahom spisového materiálu je aj oznámenie o dopravnom priestupku zo dňa 10.06.2019, z ktorého vyplýva, že vodič - žalobca sa po zákonnom poučení k veci nevyjadril. Po oboznámení vodiča s výškou blokovej pokuty tento uviedol, že je bývalý príslušník PZ, pričom hliadke ukázal odznak medzinárodnej organizácie policajtov IPA a preukaz člena odborového zväzu PZ. Ďalej uviedol, že uvedenú blokovú pokutu nezaplatí a chce byť postúpený na ďalšie riešenie, k čomu dodal, že aj tak si to vybaví. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že počas dokumentovania predmetného priestupku hliadka mestskej polície konala so žalobcom ako s vodičom vozidla X. evidenčné číslo M., žalobca priamo na mieste spáchania priestupku ani netvrdil, že priestupok nespáchal, ba naopak, bol si vedomý spáchania priestupku. Uvedené je podporené aj videozáznamom obsiahnutom v spisovom materiály. Žalovaný dodal, že žalobca dňa 10.06.2019, kedy sa dostavil k vozidlu evidenčné číslo M., mal ako osoba podozrivá z priestupku právo vyjadriť sa ku skutku (zastavenie a státie na vyhradenom parkovisku) priamo na mieste, ten svoje právo nevyužil, ostal nečinný a svoje neskoršie tvrdenie, že nebol vodičom, ktorý tam s vozidlom zastavil, nie je ničím podložené. 27. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať. 28. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo žalobcovi doručené dňa 30.03.2021. Žalobca sa k nemu vyjadril replikou v ktorej uviedol, že opätovne poukazuje na skutkový stav týkajúci sa doplnenia spisového materiálu o stanovisko Generálnej prokuratúry SR, že žalovaný síce oboznámil žalobcu s doplneným spisovým materiálom ako aj s možnosťou vyjadriť sa k nemu, avšak žalovaný neposkytol žalobcovi na vyjadrenie primeranú lehotu (3 dni), čím žalovaný porušil právo garantované ustanovením § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca pokračoval, že žalovaný ho nepoučil (vzhľadom na to, že na jeho vyjadrenie neprihliadol) o skutočnosti, že na neskôr uplatnené námietky prihliadať nebude. Žalobca má za to, že podanie vyjadrenia k doplnenému spisovému materiálu, t.j. k stanovisku Generálnej prokuratúry SR, v lehote 18 dní odo dňa doručenia upovedomenia žalovaného zo dňa 21.04.2020 žalobcovi, predstavuje nepochybne primeranú lehotu, o ktorej nemožno mať žiadne pochybnosti. Dodal, že žalovaný nepočkal na vyjadrenie žalobcu a rozhodol v 12. deň po dni, keď bolo žalobcovi doručené upovedomenie o predĺžení lehoty na rozhodnutie z dôvodu nevyhnutnosti poskytnúť žalobcovi možnosť oboznámiť sa s doplneným spisovým materiálom, čím žalovaný znemožnil žalobcovi uplatniť si jeho práva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a celé odvolacie konanie tak zaťažil závažnou vadou zakladajúcou dôvod pre vyslovenie nezákonnosti tohto odvolacieho konania.
29. K neuvedeniu dátumu predĺženia lehoty na rozhodnutie žalobca zastáva názor, že bez definovania presného časového úseku, o koľko sa predlžuje lehota na rozhodnutie, sa účastník správneho konania, a teda v tomto prípade žalobca, dostáva do stavu právnej neistoty. 30. K nezákonnosti podkladov potrebných pre vydanie rozhodnutia (videozáznam a fotodokumentácia) žalobca dáva do pozornosti, že žalovaný opätovne aj v podanom vyjadrení vyhodnotil ako základný a smerodajný dôkazný prostriedok práve spornú fotodokumentáciu a videozáznam. Žalobca má za to, že žalovaný ani napriek argumentácii prezentovanej vo vyjadrení na strane 8 a 9 nevyvrátil záver žalobcu, že žalovaný založil svoje úvahy na nesprávnych a nedôvodných záveroch, ktoré navyše boli podkladom pre vydanie rozhodnutia napadnutého správnou žalobou. Žiaden priamy a ani nepriamy zákonne získaný dôkaz nepotvrdzuje a ani nemôže potvrdzovať záver, ku ktorému mylne dospel žalovaný, a to, že by
žalobca mal byť osobou páchajúcou priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch, ktorého by sa mal dopustiť tým, že dňa 10.06.2019 v čase o 10:47 hod. mal zastaviť a stáť v meste Bratislava na ulici Ivanská cesta pri OD IKEA s osobným motorovým vozidlom továrenskej značky X., evidenčné číslo M. na vyhradenom parkovisku pre vozidlo prepravujúce osobu so zdravotným postihnutím. 31. Žalobca opätovne poukázal na nález Ústavného súd SR zo dňa 26.03.1997, sp.zn.: II. ÚS 8/97, ktorého právne závery považuje žalobca za ťažisko pre správne posúdenie otázky, či je obecná, resp. mestská polícia oprávnená v rámci objasňovania priestupkov vyhotovovať obrazové záznamy o spáchaní priestupku. 32. V závere repliky zopakoval, že dôkazné materiály, z ktorých mal správny orgán podľa svojho tvrdenia zisťovať skutkový stav, nemožno hodnotiť inak ako nezákonné, nakoľko ich vyhotovovanie príslušníkom mestskej polície nemá oporu v právnych predpisoch upravujúcich právomoci obecnej, resp. mestskej polície pri objasňovaní priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. S odkazom na uvedené je preto potrebné prijať záver, že žalovaný nemohol mať riadne preukázané, že by žalobca mal ako vodič spáchať priestupok, nakoľko prvostupňovému správnemu orgánu a ani žalovanému nebol v konaní predložený žiaden relevantný a hlavne zákonný dôkaz preukazujúci spáchanie tohto priestupku žalobcom, resp. neexistuje žiaden priamy a ani nepriamy dôkaz potvrdzujúci záver, ku ktorému mylne dospel žalovaný, a to že by žalobca bol skutočne osobou, ktorá spáchala priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
33. V ostatnom odkázal na konštatovania uvedené v správnej žalobe.
34. Replika bola žalobcovi doručená dňa 27.04.2021, žalobca však nevyužil svoje právo na podanie dupliky.
právny názor správneho súdu
35. Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu žalovaného a po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj postupov správnych orgánov, ktoré predchádzali vydaniu napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že predmetná správna žaloba je nedôvodná. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP tak, v súlade s § 194 a nasl. SSP, a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
36. Predmetom správnej žaloby je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-36/2020- P zo dňa 12.05.2020, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie o priestupku žalobcu, vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ako prvostupňový správny orgán) č. ORPZ-KE-ODI1-1212/2019-P zo dňa 03.12.2019 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, a odvolanie žalobcu zamietol. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 03.12.2019 rozhodol tak, že obvinený z priestupku - žalobca, dňa 10.06.2019 o 10:47 hod. zastavil a stál v meste Bratislava na Ivanskej ceste pri OD IKEA s osobným motorovým vozidlom značky X., evidenčné číslo M. na vyhradenom parkovisku pre vozidlo prepravujúce osobu so zdravotným postihnutím (označené dopravnou značkou č. IP 16 - „Parkovisko - parkovacie miesta s vyhradeným státím“ s významovým symbolom dodatkovej tabuľky č. E 15 /vyhradené parkovacie miesto pre osobu so zdravotným postihnutím/ s dodatkovou tabuľkou č. E 13 - „Dodatková tabuľka pre vyhradené parkovanie“ s upresňujúcim údajom o počte vyhradených miest a upresnením smeru platnosti značky) a vozidlo riadne neoznačil parkovacím preukazom osoby ZŤP, čím obvinený žalobca svojim konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b/, § 25 ods. 1 písm. n/ s poukazom na § 137 ods. 2 písm. q/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o cestnej premávke alebo ZoCP) a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o priestupkoch alebo ZoP), za čo mu bola uložená pokuta vo výške 70 eur. Žalobca bol zaviazaný aj na úhradu trov konania o priestupkoch vo výške 16 eur. Uvedené mal žalobca povinnosť zaplatiť do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
37. Podľa § 6 ods. 1 a 2 písm. b/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
38. Správnym trestaním sa na účely tohto zákona (SSP) rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie (§ 194 ods. 1 SSP).
39. Podľa § 2 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, platného a účinného v čase spáchania priestupku (ďalej aj zákon o priestupkoch), priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
40. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
41. Podľa § 7 ods. 1 zákona o priestupkoch, zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
42. Podľa § 7 ods. 2 zákona o priestupkoch, páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje.
43. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a/ sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b/ tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c/ sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d/ uloží ochranné opatrenie, e/ uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.
44. Podľa § 22 ods. 2 písm. g/ zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. k/ možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov.
45. Podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a/ až i/ sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu (t.j. § 137 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z.).
46. Podľa § 137 ods. 2 písm. q/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon o cestnej premávke), porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je zastavenie a státie na vyhradenom parkovacom mieste pre osobu so zdravotným postihnutím, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovacie miesto vyhradené.
47. Podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.
48. Podľa § 25 ods. 1 písm. n/ zákona o cestnej premávke, vodič nesmie zastaviť a stáť pred vjazdom na cestu z miesta mimo cesty alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené.
49. Podľa § 5 ods. 6 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informatívne prevádzkové značky skupiny IP, informatívne smerové značky skupiny IS a informatívne iné značky skupiny II poskytujú
účastníkovi cestnej premávky potrebné informácie dopravného významu alebo slúžia na jeho orientáciu; spravidla mu aj ustanovujú určité zákazy, obmedzenia alebo príkazy a povinnosti.
50. Podľa § 3 ods. 1 písm. f/ zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, obecná polícia objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho 1. z dopravnej značky zákaz zastavenia, zákaz státia, zákaz vjazdu, zákaz odbočovania, zákaz otáčania, nízkoemisná zóna, prikázaný smer jazdy, prikázaný smer obchádzania, vyhradené parkovisko, obytná zóna, pešia zóna, školská zóna, zóna s dopravným obmedzením a parkovisko, 2. zo všeobecnej úpravy cestnej premávky, ktorou sa zakazuje zastavenie, státie a vjazd vozidiel.
51. Podľa § 4 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnej polície určuje obecné zastupiteľstvo s prihliadnutím na rozsah jej úloh.
52. Podľa § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.
53. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
54. Podľa § 27 ods. 1 Správneho poriadku, ak je to potrebné, správny orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu, pokiaľ ju neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.
55. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
56. Podľa § 34 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.
57. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
58. Podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku, v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
59. Podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.
60. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o priestupku žalobcu, a tiež i konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu v medziach podanej správnej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade s platnou
právnou úpravou, dostatočne zistili skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený právny záver, s ktorým sa správny súd v celom rozsahu stotožnil. Rozhodnutia správnych orgánov nie sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu a majú v ňom oporu, preto súd považuje rozhodnutia správnych orgánov za vecne správne a zákonné.
61. Žalovaný sa podľa názoru súdu detailne vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v odvolaní podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. Po vyhodnotení dôkazov vykonaných v priebehu správneho konania jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že v danom prípade boli tieto dôkazy správnymi orgánmi vyhodnotené správne, pretože z nich jednoznačne vyplýva, že žalobca predmetný priestupok, tak ako ho definovali správne orgány v napadnutých rozhodnutiach spáchal, a to spôsobom v nich špecifikovaným.
62. Správny súd pre úplnosť k procesným námietkam žalobcu, vychádzajúc z listín, ktoré sú obsahom administratívneho spisu uvádza, že prvostupňový správny orgán písomným podaním zo dňa 07.10.2019 požiadal Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát - žalovaného, podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku o predĺženie lehoty na rozhodnutie vo veci. Žalovaný oznámením zo dňa 10.10.2019 po posúdení obsahu žiadosti prvostupňového správneho orgánu, ako aj predloženého spisového materiálu s poukazom na nevyhnutnosť vytýčenia ďalšieho pojednávania a zabezpečenia ďalších dôkazov, žiadosti správneho orgánu prvého stupňa vyhovel a lehotu na vydanie rozhodnutia o priestupku žalobcu predĺžil do 07.12.2019. O uvedenej skutočnosti bol žalobca upovedomený písomným podaním správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18.11.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 30.10.2019.
63. Následne, po ústnom pojednávaní konanom dňa 03.12.2019 o 13 hod., správny orgán prvého stupňa vo veci vydal v ten istý deň rozhodnutie č. ORPZ-KE-ODI1-1212/2019-P o priestupku žalobcu, ktorého sa žalobca dopustil dňa 10.06.2019 v Bratislave. Rozhodnutie o priestupku bolo žalobcovi doručené dňa 31.01.2020. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 14.02.2020, ktoré bolo doručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa 17.02.2020, a ten ho následne postúpil žalovanému. Upovedomenie žalobcu správnym orgánom prvého stupňa zo dňa 17.03.2020 o tom, že jeho odvolanie spolu so spisovým materiálom bolo podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku postúpené žalovanému bolo žalobcovi doručené dňa 31.03.2020.
64. Žalovanému bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 23.03.2020. Žalovaný výzvou zo dňa 31.03.2020 oboznámil žalobcu (podľa § 33 Správneho poriadku) o doplnení spisového materiálu o stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zaslané dňa 21.01.2020 prostredníctvom e-mailovej komunikácie, ktorého kópia bola prílohou výzvy, a žalobcovi stanovil lehotu troch dní odo dňa doručenia výzvy na vyjadrenie sa. Zásielka s predmetnou výzvou bola žalobcovi doručená až dňa 27.04.2020 (vychádzajúc z doručenky na č.l. 14 administratívneho spisu bola zásielka od 06.04.2020 uložená na pošte). Vzhľadom na to, že do 21.04.2020 žalobca neprevzal doporučenú zásielku do vlastných rúk a 30dňová lehota na vydanie rozhodnutia o odvolaní žalobcu by uplynula dňa 23.04.2020, a žalovaný by tak nestihol preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v zákonom stanovenej lehote, požiadal žalovaný svojho nadriadeného (riaditeľa žalovaného) o predĺženie lehoty na rozhodnutie o odvolaní do 60 dní. Uviedol, že spisový materiál bude ukončený do 23.05.2020. Riaditeľ žalovaného následne žiadosť žalovaného vybavil kladne, a lehotu na rozhodnutie o odvolaní predĺžil (ako vyplýva z č.l. 15 administratívneho spisu).
65. O predĺžení lehoty na rozhodnutie o odvolaní bol žalobca upovedomený písomným podaním žalovaného zo dňa 21.04.2020, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 30.04.2020. V upovedomení žalovaný poukázal na ustanovenie § 49 ods. 2 Správneho poriadku a uviedol, že dôvodom na predĺženie lehoty na rozhodnutie o odvolaní je nevyhnutnosť poskytnúť žalobcovi možnosť oboznámiť sa s doplneným spisovým materiálom. Žalovaný následne dňa 12.05.2020, vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a zamietol odvolanie žalobcu. Napadnuté rozhodnutie žalovaného sa žalobcovi doručiť nepodarilo, a preto bolo dňa 08.06.2020 vrátené žalovanému.
66. K stanovisku Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa žalobca vyjadril až písomným podaním zo dňa 14.05.2020, doručeným žalovanému dňa 20.05.2020. Žalovaný dňa 25.05.2020 žalobcovi oznámil, že nakoľko sa k výzve na vyjadrenie týkajúcej sa stanoviska Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky žalobca do 30.04.2020 nevyjadril, žalovaný dňa 12.05.2020 rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o priestupku žalobcu, napadnutým rozhodnutím. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 04.06.2020.
67. Následne dňa 22.07.2020 sa k žalovanému dostavil žalobca za účelom vyhotovenia si kópie napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.05.2020 - žalobca si uvedené rozhodnutie odfotil mobilným telefónom.
68. Správny súd uvádza, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k stanovisku Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v lehote troch dní odo dňa doručenia výzvy na vyjadrenie, teda do 30.04.2020. Súd poukazujúc na § 33 ods. 2 Správneho poriadku uvádza, že uvedené ustanovenie Správneho poriadku neurčuje správnemu orgánu lehotu na vyjadrenie sa k podkladom na rozhodnutie, a tiež je toho názoru, že lehotu troch dní na oboznámenie sa s tri a pol stranovým stanoviskom považuje za primeranú, a preto nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že lehota troch dní na vyjadrenie sa k stanovisku Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky je príliš krátka, a to spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
69. K námietke žalobcu o neuvedení predĺženej lehoty na rozhodnutie o odvolaní v upovedomení doručenom žalobcovi dňa 30.04.2020 súd poukazuje na ustanovenie § 49 ods. 2 posledná veta Správneho poriadku, z ktorého je zrejme, že ak správny orgán nemôže rozhodnúť v lehotách tam uvedených, požiada nadriadený orgán o predĺženie lehoty na rozhodnutie a účastníka konania upovedomí o predĺžení lehoty na rozhodnutie, pričom v upovedomení uvedie dôvody predĺženia lehoty na rozhodnutie. Z uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva, že správny orgán je povinný v upovedomení uviesť dátum, do kedy je predĺžená lehota na rozhodnutie vo veci. Žalovaný je povinný uviesť dôvody predĺženia lehoty na rozhodnutie.
70. Vzhľadom na uvedené hodnotí správny súd procesné námietky žalobcu ako nedôvodné, a to aj prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca zásielky správnych orgánov nepreberal riadne. Zásielky pre žalobcu boli väčšinu času uložené na pošte a až následne žalobcom prevzaté, dokonca napadnuté rozhodnutie žalovanému sa žalobcovi doručiť ani nepodarilo.
71. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti dôkazov získaných policajtmi Mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Expozitúra Bratislava II - fotodokumentácie a videozáznamu, a to aj s poukazom na stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, súd uvádza, že sa stotožnil s názorom žalovaného a v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Asan/26/2019 zo dňa 30.04.2020 v odsekoch 28 až 30, z ktorých je zrejme, že pokiaľ zákon o obecnej polícii oprávňuje obecnú políciu priestupok objasňovať, tento proces nepochybne vyžaduje aj jeho dokumentáciu. A teda vyhotovovanie fotodokumentácie obecnou políciou je bežnou a všeobecne spoločensky akceptovanou činnosťou v rámci objasňovania priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v rozsahu podľa § 3 ods. 1 písm. f/ zákona o obecnej polícii. Navyše súd uvádza, že žalobca uvedené dôkazy ani žiadnym hodnoverným spôsobom ani nespochybnil.
72. Poslednou žalobnou námietkou žalobcu bolo poukázanie na skutočnosť, že parkovisko, kde sa predmetný priestupok stal je vo vlastníctve inej právnickej osoby (nie obce), a preto ho nemožno posudzovať ako parkovisko podľa § 4b ods. 1 cestného zákona, a teda ani aplikovať na tento prípad príslušné právne predpisy upravujúce priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a ani ukladať akékoľvek sankcie. S uvedeným názorom žalobcu sa správny súd nestotožnil a v tejto súvislosti poukazuje na vyčerpávajúcu argumentáciu žalovaného v napadnutom rozhodnutí (na str. 10 a 11) s ktorým sa súd stotožnil, citujúc: „ ... v zmysle ustanovenia § 2 ods. I zákona NR SR číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, cestnou premávkou sa na účely tohto zákona rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácii vodičmi vozidiel a chodcami. Uvedené ustanovenie sa podľa odkazu, cit.: ´)" odvoláva v poznámke pod čiarou na znenie zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 vyššie citovaného zákona sa pozemné
komunikácie rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na diaľnice, cesty, miestne komunikácie a účelové komunikácie Vyššie citovaný zákon v ustanovení § 22 ustanovuje, že účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. V zmysle ustanovenia S 22 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov sa dopĺňa a spresňuje ustanovenie § 22 vyššie citovaného zákona a to tak, že účelovými komunikáciami sú najmä poľné a lesné cesty, príchodové cesty k závodom, staveniskám, lomom, baniam, pieskovniam a k iným objektom a cesty v uzavretých priestoroch a objektoch. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch a objektoch sú neverejné. V tejto súvislosti odvolací správny orgán uvádza, že pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v zmysle zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, platia na pozemných komunikáciách, len ak sú určené pre cestnú premávku t.j. sú určené pre všeobecné užívanie účastníkmi cestnej premávky. Tieto pravidlá cestnej premávky platia tak na verejných, ako aj na neverejných pozemných komunikáciách, ktoré sú určené pre cestnú premávku t.j. i na pozemných komunikáciách na súkromných pozemkoch, či v uzavretých objektoch, alebo areáloch a pod., nakoľko zákon NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nerozlišuje, či sa jedná o súkromný alebo obecný pozemok pozemnej komunikácie. Vyššie citovaný zákon taktiež nerozlišuje, či sa jedná o verejnú prístupnosť alebo neprístupnosť pri užívaní týchto pozemných komunikácii. Na základe vyššie uvedených skutočností vyplýva, že ak sa jedná o cestnú premávku na verejných účelových komunikáciách, ale určených pre cestnú premávku t.j. pre všeobecné užívanie účastníkmi cestnej premávky, tak verejná účelová komunikácia spadá pod pôsobnosť ustanovení zákona vyššie citovaného zákona a je možný postup príslušného správneho orgánu, či orgánu objasňujúceho konkrétny daný priestupok v cestnej premávke vo veci posudzovania priestupku a ukladania sankcie podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v časti týkajúcej sa priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Odvolací správny orgán uvádza, že použitie dopravných značiek a dopravných zriadení na pozemných komunikáciách, na ktorých platí pôsobnosť zákona NR SR číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa určuje podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (cestný zákon) a je podmienený súhlasom príslušného dopravného inšpektorátu. ... “.
73. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutia ako aj konania, ktoré im predchádzali sú v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Pred vydaním rozhodnutí bol správnymi orgánmi riadne zistený skutkový stav veci, a to v súlade s ustanovením § 32 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti podľa ustanovenia § 47 Správneho poriadku, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre ich vydanie a je z nich zrejmé, akými úvahami sa správne orgány pri hodnotení dôkazov riadili a ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov. Z uvedeného dôvodu dospel správny súd záveru, že preskúmavaným rozhodnutím ako ani rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nedošlo k porušeniu zákona ani k porušeniu práv či právom chránených záujmov žalobcu, a preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
74. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.