Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-269-2020.pdf
PDF · 94.97 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/269/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci navrhovateľky E. Z., rod. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na Q. ul. č. X v V. zastúpenej JUDr. Beátou Buhlovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Poštovej ul. č. 12 v Košiciach proti manželovi, ktorý návrh nepodal E. C. Z. nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu na XX E. C., C., Q. Z., U. F. v konaní o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k deťom Z.: R. Y. nar. XX.XX.XXXX, Y. N. nar. X.X.XXXX a maloletej J. nar. XX.XX.XXXX o odvolaní manžela, ktorý návrh nepodal proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 26.2.2016 č.k. 23P/247/2015 - 252 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Košice II z 29.10.2019 č.k. 23P/247/2015 - 436 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o rozvode manželstva a o trovách konania.
M e n í rozsudok vo výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností tak, že konanie v tejto časti zastavuje.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
I. Manželstvo účastníkov E. C. Z., nar. XX.XX.XXXX a E. Z., rodenej K., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu I. úradu F. I vo zväzku OM/7, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
II. Na čas po rozvode manželstva účastníkov zveruje maloleté deti Y. N. Z., nar. X.X.XXXX, R. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX a maloletú Z. meno neurčené, nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloleté deti osobne starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok a zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletej Y. N. výživným vo výške po XXX € mesačne, maloletého R. Y. výživným vo výške po XXX € mesačne a maloletej Z., nar. XX.XX.XXXX, meno neurčené, vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15-tého dňa toho - ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky.
III. V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.
IV. O náhrade trov štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
2. Dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Košice II z 29.10.2019 č.k 23P/247/2015 - 436 styk otca s mal. R. Y. Z., Y. N. Z. a mal. meno neurčené Z. nebol upravený.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Má za to, že v odôvodnení rozsudku sú značné pochybenia, keď súd dostatočne neuviedol na podklade akých právnych úvah dospel k svojmu rozhodnutiu. Vyhotovené preklady jeho dôkazov sú nepresné. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol o úprave pomerov aj voči mal. J., aj keď nie je jeho dieťaťom. Navyše rozhodnutie o výživnom pre Y. a R. je v rozpore s jeho možnosťami a schopnosťami. Má za to, že konanie o určenie mena a zapretie otcovstva voči mal. J., ktorá sa narodila predtým, než bolo ich manželstvo rozvedené, malo byť súčasťou konania o rozvod manželstva a úpravu pomerov na čas po rozvode manželstva. Namieta, že súd pri určovaní výživného nezohľadnil, že niektoré mesiace nemá príjem a rovnako nezohľadnil ani to, koľko ho stoja letenky keď chce doviezť deti na Slovensko. Uviedol, že deti bývajú s navrhovateľkou a mužom, ktorého nepozná na spoločnej adrese a súd túto skutočnosť vôbec nezohľadnil. Navrhovateľka podľa jeho názoru prenajíma byt na Q. ul. č. X za účelom zisku. Má za to, že výpočty príjmov a výdavkov navrhovateľky sú nespoľahlivé a chybné. Namietal, že súd neuviedol, prečo nerozhodol aj o povinnosti navrhovateľky informovať ho o ich deťoch, a že musia rozhodovať spoločne o veciach, ktoré sa týkajú detí. Súd nevysvetlil ani to, prečo neodpovedal na žiadne z jeho listov, kde žiadal o jasné inštrukcie o slovenských zákonoch. Dodal, že nemôže súdu platiť za jeho čas a nepresné preklady, o týchto poplatkoch nebol informovaný.
4. Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Súd prvej inštancie sa v priebehu konania riadne zaoberal všetkými tvrdeniami účastníkov konania, vykonal všetky nimi navrhované dôkazy a na základe toho rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou. Námietka manžela, že mal súd v tomto konaní riešiť aj jeho otcovstvo k maloletej dcére (ktorej nie je biologickým otcom) rovnako aj určenie jej mena, je právne irelevantná. Manžel nemôže namietať to, že súd neaplikoval v konaní inú právnu úpravu než tú, ktorá je platná na území SR. Manžel bol riadne poučený, že táto časť konania je aktuálne právne riešená v príslušných samostatných konaniach. Poukázala na to, že manžel nemá iné vyživovacie povinnosti, pracuje mimo domova až do prerušenia a zo svojho príjmu si nehradí ani bývanie, pretože býva s novou partnerkou, s ktorou si delia účty rovnakým dielom. Námietka manžela týkajúca sa usporiadania jej života je tiež právne irelevantná. Dodala, že nemá žiadny problém poskytnúť manželovi na požiadanie informácie o deťoch.
5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli. 6. Konania o rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“). 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 9. Podľa § 23 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZoR - pozn. odvolacieho súdu), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne rozhodol o rozvode manželstva účastníkov konania, v
odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa v tejto časti odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.
11. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k rozvodu manželstva dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov konania nemôže a ani neplní svoj účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj oboch účastníkov konania ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Z § 23 ZoR citovaného v napadnutom rozsudku vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva, t.j. či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, t.j. ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a rovnako prihliadnuť na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Skúma tiež, či manželia spolu žijú ako rodina, či spolu trávia čas, hospodária spolu, spoločne vychovávajú svoje deti a intímne spolu žijú. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je dôvodný, len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu, tiež jeho dĺžkou, ktoré sú zahrnuté do požiadavky vážnosti a trvalosti rozvratu. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Z výpovede účastníkov konania, že manželstvo neplní už vyše 15 rokov žiadnu zo svojich funkcií. Navrhovateľke sa navyše narodila v decembri 2015 mal. J., ktorej otcom je muž s ktorým aj aktuálne plánuje spoločnú budúcnosť. Na základe týchto skutočností dospel odvolací súd k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo navrhovateľky a jej manžela je natoľko narušené a rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
12. K odvolacím námietkam manžela navrhovateľky odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
13. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách konania, aj o trovách štátu odvolací súd potvrdil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch o rozvode manželstva a o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd neakceptoval námietky manžela navrhovateľky, že nebude súdu platiť za jeho čas a nepresné preklady, keďže o týchto poplatkoch nebol informovaný, pretože súd prvej inštancie o náhrade trov štátu v napadnutom rozsudku nerozhodol. O náhrade trov štátu bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia a až tam si bude môcť manžel navrhovateľky uplatňovať svoje eventuálne výhrady.
14. Podľa § 85 ods. 1 zák. č. 36/2005 ZoR, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
15. Podľa § 87 ods. 1 ZoR, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
16. Podľa § 105 písm. c/ CMP, konaním vo veciach určenia rodičovstva je aj konanie o zapretie otcovstva.
17. Podľa § 106 CMP, na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v obvode ktorého má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.
18. Podľa § 92 CMP, na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
19. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval správne a zákonne, ak upravoval pomery manželov na čas po rozvode manželstva aj k maloletej Gabriele, aj keď mal z výpovedí manželov preukázané, že nie je biologickou dcérou manžela navrhovateľky, pretože v čase jeho rozhodovania platila stále prvá domnienka otcovstva svedčiaca otcovstvu manžela matky podľa § 85 ods. 1 ZoR a nebolo ešte vydané rozhodnutie v konaní o zapretie otcovstva manžela navrhovateľky. V slovenskom právnom poriadku je konanie o zapretie otcovstva podľa § 105 CMP samostatným konaním, kde sa určuje miestna príslušnosť odlišne ako v konaní o rozvod manželstva. Tieto dve konania tak nemôžu byť spojené a prebiehať súbežne v rámci konania o rozvod manželstva účastníkov konania ako sa domnieva a žiada manžel navrhovateľky v podanom odvolaní. S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené len konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva podľa § 100 CMP.
20. Odvolací súd zistil, že po podaní odvolania došlo k právoplatnému určeniu mena maloletej Z., nar. 28.12.2015 na „J.“, a to rozsudkom Okresného súdu Košice II z 18.1.2017 č.k. 23P/76/2016-56. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 8.4.2017. Okrem toho, po podaní odvolania došlo aj ku právoplatnému zapretiu otcovstva manžela navrhovateľky k mal. J., a to rozsudkom Okresného súdu Košice II z 26.10.2017 č.k. 42C/56/2016-101. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.3.2018.
21. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 22. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 23. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
24. Vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní bolo právoplatne zapreté otcovstvo manžela navrhovateľky voči mal. J., neboli už splnené podmienky na úpravu pomerov manželov k mal. J. na čas po rozvode manželstva. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o úprave pomerov manželov k mal. J. na čas po rozvode manželstva podľa § 388 CSP a konanie podľa § 161 ods. 2 CSP zastavil, pretože nedostatok tejto procesnej podmienky nebolo možné odstrániť v odvolacom konaní.
25. Pokiaľ ide o úpravu pomerov manželov k ostatným deťom Z. na čas po rozvode manželstva, odvolací súd zistil, že R. Y. a Y. N. nadobudli v priebehu odvolacieho konania plnoletosť.
26. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
27. Z povahy veci je zrejmé, že o zverení plnoletých detí do osobnej starostlivosti, ich zastupovaní, správe ich majetku, úprave ich styku s rodičom, ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti a o práve na informácie už nie je možné rozhodovať, pretože tieto práva sú súčasťou rodičovských práv a povinností a nadobudnutím plnoletosti dieťaťa zanikajú. Nadobudnutím plnoletosti dieťaťa nezaniká len vyživovacia povinnosť. Preto sa Ústavný súd v konaní pod sp. zn. II. ÚS 254/2013 zaoberal otázkou, aký má byť postup v konaní o rozvod manželstva v prípade, že dieťa nadobudne plnoletosť, a ohľadne jeho výživy jednoznačne povedal, že „všeobecný súd v rámci konania o rozvod manželstva a úprave pomerov manželov nemôže upravovať pomery rodičov k plnoletým deťom, ale tieto plnoleté deti si majú samé podať návrh na výživné proti rodičovi“. Ak sa teda konanie o rozvod manželstva nestihne ukončiť skôr ako maloleté dieťa rozvádzajúcich sa manželov nadobudne plnoletosť, nadobudnutím plnoletosti sa ukončuje aplikačný rozsah § 100 CMP. Konanie o úprave pomerov manželov k plnoletým deťom na čas po rozvode manželstva je preto potrebné zastaviť, pretože tu už nie je predmetom konania. Konanie o určenie výživného plnoletých osôb nemá s konaním o rozvod manželstva nič spoločné. Konanie o návrhu plnoletého dieťaťa na určenie výživného nie je spojené s konaním o rozvod, ale súd o ňom povedie samostatné konanie. Ústavný súd tiež uzavrel, že ak by súd rozhodoval o rozvode manželstva
až v čase, keď dieťa nadobudne plnoletosť, podmienky uvedené v § 100 CMP sa už aplikovať nemôžu. Jedine ak by výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť v čase keď je dieťa maloleté, súd rozhodne o úprave pomerov do budúcna.
28. Vzhľadom k tomu, že manžel navrhovateľky odvolaním napadol celý rozsudok, výrok o rozvode manželstva doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Právoplatnosť v zmysle § 227 ods. 1 CSP nadobudne až po riadnom doručení tohto rozsudku, ktorým bol výrok o rozvode potvrdený. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol aplikovať § 100 CMP a upravovať pomery manželov k teraz už plnoletým deťom a to ani pokiaľ ide o ich vyživovaciu povinnosť. Konanie o určenie výživného pre plnoleté dieťa sa začína len na návrh oprávneného, v tomto prípade plnoletého dieťaťa a vzhľadom na moment nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode, ktorý nastane v budúcnosti nemôže byť súčasťou tohto konania. Keďže ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť v odvolacom konaní, odvolací súd zmenil rozsudok v tejto časti výroku podľa § 388 CSP tak, že konanie o úprave pomerov manželov k deťom Z., R. Y. a Y. N. zastavil. Deti si v prípade ak nie sú aj naďalej schopné samé sa živiť oprávnené podať nový návrh na určenie výživného podľa § 154 CMP a nasled. s rozsahom výživného podľa vývoja ich životných nákladov a odôvodnených potrieb.
29. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.