Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/269/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci navrhovateľky E. Z., rod. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na Q. ul. č. X v V. zastúpenej JUDr. Beátou Buhlovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Poštovej ul. č. 12 v Košiciach proti manželovi, ktorý návrh nepodal E. C. Z. nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu na XX E. C., C., Q. Z., U. F. v konaní o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k deťom Z.: R. Y. nar. XX.XX.XXXX, Y. N. nar. X.X.XXXX a maloletej J. nar. XX.XX.XXXX o odvolaní manžela, ktorý návrh nepodal proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 26.2.2016 č.k. - 252 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Košice II z 29.10.2019 č.k. - 436 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o rozvode manželstva a o trovách konania.

M e n í rozsudok vo výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností tak, že konanie v tejto časti zastavuje.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

I. Manželstvo účastníkov E. C. Z., nar. XX.XX.XXXX a E. Z., rodenej K., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu I. úradu F. I vo zväzku OM/7, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.

II. Na čas po rozvode manželstva účastníkov zveruje maloleté deti Y. N. Z., nar. X.X.XXXX, R. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX a maloletú Z. meno neurčené, nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloleté deti osobne starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok a zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletej Y. N. výživným vo výške po XXX € mesačne, maloletého R. Y. výživným vo výške po XXX € mesačne a maloletej Z., nar. XX.XX.XXXX, meno neurčené, vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15-tého dňa toho - ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky.

III. V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.

IV. O náhrade trov štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Košice II z 29.10.2019 č.k - 436 styk otca s mal. R. Y. Z., Y. N. Z. a mal. meno neurčené Z. nebol upravený.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Má za to, že v odôvodnení rozsudku sú značné pochybenia, keď súd dostatočne neuviedol na podklade akých právnych úvah dospel k svojmu rozhodnutiu. Vyhotovené preklady jeho dôkazov sú nepresné. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol o úprave pomerov aj voči mal. J., aj keď nie je jeho dieťaťom. Navyše rozhodnutie o výživnom pre Y. a R. je v rozpore s jeho možnosťami a schopnosťami. Má za to, že konanie o určenie mena a zapretie otcovstva voči mal. J., ktorá sa narodila predtým, než bolo ich manželstvo rozvedené, malo byť súčasťou konania o rozvod manželstva a úpravu pomerov na čas po rozvode manželstva. Namieta, že súd pri určovaní výživného nezohľadnil, že niektoré mesiace nemá príjem a rovnako nezohľadnil ani to, koľko ho stoja letenky keď chce doviezť deti na Slovensko. Uviedol, že deti bývajú s navrhovateľkou a mužom, ktorého nepozná na spoločnej adrese a súd túto skutočnosť vôbec nezohľadnil. Navrhovateľka podľa jeho názoru prenajíma byt na Q. ul. č. X za účelom zisku. Má za to, že výpočty príjmov a výdavkov navrhovateľky sú nespoľahlivé a chybné. Namietal, že súd neuviedol, prečo nerozhodol aj o povinnosti navrhovateľky informovať ho o ich deťoch, a že musia rozhodovať spoločne o veciach, ktoré sa týkajú detí. Súd nevysvetlil ani to, prečo neodpovedal na žiadne z jeho listov, kde žiadal o jasné inštrukcie o slovenských zákonoch. Dodal, že nemôže súdu platiť za jeho čas a nepresné preklady, o týchto poplatkoch nebol informovaný.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Súd prvej inštancie sa v priebehu konania riadne zaoberal všetkými tvrdeniami účastníkov konania, vykonal všetky nimi navrhované dôkazy a na základe toho rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou. Námietka manžela, že mal súd v tomto konaní riešiť aj jeho otcovstvo k maloletej dcére (ktorej nie je biologickým otcom) rovnako aj určenie jej mena, je právne irelevantná. Manžel nemôže namietať to, že súd neaplikoval v konaní inú právnu úpravu než tú, ktorá je platná na území SR. Manžel bol riadne poučený, že táto časť konania je aktuálne právne riešená v príslušných samostatných konaniach. Poukázala na to, že manžel nemá iné vyživovacie povinnosti, pracuje mimo domova až do prerušenia a zo svojho príjmu si nehradí ani bývanie, pretože býva s novou partnerkou, s ktorou si delia účty rovnakým dielom. Námietka manžela týkajúca sa usporiadania jej života je tiež právne irelevantná. Dodala, že nemá žiadny problém poskytnúť manželovi na požiadanie informácie o deťoch.

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli. 6. Konania o rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „ “). 7. Podľa CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa , a (ďalej len „ “), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 9. Podľa , o rodine (ďalej len ZoR - pozn. odvolacieho súdu), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa , bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne rozhodol o rozvode manželstva účastníkov konania, v

odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa v tejto časti odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

11. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k rozvodu manželstva dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov konania nemôže a ani neplní svoj účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj oboch účastníkov konania ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Z § 23 ZoR citovaného v napadnutom rozsudku vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva, t.j. či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, t.j. ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a rovnako prihliadnuť na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Skúma tiež, či manželia spolu žijú ako rodina, či spolu trávia čas, hospodária spolu, spoločne vychovávajú svoje deti a intímne spolu žijú. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je dôvodný, len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu, tiež jeho dĺžkou, ktoré sú zahrnuté do požiadavky vážnosti a trvalosti rozvratu. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Z výpovede účastníkov konania, že manželstvo neplní už vyše 15 rokov žiadnu zo svojich funkcií. Navrhovateľke sa navyše narodila v decembri 2015 mal. J., ktorej otcom je muž s ktorým aj aktuálne plánuje spoločnú budúcnosť. Na základe týchto skutočností dospel odvolací súd k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo navrhovateľky a jej manžela je natoľko narušené a rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. K odvolacím námietkam manžela navrhovateľky odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj , , , ). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

13. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách konania, aj o trovách štátu odvolací súd potvrdil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch o rozvode manželstva a o trovách konania podľa . Odvolací súd neakceptoval námietky manžela navrhovateľky, že nebude súdu platiť za jeho čas a nepresné preklady, keďže o týchto poplatkoch nebol informovaný, pretože súd prvej inštancie o náhrade trov štátu v napadnutom rozsudku nerozhodol. O náhrade trov štátu bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia a až tam si bude môcť manžel navrhovateľky uplatňovať svoje eventuálne výhrady.

14. Podľa ZoR, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

15. Podľa § 87 ods. 1 ZoR, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

16. Podľa , konaním vo veciach určenia rodičovstva je aj konanie o zapretie otcovstva.

17. Podľa , na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v obvode ktorého má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.

18. Podľa , na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

19. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval správne a zákonne, ak upravoval pomery manželov na čas po rozvode manželstva aj k maloletej Gabriele, aj keď mal z výpovedí manželov preukázané, že nie je biologickou dcérou manžela navrhovateľky, pretože v čase jeho rozhodovania platila stále prvá domnienka otcovstva svedčiaca otcovstvu manžela matky podľa ZoR a nebolo ešte vydané rozhodnutie v konaní o zapretie otcovstva manžela navrhovateľky. V slovenskom právnom poriadku je konanie o zapretie otcovstva podľa samostatným konaním, kde sa určuje miestna príslušnosť odlišne ako v konaní o rozvod manželstva. Tieto dve konania tak nemôžu byť spojené a prebiehať súbežne v rámci konania o rozvod manželstva účastníkov konania ako sa domnieva a žiada manžel navrhovateľky v podanom odvolaní. S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené len konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva podľa .

20. Odvolací súd zistil, že po podaní odvolania došlo k právoplatnému určeniu mena maloletej Z., nar. 28.12.2015 na „J.“, a to rozsudkom Okresného súdu Košice II z 18.1.2017 č.k. -56. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 8.4.2017. Okrem toho, po podaní odvolania došlo aj ku právoplatnému zapretiu otcovstva manžela navrhovateľky k mal. J., a to rozsudkom Okresného súdu Košice II z 26.10.2017 č.k. -101. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.3.2018.

21. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 22. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 23. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

24. Vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní bolo právoplatne zapreté otcovstvo manžela navrhovateľky voči mal. J., neboli už splnené podmienky na úpravu pomerov manželov k mal. J. na čas po rozvode manželstva. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o úprave pomerov manželov k mal. J. na čas po rozvode manželstva podľa a konanie podľa zastavil, pretože nedostatok tejto procesnej podmienky nebolo možné odstrániť v odvolacom konaní.

25. Pokiaľ ide o úpravu pomerov manželov k ostatným deťom Z. na čas po rozvode manželstva, odvolací súd zistil, že R. Y. a Y. N. nadobudli v priebehu odvolacieho konania plnoletosť.

26. Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

27. Z povahy veci je zrejmé, že o zverení plnoletých detí do osobnej starostlivosti, ich zastupovaní, správe ich majetku, úprave ich styku s rodičom, ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti a o práve na informácie už nie je možné rozhodovať, pretože tieto práva sú súčasťou rodičovských práv a povinností a nadobudnutím plnoletosti dieťaťa zanikajú. Nadobudnutím plnoletosti dieťaťa nezaniká len vyživovacia povinnosť. Preto sa Ústavný súd v konaní pod sp. zn. zaoberal otázkou, aký má byť postup v konaní o rozvod manželstva v prípade, že dieťa nadobudne plnoletosť, a ohľadne jeho výživy jednoznačne povedal, že „všeobecný súd v rámci konania o rozvod manželstva a úprave pomerov manželov nemôže upravovať pomery rodičov k plnoletým deťom, ale tieto plnoleté deti si majú samé podať návrh na výživné proti rodičovi“. Ak sa teda konanie o rozvod manželstva nestihne ukončiť skôr ako maloleté dieťa rozvádzajúcich sa manželov nadobudne plnoletosť, nadobudnutím plnoletosti sa ukončuje aplikačný rozsah . Konanie o úprave pomerov manželov k plnoletým deťom na čas po rozvode manželstva je preto potrebné zastaviť, pretože tu už nie je predmetom konania. Konanie o určenie výživného plnoletých osôb nemá s konaním o rozvod manželstva nič spoločné. Konanie o návrhu plnoletého dieťaťa na určenie výživného nie je spojené s konaním o rozvod, ale súd o ňom povedie samostatné konanie. Ústavný súd tiež uzavrel, že ak by súd rozhodoval o rozvode manželstva

až v čase, keď dieťa nadobudne plnoletosť, podmienky uvedené v sa už aplikovať nemôžu. Jedine ak by výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť v čase keď je dieťa maloleté, súd rozhodne o úprave pomerov do budúcna.

28. Vzhľadom k tomu, že manžel navrhovateľky odvolaním napadol celý rozsudok, výrok o rozvode manželstva doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Právoplatnosť v zmysle nadobudne až po riadnom doručení tohto rozsudku, ktorým bol výrok o rozvode potvrdený. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol aplikovať a upravovať pomery manželov k teraz už plnoletým deťom a to ani pokiaľ ide o ich vyživovaciu povinnosť. Konanie o určenie výživného pre plnoleté dieťa sa začína len na návrh oprávneného, v tomto prípade plnoletého dieťaťa a vzhľadom na moment nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode, ktorý nastane v budúcnosti nemôže byť súčasťou tohto konania. Keďže ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť v odvolacom konaní, odvolací súd zmenil rozsudok v tejto časti výroku podľa tak, že konanie o úprave pomerov manželov k deťom Z., R. Y. a Y. N. zastavil. Deti si v prípade ak nie sú aj naďalej schopné samé sa živiť oprávnené podať nový návrh na určenie výživného podľa a nasled. s rozsahom výživného podľa vývoja ich životných nákladov a odôvodnených potrieb.

29. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( )

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.