Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cb/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: Wűstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpeného advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovaným: 1/ DUOMO, s.r.o., so sídlom Široká 14087/30, 831 07 Bratislava, IČO: 47 488 662, 2/ Nikola Slezáková, bytom Landererova 6, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 547,81 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná 2/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 547,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 547,81 eur od 4. októbra 2017 do zaplatenia spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/ (s obchodnou spoločnosťou DUOMO, s.r.o., so sídlom Široká 10487/30, 831 07 Bratislava, IČO: 47 488 662), ktorému bola povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica z 2. septembra 2020, sp. zn. , to všetko v mesačných splátkach vo výške 50,-- eur počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že v prípade nezaplatenia jednej splátky sa stáva splatný celý nárok.

II. Žalobca má voči žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 21. januára 2020 domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť mu sumu 547,81 eur s príslušenstvom ako regresného nároku za žalobcom poskytnutú náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 28. júla 2016 došlo k stretiu poisteného motorového vozidla Peugeot 307 EČV: N ktorého vlastníkom bol žalovaný X/, so zaparkovaným motorovým vozidlom poškodenej I. D. S. P. I.: N ktoré následne narazilo do motorového vozidla O. A. Y. P., I.: Z S. nehody bola vodička motorového vozidla A. XXX - žalovaná 2/. Žalobca na základe uzatvorenej poistnej zmluvy uhradil škodu spôsobenú dopravnou nehodou v celkovej výške 684,77 eur. 2.1. Keďže žalovaný 1/ neoznámil žalobcovi vznik poistnej udalosti do 15 dní, žalobca si uplatnil voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 547,81 eur. Rovnako tak ani žalovaná 2/ neoznámila žalobcovi vznik poistnej udalosti do 15 dní. Preto si žalobca uplatnil voči nej nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 547,81 eur. 2.2. Žalobca poukázal na to, že hoci mal právo na náhradu celého poistného plnenia vo výške 684,77 eur, uplatnil si voči žalovaným 1/ a 2/ svoj nárok v nižšej výške, t. j. v prospech žalovaných 1/ a 2/. Listami z 17. júla 2017 a zo 4. októbra 2017 vyzval žalobca žalovaného 1/ na zaplatenie sumy 547,81 eur. Rovnako tak žalobca listami zo 4. júla 2017 a zo 4. októbra 2017 vyzval žalovanú 2/ na zaplatenie sumy 547,81 eur. Žalovaní 1/ a 2/ si svoj záväzok voči žalobcovi nesplnili ani čiastočne. 2.3. K žalobe žalobca pripojil poistnú zmluvu, správu o nehode, oznámenie poškodeného (Eriky D.) o poistnej udalosti, oznámenie o poistnom plnení, list žalobcu zo 4. júla 2017 adresovaný žalovanej 2/, list žalobcu zo 17. júla 2017 adresovaný žalovanému 1/, listy žalobcu zo 4. októbra 2017 adresované

žalovaným 1/ a 2/, doklad o výplate poistného plnenia, zápis o poškodení vozidla, doklady o oprave motorového vozidla Škoda P. I.: N

3. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom z 2. septembra 2020, sp. zn. žalobe vyhovel, voči ktorému žalovaná 2/ podala odpor, a ktorý nadobudol voči žalovanému 1/ právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6. októbra 2020. 3.1. Z dôvodu podania odporu žalovanou 2/ došlo k zrušeniu platobného rozkazu voči nej ex lege podľa § ustanovenia 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní a vec bola postúpená Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „súd“ v príslušnom gramatickom tvare) podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní.

4. Žalovaná 2/ v odpore uviedla, že v e-mailovej správe z 21. júla 2017 ozrejmila žalobcovi skutočný príbeh, prečo šoférovala vozidlo, pričom nemala plnú moc na obsluhu firemného motorového vozidla. Poukázala na to, že sa s poistníkom ústne dohodla na nahlásení poistnej udalosti, že túto poistnú udalosť nahlási poistník, pričom dôverovala tejto ústnej dohode. 4.1. Následne žalovaná 2/ uviedla, že v záujme rešpektovania požiadavky primeranosti trestu by bolo žiadúce, aby sa upustilo od všeobecne mylnej predstavy, že prísny trest je správny a žalovaný je nepriateľ štátu a poisťovní. Neprimeraná finančná pokuta, ktorá je podľa žalovanej 2/ likvidačná a finančne nezvládnuteľná. Zároveň žalovaná 2/ uviedla, že je jej chybou, že neskontrolovala dodržanie ústnej dohody o nahlásení udalosti. V závere odporu poukázala žalovaná 2/ na svoje majetkové pomery, že je invalidná dôchodkyňa s 80 % invaliditou, slobodná matka, a že jej celkový mesačný príjem je cca 461,-- eur. 4.2. Hoci žalovaná 2/ odkazovala v odpore na svoj e-mail adresovaný žalobcovi, k odporu ho nepripojila.

5. Žalobca v replike k odporu žalovanej 2/ uviedol, že postupoval legitímne, ak si voči žalovanej 2/ uplatnil nárok na náhradu poistného plnenia. Poukázal pritom na to, že oznamovacia povinnosť má pre činnosť poisťovne nedozerný význam, keďže náhradu škody môže poisťovňa priznať iba na základe dôvodného návrhu, pričom iba včasné oznámenie a šetrenie udalosti môže byť relevantným základom pre posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenia. Ak si poistený (poistník) nesplní svoju oznamovaciu povinnosť, musí poisťovateľ vykonať z dôvodu zanedbania povinnosti mnohé úkony na preukázanie právneho základu zodpovednosti, pričom oneskorená platba poistného plnenia, resp. náhrady škody môže vytvárať nepriaznivý obraz o poisťovni, čo má zlý dopad na jej postavenie na poistnom trhu. 5.1. V závere žalobca odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) zo 14. marca 2011, sp. zn. , z ktorého vyplýva predovšetkým sankčná funkcia takéhoto postihu bez ohľadu na prípadné subjektívne presvedčenie o menej závažnom porušení zákonných povinností zo strany poisteného.

6. Žalovaná 2/ v duplike z 15. februára 2021 zopakovala svoje tvrdenia obsiahnuté v odpore.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na termín dňa 2. septembra 2021 o 13:00 hod., na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalovaná 2/.

8. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu mal súd za nesporný vznik škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 28. júla 2016. Medzi stranami bolo sporné, či je žalovaná 2/ povinná zaplatiť žalobcovi uplatnený regresný nárok.

9. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: 9.1. Dňa 28. júla 2016 došlo k škodovej udalosti, pri ktorom bola motorovým vozidlom A. XXX, I.: N spôsobená škoda na motorových vozidlách ŠG. v celkovej výške 684,77 eur. Vinníkom predmetnej škodovej udalosti bola vodička motorového vozidla A. XXX, EČV: BA045JZ - ktorého vlastníkom bol žalovaný 1/ - a to žalovaná 2/. Predmetné motorové vozidlo malo uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalobcu. Žalobca škodu vzniknutú uvedenou škodovou udalosťou uhradil poškodeným. 9.2. Žalovaný 1/ ako poistník a ani žalovaná 2/ ako vodička motorového vozidla nenahlásili žalobcovi ako poisťovateľovi vznik škodovej udalosti, hoci to bolo ich zákonnou povinnosťou. Z tohto dôvodu si žalobca uplatnil voči žalovaným 1/ a 2/ regresný nárok vo výške 547,81 eur ako časť z vyplatenej náhrady škody poškodeným (684,77 eur).

10. Podľa ustanovenia , na účely tohto zákona sa rozumie e/ poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len ""), f/ poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. 10.1. Podľa ustanovenia , poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 10.2. Podľa ustanovenia 10 ods. 1 písm. a/ , poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky. 10.3. Vo všeobecných poistných podmienkach možno určiť prípady, keď možno lehoty podľa odseku 1 primerane predĺžiť. Po oznámení škodovej udalosti je poistený povinný postupovať podľa pokynov poisťovateľa a predložiť v dohodnutej lehote doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada (ods. 2). 10.4. Podľa ustanovenia , poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa až 4. 10.5. Podľa ustanovenia 12 ods. 2 písm. g/ , poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa až 4.

11. Zo vyplýva poistenému základná povinnosť nahlásiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti, a to v lehote 15 dní, ak k škodovej udalosti došlo na území Slovenskej republiky. Pod pojmom poistený - ktorého zaťažuje predmetná zákonná povinnosť je potrebné vychádzať z pojmu poistený v zmysle ustanovenia zákona, ktorým sa rozumie ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. Tomu zodpovedá aj ustanovenie zákona, v zmysle ktorého poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poisteným, ktorý je povinný oznámiť poisťovateľovi (poisťovni) tak je jednak vlastník motorového vozidla (jeho držiteľ), ako aj vodič motorového vozidla, ktorý zavinil dopravnú nehodu. 11.1. V prípade, ak si poistený svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia nesplní, má žalobca právo požadovať náhradu toho, čo z poistenia zodpovednosti poskytol poškodenému, a to jednak voči poistníkovi ( ), ako voči poistenému, ktorý nie je poistníkom, t. j. voči vodičovi motorového vozidla ( ). 11.2. Tento regresný nárok si v prípade, ak škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla spôsobil vodič, ktorý nebol aj poistníkom, môže poisťovateľ uplatniť buď voči poistníkovi, voči vodičovi motorového vozidla, alebo voči obidvom uvedeným subjektom.

12. Z rozsudku najvyššieho súdu zo 14. marca 2011, sp. zn. vyplýva, že „účelom ustanovenia nie je len to, aby poistený nahradil poisťovateľovi (celkom alebo sčasti) poistné plnenie poskytnuté za poisteného poškodenému. Uvedené ustanovenie má zároveň viesť poisteného (poistených) k riadnemu plneniu jeho (ich) povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu poistenia, vrátane oznamovacej povinnosti - náhrada, na ktorú má v takom prípade poisťovateľ právo, vyjadruje aj určitý majetkový postih poisteného za to, že nesplnil svoju povinnosť uloženú v “ 12.1. Z uvedeného vyplýva, že účel regresného nároku poisťovateľa spočíva v tom, aby si poistený plnil riadne a včas svoje zákonné povinnosti voči poisťovateľovi, vrátane povinnosti oznámiť mu vznik škodovej udalosti, z ktorej vznikne poisťovateľovi povinnosť nahradiť poškodenému vzniknutú škodu alebo jej časť. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že každý držiteľ vodičského oprávnenia - bez ohľadu na jeho vek, vzdelanie alebo zdravotný stav - si musí byť vedomý, že pokiaľ zaviní dopravnú nehodu, je povinný jej vznik oznámiť poisťovni, v ktorej je motorové vozidlo poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

13. S poukazom na vyslovené právne závery a ustálený skutkový stav súd poukazuje na to, že žalobcovi vznik škodovej udalosti neohlásil v zákonom stanovenej lehote ani žalovaný 1/ ako poistník a ani žalovaná 2/ ako vodička, ktorá zavinila vznik škodovej udalosti. Žalobca ako poisťovateľ tak

bol oprávnený po vyplatení vzniknutej škody uplatniť si regresný nárok či už voči poistníkovi (voči žalovanému 1/), voči poistenému, ktorý nebol poistníkom (voči žalovanej 2/), prípadne voči obidvom uvedeným subjektom. Žalobca si v predmetnom spore zvolil poslednú z uvedených možností a uplatnil si regresný nárok voči poistníkovi, ako aj voči žalovanej 2/ ako vodičke motorového vozidla.

14. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej 2/, že sa spoliehala na ústnu dohodu so žalovaným 1/, že ten nahlási vznik škodovej udalosti žalobcovi, toto nie je spôsobilé privodiť jej úspech v spore, keďže takúto ústnu dohodu nie je možné považovať za vážny (objektívny) dôvod, pre ktorý vznik škodovej udalosti žalobcovi nenahlásila. Ako už bolo uvedené vyššie, nahlásenie vzniku škodovej udalosti poisťovateľovi (poisťovni) je základnou povinnosťou, ktorá musí byť známa každému jednému vodičovi motorového vozidla, bez ohľadu na to, či tento vodič je priamo ako poistník v zmluvnom vzťahu s poisťovňou, alebo nie. Keďže žalovaná 2/ si predmetnú zákonnú povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnila, nepostupovala obozretne, pričom je potrebné poukázať na zásadu, že právo patrí bdelým, ktorá je aktuálna aj v rozhodovanom spore.

15. Zároveň súd uvádza, že do úvahy neprichádza zamietnutie žaloby voči žalovanej 2/, keď túto požiadavku explicitne vyjadrila slovami „žiadam o vyňatie zo žaloby a následné oslobodenie od úhrady peňažného trestu“. 15.1. V tejto súvislosti súd odkazuje na aktuálnu judikatúru najvyššieho súdu, z ktorej vyplýva, že „súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy nároku uplatneného poisťovateľom voči poistníkovi resp. poistenému v zmysle uvedeného ustanovenia je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona. Jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle ustanovenia citovaného zákona aj pod hornú hranicu takto uplatňovaného nároku, ktorou je úhrn poistných plnení, je v zmysle uvedeného ustanovenia poisťovateľ“ (k tomu viď rozsudok najvyššieho súdu z 11. decembra 2019, sp. zn. publikovaný ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2020 pod R 64/2020). 15.2. Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že pri uplatnení regresného nároku poisťovateľa podľa jediným oprávneným subjektom na zníženie výšky regresnej náhrady je poisťovateľ a nie súd (t. j. že výlučne od rozhodnutia poisťovateľa závisí, či si uplatní regresný nárok v plnej výške, alebo či si uplatní regres v nižšej výške). Rovnako tak možno z predmetného rozhodnutia vyvodiť, že posúdenie, či si poisťovateľ uplatní regresný nárok len voči subjektu uvedenému v ustanovení , alebo proti subjektu uvedenému v ustanovení , prípadne voči obidvom subjektom, je výlučne na poisťovateľovi, a súd nie je oprávnený do tohto rozhodnutia poisťovateľa zasiahnuť. 15.3. Preto súd nemôže moderovať okruh subjektov, voči ktorým si žalobca mohol uplatniť svoj regresný nárok tak, že žalobu voči žalovanej 2/ zamietne, a to len s odkazom na jej majetkové pomery. Úlohou súdu v prípade uplatnenia regresného nároku je iba posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky. Žalovaná 2/ pritom v spore nespochybňovala skutočnosť, že ona viedla motorové vozidlo Peugeot 307 v čase vzniku poistnej udalosti (a že ona zavinila predmetnú škodovú udalosť), a ani skutočnosť, že si nesplnila oznamovaciu povinnosť podľa ustanovenia voči žalobcovi. Súd pritom uvádza, že žalobca si svoj regresný nárok voči žalovaným 1/ a 2/ uplatnil v redukovanej výške, a nie v plnej sume, v akej nahradil poškodeným vzniknutú škodu (t. j. v sume 684,77 eur). 15.4. Len pre úplnosť súd poukazuje na to, že vyššie citovaný rozsudok najvyššieho súdu z 11. decembra 2019, sp. zn. bol podrobený prieskumu zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení o odmietnutí ústavnej sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej z 25. mája 2021, sp. zn. uviedol, že „vykonané myšlienkové postupy najvyššieho súdu, ako sú opísané v odôvodnení, považuje ústavný súd za korektné, vo svojej šírke za dostatočné a ústavne akceptovateľné. Výklad založil najvyšší súd primárne na zákonných ustanoveniach relevantných právnych predpisov. Sťažovateľ dával v dovolaní, ako aj v ústavnej sťažnosti dôraz na teleologický a systematický výklad. Najvyšší súd jasne poukázal na zámer zákonodarcu neupraviť otázku obmedzenia nároku na regresnú náhradu proti poistenému, ktorý je v omeškaní. To sťažovateľovu vec odlišuje aj od veci, ktorá bola predmetom nálezu vo veci sp. zn. , kde bol nárok posudzovaný podľa vyhlášky v občianskoprávnom vzťahu. Podľa najvyššieho súdu si účel zákona o povinnom zmluvnom poistení nevyžadoval dotvorenie práva aplikáciou všeobecnej právnej zásady právneho poriadku. Finálny záver o nemožnosti aplikovania sudcovského moderačného práva na regresnú náhradu sa ústavnému súdu

nejaví byť nesúrodým prvkom v tomto odvetví právneho poriadku, keďže napríklad aj pri náhrade škody vylučuje v možnosť súdnej moderácie. V tomto rámci si profesionálne danosti podnikateľov nevyžadujú, aby v ich vzájomných právnych vzťahoch bol súd tým, kto bude z pohľadu všeobecnej primeranosti uplatnenej výšky revidovať nároky na prípadné regresné plnenie. O použitom výklade preto nemožno hovoriť ako o nevhodnom alebo vedúcom k absurdným dôsledkom. Podľa názoru ústavného súdu je napadnutý rozsudok prejavom legitímnej snahy najvyššieho súdu prispieť k vytvoreniu rozhodovacej praxe k hmotnoprávnej otázke, ktorá mu bola predložená“ (bod 13. odôvodnenia uznesenia).

16. Pokiaľ žalovaná 2/ poukázala na to, že v žalobe bol nesprávne uvedený jej dátum narodenia (28. októbra 1951 namiesto správneho 28. októbra 1991), súd uvádza, že v tomto prípade sa nejedná o podanie žaloby voči nesprávnemu subjektu, ale iba o chybu spôsobenú tým, že žalobca zjavne vychádzal zo správy o nehode (č. l. 7 súdneho spisu), v ktorom je dátum narodenia žalovanej 2/ uvedený slabo čitateľným spôsobom, keď aj podľa názoru súdu v predmetnej správe o nehode je uvedený jej dátum narodenia 28. októbra 1951. 16.1. Rozhodujúca je však skutočnosť, že ani samotná žalovaná 2/ nespochybnila, že ona v rozhodnom čase viedla motorové vozidlo PI., ktorým bola spôsobená škoda na motorových vozidlách Škoda P.E.

17. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotil súd žalobu žalobcu voči žalovanej 2/ ako dôvodnú. Preto súd žalobe vyhovel uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 547,81 eur.

18. Súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania z priznanej eur podľa a v spojení s ustanovením Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ktorá je vo výške 0 %). 18.1. Preto súd uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne a to zo sumy 547,81 eur od 4. októbra 2017 do zaplatenia, keďže žalovaná 2/ bola v tom čase preukázateľne v omeškaní s plnením peňažného dlhu, do ktorého sa dostala uplynutím 15 dní od doručenia výzvy žalobcu zo 4. júla 2017.

19. Pri uložení peňažnej povinnosti žalovanej 2/ súd vo výroku zohľadnil jej postavenie ako solidárneho dlžníka so žalovaným 1/, a na jej zaplatenie bola zaviazaná spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/, ktorému bola táto povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica z 2. septembra 2020, sp. zn. . 19.1. Zároveň súd pri uložení povinnosti žalovanej 2/ zohľadnil jej majetkové pomery, ktoré deklarovala počas konania, z ktorých vyplývalo, že by nebola schopná zaplatiť žalobcovi priznaný nárok jednorazovo. Z tohto dôvodu súd uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi priznanú sumu v mesačných splátkach počnúc právoplatnosťou rozsudku. V prípade, ak žalovaná 2/ nezaplatí žalobcovi včas niektorú zo splátok, stáva sa splatný celý uplatnený nárok. Pokiaľ ide o splatnosť prvej splátky, táto je splatná v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s poukazom na znenie ustanovenia prvá veta

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalovanej 2/ náhradu trov konania vo výške 100 %. 20.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( a ) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [ ].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).