Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-91-2019.pdf
PDF · 81.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12C/91/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
D. súd M. - okolie sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore žalobcu: L.. L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom L. 8, M., zast. Advokátska kancelária VEREB s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 3, IČO: 52 633 284, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Miroslav Vereb, proti žalovaným: 1/ Mária Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. O. U. XXX, 2/ X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. O. U. XXX, o vypratanie nehnuteľnosti s prísl.
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní vypratať nehnuteľnosť - byt č. 5, nachádzajúci sa na 2. poschodí vo vchode č. 156 bytového domu súpisné číslo 156 v Slanskom Novom Meste, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. 1662/49, zapísaného na liste vlastníctva č. 1040 pre okres Košice - okolie, obec F. O. U., katastrálne územie F. O. U. a vyprataný byt odovzdať žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie (ďalej len „súd“) dňa 10.6.2019 sa žalobca domáhal vypratania nehnuteľnosti - bytu č. X nachádzajúceho sa na 2. poschodí vo vchode č. XXX bytového domu č. súp. XXX v F. O. U., nachádzajúceho sa na parc. reg. „C“ č. XXXX/XX, kat. územia F. O. U., evidovanú na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“) na tom skutkovom základe, že žalobca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na základe dobrovoľnej dražby konanej dňa 18.11.2015, na preukázanie čoho žalobca poukázal na LV č. XXXX a v ňom uvedený zápis Z XXXX/ XXXX zo dňa 19.11.2015, osvedčenie N 2827/20115, Nz 43784/2015 o vykonaní dobrovoľnej dražby podľa § 20 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade (ďalej len „žalovaní“) predmetnú nehnuteľnosť doposiaľ užívajú, po vykonaní dražby ju nevypratali a neumožnili ju užívať žalobcovi. Po vykonaní dobrovoľnej dražby žalovaní podali na Okresnom súde Košice - okolie žalobu o určenie absolútnej neplatnosti výkonu záložného práva s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, pričom rozsudkom zo dňa 21.11.2017 č.k. 7C/1351/2015-272 bola ich žaloba zamietnutá a na základe odvolania predmetný rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/126/2018 zo dňa 27.3.2019. Uviedol, že žalovaných výzvou zo dňa 3.6.2019 vyzval na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, na základe ktorej však žalovaní predmetnú nehnuteľnosť nevypratali. 2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe s odôvodnením, že proti potvrdzujúcemu rozsudku Krajského súdu v Košiciach podali dovolanie spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti navrhli konanie do skončenia dovolacieho konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky prerušiť v zmysle ust. § 164 CSP. 3. Keďže žalobca nenamietal proti prerušeniu konania z vyššie uvedeného dôvodu, súd uznesením zo dňa 18.10.2019 konanie prerušil do skončenia dovolacieho konania na Najvyššom súde SR.
4. Podaním doručeným súdu dňa 31.5.2021 žalobca súdu oznámil, že mu dňa 28.5.2021 bolo doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/15/2020 zo dňa 27.1.2021, ktorým bolo dovolanie žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/126/2018, 1Co/127/2018 odmietnuté. 5. Na základe uvedeného súd rozhodol o pokračovaní v konaní a na prejednanie sporu nariadil pojednávanie dňa 3.9.2021, na ktoré sa žalovaní nedostavili, svoju neprítomnosť neospravedlnili ani nepožiadali o odročenie pojednávania, preto súd postupom podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav. 7. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. 1040 pre okres Košice - okolie, obec Slanské Nové Mesto, katastrálne územie F. O. U. je žalobca vlastníkom nehnuteľnosti - bytu č. X nachádzajúceho sa na 2. poschodí vo vchode č. XXX bytového domu súpisné číslo XXX v F. O. U., postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. 1662/49, kde nadobúdacím titulom je osvedčenie N 2827/20115, Nz 43784/2015 o vykonaní dobrovoľnej dražby podľa § 20 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. 8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 7C/1351/2015 mal súd ďalej preukázané, že žalovaní boli predchádzajúcimi vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti - bytu č.5, ktorí po vykonaní dobrovoľnej dražby dňa 18.11.2015 (v procesnom postavení žalobcov) sa žalobou domáhali vyslovenia absolútnej neplatnosti výkonu záložného práva, predmetom ktorého bola vyššie uvedená nehnuteľnosť
- byt č.5. Predmetná žaloba bola právoplatne zamietnutá rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.3.2019 sp.zn. 1Co/126/2018 a dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.1.2021 sp.zn. 1Cdo/15/2020. 9. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 10. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 11. V zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Toto právo rovnako ako ostatné požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 Občianskeho zákonníka, umožňuje vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia, najmä ju držať, užívať, brať z nej plody a scudziť ju. 12. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poskytuje Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 123 vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Ochrana vlastníckeho práva je zaručená tak Ústavou SR čl. 20 (Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu) ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva). Z oboch dokumentov vyplýva, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona. 13. Hmotné právo hovorí o práve vlastníka domáhať sa vydania veci, teda hnuteľnej aj nehnuteľnej (od toho, kto ju neprávom zadržuje), pričom vo vzťahu k nehnuteľným veciam ide o vypratanie. Pod pojmom „s plnením povinnosti vypratať nehnuteľnosť“ sa rozumie odstránenie všetkých hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v priestoroch nehnuteľnosti a zabezpečiť opustenie priestorov osobami tam sa nachádzajúcimi (R 53/1973). Teda, ak niekto bez právneho dôvodu užíva vec, jedným z možných riešení ako sa brániť, je inštitút vypratania nehnuteľnosti. 14. Žalobca sa podanou žalobou domáha vypratania bytu z dôvodu, že žalovaní nemajú k nemu užívacie právo. Prvoradou podmienkou pre úspech žaloby o vypratanie nehnuteľnosti je, aby žalobca preukázal svoje vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti. Splnenie tejto podmienky mal súd preukázané výpisom z LV č. 1040 pre kat. úžemie F. O. U.. Údaj o vlastníckom práve žalobcu evidovaný na výpise z listu vlastníctva je v zmysle § 7 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údajom o vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý tvorí obsah katastra. Údaje katastra sú podľa § 70 katastrálneho zákona hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Citované ustanovenie zakladá teda vyvrátiteľnú domnienku existencie vlastníckeho práva zapísaného v katastri nehnuteľností, z ktorej súd v zásade vychádza aj pri rozhodovaní vecí, na ktoré sa vyžaduje preukázanie vlastníckeho práva. Tak to je aj v prejednávanej veci, pretože v prospech žalobcu svedčí domnienka existencie jeho vlastníckeho práva k spornému bytu podľa údajov katastra nehnuteľností. 15. Z hľadiska rozloženia dôkazného bremena bolo na žalovaných, aby svojou procesnou aktivitou vyvrátili domnienku existencie vlastníckeho práva žalobcu. V konaní nebolo sporným, že v zmysle § 27 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách udelením príklepu vlastnícke právo prešlo zo žalovaných
na žalobcu, ktorý sa stal oprávneným vlastníkom sporného bytu. Tento zákonom stanovený následok príklepu bolo možné vyvrátiť len žalobou o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Takúto žalobu žalovaní nepodali, po vykonaní dobrovoľnej dražby však podali žalobu o určenie absolútnej neplatnosti záložného práva, ktorá žaloba bola právoplatne zamietnutá a dovolanie žalovaných Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol. 16. Možno tak konštatovať, že v dôsledku absencie súdneho rozhodnutia, ktoré by určilo neplatnosť dražby, niet relevantného dôvodu spochybňovať účinky dražby, a teda prechod vlastníckeho práva zo žalovaných na vydražiteľa- žalobcu, ktorého vlastnícke právo sa nepodarilo vyvrátiť. 17. Keďže v konaní žalobcom bolo preukázané splnenie podmienok vindikačnej žaloby v zmysle ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka, súd považoval jeho nárok za právne dôvodný a žalovaným uložil povinnosť vypratať a žalobcovi odovzdať predmetnú nehnuteľnosť tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku. 18. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. 19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Súd s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci priznal mu proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nezistiac dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške prisúdenej náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom Okresného súdu Košice - okolie (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.