Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/126/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. S. X. XXX a Š. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. S. X. XXX, obaja zastúpení JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3, proti žalovaným: 1) Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO 00 151 653, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Marek Hic, s.r.o. so sídlom v Martine, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 2) Dražobník, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hviezdoslavova 6, IČO 36 764 821, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Tomčovčík s.r.o. so sídlom v Košiciach, Nerudova 14, IČO 50 001 949, 3) F.. F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v Z., F. XXXX/X, zastúpený JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Šoltésovej 5, o určenie absolútnej neplatnosti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 21. novembra 2017 č.k. 7C/1351/2015 - 272 a proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 21. novembra 2017 č.k. 7C/1351/2015 - 276 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P o t v r d z u j e uznesenie zo dňa 21. novembra 2017 č.k. 7C/1351/2015 - 276.

Žalovaným v 2. a 3. rade priznáva voči žalobcom nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali, aby súd určil, že je absolútne neplatný výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žalobcom uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne žalovaným v 1. až v 3. rade trovy konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení súd poukázal na obranu žalovaných a predovšetkým na tvrdenie žalobcov v žalobe, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0448028538 uzatvorenej so žalovaným v 1. rade dňa 10.10.2007, žalovaný v 1. rade poskytol žalobcom úver vo výške 650.000,- Sk, t.j. 21.578,05 eur, zároveň v ten istý deň uzatvorili so žalovaným v 1. rade aj dodatok č. 1 k zmluve o splátkovom úvere, mandátnu zmluvu a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako byt č. X na druhom poschodí bytového domu č. súp. XXX, V. S. X., postavený na parcele č. XXXX/XX, a pretože nedodržali podmienky zmluvy a úver riadne nesplácali, žalovaný v 1. rade pristúpil k výkonu záložného práva s tým, že výkon záložného práva realizoval žalovaný v 2. rade a založenú nehnuteľnosť na základe dobrovoľnej dražby dňa 18.11.2015 vydražil žalovaný v 3. rade. Doplnil, že žalobcovia sa určenia absolútnej neplatnosti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou domáhali s odôvodnením, že ohodnotenie nehnuteľnosti znalcom kvôli vykonaniu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je nižšie, než mala Slovenská sporiteľňa k dispozícii v čase poskytnutia úveru na kúpu nehnuteľnosti, že notárska zápisnica nespĺňa náležitosti podľa notárskeho poriadku, lebo k nej nie je pripojené písomné poverenie notára k tomu, aby notársky kandidát mohol sa zúčastniť dobrovoľnej dražby a osvedčiť jej priebeh, že je neplatná záložná zmluva, lebo nebola individuálne dojednaná a nebola učinená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a že žalovaný v 1. rade neposkytol úver v takej výške, ako sa so žalobcom dohodli, ale nižší o sumu, rovnajúcu sa spracovateľskému poplatku za úver vo výške 4.000,- Sk.

3. Pri rozhodovaní vychádzal prvoinštančný súd zo zistenia, že žalovaný v 1. rade a žalobcovia uzatvorili dňa 10.10.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. 0448028538, na základe ktorej žalovaný v 1. rade poskytol žalobcom úver vo výške 650.000,- Sk (21.576,05 eur) pri fixnej úrokovej sadzbe 6,9 % ročne odo dňa uzavretia úverovej zmluvy do 10.10.2012, ktorý sa žalobcovia zaviazali splácať v mesačných splátkach po 5.927,- Sk (196,74 eur) po dobu 179 mesiacov, počnúc dňom 10.11.2007 do 10.9.2022. Okrem toho žalobcovia sa zaviazali zaplatiť spracovateľský poplatok za úver v sume 4.000,- Sk (132,78 eur) a na zabezpečenie pohľadávky uzatvorili žalobcovia a žalovaný v 1. rade dňa 10.10.2007 aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Z časti 1 bodu 3 zmluvy súd prvej inštancie zistil, že pre účely zmlúv, obsiahnutých v tejto listine sa zabezpečovacou pohľadávkou záložného veriteľa rozumie: a) pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0448028538 zo dňa 10.10.2007 v znení neskorších zmien a doplnkov, b) pohľadávka a jej príslušenstvo, ktoré vznikne v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním úverovej zmluvy, c) pohľadávka na uhradenie nákladov podľa úverovej zmluvy, zmlúv obsiahnutých v tejto listine a všetkých ostatných zmlúv, uzatvorených medzi záložným veriteľom a dlžníkom, d) pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti so zánikom úverovej zmluvy iným spôsobom, ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním, e) pohľadávka a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp. vznikla v dôsledku alebo v súvislosti s plnením záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, f) pohľadávka alebo príslušenstvo, ktoré vzniknú na základe zmeny právneho vzťahu, založeného úverovou zmluvou alebo nahradením záväzku, vyplývajúceho z úverovej zmluvy, novým záväzkom. Prípady, uvedené v bode 3 môžu nastať samostatne niektoré, alebo všetky súbežne; najvyššia hodnota istiny v zmysle § 151 b) ods. 3 Občianskeho zákonníka, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, je 650.000,- Sk a zálohom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu, nachádzajúce sa v kat. úz. V. S. X., zapísané na LV XXXX ako parcela reg. C č. XXXX/XX a na nej bytový dom č. súp. XXX a v ňom byt č. X, druhé poschodie a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele 181/1000. V zmysle čl. 4 ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený strpieť výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku z výťažku predaja zálohu spôsobom, dohodnutým vo všeobecných obchodných podmienkach. Súd prvej inštancie takisto zistil, že žalobcovia podmienky úverovej zmluvy nedodržali, keďže úver riadne a včas nesplácali, žalovaný v 1. rade preto požiadal o výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, dňa 1.6.2015 žalovaný v 2. rade zaslal žalobcom oznámenie o dražbe v zmysle § 17 ods. 5 Zákona 527/2002 Z.z. a zároveň zaslal k dražbe aj znalecký posudok č. 68/2015, vypracovaný znalcom Ing. Miroslavom Paškom, voči ktorému znaleckému posudku žalobcovia nepodali v zákonnej lehote žiadne námietky. Potom, ako dňa 3.11.2015 bolo žalobcom zaslané oznámenie o opakovanej dražbe nehnuteľnosti, dňa 18.11.2015 bola vykonaná dražba a vydražiteľom sa stal žalovaný v 3. rade, žalobcovia dňa 4.12.2015 podali žalobu o určenie absolútnej neplatnosti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.

4. Po právom posúdení veci podľa § 151 c) ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1, § 21 ods. 2 zák. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a § 137 písm. c) CSP. Súd konštatoval, že sa nezaoberal skúmaním neplatnosti dobrovoľnej dražby, lebo žalobcovia neuplatnili žalobu o neplatnosť dražby, ale o určenie absolútnej neplatnosti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, čo zákon o dobrovoľných dražbách neupravuje, a pretože žaloba o určenie absolútnej neplatnosti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nie je upravená osobitným predpisom, bolo potrebné preukázať na takejto žalobe naliehavý právny záujem v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP, čo žalobcovia nepreukázali. Z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali ani existenciu konkrétnej právnej normy, upravujúcej možnosť takúto špecifickú žalobu podať, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a procesne neúspešných žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným trovy konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

6. Uznesením zo dňa 21. novembra 2017 č.k. 7C/1351/2015 - 276 súd prvej inštancie podľa § 335 ods. 1 zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/37/2016 zo dňa 24.2.2016, ktorým žalovanému v 3. rade zakázal rušiť žalobcov v užívaní nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX kat.úz. V. S. X. ako byt č. X na druhom poschodí bytového domu, č. súp. XXX, nachádzajúceho sa na parcele KN-C č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2 s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 181/1000, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Taktiež bolo uložené obchodnej spoločnosti Východoslovenská energetika a.s. so sídlom v Košiciach, Mlynská č. 31, IČO 44 486 767 ako dodávateľovi elektrickej energie dodávať elektrickú energiu do bytu č. X na druhom poschodí bytového domu č. súp. XXX v V. S. X. oproti povinnosti žalobcov uhrádzať cenu dodanej elektriny až do právoplatného skončenia vo veci samej, a to z dôvodu, že žalobu vo veci samej o určenie absolútnej neplatnosti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zamietol rozsudkom zo dňa 21. novembra 2017.

7. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) a z rovnakých dôvodov navrhli zrušiť i uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 21. novembra 2017 č.k. 7C/1351/2015 - 276, ktorým bolo zrušené neodkladné opatrenie, nariadené uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/37/2016 zo dňa 24.2.2016. Navrhli zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zrušiť i uznesenie zo dňa 21. novembra 2017, pretože vec nie je právoplatne skončená a rozhodnutá. Súdu prvej inštancie vytkli, že doposiaľ nerozhodol o ich návrhu na predloženie prejudiciálnych otázok Ústavnému súdu Slovenskej republiky, čím porušil ústavné práva žalobcov. Tvrdili, že súd prvej inštancie porušil rovnosť strán sporového konania a právo žalobcov na spravodlivý proces. Poukazom na bod 17 odôvodnenia rozsudku podčiarkli, že ak mal súd pochybnosti o petite, mal žalobcov vyzvať na jeho úpravu (§ 128 a nasl. a súdu vytkli, že sa meritom veci, a to skúmaním neplatnosti dobrovoľnej dražby nezaoberal a rozsudok riadne neodôvodnil. Odkazom na viacero súdnych rozhodnutí (II. ÚS 85/06, III. ÚS 119/03-30, IV. ÚS 115/03, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/238/2008), čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, rozsudok žalobcovia označili za arbitrárny, zmätočný a ústavne neudržateľný. Zopakovali, že v spore namietali predovšetkým a/ neplatnosť záložnej zmluvy, neexistenciu záložného práva, b/ to, že žalovaný v 1. rade nepostupoval v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, c/ nedohodnuté zosplatnenie úveru medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, d/ skutočnosť, že pri výkone záložného práva je iné vecné právo nadradené právu vlastníckemu, e/ zmluvu o úvere pre neprijateľné zmluvné podmienky a pre fakt, že žalovaný v 1. rade neposkytol úver v takej výške, ako deklaroval, f/ neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi ak hodnota predmetu zabezpečenia je v hrubom nepomere k zabezpečovanej pohľadávke s primeraným príslušenstvom, g/ výrazné podhodnotenie nehnuteľnosti, h/ hrubý nepomer medzi skutočnou výškou dlhu a hodnotou nehnuteľností, ktoré boli predmetom výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, i/ zásah do práv na obydlie, súkromný a rodinný život žalobcov, j/ výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou ako nie nevyhnutné opatrenie v demokratickej spoločnosti, k/ absenciu ingerencie súdnej moci pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou, l/ absenciu dražobného spisu, najmä zmluvy o vykonaní dražby, m/ finančné prepojenie dražobníka a súdneho znalca, a súdu prvej inštancie žalobcovia vytkli, že týmito ich argumentmi sa súd nezaoberal a vo veci tak nekonal. Žalobcovia vyjadrili nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázali naliehavý právny záujem a ani existenciu konkrétnej právnej normy, upravujúcej možnosť takúto špecifickú žalobu podať. V tejto súvislosti žalobcovia argumentovali, že k naliehavému právnemu záujmu sa vyjadrili na výzvu súdu v podaní zo dňa 3.8.2016, ten však nie je potrebné preukazovať vzhľadom na to, že išlo o výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou a žalobu o absolútnu neplatnosť dobrovoľnej dražby upravuje osobitný právny predpis - zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších právnych predpisov a neexistuje žiaden právny predpis, ktorý by žalobcom zakázať podať takúto žalobu, ktorá je žalobou o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

8. Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

9. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol potvrdiť napadnuté rozhodnutia súdu prvej inštancie ako vecne správne. Mal za to, že súd úplne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a vyvodil správny a náležite odôvodnený právny záver v bodoch 18 až 21 rozsudku, že žaloba o určenie absolútnej neplatnosti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nie je upravená osobitným právnym predpisom a žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení a je preto nedôvodná, lebo žalobcovia sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nedomáhali. Zdôraznil, že súd prvej inštancie nemal povinnosť vyzvať žalobcov na úpravu petitu, lebo zo žaloby je zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhali.

10. Žalovaný v 3. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok i uznesenie ako vecne správne a riadne odôvodnené. Zdôraznil, že sa stotožňuje s odôvodnením v bode 17. rozsudku, lebo z obsahu spisu je zrejmé, že celá žaloba, od jej označenia, cez žalobné dôvody až po navrhovaný petit, je koncipovaná ako žaloba o určenie neplatnosti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Dodal, že aj absurdné, aby súd ad eventum vysvetľoval, ako by sa vysporiadal s dôvodmi neplatnosti dražby tvrdenými žalobcami, ak by bola žaloba podaná správne. Poukazom na znenie § 335 ods. 1 za nedôvodné označil i odvolanie žalobcov proti uzneseniu o zrušení neodkladného opatrenia.

11. Žalobcovia nevyužili právo na repliku k vyjadreniu žalovaného v 2. a 3. rade k odvolaniu žalobcov.

12. Krajský súd v Košiciach na základe včas podaného odvolania žalobcov vec podľa § 385 ods. 1 prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1 a 2 (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Žalobcami uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, 193, § 194 a § 205 alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Neboli zistené ani iné vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore, ku ktorým odvolací súd je povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

13. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutej časti rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 . Ani skutočnosti uvedené žalobcami v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Vo svojom odvolaní žalobcovia v podstate argumentujú skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvej inštancie aj správne a vyčerpávajúco pri rozhodovaní vo veci vysporiadal. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Preto odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutej časti rozsudku a k odvolacej námietke žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

14. V prvom rade žalobcom sa nepodarilo spochybniť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozsudku námietkou, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v ust. § 220 ods. 2 CSP, keďže súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Účinné zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté a skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Nepochybil, ak v spore aplikoval ustanovenie § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, a toto zákonné ustanovenie v okolnostiach posudzovaného prípadu, v súlade so žalobou a žalobným petitom, i náležite aplikoval.

16. Za stavu, ak z dôvodov rozsudku plynie, že súd bez toho, aby sa zaoberal meritom veci, žalobu žalobcov zamietol pre nesplnenie povinnosti žalobcov v spore osvedčiť existenciu naliehavého právneho záujmu, resp. existenciu osobitného predpisu, z ktorého by naliehavý právny záujem vyplýval, nemožno ako opodstatnenú vyhodnotiť ničím nekonkretizovanú námietku žalobcov, založenú na tvrdení, že rozsudok je arbitrárny, zmätočný a ústavne neudržateľný, lebo súd prvej inštancie sa nezaoberal ich argumentmi, ktorými namietali: a/ neplatnosť záložnej zmluvy, neexistenciu záložného práva, b/ to, že žalovaný v 1. rade nepostupoval v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, c/ nedohodnuté zosplatnenie úveru medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, d/ skutočnosť, že pri výkone záložného práva je iné vecné právo nadradené právu vlastníckemu, e/ zmluvu o úvere pre neprijateľné zmluvné podmienky a pre fakt, že žalovaný v 1. rade neposkytol úver v takej výške, ako deklaroval, f/ neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi ak hodnota predmetu zabezpečenia je v hrubom nepomere k zabezpečovanej pohľadávke s primeraným príslušenstvom, g/ výrazné podhodnotenie nehnuteľnosti, h/ hrubý nepomer medzi skutočnou výškou dlhu a hodnotou nehnuteľností, ktoré boli predmetom výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, i/ zásah do práv na obydlie, súkromný a rodinný život žalobcov, j/ výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou ako nie nevyhnutné opatrenie v demokratickej spoločnosti, k/ absenciu ingerencie súdnej moci pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou, l/ absenciu dražobného spisu, najmä zmluvy o vykonaní dražby, m/ finančné prepojenie dražobníka a súdneho znalca.

17. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v preskúmavanej veci) je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Zmyslom zavedenia podmienky naliehavého právneho záujmu pre úspech určovacej žaloby je (a bolo aj za účinnosti ustanovenia § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku) snaha viesť meritórne konanie iba o veciach, v ktorých nárokované súdne určenie (ktoré má iba deklaratórnu povahu a je pojmovo nevykonateľné) reálne môže vyriešiť spornú situáciu medzi stranami sporu a mať faktický dopad do ich právnych vzťahov. Z konštantnej judikatúry súdov vyplýva, že určovacia žaloba má zmysel iba v prípade, že jej pomocou možno odstrániť stav ohrozenia práva či eliminovať právnu neistotu a súčasne zodpovedajúcu nápravu (ochranu) nemožno dosiahnuť inak, ako i v prípadoch, že určovacia žaloba účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich bude určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení, pokiaľ takýto záujem nevyplýva z osobitného predpisu.

18. Súd prvej inštancie, rešpektujúc vyššie uvedené, v súlade so zásadou hospodárnosti konania sa v danej veci správne zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania. Pri svojom rozhodovaní správne vychádzal z premisy, že žalobcovia nebudú mať naliehavý právny záujem na žalobe, ak nie sú kumulatívne splnené podmienky: 1) žaloba je podaná preventívne k odstráneniu právnej neistoty či odstráneniu ohrozenia práva, 2) dotknutého nároku sa nemožno domôcť inak a 3) požadované súdne určenie bude predstavovať finálne vyriešenie sporu, a správne uzavrel, že žalobcovia existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, naviac v situácii, ak právo žalobcov (podľa ich tvrdení) už bolo porušené a vlastníkom označenej nehnuteľnosti (pôvodne vo vlastníctve žalobcov) sa stala tretia osoba - žalovaný v 3. rade. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie v tom, že v posudzovanej veci žalobcovia nepodali žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorú upravuje osobitný právny predpis - zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších právnych predpisov, v ustanovení § 21 ods. 2 umožňujúci v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby, ale žalobu o určenie neplatnosti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Za takejto situácie súd prvej inštancie nemal dôvod požadovať od žalobcov úpravu žalobného petitu a poskytovať poučenie, ako majú žalobu doplniť alebo upraviť, postupom podľa § 128 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve súd na doplnenie alebo opravu tohto podania. Odvolacia námietka žalobcov, že súd mal žalobcov vyzvať na úpravu žalobného petitu preto nemôže obstáť.

19. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia súdu (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 188/06). Odvolací súd pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04), nepatrí tam ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03), ani právo na to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 50/04).

20. Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a v súlade s ustanovením 335 ods. 1 CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje, ak uznesením zo dňa 21. novembra 2017 č.k. 7C/1351/2015 - 276 súd prvej inštancie podľa § 335 ods. 1 zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/37/2016 zo dňa 24.2.2016, ktorým žalovanému v 3. rade zakázal rušiť žalobcov v užívaní označenej nehnuteľnosti nakoľko žalobu vo veci samej o určenie absolútnej neplatnosti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zamietol rozsudkom zo dňa 21. novembra 2017. Odvolanie žalobcov proti uzneseniu o zrušení neodkladného opatrenia je preto nedôvodné.

21. Zo všetkých uvedených dôvodov možno konštatovať, že žalobcami uvedené odvolacie dôvody a ani odvolacie námietky nie sú opodstatnené. Rozsudok a uznesenie o zrušení neodkladného opatrenia sú vecne správne, preto rozsudok i uznesenie zo dňa 21. novembra 2017 č.k. 7C/1351/2015 - 276 odvolací súd podľa § 387 ods. 1 potvrdil, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania, a podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 priznal v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 2. a 3. rade nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom, ktorí v odvolacom konaní neboli úspešní. V odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Žalobcovia boli v odvolacom konaní neúspešní, a tak im náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .