Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-14P/11/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudca Mgr. Libor Kysucký vo veci starostlivosti súdu o mal. P. C., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, bytom u matky, dieťa otca I.. L. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXX/X, XXX XX Q., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Mendel s.r.o. so sídlom Sidónie Sakalovej 190, 014 01 Bytča a matky L.. C. C., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX U. Q., zastúpenej JUDr. Zdenkou Hullmanovou, advokátkou so sídlom Kysucká cesta 3, Žilina o zmenu úpravy styku s mal. dieťaťom takto

rozhodol:

Súd mení rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -137 zo dňa 25.09.2017 tak, že otec je o p r á v n e n ý počas prvých 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku stýkať sa mal. P. C., nar. XX.XX.XXXX každú párnu sobotu od 14:00 hod. do 17:00 hod. a každú párnu nedeľu od 14:00 hod. do 17:00 hod., a to bez prítomnosti matky.

Po uplynutí 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku je otec o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. P. C., nar. XX.XX.XXXX každý párny víkend od soboty 14:00 hod. do nedele 14:00 hod., a to bez prítomnosti matky.

Matka je p o v i n n á v určený čas mal. P. na styk pripraviť a styk otcovi s maloletou umožniť.

Otec si mal. P. bude p r e b e r a ť pred bytom matky. Otec po skončení styku mal. P. bude matke o d o v z d á v a ť pred bytom matky.

Súd z a m i e t a návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica na uloženie výchovného opatrenia rodičom.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec sa podaným návrhom domáhal, aby súd upravil jeho styk s maloletou tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v utorok a štvrtok, každý nepárny týždeň od piatku do nedele, od 23.12. do 30.12. každý nepárny rok, od 30.12. do 6.1. každý párny rok, od 1.7. do 21.7. každý párny rok a od 10.8. do 31.8. každý nepárny rok. Otec tvrdil, že: -rozsudkom OS Žilina sp. zn. -137 bol o. i. upravený styk otca s mal. P. počas párnych utorkov a nepárnych nedieľ v prítomnosti matky -mal. P. má už viac ako 3 roky a teda nie je problém, aby sa s ňou stretával častejšie a bez prítomnosti matky -existujúca úprava je nevyhovujúca, nakoľko viacero stretnutí sa neuskutočnilo z dôvodu, že matka nemohla

-dcéru má veľmi rád a chce s ňou tráviť čo najviac času. 2. Otec ako dôkaz predložil rozhodnutia OS Žilina č. k. -128, -133, a -137, potvrdenie o zaradení do terapeutického procesu, videozáznam a navrhol výsluch svedkov T. Q. a U. S..

3. Matka navrhla návrh otca zamietnuť a tvrdila, že: -otec sleduje výlučne svoje záujmy a znovu neprihliada na záujmy maloletej P. -stretnutia otca s maloletou P. prebiehajú v zmysle rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.9P/11/2017-137, ktorým bola aj v časti úpravy styku otca s maloletou dcérou schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa otec stretáva s maloletou P. každú párnu nedeľu (dohoda rodičov ako zmena za utorok ) od 16,00 hod. do 18,00 hod. aj dlhšie a každú nepárnu nedeľu od 9,00 hod. do 12,00 hod. v prítomnosti matky. -matka stretnutiu otca s maloletou Sofiou nebráni, dokonca v každú nedeľu (keďže sa s otcom dohodli, že utorok nahradia nedeľou) zotrváva s maloletou P. v otcovej prítomnosti 3 hodiny aj keď je rozsudkom určený rozsah len 2 hodín -stretnutia sú však plné negatívnych emócií, ktoré prináša výlučne otec a to jednak vo vzťahu k osobe matky, ktorú na verejnosti neustále uráža alebo nevhodnými poznámkami či dotykmi matke z ničoho nič prejavuje náklonnosť ako aj vo vzťahu k maloletej dcére, ktorej už niekoľko krát zdôrazňoval, že on nie je jej otcom, len sponzorom, dokonca ju vyzýval, aby ho nevolala otec ale L. a následne ju nútil ho objímať s tvrdení, že ona je jeho láska -maloletá P. už má viac ako tri roky a začína si čoraz viac uvedomovať správanie sa otca voči nej ako aj voči matke, čo sa prejavuje v nepokoji, ktorý prežíva po absolvovaní stretnutí s otcom -maloletá P. niekedy prepadáva smutným emóciám a s výčitkami hraničiacimi so sebaobviňovaním sa snaží vysvetliť si správanie otca voči nej, niekedy je zas až agresívna a všetok svoj hnev si vylieva boxovaním do matky, predovšetkým do jej tvárovej časti -matka práve tieto prejavy spracovávania situácií prežitých s otcom pozoruje výlučne po stretnutiach s otcom. Dôležitým je aj fakt, že maloletá P. už niekoľko mesiacov vedome zadržiava stolicu, čo jej spôsobuje aj zdravotné ťažkosti, pričom tento prejav má rovnako pôvod v psychike maloletého dieťaťa -matka oslovila detskú psychologičku Mgr. Miroslavu Švrlovú, s ktorou spolupracovala už v čase rozvodu v súvislosti s prežívaním maloletej P. zážitky spôsobené negatívnym správaním sa otca, ktoré predchádzali odchodu matky zo spoločnej domácnosti -dôležitým faktorom pri úprave styku otca s maloletou P. je predovšetkým psychický stav samotného otca. Otec v konaní o rozvod vedenom Okresným súdom Žilina pod č.k.9P/11/2017 priznal, že pije, dokonca priznal, že na matku fyzicky zaútočil a ublížil jej. Matka má nesmierne množstvo negatívnych zážitkov zo spolužitia s otcom, žiaľ aj s obdobia, kedy už bola narodená aj maloletá P.. Otec bol preukázateľne závislý na pití alkoholu ale aj na hraní na hracích automatoch. Matka zažívala striedanie nálad v priebehu niekoľkých minút spôsobené najmä nedostatkom alkoholu či peňazí potrebných na hru. Otec však tieto výkyvy v správaní vykazuje aj pri stretnutiach s maloletou P. a preto existuje dôvodné podozrenie, že otec svoju závislosť na alkohole a hre na automatoch nezvláda, čo je vážnou hrozbou pre maloletú P., pokiaľ by mala byť v jeho prítomnosti bez prítomnosti matky -matka môže aj prostredníctvom svedkov preukázať, ako nevyspytateľne sa otec počas stretnutí s dcérou správa, keďže sa stretávajú v detskom centre, kde väčšinou trávia čas aj iné mamičky, ktoré matku už aj oslovili s prejavom pochopenia, nakoľko je to veľmi zahanbujúca situácia, do ktorej vie otec matku svojím správaním dostať -rovnako je potrebné zdôrazniť, že v čase spolužitia matka opakovane pristihla otca ako šoféruje pod vplyvom alkoholu, čo vyvoláva podozrenie, že by mohol jazdiť opitý aj s maloletou P. a tak ju ohroziť na zdraví a živote. Aj keď to vyznieva prehnane, poukazujeme na skutočnosť, že sa otec zo svojich závislostí neliečil a že jeho správanie môže byť ohrozujúce pre zdravie a život maloletej P. -otec takmer celý čas po narodení maloletej P. trávil v krčme a herni, čím si maloletá P. k otcovi nevytvorila žiadnu citovú väzbu -od otca sa s matkou odsťahovali, keď mala maloletá P. rok aj šesť mesiacov. Aj v súčasnosti stretnutia absolvuje s tým, že sa hrá s inými deťmi v prítomnosti otca, avšak neustále sa utvrdzuje, že matka je nablízku. Po stretnutiach maloletá P. otca nespomína, dokáže však hodiny rozprávať ako a s kým (akými deťmi) sa hrala v detskom kútiku. Otca maloletá P. nespomína ani mimo stretnutí, iných mužov, ktorí sa zjavia v jej prítomnosti (napr.sused, strýko a pod.) maloletá P. spomína, dokonca sa pýta, kedy ich zas

uvidí. Aj to je dôkaz, že vzťah otec-P. nie je vôbec vybudovaný a otec ho práve svojím psychopatickým správaním vôbec nebuduje, naopak, maloletá P. sa zrejme jeho osobu snaží vytesniť zo svojho okolia -matka rešpektuje práva dieťaťa mať obidvoch rodičov a i napriek urážkam a nevhodnému správaniu otca na stretnutia maloletú P. vodí. Stretnutia sa neuskutočnili len v prípade, že maloletá P. bola chorá, je pravdou, že po nástupe do materskej školy sa ochorenia u maloletej P. prejavujú častejšie, nie je však pravdou, že by sa stretnutia s otcom nekonali z dôvodu, že matka nemohla. Matka absolvovala stretnutie otca s maloletou dcérou aj so svojou zvýšenou teplotou čo dokazuje, že nikdy nedošlo k zmareniu stretnutia zo strany matky. Bol to práve otec, ktorý sa v marci roku 2018 po niekoľkých minútach stretnutia pateticky rozlúčil s dcérkou a niekoľko týždňov sa neozval, pričom ani výživné v tom čase neplatil -na nejedno stretnutie otec mešká, avšak matka s maloletou P. ho trpezlivo čakajú. Počas všetkých stretnutí otec odbieha nervózne fajčiť, čo je tiež prejavom nezvládania závislosti -otec v súčasnosti nezvláda ani len stretnutia dohodnuté v rodičovskej dohode, ktoré sú v utorky predlžované aj na tri hodiny, je preto nepredstaviteľné, že by dokázal zvládnuť starostlivosť o maloletú P. počas niekoľkých hodín bez prítomnosti matky a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otcovi nemá kto so starostlivosťou pomôcť tak ako tomu býva v prípade iných oteckov, ktorým pomáhajú ich rodičia či súrodenci alebo noví partneri. Otec nemá žiadnych príbuzných a ani partnerku -otcov návrh stretávania sa s maloletou P. je nepremyslený a predovšetkým nevychádza z reálneho stavu, keďže maloletá P. nebola s otcom bez prítomnosti matky ani chvíľu 4. Matka navrhla znalecké dokazovanie zamerané na zistenie, či otec netrpí poruchou osobnosti a závislosťou a výsluch svedkyne M. U..

5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica uviedol, že rodičia by sa mohli podrobiť konzultáciám v považskobystrickom pracovisku Centra pre deti a rodiny Púchov, v rámci ktorých konzultácií by bolo možné určitý čas vyhradiť aj na styk otca s maloletou, teda určitý čas by mohli pracovníci CDR pôsobiť ako tretia osoba pri stretávaní otca s maloletou. 6. Úrad navrhol, aby psychológ úradu zistil, aký má mal. vzťah k otcovi.

7. Súd považuje za preukázané, že Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. -137 zo dňa 25.9.2017 rozviedol manželstvo rodičov mal. P., mal. zveril matke a upravil styk otca s mal. tak, že tento bol oprávnený stretávať sa mal. každý párny utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 9:00 hod do 12:00 hod. v prítomnosti matky.

Súd považuje (znaleckým posudkom č. 5/2021 znalkyne PhDr. Daniely Čechovej) za preukázané aj to, že otec maloletej netrpí poruchou osobnosti a ani závislosťou, že stretnutie otca bez prítomnosti matky je v súčasnosti vhodné, že mal. P. má vytvorený citový vzťah k obom rodičom, chce mať kontakt s obomi a že za ideálnu situáciu by považovala, „keby sa oco udobril, dali by sme sa všetci dokopy...“, že maloletá sa s otcom bez prítomnosti matky hrá, spolupracuje a je radostná, že matka je následkom domáceho násilia traumatizovaná, otcovi nedôveruje a v myšlienkach sa vracia do minulosti a že potrebuje pochopiť, že v záujme zdravého vývinu maloletej je, aby mala dobré vzťahy s oboma rodičmi, že mal. P. z otca strach nemá a že svojím strachom a nadmernými obavami ju ovplyvňujú matka a stará matka, že mal. P. sa s otcom stretávať chce, že mal. P. má potrebu byť s otcom, pričom súčasne chápe, že to matka neschvaľuje, čo ju mätie, že problémom výchovného prostredia matky je rozmaznávanie, ale najmä hyperprotektivita matky, že počas vyšetrenia sa otec k maloletej správal láskyplne a vedel sa prirodzene napojiť na aktuálnu situáciu, že mal. P. z otca strach nemá a že reálne sa s ním neodmieta stretávať, že matka ovplyvňuje dieťa neverbálne, a to hlavne paralingvistikou reči, čo je pre maloletú mätúce, že maloletá s otcom interaguje s radosťou, a že maloletá v prítomnosti matky je k matke lojálna a hovorí to, čo chcú počuť matka a stará matka. Súd považuje (znaleckým posudkom č. 5/2021 znalkyne PhDr. Daniely Čechovej) za preukázané aj to, že matka pri vyšetrení o dcére uviedla okrem iného, že zadržiavanie stolice sa zmiernilo, ale objavuje sa pri akomkoľvek strese, a že maloletá chodí po dlažbe od najmenšej po najväčšiu, že jeden deň chce všetko červené: šaty, jedlo, všetko, druhý deň oranžové a že sa jej zdá, že je to konkluzívne, a že od dvoch rokov chodí k psychologičke Mgr. Švrlovej. Súd považuje (znaleckým posudkom č. 5/2021 znalkyne PhDr. Daniely Čechovej) za preukázané aj to, že matka maloletej patrí medzi osoby, ktoré hodnotia relatívne vysoko neobvyklé symptómy svojho dieťaťa, čo sa následne premieta vo všeobecnom nadhodnocovaní a vyjadruje to prianie, aby sa dieťa javilo ako zúfalé a narušené alebo ako dieťa, ktoré volá o pomoc, a že preto zistené výsledky týkajúce

sa posttraumatického stresu maloletej znalkyňa nevyhodnocovala, nakoľko ich nemohla považovať za platné (strana 11 posudku). Súd považuje (znaleckým posudkom č. 5/2021 znalkyne PhDr. Daniely Čechovej) za preukázané aj to, že matkina psychotraumatizácia je posilňovaná správaním jej vlastnej matky, ktorá má však až bizarné vnímanie situácie a pritom si myslí, že jediná vidí veci v tom správnom svetle. Dokiaľ mala matkina matka zúžený, subjektivizujúci pohľad na komplexnosť rodinnej situácie, čím prispela k zhoršovaniu psychického zdravia rodiny a k eskalácii vzťahov medzi rodičmi. Vzájomný vzťah rodičov je natoľko disharmonický, že na mal. P. má veľmi nepriaznivý vplyv. Matka popisovala dcérine ťažkosti v tom, že ju bila do tváre, zadržiava stolicu a že má kompluzívne prejavy. Keďže však matka symptómy nadhodnocuje, znalkyňa výsledky nevyhodnocovala, lebo by ich nebolo možné považovať za validné (strana 23 posudku). Súd považuje (znaleckým posudkom č. 5/2021 znalkyne PhDr. Daniely Čechovej) za preukázané aj to, matka sa následkom toho, že sa cíti permanentne ohrozená, správa k dcére hyperprotektívne. Matka a stará matka manifestujú prežívanie svojej nedôvery a strachu a otca patologizujú, čím ovplyvňujú aj mal. P. a dôsledkom je psychická manipulácia dieťaťa. Mať strach zo svojho otca je pre dieťa traumatické a bude to mať dlhodobé následky na jeho zdravie. Maloletá má k otcovi rozumný, v celku pozitívny vzťah, čo však pred matkou nemôže dať najavo (strana 25 posudku). Pokiaľ ide o zadržiavanie stolice, táto diagnóza sa u detí, ktoré sú v podobnej situácii ako mal. P., vyskytuje často, keď deti, ktoré nemôžu kontrolovať vonkajšie prostredie, kontrolujú aspoň vnútorné. Počas vyšetrenia maloletá neprejavovala kompluzívne správanie reportované matkou. Ak sa však toto objavuje, kompluzie sú odpoveďou na neistotu a kontrolovanie vecí sa tenzia z neistoty uvoľňuje.

Súd považuje za preukázané aj to, že mal. P. sa v škôlke o situácii v rodine vyjadruje málo. Niekedy bez príčiny zdôrazní, že má iba mamičku a babičku. O otcovi sa nezmieňuje ani v dobrom, ani v zlom.

Súd považuje (záverečnou správou z poradensko-psychologického procesu) za preukázané aj to, že mal. P. sa v priebehu stretnutí s psychologičkou javila spontánne, reagovala veku primerane. Projektívne techniky poukázali na to, že maloletá do kruhu svojich vzťahovo blízkych osôb radí prioritne matku a starú matku, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Medzi blízke vzťahové osoby maloletá radí aj svojho otca, ku ktorému je jej postoj miestami bilančný. Maloletá uvádza, že ocka „ľúbi aj neľúbi“, lebo niekedy je zlý. V spoločnej interakcii s matkou maloletá pozitívne reaguje na matkine podnety, zapája ju do hry, čo pokladáme za prirodzené, nakoľko žijú spolu v spoločnej domácnosti. V interakcii s otcom sa maloletá taktiež správa uvoľnene a aktívne sa zapája, reaguje na jeho podnety. Môžeme konštatovať, že maloletá sa v prítomnosti otca tešila, vytvárala s ním rôzne príbehy, prijímala od neho pomoc aj objatia. V priebehu tohto stretnutia maloletá chcela s otcom tráviť čas aj po skončení konzultácie. Súd považuje ( záverečnou správou z poradensko-psychologického procesu ) za preukázané aj to, že matka maloletej svojmu bývalému manželovi nedôveruje, nakoľko v minulosti mal problém s alkoholom, hrával automaty. Keďže neabsolvoval nijaké odborné liečenie, nedôveruje mu. V minulosti k nej býval výrazne agresívny, čo aj toho času vo verbálnej podobe ešte pretrváva. Má z neho strach a teda sa bojí aj zveriť mu dieťa bez svojej prítomnosti. Súd považuje ( záverečnou správou z poradensko-psychologického procesu ) za preukázané aj to, že otec maloletej v minulosti mal problémy, avšak dokázal ich prekonať a to najmä kvôli P.. Nechcel sa rozvádzať, na jeho bývalej manželke mu stále záleží; zároveň ho však veľmi vytáča. Hnevá ho, že matka mu bráni v prirodzenom a častejšom kontakte s dcérou. Konflikty, ku ktorým dochádza medzi ním a matkou na spoločných stretnutiach s dieťaťom pripisuje tomuto narušenému vzťahu medzi nimi ako rodičmi. Hnevá ho, že matka mu bráni budovať si s dcérou vzťah, nekomunikuje s ním, nedáva mu o dieťati podstatné informácie a v prípade nerealizovaného stretnutia ani náhradné termíny. Taktiež je nahnevaný, že nemôže s dieťaťom tráviť čas slobodne, zobrať maloletú na výlet, lebo matka odmieta byť s ním osamote (napr. v aute) a dcéru samotnú nepustí. Súd považuje ( záverečnou správou z poradensko-psychologického procesu ) za preukázané aj to, že u rodičov maloletej nedošlo ešte k akceptácii novej vzťahovej roviny - prechodu z partnerskej roviny vzťahu na rodičovskú. Prevažnú väčšinu konfliktov medzi rodičmi maloletého dieťaťa napĺňajú a živia problémy z minulosti, najmä alkoholová a hráčska história otca a jeho agresívne ataky voči matke. Otec nevie s matkou konštruktívne komunikovať a svoje útoky kontrolovať ani pred dieťaťom, čo matku vracia do nepriaznivej minulosti a má tendencie chrániť pred ním seba a automaticky aj dieťa. Medzi rodičmi dieťaťa pravdepodobne ešte stále prebiehajú aj emócie patriace do partnerského vzťahu, pričom otec potvrdil, že svoju bývalú manželku má ešte stále rád a ich spoločný vzťah by rád vrátil späť a napravil

chyby, ktoré urobil. Matka však svojím odporom u neho vyvoláva pocit bezmocnosti a ten následne ústi do zúrivosti. Súd považuje ( záverečnou správou z poradensko-psychologického procesu ) za preukázané aj to, že samotné vzťahové väzby maloletej k obom svojim rodičom sú pozitívne. Maloletá v prítomnosti každého z rodičov reagovala prirodzene, spontánne. Na stretnutí s otcom prejavovala radosť a prijímala jeho objatie. Voči obom rodičom v individuálnom kontakte maloletá prejavovala náklonnosť a pozitívnu spätnú väzbu, bez známok odporu či odmietania niektorého z nich. Styk bez prespatia by toho času maloletá bez prítomnosti matky zvládnuť dokázala (sama sa dožadovala dlhšieho času stráveného s otcom) a nakoľko by tým nedochádzalo ku konfliktným stretom rodičov, tento by bol pre ňu prínosnejší. Zlyhania otca v roli partnerskej nemusí jednoznačne predpokladať jeho zlyhanie v roli rodičovskej.

Súd považuje ( výsluchom svedka T. Q. ) za preukázané aj to, že svedok sa s otcom maloletej pozná 2, možno 3 roky a vie o tom, že v minulosti mal otec maloletej problémy s alkoholom. Pokiaľ však ide o posledné 2 roky, otec už problémy s alkoholom nemá. Z otca maloletej sa stal úplný abstinent a na cyklistických výletoch si odmieta dať čo i len pivo. Svedok otca pozná ako kľudného človeka.

Súd považuje ( výsluchom svedka U. S. ) za preukázané aj to, že posledné takmer 3 roky otec maloletej na školeniach a spoločenských večierkoch nič nepije a dokonca sa ponúka, že ľudí z večierku odvezie, nakoľko môže šoférovať. Dovtedy na večierkoch alkohol konzumoval a stávalo sa, že svedok na ňom ráno videl, že tento konzumoval alkohol. Pokiaľ ide o mimopracovný život otca maloletej, tento chodieva na turistiku a na bicykel.

Súd považuje ( výsluchom svedkyne M. U. ) za preukázané aj to, že v lete 2018 otec maloletej nadával matke maloletej, pričom použil výraz „špina“. V nedeľu ráno na jeseň 2018 otec maloletej začal kričať na maloletú, že ona nie je jeho decko a že nech ide do prdele. Následne sa otec maloletej otočil, mal. P. začala plakať, na čo sa otec vrátil sa k maloletej a začal ju objímať s tým, že ju ľúbi. Na jeseň 2018 došlo aj k takému incidentu, že otec maloletej povedal, že je „debilné decko ako jeho mater a babka“. V detskom centre L. svedkyňa viackrát zaregistrovala, že otec sa priblížil k matke a začal jej hovoriť rôzne škaredé veci, aby ju ponížil, napr. že má veľkú riť, že je špina a sviňa.

Súd považuje za preukázané aj to, že otec maloletej od 30.10.2019 navštevuje psychológa za účelom individuálnej psychoterapeutickej intervencie ( č.l. 55 ).

Súd považuje ( videozáznamom z 8.12.2019 ) za preukázané, že mal. P. je v prítomnosti svojho otca spokojná.

8. Súd vykonal dôkazy uvedené v odseku 2 a 4 a znalecké dokazovanie a z týchto dôkazov aj vychádzal. Pokiaľ ide o znalecký posudok, súd ho považoval za hodnoverný. Súd pri hodnotení znaleckého posudku postupoval tak, že skúmal, či: -sa znalec javí v konkrétnom prípade ako vierohodný -jeho odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia -znalec vychádzal zo skutkových okolností danej veci ( k postupu pri hodnotení znaleckých posudkov viď napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. ). Pokiaľ ide o prvé kritérium, v konaní nevyšlo najavo nič, čo by spochybnilo vierohodnosť znalkyne PhDr. Čechovej. Pokiaľ ide o odôvodnenie znaleckého posudku, znalkyňa podrobne vysvetlila svoje úvahy, pričom tieto jej vysvetlenia zodpovedajú pravidlám logického myslenia. Z obsahu posudku tiež vyplýva, že tento vychádza zo skutočného stavu, keď znalkyňa posudok vypracovala až potom, ako osobne vyšetrila nielen rodičov a dieťa, ale aj starú matku.

9. Podľa záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Podľa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane. Podľa súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

10. Z § § 24 ods. 4 Zákona o rodine vyplýva, že mal. Sofia má nasledovné zákonné práva: -právo na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom ( t. j. nie iba vzťahu k matke, ale aj k otcovi ) -právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov -právo na udržovanie osobného styku nielen s matkou, ale aj s otcom. Práva vo vzťahu matka - mal. P. - otec však nemá iba mal. P., ale tieto má aj otec, ktorý je podľa § 28 Zákona nielen povinný, ale aj oprávnený starať sa o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin mal. P. ( pričom práve stretávanie sa otca a s mal. dieťaťom je nástrojom a priestorom, ktorý umožňuje otcovi podieľať na výchove svojho maloletého dieťaťa ). Vzhľadom na horeuvedené ( t. j. na zákonné právo mal. P. stretávať sa so svojim otcom a vzhľadom na zákonné právo otca stretávať sa so svojou dcérou ) a vzhľadom na to, že matka mal. P. nemá ani len ten najmenší záujem v súčasnosti umožniť otcovi, aby sa so svojou mal. dcérou stretával ( a teda pre postoj matky nie je možná uzavretie dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností ), súd upravil styk otca s maloletou autoritatívnym výrokom.

Z vykonaného dokazovania naviac vyplýva, že úprava styku otca s mal. P. je aj v záujme mal. P., keď táto sa s otcom stretávať chce a dokonca má potrebu byť s otcom ( strana 27 posudku ), keď táto z otca strach nemá a reálne sa s ním neodmieta stretávať ( strana 29 posudku ) a keď táto má vytvorený citový vzťah k obom rodičom ( t. j. aj k otcovi ).

11. O tom, že mal. P. vyslovene otca potrebuje a túži po ňom, podľa názoru súdu nakoniec svedčí aj to, že táto za otca začala označovať svojho strýka, pričom samotná matka na pojednávaní poprela, že by ju k tomu viedla ona. Je teda zrejmé, že samotná maloletá takto „volá“ po tom, aby v jej živote existoval mužský vzor, pričom v konaní nevyšlo najavo absolútne nič natoľko zásadné, čo by bránilo tomu, aby týmto mužským vzorom bol pre maloletú práve jej biologický otec ( teda nie jej strýko ).

12.. Pokiaľ matka v priebehu celého konania tvrdila, že mal. P. sa otca bojí ( strana 8 posudku, tiež č. l. 199 pv ), žiada sa uviesť, že znalkyňa vo svojom posudku vysvetlila, že mal. P. svojej matke v jej prítomnosti hovorí iba to, čo chce matka počuť, pričom to, čo chce matka počuť, jej matka dáva najavo neverbálne ( strana 29 posudku ). Je teda zrejmé, že mal. P. v súvislosti s jej stretnutiami s otcom matke nehovorí to, čo si skutočne želá a po čom naozaj túži. Pokiaľ advokátka matky uviedla, že znalkyňa skonštatovala, že mal. P. vykazuje známky kompluzie ( správne kompulzie ), žiada sa zdôrazniť, že znalkyňa v znaleckom posudku nič také neskonštatovala. V súvislosti s kompulziou znalkyňa na strane 7 posudku iba citovala matku ( t. j. táto časť posudku nereprezentuje názor znalkyne ), pričom na stranách 11 a 23 posudku znalkyňa uviedla, že nakoľko matka symptómy nadhodnocuje, výsledky nie je možné považovať za validné. Na strane 25 posudku

znalkyňa výslovne uviedla, že počas vyšetrenia maloletá neprejavovala kompulzívne správanie s tým, že ak by sa maloletá takto prejavovala v domácom prostredí, svedčalo by to o tom, že maloletá pociťuje neistotu ( nakoľko kompulzívnym správaním sa uvoľňuje tenzia z neistoty ). Keďže však k stretnutiu otca s maloletou nedošlo už cca. 90 týždňov ( viď č. l. 187 ), je jasné, že túto prípadnú tenziu nemožno vysvetliť strachom maloletej z otca.

13. Pre úplnosť sa žiada uviesť, že od poslednej úpravy styku došlo k zmene pomerov. Z obsahu spisu vyplýva, že k ostatnej úprave styku otca s mal. P. došlo v septembri 2017 - t. j. v čase, keď mala mal. P. X roky a X mesiace. Vzhľadom na vek P. bolo potom pochopiteľné, že styk otca s maloletou uskutočňoval v prítomnosti matky. V septembri 2021 má však mal. P. už viac ako X rokov a na uspokojovanie potrieb dieťaťa v takomto veku už nie sú potrebné žiadne špecifické zručnosti, resp. ak sú, tieto môže otec relatívne rýchlo získať. V súčasnosti teda ( okrem subjektívnej potreby matky ) už neexistuje žiadny dôvod na to, aby sa stretnutí otca a dcéry zúčastňovala aj matka a súd preto vzhľadom na túto zmenu pomerov zmenil úpravu styku tak, že stretávania otca s dcérou sa budú uskutočňovať bez prítomnosti matky.

14. Pokiaľ ide o stanovenie konkrétnych dní a hodín, počas ktorých sa má otec stretávať s maloletou, žiada sa uviesť, že matka neuviedla žiadne dni a hodiny, počas ktorých by podľa jej názoru bolo vhodné stretnutia realizovať. Súd preto vo veci aplikoval v súdnej praxi zaužívanú úpravu, keď stretnutia rodiča s dieťaťom sa štandardne realizujú počas každého druhého víkendu. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť aj to, že podľa udania matky mal. P. nemáva spánkovú siestu ( č. l. 99 ) a teda nič nebráni tomu, aby sa styk začínal o 14:00 hod.. Pokiaľ ide o tú skutočnosť, že mal. P. nastúpila do U. ročníka S., žiada sa uviesť, že pokiaľ ide o domáce úlohy, súd styk upravil tak, aby mal. P. už o 17: 00 hod bola opäť u matky, čo mal. P. poskytuje cca. 3 hodiny času na napísanie domácich úloh. V tejto súvislosti sa však žiada zdôrazniť aj to, že nepochybne je možné mal. P. nastaviť režim aj tak, aby si domáce úlohy písala u otca, resp. aby si ich napísala už v piatok. V súlade s odporučením znalkyne súd styk upravil tak, že tento sa bude počas prvých 3 mesiacov realizovať bez prespatia maloletej u otca.

15. Pokiaľ ide o inštrukcie dané krajským súdom ( viď č. l. 89 ), žiada sa uviesť, že rodičia nepreukázali schopnosť uzatvoriť rodičovskú dohodu a že poradenský proces, ktorému sa rodičia podrobovali, bol na základe nezáujmu matky ukončený ( č. l. 125 pv ). Práve z dôvodu nezáujmu matky o odbornú pomoc súd potom zamietol aj návrh úradu práce na uloženie výchovného opatrenia - vzhľadom na odmietnutie tejto odbornej pomoci matkou je zrejmé, že výchovné opatrenie by svoj účel nesplnilo.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C. m. p.

Poučenie:

Voči tomuto rozsudku rodičia odvolanie nemôžu podať vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku sa odvolania vzdali ( v spojení s C.m.p.). Proti tomuto rozsudku úrad práce môže podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica v troch vyhotoveniach ( ).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci alebo i) súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( § 62 ods. 2 C. m. p.).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu ( § 65 C. m. p.).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinná neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.