Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozhodnutie_19Co-204-2011.pdf
PDF · 106.11 KB
Case nature
Subarea
19Co/204/2011
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľov: 1/ B. C., bytom O. O. XXX, 2/ R. C., bytom O. O. XX, 3/ B. C., bytom O. O. XXX, 4/ T.. L. C. bytom Z. XXXA, O., 5/ B. I., bytom O. O. XXX, 6/ T.. Q. M., bytom Y. XXX, Y. republika, 7/ N. J., bytom ul. X. mája XXX/X, G. M. nad Z., 8/ I. Q., bytom P. XXXX/XXX, O. K., 9/ Z. A., bytom P. XXXX, O. K., 10/ Q. O., bytom O. XXX a 11/ T.. M. A., bytom Z. XX, K., zastúpených JUDr. B. V., advokátom so sídlom K., K. XX, proti odporcovi M. A., bytom M. K. XX, K., zastúpenému JUDr. K. Z., advokátom so sídlom O., G. XXXX/XX, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16. mája 2011, č.k. 6C/70/2008-300, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/2/,11/ každému sumu 528,19 eur, navrhovateľom 3/,4/,5/,6/ každému sumu 704,25 eur, navrhovateľovi 7/ sumu 2.112,76 eur, navrhovateľom 8/,9/,10/ každému sumu 132,04 eur so 7% úrokom z omeškania ročne od 19.05.2008 do zaplatenia, a to titulom bezdôvodného užívania časti pozemkov za obdobie od 19. mája 2006 do 19. mája 2008. Súčasne konanie v časti, aby bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ a 11/ po 126,43 eur, navrhovateľom 3/,8/,9/,10/ po 31,21 eur, navrhovateľom 4/,5/,6/ po 166,35 eur, navrhovateľke 7/ po 499,16 eur zastavil. Návrh v časti, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ a 11/ po 5,37 eur, navrhovateľom 3/, 8/, 9/, 10/ po 1,35 eur, navrhovateľom 4/, 5/, 6/ po 7,17 eur, navrhovateľke 7/ 21,50 eur zamietol. Vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, vedených na LV č. XXXX v k.ú. O. O. (v odôvodnení rozsudku nesprávne uvedené k.ú. O. K.) K., a to parcely č. XXX/X zastavané plochy o výmere 2101 m2 a parcely č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 581 m2 tak, že navrhovatelia 1/,2/ a 11/ vlastnia podiel 1/12-ina, navrhovatelia 3/, 8/, 9/ a 10/ podiel 1/48-ina, navrhovatelia 4/, 5/, 6/ podiel 1/9-ina a navrhovateľka 7/ 1/3-ina. Časť parcely č. XXX/X o výmere 581 m2 a časť parcely č. XXX/X o výmere 610 m2 užíva odporca, keď na časti parcele 354/3 má postavenú murovanú budovu, ktorá je v jeho vlastníctve a výmeru 344 m2 z uvedenej budovy prenajíma stolárovi B. C. a zvyšnú časť uvedenej parcely o výmere 237 m2 prenajímal určité obdobie Ing. V., na časti parcely č. XXX/X o výmere 610 m2 predstavuje priestor pred vstupom do murovanej stavby odporcu, z ktorých majú asi 12 m2 užívajú navrhovatelia na uskladnenie dreva, okrem toho sa tam nachádzajú plechové stavby, patriace odporcovi. V odôvodnení svojho rozhodnutia, vychádzajúc zo znaleckého nákresu Ing. A., okresný súd konštatoval, že odporca bez nájomnej zmluvy užíval v žalovanom období výmeru 1179 m2 z pozemkov, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov, keď zohľadnil, že 12 m2 užívali navrhovatelia tak, že na ňom mali uskladnené drevo. Vyslovil, že odporca nepreukázal svoje tvrdenie, že využíval časť nehnuteľností na poľnohospodársku výrobu. Skutočnosť, že na časti nehnuteľností robil odporca občas zabíjačky, nesvedčí poľnohospodárskej výrobe, ale podnikaniu v
oblasti porážky hospodárskych zvierat. Poľnohospodársku výrobu mohol odporca preukázať na základe účtovných záznamov, ktoré ako súkromne hospodáriaci roľník musel viesť. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa konštatoval, že odporca získal majetkový prospech bez právneho dôvodu, pretože nehnuteľnosti patriace navrhovateľom (v odôvodnení rozsudku nesprávne uvedené žalovaným) užíval bez platnej nájomnej zmluvy. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne Ing. E. C., z ktorého vyplýva, že výška nájmu za žalované obdobie predstavuje 2,688 eur za m2 ročne. Znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala z metódy polohovej diferenciácie. Vysvetlila súdu, že porovnávaciu metódu nemohla použiť preto, lebo porovnávacie materiály, ktoré poskytla strana navrhovateľov i odporcu sa jej nezdali objektívne, lebo strana navrhovateľov žiadala určiť nájomné v čo najvyššej výške a strana odporcu, ktorá má nájomné platiť, predkladala opačné dôkazy. Vychádzala aj zo všeobecne záväzného nariadenia mesta Považská Bystrica, kde bolo odporúčané nájomné od roku 2007. Poukázala na to, že porovnávaciu metódu nepoužila aj preto, lebo žalované obdobia sa prelínajú s nájomnými zmluvami, a preto sa rozhodla použiť metódu polohovej diferenciácie, ktorá najlepšie zohľadňuje prirodzený nárast nájmu v čase, keď sa spoločnosti darí a v súčasnosti stagnáciu nájmu v období krízy. Vychádzajúc z uvedeného znaleckého posudku zistil súd prvého stupňa, že odporca získal na úkor navrhovateľov za 2 roky od 19.05.2006 do 19.05.2008 bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 6.338,30 eur, ktoré súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov na sporných nehnuteľnostiach. O čiastočnom zastavení konania rozhodol podľa § 96 O.s.p., keď navrhovatelia po vypracovaní znaleckého posudku sčasti svoj návrh zobrali späť. Pokiaľ navrhovatelia žiadali bezdôvodné obohatenie vydať v celej výmere 1.191 m2, súd im priznal bezdôvodné obohatenie len z výmery 1179 m2, keď 12 m2 z plochy, o ktorej tvrdili navrhovatelia, že ju užíva odporca, bola v skutočnosti využívaná navrhovateľmi na uskladnenie dreva. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 663, § 671 ods. 1, § 451 ods. 1, § 456 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že bude o nich rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Uviedol, že časť parcely XXX/X o výmere 344 m2 bola užívaná ako stolárska dielňa a na tejto časti poľnohospodársku výrobu nevykonával, zostávajúca časť parcely č. XXX/X o výmere 237 m2 bola využívaná na inú ako poľnohospodársku činnosť vo výmere 70 m2 zo strany živnostníka W. O., Ing. B. V., na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá skončila dohodou ku dňu 31.12.2006. Vytýkal súdu prvého stupňa, že vychádzal zo svedeckej výpovede Ing. M. I. ktorý uviedol, že Ing. V. užíval celý zvyšok haly, okrem stolárskej dielne. Tvrdil, že Ing. B. V. mal na výkon svojej podnikateľskej činnosti, spočívajúcej okrem iného v obchode s oceľovými výpalkami a vývoji a vývine páliacich strojov CNC prenajatú len časť haly a zvyšok haly užíval on. Nachádzalo sa tu seno, slama, poľnohospodárske pomôcky, ovce, prasatá, sliepky, patriace jemu a vykonával tu poľnohospodársku činnosti, čo vyplynulo i z ohliadky na mieste samom. Dôvodil, že je poľnohospodárom - samostatne hospodáriacim roľníkom od 01.06.1992, o čom predložil vyjadrenie Mestského úradu K. vo veci evidencie A. zo dňa 12.05.2011. Tvrdil, že od 01.01.2007 užíval zvyšnú časť parcely XXX/X vo výmere 237 m2 výlučne na poľnohospodársku činnosť. Ďalej uviedol, že časť parcely XXX/X o výmere 610 m2 užíval výlučne na poľnohospodársku činnosť, táto výmera nebola nikdy predmetom nájmu či iného užívania zo strany akýchkoľvek tretích osôb. Poukazoval na ohliadku predmetných pozemkov a tvrdil, že sa v podstate jedná o hospodársky dvor, ktorý nevyhnutne potrebuje a využíva, nakoľko obrába aj iné pozemky v rámci výkonu poľnohospodárskej činnosti v k.ú. K. o výmere 9,5 ha a podľa jeho názoru, obvyklá cena nájmu týchto pozemkov, ktoré sa využívajú na poľnohospodársku činnosť, sa pohybuje vo výške cca 0,01 eur/m2 za rok. Ďalej vytýkal súdu, že ustálenie výmery 12 m2 z parc. č. XXX/ X užívanej navrhovateľmi na uskladnenie dreva, pričom drevo sa nachádzalo na ploche cca 75 m2, a preto tento záver súdu prvého stupňa považoval za nesprávny. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie je neurčité a nepresvedčivé, neodpovedá logicky na všetky skutkové a právne eventuality a je v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. a preto ho považoval za nepreskúmateľné. Nesúhlasil so závermi znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 11.04.2011, vypracovanom Ing. C. a ňou stanovenou výškou nájmu v rozhodnom období vo výške 2,688 eur/m2 ročne a vo výške 2,628 eur/m2 ročne od 01.01.2009. Podľa jeho názoru, výška nájmu v k.ú. O. O. nikdy nedosahovala výšku stanovenú týmto znaleckým posudkom, neodráža obvyklú cenu nájmu a tento znalecký posudok namieta. Namieta tiež metódu polohovej diferenciácie, ktorú znalkyňa zvolila, pričom nevysvetlila, z akých dôvodov nepoužila porovnávaciu metódu, ktorá je najobjektívnejšou a najspravodlivejšou metódou pre získanie poznatkov o hodnote pozemku. Stanovisko znalkyne považoval za vyhováranie sa, ktoré je neprípustné, keď
znalec je sám povinný zabezpečiť si materiály k vypracovanému znaleckému posudku vlastným úsilím a z dostupných zdrojov. Tvrdil, že znalecký posudok je iba jedným z možných právnym poriadkom predpokladaných dôkazov a nemôže byť dôkazom výlučným, na základe ktorého by mal súd rozhodnúť, keď súd mal hodnotiť dôkazy v zmysle § 132 O.s.p..
Navrhovatelia vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd odvolanie zamietol ako nedôvodné a napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX/X o výmere 344 m2 a 237 m2, parcely č. XXX/X o výmere 610 m2 a 331 m2 a parcely č. XXX/X o výmere 1.160 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. O. O., pričom celý pozemok vo výmere 2.682 m2 je ohradený plotom , je postavený bez ich súhlasu a odporca ho využíva pre svoje potreby na podnikanie. Uviedli, že od odporcu nežiadali nájom za celý ohradený pozemok, ale žiadali len nájom za užívanie tej časti pozemku, na ktorom sa nachádza časť haly, ktorú odporca prenajíma ako stolársku dielňu a strojársku výrobu a ako betónovú spevnenú časť pozemku, teda len tú časť pozemku, ktorú odporca využíva na podnikanie. Uviedli, že pravidelne chodia do uvedenej lokality, kde sa sporné nehnuteľnosti nachádzajú a nikdy nezistili ani náznak o tom, že by ju odporca využíval na poľnohospodársku činnosť, konkrétne chov oviec, ošípaných a sliepok. Odporca v k.ú. O. O. nevlastní žiaden pozemok, na ktorom by sa ovce pásť mohli, alebo kde by mohol dopestovať krmivo pre ovce, ošípané či sliepky, nikdy v hale žiadne zvieratá nechoval. Pokiaľ dňa 20.03.2009, kedy súd uskutočnil ohliadku pozemkov užívaných odporcom na podnikanie a zistil, že sa tu nachádza 10 oviec, 2 ošípané a niekoľko sliepok a pred halou dve silá, je potrebné uviesť, že silá užívalo naposledy poľnohospodárske družstvo, ktoré pôvodne v uvedených halách ošípané chovalo, avšak odporca ich ešte nikdy nepoužil, lebo žiadne zvieratá v hale nechoval a ani nechová. Pokiaľ sa zvieratá v časti haly nachádzali, bolo to len v čase ohliadky, keď nikdy predtým, ani potom sa tu zvieratá odporcom nechovali. V žalovanom období odporca pozemok navrhovateľov, ktorý je vedený ako zastavané plochy a nádvoria a aj v skutočnosti je na ňom postavená hala, alebo je betónom spevnený, neužíval na poľnohospodárske účely, ale tieto prenajímal ako stolársku dielňu, resp. na strojársku výrobu. Poukázali na skutočnosť, že pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania sú blízko areálu stavebnín P. a.s., k.ú. O. O. a poukázali na viaceré súdne konania, ktoré sa týkali vydania bezdôvodného obohatenia medzi vlastníkmi pozemkov a uvedenou obchodnou spoločnosťou, kde výška nájmu bola za 1 m2 ročne v rozhodnom období stanovovaná od sumy 2,688 eur/m2 ročne až do sumy 3,035 eur/m2 ročne, resp. 3,175 eur/m2 ročne.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p..
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcov vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky odporcu vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:
Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písmenom a) až f). V prejednávanej veci odporca v podanom odvolaní cituje ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) O.s.p., z obsahu jeho odvolania je však zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčíta predovšetkým neúplne zistenie skutkového stavu (odvolací dôvod podľa § 205 ods. písm. c/ O.s.p.) a nesprávne hodnotenie dôkazov (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.).
Z obsahu spisu vyplýva, že medzi účastníkmi nebolo sporné vlastnícke právo navrhovateľov k pozemkom, vedeným na LV č. XXXX. v k.ú. O. O. a to parciel č. XXX/X zastavané plochy o výmere 2101 m2 a č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 581 m2, ktoré užíval odporca o celkovej výmere 2682 m2, keď pozemky sú ohradené plotom s tým, že navrhovatelia sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie výmery 1191 m2, ktorá je sčasti zastavaná halou a sčasti sa jedná o betónovú plochu pred halou. Spornou nebola skutočnosť, že odporca uvedené pozemky užíval bez dohody s vlastníkmi pozemku na podnikateľskú činnosť bez toho, aby im za užívanie platil akúkoľvek
náhradu, užíval ich teda bez právneho dôvodu, pričom časť výrobných hál, postavených na pozemkoch navrhovateľov prenajímal na podnikateľskú činnosť, stolársku výrobu, resp. v minulosti na strojárenskú výrobu. Spornou otázkou bol konkrétny účel, na ktorý odporca pozemky užíval v rozhodnom období , keď navrhovatelia tvrdili, že odporca užíval pozemky, za ktoré žiadajú vydanie bezdôvodného obohatenia výlučne na svoju podnikateľskú činnosť, resp. ich prenajímal ďalším podnikateľom a odporca tvrdil, že časť nehnuteľností využíval výlučne na poľnohospodársky účel. Nebolo v tomto konaní spochybnené, že daná vec sa posudzuje podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí bezdôvodné obohatenie vydať. Podľa doterajšej súdnej praxe sa na bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje plnenie, ktoré vzniklo užívaním veci bez uzavretia zmluvy o nájme alebo iného právneho vzťahu, čo je prípad danej veci.
V preskúmavanej veci odporca v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), keď tvrdí, že časť parcely č. XXX/X o výmere 610 m2 a časť parcely XXX/X o výmere 237 m2 užíval v rozhodnom období výlučne na poľnohospodársku činnosť (chov oviec a uskladnenie potravy pre ovce, resp. iné zvieratá) s výlukou užívania 70 m2 Ing. V. do 31.12.2006. Z tohto dôvodu tvrdil, že výška nájmu pre užívanie pozemkov na poľnohospodársky účel predstavuje v rozhodnom období 0,01 eur/m2 ročne.
Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonávanými dôkazmi preukázané alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 130 až 135 O.s.p..
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.).
V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol , čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
V danej veci sa navrhovatelia svojho nároku domáhali titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tvrdili, že odporca užíval nehnuteľnosti, ktoré sú v ich vlastníctve bez právneho dôvodu na podnikateľskú činnosť s tým, že žiadnu náhradu za ich užívanie im neplatil, čím na jeho strane vznikol majetkový prospech, ktorý je bezdôvodným obohatením. Svoje tvrdenia o vlastníckom práve, ktoré im prináleží, o užívaní sporných nehnuteľností odporcom v rozhodnom období, ako i neexistencii akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi nimi a následne o výške bezdôvodného obohatenia v konaní preukázali a uniesli tak nielen bremeno tvrdenia, ale aj bremeno dôkazu. Odporca nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali, a preto pokiaľ sa chcel v konaní úspešne brániť, musel tvrdiť, že nehnuteľnosti užíval v rozhodnom období na iný účel, ako tvrdili navrhovatelia a na toto svoje tvrdenie musel označiť dôkazy. Teória práva v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktívnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.
Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy, musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia jednoznačne preukázali vznik a existenciu bezdôvodného obohatenia na strane odporcu, ktorú odporca ako takú nespochybňoval. Spochybňoval výšku bezdôvodného obohatenia, nenavrhol však žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, t.j. že vzniknutá výška bezdôvodného obohatenia by mala byť obmedzená z dôvodu, že sporné nehnuteľnosti v časti využíval len na poľnohospodársky účel. Listinnými dôkazmi a výsluchmi svedkov bolo preukázané, že odporca časť sporných nehnuteľností poskytoval tretím osobám na vykonávanie podnikateľskej činnosti - stolárskej a strojárenskej výroby. Pokiaľ odporca tvrdil, že časť nehnuteľností užíval výlučne poľnohospodársky účel, odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, že v prípade, že skutočne odporca ako samostatne hospodáriaci roľník vykonával v rozhodnom období poľnohospodársku činnosť na časti uvedených nehnuteľností, musel by mať k dispozícii množstvo listinných a iných dôkazov, ktorými mohol preukázať existenciu poľnohospodárskej výroby v danej lokalite alebo poľnohospodársky účel, na ktorý sporné nehnuteľnosti využíval, čo však v konaní neurobil. Z tohto dôvodu odporca nepreukázal, že časť sporných nehnuteľností užíval na poľnohospodársky účel, keď neuniesol dôkazné bremeno, týkajúce sa jeho tvrdenia, nesplnil si teda svoju procesnú povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, následkom čoho je neunesenie dôkazného bremena a jeho neúspech v tomto súdnom konaní.
Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že za pozemok využívaný na poľnohospodársky účel sa zásadne považuje pozemok, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, čo nie je prípad danej veci, alebo iný pozemok, prenechaný na poľnohospodárske účely, resp. s týmto účelom súvisiaci. V prípade vzniku súdneho sporu o zaplatenie nájomného, prípadne vydania bezdôvodného obohatenia súd pri stanovení výšky nájmu, resp. bezdôvodného obohatenia v takejto veci síce rešpektuje minimálnu výšku nájomného, ale vychádza zásadne z hodnoty pozemkov, určených podľa znaleckého posudku, ktorý vychádza z vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku s tým, že pokiaľ sa jedná o čiastočné využitie nehnuteľnosti na poľnohospodársky účel, musí sa vždy jednať o časť prevažujúcu, čo v danej veci preukázané nebolo.
Vzhľadom na uvedené odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. uplatnený odporcom nebol daný.
Z obsahu odvolania je zrejmé, že odporca spochybňuje znalecký posudok vypracovaný Ing. E. C., predovšetkým použitie metódy znalkyňou na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku ako podkladu pre výšku nájmu, ako aj záver znaleckého posudku, ktorý vyústil do vyčíslenia výšky všeobecnej hodnoty pozemkov a následne ceny nájmu.
Zo znaleckého posudku znalkyne Ing. E. C. vyplýva, že znalkyňa odpovedala na otázku stanovenú súdom, podľa ktorej mala určiť všeobecnú cenu označených nehnuteľností za obdobie od 19.05.2006 doposiaľ. V znaleckom posudku znalkyňa podrobne uviedla, z akých podkladov pri svojich záveroch čerpala, odôvodnila aj použitú metódu, jednak pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ako aj pri vyčíslení výšky ročného nájmu za 1 m2 v predmetnom období. Závery znalkyne, ako aj odôvodnenie znaleckého posudku dôvodne považoval súd prvého stupňa za opodstatnené, a to aj v spojitosti s výsledkami konania v obdobných veciach prejednávaných na Okresnom súde Považská Bystrica a na Krajskom súde v Trenčíne. Nezistil dôvod na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. V danej veci vypočul i znalkyňu na pojednávaní dňa 28.04.2011.
Aj znalecký dôkaz v danej veci, znalecký posudok Ing. E. C. podlieha sudcovskému hodnoteniu podľa § 132 O.s.p. Oproti iným dôkazom je tu však pri hodnotení podstatný rozdiel. Pri hodnotení všetkých ostatných dôkazov môže súd hodnotiť ich obsah z pohľadu, či je pre súd daný jeho všeobecnou skúsenosťou a znalosťou logického myslenia. Pri znaleckom posudku súd hodnotí len vierohodnosť osoby znalca a logičnosť správ, ktoré podáva. Znalecký posudok môže hodnotiť len nepriamo tým, keď skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, či je odôvodnenie logické a či znalec prihliadol ku všetkému, čo mu bolo predložené. Súd nemôže teda hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska oboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože pre takéto hodnotenie nemá potrebné a náležité odborné znalosti. Voľné hodnotenie znaleckého dôkazu súdom môže teda spočívať len v tom, či sa znalec javí v konkrétnom prípade ako vierohodný, či jeho odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia a či znalec vychádzal zo skutkových okolností danej veci. Ak má súd v tomto smere nejaké pochybnosti, odstráni ich tým, že znalcovi uloží, aby vec riadne vysvetlil v doplnku znaleckého posudku, a to v ústnom, prípadne písomnom alebo ustanovením nového znalca. Ustanovenie ďalšieho znalca prichádza do úvahy, pokiaľ v záveroch znalca sú rozpory, ktoré sa mu nepodarilo odstrániť alebo pri hodnotení znaleckého posudku sa zistí, že znalec neprihliadol ani v doplnení znaleckého posudku na predložené skutočnosti.
Odvolací súd nezistil v súvislosti s hodnotením dôkazov, a to najmä znaleckého posudku znalkyne Ing. E. C. súdom prvého stupňa také nedostatky, ktoré by boli dôvodom pre záver o nesprávnom hodnotení dôkazov súdom prvého stupňa a tým aj opodstatnením odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., a preto dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nebol daný.
Pokiaľ odporca poukazoval na vykonanie ohliadky na mieste samom dňa 20.03.2009, v ktorom čase sa v uvedenom objekte nachádzalo niekoľko kusov hospodárskych zvierat, odvolací súd môže len konštatovať, že uvedená skutočnosť nemôže byť jediným dôkazom, o ktoré by súd mohol oprieť záver, že sa jedná v rozhodnom období (od 19.05.2006 do 19.05.2008) o využívanie nehnuteľností na poľnohospodársky účel, keď ohliadka bola vykonaná 10 mesiacov po uplynutí rozhodného obdobia v danej veci a žiadne iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení odporca nepredložil.
Pokiaľ odporca namietal, že navrhovatelia majú na sporných pozemkoch uložené drevo na ploche cca 70 m2 a súd konštatoval, že sa jedná o 12 m2, odvolací súd môže len konštatovať, že na svoje tvrdenia odporca žiaden dôkaz nepredložil ale ani neoznačil, obmedzil sa len na svoje tvrdenie a v súčasnosti nie je možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť a ani preukázať, v akom rozsahu navrhovatelia svoje drevo na spornej nehnuteľnosti v rozhodnom období uskladňovali.
Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil v napadnutej časti (s výnimkou časti, v ktorej bolo konanie zastavené).
O trovách celého konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na § 224 ods. 4 O.s.p. samostatným uznesením.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .