Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-57-2023.pdf
PDF · 151.82 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/57/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. O. XXX, zastúpený JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, Prešov, IČO: 42 039 720, proti žalovanej: X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. O. XXX, zastúpená JUDr. Viera Straková, advokátka, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s prísl., o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14.06.2023 č.k. 29C/92/2020-820, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX , kat. úz. W. O. a nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX, kat. úz. W. O.. Do vlastníctva žalobcu prikázal aj hnuteľné veci, a to hnuteľné veci, a to zariadenie rodinného domu s príslušenstvom - motorku M. M. XXX, O. T., rok výroby XXXX, práčku S., chladničku, televízor z roku 2009, mrazničku, mikrovlnnú rúru, skriňu - spálňa, manželskú posteľ, gauč z roku 2003, vitrínu v obývačke, drevotrieskovú skriňu v izbe dcéry, vitrínu v hale, stôl v kuchyni, knihovníčku, písací stôl v izbe dcéry, skriňu v izbe syna, písací stôl v izbe syna, gauč z roku 2005, hrubkovačku, zrovnávačku, pílu, cirkulár, dlabačku, frézu, formátovaciu pílu, pásovú brúsku, odsávač pilín, pílu s ramenom, brúsku na nože, frézy na výrobu okien, kompresor, reťazovú pílu Stihl, kosačku, okružnú pílu Festol, vŕtačku Makita, vŕtačku Bosh, pokosovú pílu Dewalt, rotačnú brúsku Festol, ručnú frézu Festol, vyrezávačku Bosh, vibračnú brúsku Festol, tlakový čistič Kärcher.
2. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. F., vrátane rekreačnej chaty s príslušenstvom bez súpisného čísla postavenej na parc. KNE XXX, ako aj hnuteľné veci (zariadenie chaty), a to gauč, menič, stôl a truhlicu.
3. Žalobcovi uložil povinnosť za účelom úplného vyporiadania BSM vyplatiť žalovanej finančnú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 46. 916,98 eur v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
4. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom, ktorý bol vydaný v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 30Pc 19/2019 s dátumom právoplatnosti 05.07.2019. Vec právne posúdil podľa § 149 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zdôraznil,
že v zmysel uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo 53/2019 za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu je potrebné považovať právny názor, podľa ktorého pri oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy k vyporiadaniu dochádza. Ak súd pri určovaní ceny vychádzal s takmer trojročného znaleckého posudku, odklonil sa od vyššie uvedeného právneho názoru, podľa ktorého bol povinný vychádzať z ceny nehnuteľností, s príslušenstvom v čase vyporiadania BSM. Zdôraznil, že bolo nesporné, že do bezpodielového spoluvlastníctva patria nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX a XXXX, kat. úz. W. O., vrátane rodinného domu. Hodnotu tohto rodinného domu súd prvej inštancie ustálil v rozsahu 214.000 eur a to podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX, ktorý vypracoval v konaní znalec Ing. N. J.. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. F., vrátane chaty bez súpisného čísla, opäť v tejto súvislosti poukázal prvoinštančný súd na závery plynúce zo spomínaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Vzhľadom na to, nemohol ustáliť hodnotu týchto nehnuteľností podľa znaleckých posudkov predložených žalovanou č. X/XXXX a XXX/XXXX a nemohol vychádzať z potvrdenia o trhovej cene nehnuteľnosti vypracovanej realitnou kanceláriou HALO reality, s.r.o., č.l. 9 s poukazom na stanovisko jej majiteľa, z ktorého vyplynulo, že potvrdenie o trhovej cene ich spoločnosť prostredníctvom maklérov vydáva pre účely dedičského konania. Pokiaľ žalovaná rozporovala ďalšie potvrdenia realitných kancelárií o trhovej cene týchto nehnuteľností, ktoré predložil žalobca, a to správu z 08.09.2021 s uvedením trhovej ceny 119.900 eur a z 09.09.2022 vo výške 138.000 eur, súd prvej inštancie poukázal na článok 15 ods. 2 CSP, podľa ktorého žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Ak žalovaná nepredložila aktualizáciu všeobecnej hodnoty nehnuteľností vedených na LV č. XXX, kat. úz. F. v zmysle ňou predložených znaleckých posudkov a nenavrhla doplnenie dokazovania na aktualizáciu tejto ceny, súd prvej inštancie vychádzal zo správ spomínaných realitných kancelárií, ktorých tvrdená nezákonnosť preukázaná nebola. Uviedol, že nemôže na základe návrhu žalovanej ukladať povinnosť žalobcovi, aby predložil znalecký posudok v predmete ocenenia nehnuteľností vedených na LV č. XXX, kat. úz. F., keďže takúto povinnosť ukladať stranám sporu nemôže. Poukázal na výsluch realitnej maklérky realizovaný na návrh žalovanej, ktorá vypracovala stanovisko v predmete ocenenia týchto nehnuteľností dňa 09.09.2022. Všeobecnú hodnotu týchto nehnuteľností z dôvodu, že iné dôkazy za účelom preukázania všeobecnej hodnoty neboli predložené, ustáli. Ako priemer týchto stanovísk a teda v sume 128.500 eur.
6. Vykonaným dokazovaním zistil, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu nepatrí nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. W. O.. Podrobným spôsobom sa potom súd prvej inštancie venoval vyporiadaniu jednotlivých hnuteľných vecí, ktoré tvorili predmet bezpodielového spoluvlastníctva a ich zostatkovým hodnotám popísaným v bode 117. a nasledujúce rozsudku.
7. Do predmetu BSM súd prvej inštancie zahrnul aj finančné prostriedky na účtoch strán sporu, a to žalovanej vo výške 683,50 eur a žalobcu z účtu ku dňu zániku manželstva v sume 24,52 eur. V prospech žalobcu pri vyporiadaní prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. W. O. vedené na LV č. XXX a XXXX, motorku M., motorové vozidlo O. T. a zariadenia rodinného domu, ako aj stolárske a elektrické náradia a zariadenia. Žalovanej prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. F. vedené na LV č. XXX, vrátane neskolaudovanej chaty spolu s hnuteľnými vecami tvoriacimi jej zariadenie. Podľa výsledkov dokazovania nedospel k záveru, aby podiely strán sporu na spoločnom majetku mali byť vyjadrené rozdielne v neprospech jednej zo strán sporu. Hodnota BSM tak predstavuje podľa súdu prvej inštancie sumu 353.800,07 eur ako súčet všeobecnej hodnoty nehnuteľností, odpredanej motorky Honda, finančných prostriedkov na účte žalovanej a na účte žalobcu a hodnoty hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie rodinného domu a chaty vrátane stolárskych a elektrických náradí a zariadení, ktoré súd zahrnul do BSM.
8. Uviedol, že pokiaľ žalovanej boli prikázané nehnuteľnosti vedené v kat. úz. F. so zariadením a finančnými prostriedkami v zostatkovej hodnote 683,50 eur, potom jej bol prikázaný z bezpodielového vlastníctva majetok v hodnote 129.983,05 eur. Vzhľadom na celkovú hodnotu majetku bol žalobcovi prikázaný zostávajúci majetok v sume 223.817,02 eur. Zákonný podiel každej zo strán sporu je 176.900,03 eur. Žalobcovi bol prikázaný majetok v hodnote vyššej a žalovanej v hodnote nižšej ako bol ich zákonný podiel. Preto žalobcovi vznikla povinnosť vyplatiť žalovanej finančnú náhradu za jej zákonný podiel v sume 46.916,98 eur a s ohľadom na výšku vyrovnacieho podielu a skutočnosť, že žalobca nedisponuje finančnými prostriedkami, na vyplatenie náhrady určil lehotu na zaplatenie tejto náhrady v rozsahu 6 mesiacov. O trovách konania sporu rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.
9. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obe strany sporu.
10. Žalovaná v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že bode 3. rozsudku sa uvádza, že k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM nedošlo najmä kvôli neprimeraným a nereálnym požiadavkám žalovanej. Žalovaná tvrdí, že iniciatíva na uzavretie dohody bola výlučne na jej strane. Uviedla, že sa opakovane pokúšala kontaktovať žalobcu za účelom uzavretia dohody pred podaním žaloby, a to od februára 2020 až do mája 2022. Toto bolo žalovanou preukázané a na uvedené konanie žalovanie súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval. Má za to, že uplatnenie si nároku na vyšší zákonný a spravodlivý vyrovnávací podiel nie je neprimeraný a nereálny. Súd sa nezaoberal obsahom návrhu dohody na vyporiadanie BSM, ktorý bol predkladaný žalobcovi aj súdu na vedomie. Žalovaná poukazuje na hodnotu nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. F., s ktorou nesúhlasí. Zdôrazňuje, že si dala vyhotoviť znalecký posudok z dôvodu prieťahov v konaní zo strany súdu. Bolo spôsobené, že konanie trvalo takmer 4 roky. Dôsledkom toho súd následne účelovo považoval znalecké posudky predložené žalovanou k hodnote chaty za staré a neaktuálne a vychádzal z hodnôt určených realitnými kanceláriami, ktoré neboli vyhotovené pre účely súdneho konania čo potvrdila svedkyňa na pojednávaní 17.05.2023, ale vychádzal aj z tých listín, ktoré súd vylúčil s tým, že na ne prihliadať nebude. Od mája 2020 vytýčil nový termín pojednávania o viac ako 10 mesiacov neskôr, napriek tomu, že zabezpečené dôkazy boli k dispozícii pre súd aj strany konania už niekoľko mesiacov vopred. Súd ďalej podľa žalovanej nevzal do úvahy tú stránku veci, ktorá vyplýva z § 150 OZ a teda že pri vyporiadaní sa vychádza a prihliada sa na to, ako sa každý staral o rodinu a zaslúžil sa o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Strany konania majú spolu dve deti. Keď podal žalobca návrh na rozvod, syn bol v maturitnom ročníku, bol nútený odsťahovať sa z rodinného domu spolu s ňou a sestrou M.. Dcéra M. má ťažké zdravotné postihnutie, ktoré si vyžaduje starostlivosť 24/7 a je na invalidnom dôchodku a túto starostlivosť poskytuje výlučne žalovaná a aj syn W.. Žalobca dlhé roky pracoval v zahraničí. Žalovaná sa starala o deti, domácnosť, záhradu pri dome, pri chate a na to súd nereflektoval. Žalovaná bola nútená z dôvodu agresívneho správania sa žalobcu opustiť rodinný dom a toho času bývajú spolu s deťmi u jej matky. Napriek tomu súd rozhodol v prospech žalobcu a ani len nezvážil možnosť disparity alebo aspoň zákonného spravodlivého rozhodnutia vo veci, čím dcére M. boli upreté jej práva v súlade so základnými ľudskými právami, keďže bola nútená sa z domu odsťahovať. V bode 23. rozsudku sa podľa žalovanej súd oprel výlučne o vyjadrenia a návrhy žalobcu. Konal a rozhodoval jednostranne, zaujato, v prospech žalobcu. Zdôraznila, že viac ako 3 roky pred rozvodom manželstva nemala prístup k bankovému účtu. Žalobca vkladnú knižku vedenú v SLSP zrušil a sumu 5.187,21 eur bez jej súhlasu previedol na svoj osobný účet. Nešlo len o prevod, ale aj zrušenie vkladnej knižky k 05.01.2017. Toto jej zatajil žalobca. Uvedenú skutočnosť súdu uviedla a aj dokladovala. Tvrdí, že preukázala nekalý úmysel žalobcu pri predkladaní fiktívne a nezákonne vyhotovených listinných dôkazov
- ohodnotení nehnuteľností bývalým pracovníkom realitnej kancelárie HALO reality, s.r.o., tak na rodinný dom, ako aj chatu, ktoré sú predmetom vyporiadania. Ohodnotenia realitných kancelárií, ktoré predložil žalobca, neboli vyhotovené pre účely súdneho konania o vyporiadanie BSM, súd napriek tomu, že si bol toho vedomý, nesprávne prihliadal na tieto dôkazy, pokiaľ ide o určenie hodnoty tej-ktorej nehnuteľnosti. Súd teda pri určení hodnoty chaty sa oprel o dôkaz, ktorý je neprípustný, samotným súdom bol vylúčený a teda nie je možné vychádzať z jeho obsahu. Pýta sa, ako je možné, že súd prihliadne na ohodnotenie realitných kancelárií, ktoré vylúčil, ale na znalecké posudky, ktoré boli vyhotovené v súlade s právnymi predpismi a ktoré žalovaná predložila, súd neprihliadal. Uvádzal, že obsah rozsudku obsahuje odstavce o statických posudkoch, ktoré pre účely tohto konania nemajú žiaden význam. Znaleckým posudkom, ktoré sa vyjadrovali k hodnote chaty, sa však súd vyjadril len okrajovo a bez náležitého poukázania na ich obsah. Je otázne, akým postupom žalobca získal ohodnotenia realitných kancelárií. Žalobca, s výnimkou svedkyne E. V., nepredložil súdu generálie tých osôb - svedkov, a preto ani súd tieto dôkazy nevykonal. Žalobca podľa jej názoru účelovo nepredložil súdu tieto informácie, nakoľko by sa opätovne preukázalo nezákonné postupovanie žalobcu v súvislosti so zabezpečovaním dôkazov a na túto okolnosť súd prvej inštancie nereagoval. Žalovaná nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie v zmysle tom, že pozemok CKN XXX/X nebol pojatý do masy BSM s tým, že finančné prostriedky na jeho kúpu mala zabezpečiť matka žalobcu. Má za to, že táto nehnuteľnosť nemohla byť nadobudnutá ako výlučné vlastníctvo žalobcu a už vôbec nie z jeho výlučných prostriedkov, ale z prostriedkov patriacich do masy BSM. Výpovede svedkýň a reálny stav sa nezhodujú. Svedkyne boli pripravené na výpoveď a s tým sa súd prvej inštancie nevyporiadal. Ak by mal žalobca nadobudnúť tento majetok do svojho výlučného vlastníctva, bolo by potrebné vykonať úkon pred notárom z dôvodu zúženia BSM, avšak takýto úkon vykonaní nebol. Žalobcom predložené odhady realitných kancelárii na rodinný dom boli v značne nižšej výške ako boli určené znaleckým posudkom, boli vyhotovené v rovnakom čase ako ohodnotenia na chatu, z ktorých vychádzal aj súd, teda 89.000 eur, 119.900 eur a 138.000 eur. Žalobca
ani v jednom prípade nepreukázal právoplatnosť a oprávnenosť týchto posudkov pre účely súdneho konania. Aj z výpovede svedkyne V. bolo zrejmé, že takto vyhotovené podklady nemajú primeranú odbornosť a ani oprávnenie pre účely súdneho konania. Žalovanou predložené znalecké posudky č. X/XXXX a č. XXX/XXXX boli predložené včas a na ich podklade mohol súd konať a rozhodnúť. Je otázke, čo viedlo súd k tomu, že aj napriek týmto podkladom rozhodol o veci až o tri roky neskôr. Ak aj vzrástli ceny nehnuteľností, ich navýšenie nebolo o 300 % až 400 %, tak ako sa navýšili hodnota chaty podľa správ realitných kancelárií. Súd svojim nekonaním spôsobil, že žalovanou predložené dôkazy následne vnímal ako staré a oprel sa len o dôkazy predložené žalobcom, ktoré však neboli spôsobilé pre účely súdneho konania, no zrazu súdu prvej inštancie pre rozhodnutie o veci postačovali. Súd ďalej po výsluchu svedkov na pojednávaní 17.05.2023 bez ukončenia dokazovania a bez možnosti ďalšieho doplnenia návrhov vyzval stany na záverečné reči a žalovanej strane neumožnil procesne sa brániť. Nie je zrejmé, podľa akých kritérií súd v danom prípade postupoval, keď si sám protirečí vo svojich záveroch vyjadrených v bodoch rozsudku 101., 102. a 107. Takéto rozhodnutie vníma žalovaná ako závažné pochybenie zo strany súdu prvej inštancie. Vytýka súdu prvej inštancie, že vo viacerých prípadoch nedôvodne ponechal dôkazné bremeno na jej strane, napriek tomu, že išlo o informácie, ktoré objektívne ona nemohla preukázať. Rovnako mohla postupovať aj ona a tvrdiť, že jej rodina poskytla finančné prostriedky v akejkoľvek výške a oprieť sa výlučne o výpoveď rodinných príslušníkov. Tvrdí opakovane, že celá suma kúpnej ceny na pozemok XXX/X, kat. úz. W. O. bola použitá z finančných prostriedkov, ktoré patria do masy BSM. Preto aj sporný pozemok je nevyhnutné vnímať ako súčasť masy BSM. Nie je pravdou, že obe strany znižovali hodnotu tých-ktorých vecí, žalobca dokonca popieral existenciu vecí, ktoré boli preukázané na podklade fotodokumentácie, alternatívne určil ich hodnotu ako nulovú, napriek tomu, že s týmto hnuteľným majetkom - náradím pracoval a vyrábal aj samotné zariadenie domu. Súd dôkazné bremeno výlučne prenášal na žalovanú a od žalobcu mu postačovali jeho verbálne vyjadrenia. Nerozumie záveru súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu zostatkovej hodnoty veci v rozsahu 10 % z ich nadobúdacej ceny. Nie je zrejmé, na podklade akých výpočtov dospel súd k takémuto záveru. Nie je zrejmé, z akého titulu súd prvej inštancie vykonal pojednávanie 13.03.2023 za účelom zjednotenia cien hnuteľného majetku, keď aj tak konal výlučne na podklade vyjadrení žalobcu. Toto pojednávanie bolo nanajvýš zbytočné. Opäť obmedzil procesnú obranu žalovanej na výsluch svedkov, ktorých mená vedel len žalobca. Žalovaná teda nemala ako týchto svedkov zabezpečiť a teda nemohla tieto dôkazy vykonať. Nesúhlasí ani so záverom, že garážová brána a miešačka nepatria do masy BSM s tým, že ich mala kupovať matka žalobcu. Nesúhlasí ani s ohodnotením a zostatkovými hodnotami hnuteľných vecí, tak ako ich pomenovala v bode 43. a 44. odvolania. Súd prvej inštancie podľa jej názoru rozhodol zhodne s návrhom žalobcu z roku 2020, ktorý navrhoval vyrovnací podiel vo výške 40.000 eur ešte predtým ako bol zabezpečený akýkoľvek znalecký posudok k hodnote nehnuteľností. Od toho času prešlo niekoľko rokov, zmenili sa ceny nehnuteľností a je na uvážení, či je možné, aby cena funkčného rodinného domu, ktorý sa nachádza 5 km od hlavného mesta, stúpla takmer o necelých 100 %, zatiaľ čo hodnota chaty, ktorá sa nachádza vyše 50 km od krajského mesta, stúpla na hodnote o 300 % až 400 %, súd teda opätovne konal v záujme a podľa predstáv žalobcu. Nehodnotil nestranne vykonané dokazovanie. Žalovaná zdôrazňuje, že vždy mala záujem o nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. F.. Žalovaná bola priamo súdom nútená hodnotu tej-ktorej položky hnuteľných vecí znížiť, nakoľko súd nesúhlasil s ich výškou. Nie je teda pravdou, že žalovaná si sumy menila, ale zo strany súdu bola pod takým nátlakom, že k takýmto krokom bola tzv. dotlačená. Má za to, že súd bol voči nej osobne zaujatý. Zámerne sú vytiahnuté vyjadrenia žalobcu, v ktorých žalovanú obviňuje a osočuje. Uvedené s rozhodnutím vo veci samej nemá nič spoločné. Ide o príliš osobné zainteresovanie sudkyne vo veci samej. Sudkyňa na pojednávaniach žalobcovi poskytla bohatý priestor k vyjadreniam a to aj na podklade námietok právneho zástupcu žalovanej, že mu nie je umožnené vypovedať jednu vetu bez prerušenia žalobcom, neopomínajúc to, že v prípade, keď sa chcela vyjadriť žalovaná, súd jej takýto priestor neposkytol. Poukázala aj na to, že neboli rešpektované záujmy zdravotne postihnutej dcéry M., pokiaľ ide o zabezpečenie jej osobných potrieb v súvislosti s týmto vyporiadaním majetku manželov. Pokiaľ ide o nepriznanie trov konania, má za to, že by bolo spravodlivé, aby polovicu nákladov na úhradu znaleckého posudku znášal žalobca, a teda aby žalovanej bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu ňou uhradených preddavkov na zabezpečenie a vykonanie dôkazov, z ktorých súd vychádzal, a to pokiaľ ide o znalecký posudok vyhotovený Ing. J.. Na základe týchto dôvodov navrhla žalovaná podanému odvolaniu vyhovieť.
11. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu, tento vyjadril nesúhlas s napadnutým rozsudkom. Poukázal na podanú žalobu, repliku a všetky jeho písomné podania, z ktorých vyplýva dôvodnosť jeho tvrdení. Navrhol rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd vyporiada BSM strán sporu zákonným spôsobom,
zaviaže žalobcu k vyplateniu spravodlivého vyrovnacieho podielu žalovanej a k náhrade trov konania, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Má za to, že prvoinštančné konanie vykazuje prvky zbytočných prieťahov a nesústredenú a neefektívnu činnosť a postup konajúceho súdu. Na pojednávaní 24.01.2022 sa podrobne a rozsiahlo prejednala masa BSM. Na pojednávaní 13.03.2023 sa znovu prejednávala rovnaká masa BSM, kde medzitým už žalovaná predložila podanie, v ktorom výrazne upravila nadobúdacie a zostatkové hodnoty jednotlivých položiek patriacich do BSM. Má za to, že súd ignoroval všetky dôkazy, ktoré žalobca predložil, pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a XXXX, kat. úz. W. O.. Keďže obaja znalci Ing. J. a Ing. O. potvrdili, že stavebno-technický stav nehnuteľností sa od zániku BSM zásadne nezmenil, bol súd povinný vychádzať aj z ocenení predložených žalobcom. Súd pri určení VHN vychádzal výlučne zo spochybneného znaleckého posudku Ing. J. na nereálnu hodnotu 214.000 eur. Znalec v júli 2019 neobhliadol predmetné nehnuteľnosti a tak jeho tvrdenie, že ocenenie v jeho posudku urobil podľa ich stavebno-technického stavu ku dňu zániku BSM je fiktívne a nepravdivé. Znalec k tejto otázke vychádzal len z tvrdení žalovanej z 24.10.2022, ktoré sa týkali len zariaďovacích predmetov. Znalec ignoroval informácie od žalobcu. Nemožno na závery tohto znaleckého posudku prihliadať, naopak, podľa jeho názor treba prihliadať aj na dôkazy, ktoré žalobca v tomto smere ako ďalšie predložil. Znalec pri výsluchu nedokázal presvedčivo obhájiť ním použité koeficienty, len sucho konštatoval, že ich použil a je to jeho odborný názor. Predmetné nehnuteľnosti sú reálne podľa neho predajné možno za 130.000 až 150.000 eur, to potvrdili aj realitné kancelárie a aj všeobecná hodnota nehnuteľností určená znalcom Ing. O.om je vo výške 163.000 eur a je to už nad tento rámec. Podľa žalobcu závery znaleckého posudku č. XX/ XXXX sú plne použiteľné, ale súd ich nezohľadnil. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. F., žalobca tvrdí, že ich hodnota mala byť určená rozsahom 138.000 eur. Išlo o najnovšie ocenenie, ktoré sa blíži okamihu vyporiadania, avšak súd prvej inštancie takto nepostupoval. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, žalobca tvrdí, že mu boli prikázané do vlastníctva veci, ktoré zobrala žalovaná, či veci, ktoré nikdy neboli v mase BSM, alebo už v čase jeho zániku neexistovali. Pokiaľ ide o výsluch svedka W.a V., pri niektorých veciach - náradiach, súd vychádzal z výpovede tohto svedka - syna žalovanej, ktorý potvrdil jeho negatívny vzťah k žalobcovi - otcovi. Svedok bol žalovanou na výsluch pripravený a odprezentoval naučený text, čo však súd prvej inštancie nezohľadnil. Svedok sa vyjadroval k veciam, ktoré mali mať strany sporu v minulosti, keď bol mladý - XX - XX rokov, teda dávno pred rozvodom, pričom už v júli 2019 nežil v spoločnej domácnosti rodičov a nemôže potvrdiť, či ním uvádzané veci v čase zániku BSM existovali. Svedok uvádzal ceny nového náradia a nie stav týchto vecí a ich zostatkovú hodnotu v čase vyporiadania BSM. Súd bez dostatočného preukázania prisúdil žalobcovi neexistujúcu frézu, duplicitne pílu s ramenom, frézy na výrobu okien, ktoré boli kúpené pred 15 rokmi za podstatne nižšiu cenu, v čase zániku BSM už neexistovali, okružná píla Festol, vŕtačka, či pokosová píla, ručná brúska a fréza s nesprávnymi zostatkovými hodnotami. Súd nevyporiadal hnuteľné veci, ktoré uviedol žalobca v bode 4.1 repliky zo dňa 22.12.2020 okrem vecí z chaty. Išlo o tieto hnuteľné veci, ktoré žalovaná neuviedla vo vyjadrení k žalobe, ktoré zobrala alebo nimi disponuje spolu v zostatkovej hodnote 8.675 eur, ktoré mal súd prikázať do jej vlastníctva a ktoré presne popísal v záverečnej časti odvolania. Na základe týchto dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
12. Žalovaná sa vyjadrila k odvolaniu žalobcu podaním z 20.08.2023. Vyjadrila sa, že nesúhlasí s odvolaním žalobcu a poukázala na svoju doterajšiu argumentáciu vo vzťahu ku skutkovému a právnemu posúdeniu veci, tak ako sa vyjadrila v priebejhu prvoinštančného konania aj v podanom odvolaní. Zdôraznila, že znalecký posudok bol vypracovaný znalcom, ktorého určil súd, žalovaná zaplatila odmenu za jeho vypracovanie, čo nebolo zohľadnené pri rozhodovaní o trovách konania. Súd podľa jej názoru správne hodnotu nehnuteľnosti určil podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX. V tomto znaleckom posudku však nie je zhodnotené príslušenstvo a to garáž, stolárska dielňa, jazierko a ďalšie príslušenstvo technických a hospodárskych stavieb. Podľa jej názoru súdu nemohol vychádzať zo záverov znaleckého posudku Ing. O.a, tento nebol určený súdom a nemohol sa zaoberať hodnotou nehnuteľností stanovenou realitnými kanceláriami. Naďalej zotrváva na tom, že súd prvej inštancie nesprávne uzavrel rozhodnutie ohľadom nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. W. O. v tom zmysle, že nepatrí do BSM. Podľa jej názoru táto parcela bola nadobudnutá počas trvania manželstva, patrí do BSM a musí byť tam zaradená. Nemôže to zmeniť ani prehlásenie matky žalobcu. Žalovaná tvrdí, že predložila vkladnú knižku, z ktorej bola kúpna cena uhrádzaná. Tvrdí, že vyporiadanie hnuteľných vecí je chaotické, zoznam vecí, ktoré predkladá žalobca majú nulovú hodnotu a nie 8.675 eur. Na druhej strane žalobcove hnuteľné veci sú oveľa vyššej hodnoty, pretože mu slúžia na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. F., vrátane rekreačnej chaty bez súpisného čísla, tvrdí,
že tieto nemôžu mať hodnotu 138.000 eur a to vzhľadom na lokalitu a účel, na ktorý sú, resp. majú byť užívané.
13. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním z 28.08.2023. Naďalej trvá na tom, že hodnota rodinného domu a súvisiacich pozemkov bola ohodnotená správne súdnym znalcom Ing. O.om. Ing. J., ktorý vypracoval znalecký posudok vo veci, rodinný dom v čase zániku manželstva nevidel a nemohol tak posúdiť objektívne stavebno-technický stav domu k tomuto okamihu. Dom podľa jeho názoru si vyžaduje vysoké náklady na rekonštrukciu. V takom stave akom je, by sa dal odpredať podľa jeho názoru tak za 145.000 eur a takto bol ohodnotený aj realitnými kanceláriami.
14. Žalovaná sa vyjadrila k odvolacej replike žalobcu podaním zo 17.09.2023. Naďalej trvá na svojej argumentácii v zmysle tom, že pozemok v W. O.i CKN XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX bol zakúpený počas manželstva, a preto mal byť zahrnutý do vyporiadania BSM. Taktiež tvrdí, že pozemky CKN XXX/ X a CKN XXX/X pod rodinným domom v W. O.i boli kúpené v roku 1992 počas manželstva, avšak za jej výlučné finančné prostriedky, o čom svedčí dôkaz vkladná knižka s heslom, že použité finančné prostriedky na kúpu boli financované z týchto prostriedkov. Nemôže byť ta pravdou, že pozemok, na ktorom stojí rodinný dom, bol zakúpený počas trvania manželstva za žalobcove peniaze, ktoré mal ušetrené pred uzavretím manželstva. Námietku žalobcu o vysokej cene týchto nehnuteľností, rodinného domu a pozemkov, nepovažuje za opodstatnenú. Žalobca mylne uvádza, že znalecký posudok Ing. O.a v roku 2020 bol vypracovaný správne a úplne. Hodnota týchto nehnuteľností podľa znaleckého posudku Ing. J. bola podľa jej názoru určená správne. Pozemok CKN XXX/X v kat. úz. W. O. má patriť podľa jej názoru do BSM. Naopak, za nesprávne ohodnotené považuje nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. F., ktoré boli prikázané do jej výlučného vlastníctva v rámci vyporiadania. Navrhuje zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie tak ako to uviedla v podanom odvolaní.
15. Žalobca sa vyjadril k odvolacej duplike žalovanej podaním z 25.09.2023. Uviedol, že počas manželstva so žalovanou mali úspory finančných prostriedkov na tzv. zaheslovanej vkladnej knižke, ktoré použili na výstavbu domu. Pozemok pod rodinným domom bol zakúpený z jeho úspor nadobudnutých pred manželstvom a on nikoho nechce poškodiť, ale stojí si za svojím. Zdôraznil, že celá starostlivosť a zabezpečenie rodiny bolo na ňom. K znaleckému posudku Ing. J. opätovne uvádza, že jeho závery sú neobjektívne a v tomto smere podal na znalca aj trestné oznámenie. Nerozumie, prečo sa nevychádzalo z cenových relácií, tak ako to predložil podľa ohodnotenia realitných kancelárií a znaleckému posudku Ing. O.a, ktorý hodnotil rodinný dom, ktorý patrí do BSM strán sporu. Ohľadom chaty zdôraznil, že ide o upravený viac ako 50 árový pozemok s okrasnými drevinami a chovným rybníkom, grilom a altánkom. Ide o okrasný rekreačný objekt s novou poschodovou chatou napojený na fotovoltaiku a vodu z vlastného rezervoára. Dodáva, že všetky ním zarobené finančné prostriedky išli do výstavby novej chaty a úpravy rekreačnej záhrady okolo chaty. Na údržbu domu nebol čas, ani peniaze, a preto tvrdí, že rodinný dom je v zlom technickom stave a vyžaduje si rozsiahlu rekonštrukciu.
16. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolania strán sporu dôvodné nie sú.
17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym skutkovým zistením, teda či súd prvej inštancie postupoval procesne správne, či vykonal všetky relevantne navrhované dôkazy, či na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval právne predpisy, či svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil a to s prihliadnutím k tomu, že v odôvodnení rozhodnutia súd nemusí poskytnúť odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba n a tie, ktoré majú zásadný a rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 78/05).
18. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Zároveň odvolací súd neidentifikoval žiadnu vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa ani v rámci odvolacieho konania nič nezmenilo, preto si odvolací súd osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
19. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom spoluvlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou veci získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
20. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
21. Podľa § 149 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
22. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenia o tom, ako sa vyporiadali.
23. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
24. Ust. § 150 Občianskeho zákonníka sa týka vyporiadania BSM rozhodnutím súdu, nemá hypotézu určenú priamo právnym predpisom, ale ponecháva ju súdu, aby podľa svojej úvahy túto sám vymedzil. Pri vyporiadaní súd vychádza z toho, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké. Výnimočne prichádza do úvahy odklon od tejto zásady, ale len v prípadoch, ak sa preukáže také konanie alebo nečinnosť jedného z bývalých manželov, ktoré významne ovplyvnilo manželské spolužitie a súčasne sa odzrkadlilo aj pri hospodárení so spoločným majetkom.
25. V naznačených súvislostiach je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať za dostatočne a presvedčivo zdôvodnené. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej na určenie disparity podielov strán sporu na ich spoločnom majetku pri vyporiadaní BSM, aj odvolací súd konštatuje, že na takýto postup dôvody zistené neboli. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba prihliadnuť na skutočnosti, ktoré mali vplyv na hospodárenie rodiny a teda aj na to, akou mierou sa ten - ktorý manžel zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Spravidla sa vychádza z toho, že v manželstve majú obaja manželia rovnakú zásluhu na nadobúdaní majetku buď tým, že obaja sú zárobkovo činní alebo tým, že zárobkovo činný je len jeden z nich a druhý sa stará o spoločnú domácnosť. Odklon od zásady rovnosti podielov prichádza do úvahy len výnimočne, ak konanie, resp. nečinnosť jedného z manželov významne ovplyvňuje manželské spolužitie a hospodárenie so spoločným majetkom. Takéto okolnosti podstatného charakteru v prejednávanej veci z vykonaného dokazovania zistené neboli. Je zrejmé, že žalobca dlhodobo pracoval v zahraničí a žalovaná sa starala o ich spoločné deti a domácnosť. Samotná okolnosť, že každý z manželov má iné predpoklady na výkon zárobkovej činnosti, bez ďalšieho k nerovnomernému určeniu podielov nevedie. Úvahu o rozdielnom určení podielov by mohlo založiť, ak by jeden z manželov nepracoval, hoci by pracovať mohol a to najmä v prípadoch, keď sa práci vyhýbal (R 70/1965). V tomto konaní tak nebol zistený dôvod na odklon od zásady rovnosti, preto bývalí manželia majú právo podieľať sa na spoločnom majetku v rovnakom pomere.
26. Vo všeobecnosti platí, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky hmotné (hnuteľné i nehnuteľné) veci, ktoré nadobudol niektorý z manželov alebo manželia spoločne, zákonom dovoleným spôsobom, za trvania manželstva s výnimkou vecí definovaných v už spomínanom ust. § 143 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž v tomto ustanovení z bezpodielového spoluvlastníctva vyníma veci, u ktorých je na mieste, aby so zreteľom na spôsob ich nadobudnutia alebo účel tvorili oddelený (samostatný) majetok manželov.
27. Je zrejmé, že strany sporu boli manželmi v čase od 15.06.1991 do 05.07.2019, kedy manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 30Pc 19/2019. Z tohto manželstva pochádzajú v súčasnosti dve plnoleté deti.
28. Odvolací súd zdôrazňuje, že medzi stranami v štádiu prvoinštančného konania nebolo sporné, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. W. O. a to parcely CKN XXX/X, CKN XXX/X, ako aj rodinný dom postavený na parcele CKN XXX/X, ďalej parcela CKN XXX/X - orná pôda vedená na LV č. XXXX, kat. úz. W. O., ako aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v kat. úz. F., zapísané na LV č. XXX, a to parcela S. XXX - orná pôda vo výmere 2687 m2 a EKN XXX
- orná pôda vo výmere 2672 m2, vrátane rekreačnej chaty postavenej na parcele EKN XXX. Strany sporu zároveň súhlasili, aby nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. W. O. (LV č. XXX a LV č. XXXX) boli prikázané v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva žalobcu a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v kat. úz. F. do výlučného vlastníctva žalovanej.
29. Pokiaľ ide o určenie hodnoty takto vyporiadavaných nehnuteľností, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil v zmysle tom, že pri oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k ich vyporiadaniu. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje, nemá dôvod na ňom nič meniť, predovšetkým s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu k tejto problematike (do pozornosti napr. R 2/70, R 42/1972, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 174/2012, 7MCdo 1/2011). S poukazom na závery vyjadrené v uznesení NS SR sp. zn. 6Cdo 53/2019 súd prvej inštancie správne zdôraznil, že pokiaľ pri určovaní ceny nehnuteľností sa vychádza zo záverov takmer trojročného znaleckého posudku, tento znalecký posudok nebolo možné považovať za aktuálny pre účely určovania ceny prejednávaných nehnuteľností v čase vyporiadania BSM.
30. V konaniach o vyporiadanie BSM je významná otázka dôkazného bremena zaťažujúca povinnosťou preukázať skutkové tvrdenia, ktoré viac ako v iných veciach budú založené na rozporných tvrdeniach bývalých bezpodielových spoluvlastníkov. Dôkazné bremeno bude zaťažovať toho z bývalých manželov, ktorý tvrdí rozhodnú skutočnosť.
31. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.
32. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na ust. § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetka dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
33. Súd prvej inštancie preto pri určení ceny nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a XXXX, kat. úz. W. O., nemohol vychádzať zo záverov znaleckého posudku Ing. W. O.a č. XX/XXXX (hodnota týchto nehnuteľností určená rozsahom 122.000 eur), ako ani zo správy realitnej kancelárie zo dňa 25.10.2019, podľa ktorej všeobecná hodnota nehnuteľnosti - rodinného domu so súpisným č. XXX má predstavovať sumu 120.000 eur. Súd prvej inštancie opodstatnene nezohľadnil ďalšie správy realitných kancelárií, ktoré sa týkali ocenenia týchto nehnuteľností a ktoré predložil žalobca v konaní (správy realitných kancelárii zo dňa 06.09.2021, 27.12.2022, 30.12.2022 a 02.03.2023), keďže ich obsahom bolo ocenenie predmetných nehnuteľností v aktuálnom stavebno-technickom stave a teda nezohľadňovali vyššie spomínanú základnú zásadu vyporiadania vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva tak, že ich oceňovanie sa vykonáva v stave ku dňu zániku manželstva. Uvedené sa týka aj znaleckého posudku, ktorý predložil žalobca, ide o znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý vypracoval znalec Ing. W. O., keď nebolo sporné, že ohodnotenie nehnuteľnosti vypracoval znalec so zohľadnením stavebno- technického stavu ku dňu 10.02.2023 a teda nie v stave ku dňu zániku BSM strán sporu.
34. Súd prvej inštancie vychádzal správne zo záverov znaleckého posudku vypracovaného Ing. N. J. č. XXX/XXXX s určením všeobecnej hodnoty nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. W. O. v hodnote 214.000 eur. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo stavebno-technického stavu nehnuteľností ku dňu zániku BSM a v cenách ku dňu jeho vypracovania. Tento znalecký posudok vypracoval znalec za súčinnosti oboch strán sporu, ktoré vyzval na predloženie vyhlásenia k stavebno- technickému stavu nehnuteľnosti ku dňu zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva a ktoré vyhlásenie predložila iba žalovaná a žalobca na výzvu znalca nereagoval. Zo záverov tohto znaleckého posudku tak nesporne vyplynulo, že technické vyhotovenie stavby je uvažované k termínu právoplatnosti rozvodu bývalých manželov, východisková hodnota stavieb, technická hodnota stavieb a technický stav stavby k termínu vyporiadania, teda ako by vyzerali ku dňu ohodnotenia za predpokladu bežnej údržby
bez zohľadnenia prípadných rekonštrukcií a teda s technickým vyhotovením k termínu právoplatnosti rozsudku príslušného súdu o rozvode bývalých manželov.
35. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. F., opätovne s ohľadom na právny názor dovolacieho súdu vyjadrený v spomínanom uznesení sp. zn. 6Cdo 53/2019 nemohol súd prvej inštancie v dobe rozhodovania o veci vychádzať z hodnoty týchto nehnuteľností tak, ako vyplývala zo znaleckých posudkov predložených žalovanou, ktoré vypracovali Ing. W. č. X/XXXX a Ing. W. č. XXX/XXXX.
36. Podľa týchto znaleckých posudkov, všeobecná hodnota nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. F., vrátane rekreačnej chaty, predstavovala sumu 29.200 eur a 294,20 eur. Tieto znalecké posudky boli vyhotovené ku dňu 02.10.2020 a 11.10.2020 a podstatné je, že žalovaná mala do doby rozhodovania prvoinštančného súdu o veci samej vytvorený dostatočný časový priestor, v priebehu ktorého mohla predložiť aktualizáciu všeobecnej hodnoty daných nehnuteľností. Súd prvej inštancie v dôsledku tejto dôkaznej situácie pri určovaní hodnoty nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. F., správne vychádzal z obsahu časovo aktuálnych správ realitných kancelárií, ktoré predložil v konaní žalobca (č.l. 210 a 562) a všeobecnú hodnotu týchto nehnuteľností určil ako priemer uvedených stanovísk, teda v sume 128.500 eur. K odvolacím námietkam žalovanej sa tiež žiada dodať, že jej návrh v priebehu prvoinštančného konania, aby aktualizovaný znalecký posudok k predmetu ocenenia nehnuteľností vedených na LV č. XXX, kat. úz. F., predložil žalobca neobstojí, keďže dôkazná povinnosť v tejto súvislosti bola na jej strane, pokiaľ nesúhlasila a rozporovala obsah spomínaných správ realitných kancelárií k tam uvedeným hodnotám predmetných nehnuteľností.
37. V prípade pozemku KN XXX/X zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. W. O. je zrejmé, že tento nadobudol do vlastníctva žalobca na základe kúpnej zmluvy zo 04.03.1998 a teda za trvania manželstva. Medzi účastníkmi bolo sporné, či pozemok patrí do BSM, keďže podľa žalobcu nehnuteľnosť bola zakúpená za jeho výlučné finančné prostriedky poskytnuté jeho matkou a podľa žalovanej pozemok bol nadobudnutý z ich spoločných finančných prostriedkov.
38. Ak cena nadobúdanej veci bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov a len tento manžel bol účastníkom kúpnej zmluvy, potom táto vec nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale je jeho osobným vlastníctvom (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 980/2003).
39. Aj odvolací súd poukazuje na obsah výpovede svedkyne K. V., matky žalobcu, ktorá nepochybne potvrdila, že kúpnu cenu za uvedené pozemky vyplatila ona osobne s tým, že sumu 90.000,- Sk uhradila z finančných prostriedkov požičaných od sestry a ostávajúcu časť z jej vlastných finančných prostriedkov a takýto postup odôvodňovala tým, že kúpnu zmluvu uzatvoril priamo jej syn - žalobca ako kupujúci, tak aby sa daný pozemok nemusel vyporiadavať v konaní o dedičstve, ale aby ho nadobudol priamo on. Tieto vyjadrenia korešpondujú aj s výpoveďou svedkyne G. W., sestry matky žalobcu a svedkyne Q. W., sestry žalobcu. Menovaná svedkyňa tiež potvrdila, že dôvodom takéhoto postupu bola vôľa jej matky (a matky žalobcu), tak aby v rámci dedičského konania nemuselo dochádzať k ďalšiemu „prepisu majetku“. Aj keď žalovaná namietala obsah výpovedí týchto svedkýň, z jej strany nebol predložený dôkaz, ktorý by preukázal, že táto nehnuteľnosť bola nepochybne zakúpená zo spoločných finančných prostriedkov bývalých manželov. Súd prvej inštancie sa dostatočne vyporiadal aj s námietkou žalovanej, ktorá spochybňovala vierohodnosť výpovede týchto svedkýň (bod 115. rozsudku) a opäť v dôsledku tejto dôkaznej situácie správne ustálil, že táto nehnuteľnosť nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, keďže nebola nadobudnutá z ich spoločných finančných prostriedkov, v dôsledku čoho ani nemohla byť predmetom vyporiadania v tomto konaní.
40. Tento záver je plne aplikovateľný aj pokiaľ ide o namietané vlastníctvo hnuteľných vecí - miešačka a garážová brána. Matka žalobcu totiž vo svojej výpovedi potvrdila, že pokiaľ ide o garážovú bránu, táto je jej vlastníctvom, keďže ju kupovala ona osobne a miešačka bola vlastníctvom jej a nebohého manžela. Ani v tomto prípade žalovaná neprodukovala dôkazy, ktoré by spochybnili výpoveď menovanej svedkyne a nepreukázala, že by tieto hnuteľné veci boli zakúpené zo spoločných finančných prostriedkov jej a žalobcu.
41. V závislosti od existujúcej dôkaznej situácie prvoinštančný súd správne ustálil rozsah hnuteľných vecí, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu a v závislosti od ich vyjadrení a výpovede svedka W.a V., syna účastníkov, určil rozsah ich zostatkových hodnôt, zistil, či tieto hnuteľné
veci reálne existujú a kde konkrétne sa nachádzajú. Opäť platí, že dôkazy, ktoré by preukazovali inú než prvoinštančným súdom ustálenú hodnotu týchto hnuteľných vecí, strany v priebehu konania nepredložili. Tento postup prvoinštančný súd veľmi presným spôsobom popísal v bodoch 119. až 172. preskúmavaného rozsudku a zároveň pri ich prikázaní do výlučného vlastníctva žalobcu, resp. žalovanej dôsledne aplikoval zachovanie zásady účelného využitia týchto vecí v budúcnosti.
42. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov boli aj finančné prostriedky na účtoch strán sporu, a to u žalovanej vo výške 683,50 eur a v prípade žalobcu podľa výpisu z účtu ku dňu zániku manželstva účastníkov, na tomto bola vedená suma 24,52 eur. V závislosti od vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nezistil nakladanie s finančnými prostriedkami zo strany žalobcu takým spôsobom, ktoré by odporovalo bežným nákladom za tovary a služby bežnej spotreby, či nákladov na bývanie v K., kde pracovne pôsobil počas trvania manželstva.
43. Celkovú masu BSM súd prvej inštancie v závislosti od uvedeného správne ustálil rozsahom sumy 353.800,07 eur ako súčet všeobecnej hodnoty nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, ceny odpredanej motorky Honda 1.950 eur, finančných prostriedkov na účte žalovanej v sume 683,50 eur a na účte žalobcu vo výške 24,52 eur, ako aj hodnoty hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie rodinného domu a chaty, vrátane ďalších hnuteľných vecí - stolárskych a elektrických náradí a zariadení, ktoré taktiež zahrnul do masy BSM. Zákonný podiel každej zo strán sporu predstavuje 176.900,03 eur a pokiaľ bol žalobcovi prikázaný do jeho výlučného vlastníctva majetok v hodnote vyššej, nad rozsah jeho zákonného podielu, potom má povinnosť vyplatiť žalovanej finančnú náhradu na úplné vyporiadanie BSM za jej zákonný podiel sumou 46.916,98 eur. S ohľadom na výšku tohto finančného plnenia prvoinštančný súd nepochybil, keď žalobcovi určil lehotu na vyplatenie tejto finančnej náhrady rozsahom 6 mesiacov za účelom zabezpečenia týchto finančných prostriedkov (§ 232 ods. 3 CSP).
44. Odvolací súd ďalej konštatuje, že podľa obsahu spisu obe strany konania mali vytvorený dostatočný časový priestor, aby sa mohli vyjadriť k veci samej, k úkonom realizovaným prvoinštančným súdom a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z postupu prvoinštančného súdu nemožno vyvodiť, že by akceptoval výlučne vyjadrenia žalobcu, ako to namieta žalovaná, ale postupoval a o veci rozhodol tak, ako to vyplynulo z dokazovania, ktoré navrhovali obe strany sporu. Pokiaľ žalovaná namieta zaujatosť sudkyne provinštančného súdu voči jej osobe, je zrejmé, že v tomto smere poukazovala na okolnosti spočívajúce v procesnom postupe súdu a jeho rozhodovacej činnosti, ktoré nie sú dôvodom pre vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci (§ 49 ods. 3 CSP) a súd na takúto námietku neprihliada (§ 53 ods. 3 CSP).
45. So zreteľom na všetky uvádzané dôvody je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie správnym spôsobom ustálil rozsah vyrovnacieho podielu, ktorý je žalobca z titulu zaniknutého BSM povinný vyplatiť žalovanej a odvolací súd konštatuje, že správnym výrokom rozhodnutiu o veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania strán sporu. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré vo veci rozhodol spôsobom uvedeným v preskúmavanom rozhodnutí a odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá kritériám určeným v § 220 ods. 2 CSP. Nemožno konštatovať, že by rozhodovacím procesom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti strán konania konať pred súdom a k porušeniu ich práv na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní rozhodnutie podľa predstáv odvolateľov.
46. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
47. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. So zreteľom na výsledok odvolacieho konania v závislosti od odvolaní, ktoré podali proti rozsudku súdu prvej inštancie obe strany konania platí, že ani jedna zo strán sporu nebola v danom štádiu konania úspešná, a preto im náhrada trov priznaná nebola.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).