Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-21C/12/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobkyne: V. M., D.. XX.XX.XXXX, N. Š. XX, N., zastúpená: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: O. B., D.. XX.XX.XXXX, N. W. F. XX, N., o zaplatenie 1.800,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.800,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.800,- eur od 02.07.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 05.03.2019 proti žalovanému domáha zaplatenia sumy vo výške 1.800,- eur s príslušenstvom titulom poskytnutej pôžičky.

2. Svoj nárok odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 27.04.2018 (z predloženého listinného dôkazu vyplýva chyba v písaní, keď správne má byť uvedený dátum 27.04.2017 - pozn. súdu) zmluvu o pôžičke, ktorou sa žalobkyňa ako veriteľ zaviazala poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 1.800,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobkyni dlh najneskôr do 02.07.2017 (z predloženého listinného dôkazu vyplýva chyba v písaní, keď správne má byť uvedený dátum 01.07.2017 - pozn. súdu) na účet žalobkyne uvedený v zmluve. Žalobkyňa si splnila všetky zmluvné podmienky v celom rozsahu riadne a včas tak, ako žalobkyni vyplynuli zo zmluvy. Žalovaný si naopak ku dňu podania žaloby nesplnil svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas vrátiť žalobkyni poskytnuté peňažné prostriedky. Žalobkyňa si zároveň proti žalovanému uplatnila aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa 02.07.2017 do zaplatenia. 3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 26.07.2019, sp. zn. , ktorý uznesením zo dňa 11.10.2019 zrušil z dôvodu, že sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. 4. Žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie zo dňa 11.10.2019 sa žalovanému na adresu uvedenú v žalobe ani prostredníctvom Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto (informácia získaná súdom ex offo z Registra obyvateľov SR) nepodarilo doručiť. Súd postupom podľa (ďalej len „“) zverejnil oznam o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 06.11.2019 (zvesené dňa 21.11.2019). 5. Žalovaný nepredložil súdu v stanovenej lehote žiadne prostriedky procesnej obrany. 6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na dňa 03.05.2024, na ktorom sa nezúčastnili strany sporu. Predvolanie na pojednávanie bolo doručené do elektronickej schránky právneho zástupcu

žalobkyne dňa 22.04.2024 a žalovanému dňa toho istého dňa (fikcia doručenia). Sporové strany svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili. Súd pojednával v neprítomnosti oboch sporových strán. 7. Súd vykonal dokazovanie z písomného vyjadrenia žalobkyne, ako aj predloženého listinného dôkazu

- zmluva o pôžičke, na základe čoho ustálil nasledovný skutkový a právny stav: 8. Zo zmluvy o pôžičke mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 27.04.2017 zmluvu o pôžičke, ktorou sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanému bezúročne peňažné prostriedky vo výške 1.800,- eur. V zmysle čl. I bod 1 zmluvy žalovaný prevzal peňažné prostriedky v hotovosti pri podpise zmluvy, čo potvrdil svojím podpisom. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v lehote do 01.07.2017 na účet žalobkyne. Podpis žalovaného je notársky osvedčený. 9. Podľa (ďalej len „“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa a , záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi sporovými stranami bola dňa 27.04.2017 platne uzatvorená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalobkyňou žalovanému vo výške 1.800,- eur, a to bezúročne. Prevzatie finančných prostriedkov žalovaný potvrdil podpisom zmluvy. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal dlžnú sumu zaplatiť v lehote najneskôr do 01.07.2017. Žalovaný svoju povinnosť v dohodnutej lehote nesplnil. 11. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených vecí na voľné nakladanie, príp. spotrebovanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Najčastejšie sú predmetom pôžičky peniaze. Medzi základné znaky právneho pomeru založeného pôžičkou patrí jeho dočasnosť. 12. V prípadnom spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno (pozri Rozsudok NS ČR zo dňa 16.01.2002, sp. zn. ). Dôkazné bremeno o existencii právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, spočíva na dlžníkovi. 13. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Civilnoprávne konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami

sporových strán, nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu a ich povinnosť tvrdiť a predložiť dôkazy. 14. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti (pre porovnanie rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. ). 15. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal výlučne zo skutočností tvrdených žalobkyňou, tieto mal z dôvodu pasivity žalovaného v zmysle za nesporné a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

16. Keďže sa žalovaný zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť žalobkyni najneskôr do 01.07.2017, svoj záväzok riadne a včas nesplnil, dostal sa dňom nasledujúcim, čiže dňom 02.07.2017, do omeškania. Súd priznal žalobkyni z priznanej istiny zákonný úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 17. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s a priznal v konaní plne úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zákonnej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.